Gloxínia (Sinningia speciosa): Pestovanie a starostlivosť o túto nádhernú trvalku

Gloxínia (Sinningia speciosa) je elegantná a populárna izbová rastlina známa svojimi nádhernými, zamatovými kvetmi. Táto rastlina pochádza z tropických oblastí strednej a južnej Ameriky, najmä z Brazílie, a je obľúbená pre svoje farebné kvety, ktoré môžu byť jednoduché alebo plnokveté. Jej krásny vzhľad si už podmanil nejedného záhradkára či milovníka kvetov. Izbovka, ktorá zaujme nádhernými kvetmi i zamatovým vzhľadom si roky razí cestu do našich príbytkov.

Jej názov má svoje opodstatnenie, keďže túto rastlinu po prvýkrát objavil a popísal v 19. storočí francúzsky botanik Benjamín Peter Gloxin. Meno Sinningia nesie po botanikovi Wilhelmovi Sinningovi, ktorý sa významným dielom podieľal na šľachtiteľských prácach a vzniku mnohých hybridov. Pôvodne nenápadný kvietok zaujal aj hlavného botanika na univerzite v Bonne, ktorý položil základ jej šľachtenia a vďaka jeho práci vznikli izbové rastliny kvitnúce v lete a na jeseň.

Gloxínia je obľúbená hľuzovitá izbová rastlina. Má veľké tmavozelené, vajcovité, jemne chlpaté listy s nápadnou žilnatinou, ktoré rastú v protistojných pároch na krátkej stonke. Kvety sú tiež veľké, zamatové a sýto sfarbené, stoja vo zväzkoch nad listovou ružicou a dosahujú až 8 cm šírku. Gloxínie dorastajú do výšky a šírky 25 cm. V prvom roku má rastlina iba niekoľko kvetov, ale v ďalších rokoch sa ich počet zväčšuje na desiatky.

Obľúbené druhy a odrody gloxínií

Rod gloxínia (Sinningia) zahŕňa asi 75 druhov rozdelených do desiatok až stoviek rôznych odrôd. Tie sa od seba líšia najmä sfarbením nápadne veľkých kvetov. Existuje niekoľko odrôd a hybridov gloxínií, ktoré sa líšia farbou, tvarom a veľkosťou kvetov. Pestujú sa červené, biele, ružové, fialové hybridy, alebo s bielymi okrajmi či dvojfarebné. Niektoré kultivary môžu mať korunné lístky husto bodkované alebo škvrnité.

• Gloxínia kráľovská (Sinningia speciosa): Najznámejší druh gloxínie, ktorý sa často pestuje ako izbová rastlina. Má veľké, zamatové kvety v rôznych farbách, od červenej, modrej, fialovej až po bielu. Posledný z týchto troch druhov sa vyznačuje veľkými kvetmi, vďaka ktorým je obľúbený aj medzi šľachtiteľmi.
• Sinningia pusilla (Gloxínia maličká): Tento druh má drobnejšie kvety a je menej bežný, no stále obľúbený medzi zberateľmi.
• Sinningia leucotricha: Táto gloxínia je známa svojimi striebristými listami pokrytými jemnými chĺpkami.

Medzi najobľúbenejšie druhy medzi pestovateľmi patrí napríklad gloxínia maličká (S. pusilla), gloxínia kráľovská (S. regina) alebo gloxínia nádherná (S. speciosa). Odroda Kaiser Wilhelm kvitne od júla do októbra zaujímavými kvetmi tmavofialovej farby s bielymi okrajmi.

Pestovanie gloxínií: Základné podmienky pre úspech

Pestovanie gloxínií môže byť jednoduché, ak im zabezpečíte správne podmienky. Je to nenáročná rastlina, ktorá potrebuje pravidelnú zálievku počas vegetácie a správnu starostlivosť. Hoci rastlina pôsobí exoticky a netradične, nie je jej pestovanie zložité.

1. Svetlo a umiestnenie

Gloxínie potrebujú svetlé miesto, avšak bez priameho slnečného svetla, ktoré by mohlo poškodiť ich jemné listy. Stanovište by malo byť dostatočne svetlé, ale nie na priamom slnku. Pod priamymi lúčmi sa listy rastliny zvinujú a môže dôjsť k ich popáleniu, čo by rastlinu oslabilo. Ochrana pred priamym slnkom: Ak pestujete gloxínie na mieste s priamym slnečným žiarením, napríklad na južnom okne, je vhodné zabezpečiť tieniace závesy alebo umiestniť rastlinu na severnú či východnú stranu, kde slnko nie je také intenzívne. Znesie aj polotieň, nie však celodenný tieň. Platí pravidlo, čím menej slnka, tým nižšia musí byť teplota prostredia, inak nerastie kompaktne, ale vytiahne sa za slnkom. Najvhodnejšie miesto na pestovanie je na parapete východného okna.

2. Teplota

Gloxínie sú citlivé na chlad a zmeny teplôt, preto sú najlepšie pestované v interiéri alebo v skleníkoch. Optimálna je izbová teplota v rozsahu 18 až 24°C. Rastliny nie sú mrazuvzdorné a teplota ich okolia by nemala klesať pod 15 °C. Doprajte jej svetlé, prípadne polotienisté a teplejšie miesto, pozor na veľmi slnečné okenné parapety.

3. Substrát a presádzanie

Gloxínie preferujú ľahký, vzdušný substrát, ktorý je dobre priepustný a umožňuje odtok nadbytočnej vody. Kvetina si vystačí s klasickým záhradným substrátom, ale preferuje mierne kyslejšie pH, preto môžeme použiť aj substrát rašelinový. Odporúča sa ľahšia, rašelinová zemina alebo substrát na pestovanie izbových rastlín. Ideálna zemina je tvorená rašelinou, listovkou a pieskom. Použite substrát určený pre kvitnúce izbové rastliny, ktorý môžete zlepšiť pridaním perlitu alebo piesku.

Na spodok črepníka nezabudnite vždy umiestniť drenážnu vrstvu, čo je dôležité, pretože gloxínie sú náchylné na hnilobu hľuzy, ak sú korene príliš dlho vo vode. Hľuzy sa sadia na jar plytko pod povrch zeme. Ak presádzame zazimované hľuzy, ukladáme ich do zeminy už koncom februára alebo začiatkom marca. Hľuzu dáme do vyhĺbenej jamky v substráte a prikryjeme ju asi dvoma centimetrami zeminy. Na jar hľuzu presadíme do väčšieho kvetináča a čerstvej zeminy, preliačenou stranou nahor. Hľuzu sadíme do zeme len plytko, do úrovne povrchu substrátu.

4. Zálievka a vlhkosť

Gloxínie potrebujú pravidelnú, ale miernu zálievku. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, no nie premočená, aby ste predišli hnilobe hľuzy. Na zalievanie používame vždy odstátu vodu izbovej teploty, vyhnite sa studenej vode priamo z vodovodu. Vodu lejeme do misky, na listy a kvety by sa nemala dostať, inak hrozí hniloba. Substrát by nikdy nemal zostať suchý, ale ani preliaty. Je citlivá na premokrenie, ale pritom vyžaduje dostatočnú zálievku. Polievajte ich, keď povrch pôdy začne vysychať.

Najlepšie je polievať priamo na povrch pôdy alebo pod úroveň listov, aby ste zabránili navlhnutiu nadzemných častí rastliny. Tým predídete náchylnosti na plesne a iné choroby spôsobené nadmernou vlhkosťou. Rastlinu zalievajte zospodu do misky, v ktorej stojí kvetináč. Vodu v miske nechajte „vypiť“ a až po kratšej dobe ju opäť doplňte. Pri zalievaní zhora postupujte tak, aby ste nezmáčali rastline listy ani kvety. Voda tiež nesmie stáť v prehnutej hornej časti hľuzy, hrozila by hniloba.

Gloxínie majú rady vyššiu vlhkosť vzduchu, ktorá napomáha ich zdravému rastu. Ideálne je použitie hlbšej misky, do ktorej umiestnime kamienky a postavíme na ne kvetináč. Kvetina si bude vodu postupne nasávať a zároveň sa do jej okolia voda odparí, čo zaistí optimálnu vlhkosť. Odporúča sa postaviť kvetináč na misku naplnenú zvlhčovacími kamienkami. V miestnostiach so suchším vzduchom rastú zle. Ak máte doma miestnosť s vyššou vlhkosťou, ako je napríklad kúpeľňa alebo kuchyňa, gloxínie sa tam budú cítiť pohodlne.

5. Hnojenie

Gloxínie potrebujú hnojenie, aby podporili bohaté a dlhotrvajúce kvitnutie. Hnojte ich každé 2-4 týždne počas obdobia rastu (jar a leto) pomocou hnojiva pre kvitnúce rastliny, ktoré obsahuje dostatok fosforu na podporu tvorby kvetov. Hnojivo by malo byť vyvážené, aby rastlina dostávala všetky potrebné živiny. Vyhnite sa nadmernému hnojeniu, pretože to môže viesť k prehnanému rastu listov na úkor kvetov. Gloxíniu hnojíme v čase kvitnutia; použiť možno slabý roztok tekutého hnojiva na kvitnúce rastliny. Na konci jari začnite do zálievky pridávať výživu na kvitnúce rastliny. To je pre gloxíniu signál, že nadišiel čas kvitnutia.

6. Rozmnožovanie

Gloxíniu množíme zo semena, delením hľuzy alebo pomocou listových odrezkov, ktoré odoberieme zo zdravej rastliny. Odrezky necháme zakoreniť v nádobe s vodou, podobne ako pri africkej fialke. Keď sa na odrezkoch vytvoria korene, zasadíme ich do črepníkov, v ktorých udržujeme mierne vlhký substrát. Po pár týždňoch vyrastie nová rastlina alebo sa v zemi vytvorí nová hľuza, ktorá bude po prezimovaní pokračovať v raste ako nová rastlina. Množiť môžeme začať, len čo má rastlina listy, aby sa do jesene stihla vytvoriť hľuza. Lístok z materskej rastliny dáme zakoreniť do vody, alebo priamo zapichneme do kvetináča so substrátom. Plochu listu zmenšíme odrezaním/odtrhnutím. Je dobré nepoužívať substrát, v ktorom sme množili gloxínie, na iné rastliny. Zasadiť sa dajú aj jednotlivé časti listu, mladé rastlinky narastú na ktorejkoľvek časti žilnatiny (systému žiliek v liste). Priamo na materskej rastline necháme rásť list, pričom jeho žilnatinu zo spodnej časti nadrežeme a list upevníme drôtikom tak, aby sa dotýkal substrátu.

Obdobie pokoja a zazimovanie

Po odkvitnutí gloxínie vstupujú do obdobia pokoja, počas ktorého zhadzujú svoje listy a spomaľujú svoj rast. Toto je prirodzený proces a neznamená to, že rastlina je mŕtva. Gloxínie sa väčšinou pestujú ako jednoročné rastliny, ich hľuzy však možno prezimovať a na jar opäť vysadiť. Po odkvitnutí zálievku obmedzíme. Rastline pomaly zaschnú listy, a ak sa stihla vyvinúť, zostane v črepníku hľuza. Celý črepník dáme na chladné a tmavé miesto, kde ho necháme, až kým sa neobjavia nové výhonky. U nás zakúpené rastliny sú však pestované buď zo semien, alebo z odrezkov, a preto často nestihnú vytvoriť hľuzy.

Keď rastlina na jeseň dokvitne a nemá už ďalšie puky, obmedzíme jej zálievku, až kým listy neodumrú. Hľuzu necháme počas zimy v kvetináči v suchom substráte. Nepolievame ju. Ideálna teplota prezimovania je 10 °C. Na jar hľuzu presadíme do väčšieho kvetináča a čerstvej zeminy, preliačenou stranou nahor. Správne prezimovaná hľuza je tvrdá a pevná. Hľuzu sadíme do zeme len plytko, do úrovne povrchu substrátu. Zalievame mierne, pokým nezačne rásť. V treťom roku môže hľuza dorásť až do 10 cm. Podľa toho volíme aj dostatočne veľký kvetináč.

Najlepší spôsob zazimovania gloxínie je nasledujúci - po odkvitnutí znížime rastline zálievku a úplne obmedzíme hnojenie. Nadzemnú časť môžeme zastrihnúť a kvetináč s hľuzou premiestniť do chladnejšej miestnosti (10-15 °C). Tu necháme hľuzu v pôvodnej zemine až do konca februára, kedy ju vyberieme a podľa postupu uvedeného vyššie presadíme. Na jar sa rastlina začne prebúdzať z obdobia pokoja a začne opäť nový rast. Je to čas, kedy môžete zvýšiť zálievku a opäť začať s hnojením, aby ste podporili tvorbu nových listov a kvetov.

Škodcovia a choroby

Na odumierajúcich kvetoch a listoch sa môže vyskytnúť pleseň šedá (botrytída). Všetky odumreté a poškodené časti rastliny odstraňujte. Gloxínie môžu napadnúť vošky, molice, roztoče. Stáva sa to hlavne pri nevhodných pestovateľských podmienkach alebo pri pestovaní v exteriéri. Rastliny sú častým cieľom škodcov, preto ich pravidelne kontrolujte. Ak nájdete napadnutú rastlinu, radšej ju vymeňte za novú. Je to často lacnejšia voľba ako kupovať a aplikovať postreky.

tags: #kvet #sonata #gloxinia #trvalka

Populárne príspevky:

• ako pestovať hluchavku škvrnitú v tieni
• Hosta: Nenáročná krása pre každý tieň
• Symbol úcty a spomienky
• Prírodná ochrana pre záhradu
• Odvetvie poľnohospodárstva