Rastliny s bielymi päťpočetnými kvetmi: Od čremchy po čajovník

Svet rastlín je plný rozmanitosti a krásy, pričom mnohé druhy nás očarujú svojimi kvetmi. Medzi ne patria aj tie, ktoré sa pýšia bielymi, päťpočetnými kvetmi. Tieto kvety, či už na kríkoch, stromoch alebo bylinách, pridávajú záhradám, parkom a prírode jemný, ale výrazný estetický prvok. Pozrime sa na niektoré z nich podrobnejšie.

Čremcha (Prunus padus)

Čremcha obyčajná (Prunus padus) je opadavý listnatý strom, ktorý je pôvodným druhom takmer v celej Európe, okrem severnej Afriky a Ázie. Dorastá do výšky 10 až 18 metrov a kultúrne sa vysádza najmä ako okrasná drevina, ale aj na produkciu plodov. Tento druh bol použitý aj pri krížení, čoho výsledkom bolo viacero kultúrnych odrôd.

Charakteristika a výskyt

Čremcha obyčajná kvitne v strapcoch bielymi päťpočetnými obojpohlavnými kvetmi s príjemnou vôňou. Strapce dorastajú do dĺžky až 15 cm a v jednom dozrieva až 40 plodov. Kvety sú samoopelivé, len niektoré druhy môžu pri cudzom opelení zvýšiť výnosy. Stromy sú typické zaujímavou hladkou kôrou červenohnedej až sivej farby. Čremche vyhovujú slnečné polohy, ideálne vo vlhkých lesoch, na ich okrajoch, takisto v roklinách či na okrajoch vodných tokov. Čremcha je tiež vynikajúca medonosná rastlina.

Plody a ich využitie

Plody čremchy dorastajú do veľkosti 5 až 7 mm, sú šťavnaté, trpké, majú čiernu farbu a výrazne sa lesknú. Plody sa pre svoju často trpkú chuť zväčša na priamu konzumáciu nehodia a využívajú sa hlavne na spracovanie. Niektoré z novších vyselektovaných odrôd však už môžu byť využité aj na priamy konzum. Majú bohaté využitie ako prísada kompótov, na výrobu marmelád, štiav a podobne. Z čremchy sa pripravujú vynikajúce vína a cenené destiláty. Plody môžeme aj sušiť a používať ako hrozienka. Nepozberané plody sú aj významnou súčasťou potravy vtákov, odtiaľ aj anglické pomenovanie vtačia čerešňa.

Liečivé vlastnosti a drevo

Od februára do marca sa zo stromov zvykne zberať aj kôra olúpaním z mladších konárov. Vyrába sa z nej liehový extrakt, ktorý pomáha pri reume a dne. Tvrdé a odolné drevo čremchy sa používa v umeleckom rezbárstve, napríklad na výrobu pažieb na pušky. Všetky časti rastliny okrem dužiny obsahujú glykozid amygdalín, ktorý sa štiepi na glukózu, benzaldehyd a kyanovodík, a preto sú pri požití nebezpečné.

Pestovanie a odolnosť

Hoci je čremcha vo všeobecnosti na pestovanie nenáročná, oplatí sa dbať na výber vhodného stanovišťa. Vďaka rozmerom je totiž potrebné dopriať jej dostatok priestoru. Čremcha je samoopelivý druh a na výživu je nenáročná, vystačí si so zásobami obsiahnutými v pôde. Rovnako je nenáročná na ochranu proti chorobám a škodcom, možno ju pestovať bez chemických postrekov. Stromy sú samonosné a dobre hospodária s vlahou, takže netreba sa zaoberať doplnkovou závlahou. Rez čremchy sa obvykle obmedzuje na presvetlenie a skrátenie prerastajúcich prútov po odkvitnutí, prípadne na odstránenie starších vetiev pri báze, aby porast nestratil vitalitu. Čremcha veľmi dobre reaguje na rez a tvorbou nových silných výhonkov dokáže strom aj po odpílení okamžite regenerovať tvorbou mladých letorastov.

Druhy čremchy

Pod rodom "čremcha" sa nachádza niekoľko príbuzných druhov:

• Čremcha neskorá (Prunus serotina): Pochádza zo Severnej Ameriky, v Európe má invazívny charakter.
• Čremcha červená (viržínska) (Prunus virginiana): Severoamerický druh, z ktorého boli vypestované, resp. sú známe niektoré kultivary ako napríklad 'Shubert', 'Canada Red', 'Duerinckii', 'Leucocarpa', 'Xanthocarpa', 'Lee', ‘Yellow Bird’ a ďalšie. Tento druh je značne skorší oproti čremche neskorej.
• Čremcha obyčajná (Prunus padus): Je to pôvodná drevina, vyskytujúca sa od Európy až po Áziu. Podľa výskytu sa rozlišujú dve variety, a to čremcha obyčajná Európska a Ázijská (Prunus padus var. padus a var. Commutata).

Višňa piesočná (Prunus pumila 'Depressa')

Višňa piesočná (Prunus pumila 'Depressa') je nízka severoamerická drevina piesčin a veterných dún, kde rastie pri zemi a pomáha stabilizovať podklad. V záhradníckej praxi sa objavuje aj pod označením Prunus pumila 'Depressa' a niekedy sa vrúbľuje na kmienok ako miniatúrny stromček.

Rast a vzhľad

Husté, poliehavé výhony postupne vytvárajú koberec a jemné vetvenia sú dekoratívne aj v zime. Rast je skôr pomalší, po 10 rokoch máva okolo 0,2-0,3 m výšky, pritom sa rozkladá do šírky 2-3 m. Listy sú úzko eliptické až kopijovité, v sezóne zelenej, na jeseň nápadne červené. V apríli až máji sa na krátkych postranných vetvičkách otvárajú biele päťpočetné kvety, ktoré poskytujú peľ aj nektár skorým opeľovačom.

Plody a ich využitie

V neskorom lete dozrievajú drobné tmavo červené až čierne kôstkovice s farbivou šťavou a sladkokyslou chuťou, v kuchyni sa uplatnia skôr do zmesí, na kompót alebo na domáci sirup. Kôstky sa nekonzumujú.

Pestovanie

Najlepšie prospieva na plnom slnku, znesie aj mierny polotieň. Pôda býva ľahká a dobre priepustná, často piesočnatá alebo štrkovitá, ideálne slabo kyslá až neutrálna. Znáša vietor a chudobnejšie pôdy, preto sa osvedčuje aj na otvorených miestach a v mestských záhradách. V ťažkých íloch sa osvedčuje vyvýšený záhon a drenážna vrstva, pretože dlhodobé zamokrenie bez odtoku rastlinu oslabuje. Po ujatí býva tolerantný k občasnému prísušku, na suchších stanovištiach pomáha mulč zo štrku alebo kôry, ktorý obmedzuje výpar a rast burín. Zálievka sa oplatí hlavne v prvom roku po výsadbe, prihnojenie stačí mierne na jar kompostom alebo hnojivom pre dreviny. Rez sa obvykle obmedzuje na presvetlenie a skrátenie prerastajúcich prútov po odkvitnutí, prípadne na odstránenie starších vetiev pri báze, aby porast nestratil vitalitu. Rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, pokiaľ nie je pôda zamrznutá. Kvitnutie pripadá najčastejšie na apríl až máj, zber drobných kôstkov na august až september. Vyzreté kríky bývajú mrazuvzdorné do -35 °C.

Stĺpovitá višňa 'Aromaspur' (Prunus cerasus)

'Aromaspur' je stĺpovitá odroda višne (Prunus cerasus), vyšľachtená pre kompaktný rast, čo ju robí ideálnou pre menšie záhrady alebo pestovanie v nádobách. Kvitne v apríli bielymi, päťpočetnými kvetmi, ktoré sa objavujú v súkvetiach po 2 až 4 kusy. 'Aromaspur' je samosprašná odroda, takže na tvorbu plodov nepotrebuje opeľovača. Plody dozrievajú od polovice júna do začiatku júla a sú stredne veľké až veľké, guľovité, s priemerom približne 2 až 2,5 cm. Sú vhodné na priamu konzumáciu aj na spracovanie do džemov, štiav, kompótov či dezertov.

Pestovanie

Na pestovanie si táto odroda vyžaduje slnečné až polotienisté stanovište a dobre priepustnú, humóznu pôdu s mierne kyslým až neutrálnym pH. Vyžaduje pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období, no zároveň je potrebné vyhnúť sa premokreniu. Vďaka svojej kompaktnej veľkosti a nenáročnej starostlivosti je 'Aromaspur' ideálnou voľbou pre pestovateľov s obmedzeným priestorom, napríklad na terasách alebo balkónoch.

Čajovník čínsky (Camellia sinensis)

Čajovník čínsky (Camellia sinensis) je legendárny vždyzelený ker z juhovýchodnej Ázie, ktorého listy sú zdrojom všetkých druhov čaju vrátane zeleného, čierneho, bieleho, oolongu a pu-erhu. Tento nenápadný ker s lesklými tmavozelenými listami a voňavými bielymi kvetmi je po vode druhým najpoužívanejším nápojom na svete a má tisícročnú históriu spojenú s kultúrou, obchodom a meditáciou.

Odrody a ich vlastnosti

Camellia sinensis var. sinensis je čínsky čajovník s menšími listami a kompaktným rastom do výšky jedného až dvoch metrov, ktorý je odolnejší a vhodnejší na pestovanie v chladnejších oblastiach. Z jeho listov sa získava jemnejší sladší čaj s komplexnou chuťou, ktorý je ideálny pre zelené a biele čaje. Camellia sinensis var. assamica je asámsky čajovník s väčšími listami a stromovitým vzrastom do desiatich metrov v trópoch. Je menej odolný, ale má vyšší obsah trieslovín a výraznejšiu chuť, čo je ideálne pre čierne čaje.

Kvety a plody

Čajovník kvitne na jeseň krásnymi bielymi päťpočetnými kvetmi s hustým zhlukom zlatých tyčiniek v strede a jemnou sladkou vôňou pripomínajúcou med a jazmín. Kvety vyzerajú ako miniatúrne kamélie, keďže čajovník patrí do rovnakého rodu. Po opelení sa vyvinú okrúhle zelené tobolky obsahujúce jedno až tri semená bohaté na olej.

Pestovanie a starostlivosť

Camellia sinensis var. sinensis je čiastočne mrazuvzdorná a znáša krátkodobé mrazy do mínus desiatich až pätnástich stupňov, ale dlhodobo uprednostňuje teploty nad nulou stupňov. Najlepšie sa pestuje v nádobe, ktorá sa v lete premiestni na polotieňové miesto vonku a v zime do chladnej, svetlej miestnosti s teplotou päť až pätnásť stupňov. Čajovník uprednostňuje polotienisté stanovište s ranným slnkom a popoludňajším tieňom. Vyžaduje kyslú, humóznu pôdu s pH štyri až šesť, podobne ako rododendron. Čajovník si vyžaduje pravidelnú zálievku mäkkou kyslou vodou na udržanie mierne vlhkého substrátu. Tvrdá vápenatá voda spôsobuje žltnutie listov. Používajte dažďovú vodu alebo stojatú vodu okyslenú kvapkou octu. Zalievajte, keď je vrchná vrstva substrátu mierne suchá. Čajovníky ocenia vyššiu vlhkosť, preto listy pravidelne zalievajte. Počas vegetačného obdobia od jari do jesene hnojte raz mesačne acidofilným hnojivom.

Zber a spracovanie listov

Zber listov sa začína v treťom roku po výsadbe, keď je čajovník dostatočne vyvinutý. Na jar zbierajte mladé vrcholky výhonkov s dvoma až tromi lístkami a v lete každé štyri až šesť týždňov. Pravidelný zber podporuje vetvenie a tvorbu nových výhonkov. Čerstvé lístky sa môžu použiť na výrobu zeleného čaju sušením, čierneho čaju fermentáciou alebo bieleho čaju šetrným sušením najmladších lístkov. Čajovník dobre znáša prerezávanie a pravidelným strihaním na jar sa udržiava kompaktný tvar kríka, ktorý je ideálny na zber. Dlhé výhonky skráťte a vytvarujte do guľatého tvaru.

Drieň (Cornus)

Drieň, inými názvami tiež drieňovec či svíb (Cornus), je ker, niekedy aj strom či vyššia bylina z čeľade drieňovitých. Tento rod zahŕňa niekoľko druhov, pričom niektoré z nich rastú voľne aj na Slovensku. Pre svoj úžitok či zaujímavý vzhľad sa tieto rastliny pestujú aj v záhradách.

Nároky na pestovanie

• Nároky na svetlo: Drieně preferujú priame slnko, veľmi dobre sa im darí aj v polotieni.
• Vhodný typ zeminy: Pôda by mala byť dobre priepustná, kyprá a dostatočne výživná.
• Odolnosť: Drieně sú vo väčšine prípadov mrazuvzdorné a celkovo odolné rastliny.
• Stanovište: V prírode najlepšie rastú na slnečných krovinatých stráňach a okolo lesov.
• Nároky na vlahu: Pôda okolo rastliny by mala byť stále mierne vlhká, nie však podmáčaná. Aj počas zimy dbáme na to, aby svíb netrpel suchom.
• Množenie svíbov: Spôsobov množenia je niekoľko. Rastlinu môžeme pestovať zo semien, množenie však častejšie prebieha drevitými či bylinnými odrezkami (podľa konkrétneho druhu).

Druhy drieňov

• Drieň biely (Cornus alba): Je opadavý, stredne veľký ker. Vetvy majú červenú farbu, listy sú svetlé, niekedy panašované. Kvitne bielymi kvetmi usporiadanými do kvetenstva. Je to obľúbená okrasná rastlina, ktorú na trhu nájdeme hneď v niekoľkých odrodách.
• Drieň krvavý (Cornus sanguinea): Je bežným druhom u nás. Tento opadavý ker môžeme nájsť v blízkosti lesov a na krovinatých stráňach. Kvety svíbu krvavého sú biele a silne voňajú. Po ich odkvitnutí sa objavujú čierne plody. Drieň krvavý sa pestuje aj v záhradách ako okrasná rastlina a je zaujímavý sfarbením dreva, ktoré je "krvavo" červené.
• Drieň hodvábny (Cornus sericea): Je opadavý ker s jednoduchými ústretovými listami. U nás sa pestuje iba v záhradách ako okrasný ker. Tento druh je tiež často vysádzaný v parkoch alebo v mestách pozdĺž ciest a chodníkov a môže vytvoriť hustý živý plot.
• Drieň striedavolistý (Cornus alternifolia): Je opadavý ker až strom s jednoduchými striedavými listami, pochádzajúci zo Severnej Ameriky.
• Drieň lekársky (Cornus officinalis): Je opadavý ker pochádzajúci z Ázie. Je bežnou súčasťou čínskej tradičnej medicíny, kde sa z neho pripravuje tonikum.

Baza čierna (Sambucus nigra)

Baza čierna, latinsky Sambucus nigra, patrí medzi naše najväčšie pôvodné byliny. Ker je u nás aj v celej strednej Európe pôvodný a vyskytuje sa tu bežne v prírode. Dorastá do výšky 3 až 7 metrov a spoznáme ho podľa vajcovitých nepárno perovitých listov usporiadaných po piatich. Kvety sú bielej až krémovej farby a výrazne voňajú.

Pestovanie a starostlivosť

Kríky bazy sú pomerne veľké a rozkladajú sa do šírky, a tak je dôležité im vyčleniť dostatok priestoru. Pestujú sa ako solitéry a nevadí im rásť napríklad pri múriku alebo pri plote. Pôda by mala byť hlinitá až hlinitopiesčitá, dobre vyživená, kyprá a priepustná. Kríky bazy čiernej môžeme každoročne prihnojiť dusíkom alebo použiť kompost, ktorý rozprestrieme okolo kmeňa.

Rozmnožovanie

Čo sa týka rozmnožovania bazy, môžeme postupovať niekoľkými spôsobmi. Tým prvým je množenie semenami, ktoré je pomerne zdĺhavé. Záhradníci tak preferujú skôr odrezky, kedy sa na konci augusta odoberajú mladé výhonky s dĺžkou asi 10 až 20 centimetrov.

Kvety a plody

Baza čierna kvitne postupne. Kvety veľmi silno voňajú - ker ucítite aj na niekoľko metrov ďaleko. Kvety sú veľmi výživné a používajú sa v ľudovom liečiteľstve aj v modernej medicíne. Obsahujú totiž veľké množstvo nenasýtených mastných kyselín, triesloviny, flavonoidy, glykozidy, tanín a ďalšie účinné látky. Pripravuje sa z nich odvar alebo obľúbený bazový sirup, ktorý sa už po stáročia používa na riešenie rôznych zdravotných neduhov. Plody dozrievajú koncom augusta a jedná sa o malé bobule čiernej alebo temne fialovej farby. Ak ich necháte na kríkoch, poskytnú na jeseň a začiatkom zimy potravu vtáctvu. Listy a kôra kríku sú pre človeka jedovaté. Plody tieto látky obsahujú tiež, avšak tepelným spracovaním sa ich účinky neutralizujú.

Odrody bazy čiernej

Pri pestovaní bazy v záhrade máme možnosť zvoliť niektorú zo šľachtených odrôd:

• ´BLACK TOWER´: Tento netradičný kultivar akoby ani čiernu bazu na prvý pohľad nepripomínal. Rastie skôr do výšky, než aby sa rozkladal do šírky. Listy sú tmavé, vínového odtieňa.
• 'HASCHBERG': Odroda je veľmi podobná divokej forme bazy čiernej. Ide o vysoký ker, ktorý môže dosahovať výšku až 7 metrov. Vetvy sú rozložité, kvety majú bielu farbu a plody sú čierne.
• 'EVA LACE': Ďalší zaujímavý kultivar, ktorý v záhrade pôsobí veľmi esteticky a často sa pestuje ako okrasný ker. Listy sú úzke, majú červenofialové sfarbenie. Kvety sú svetlo ružové a plody temne fialové až červené. Rovnako ako všetky druhy pri kvitnutí silno vonia.
• ´BLACK BEAUTY´: Okrasná odroda s veľmi tmavými listami v bordovom odtieni. Vhodná do záhonov k ďalším druhom kríkov.

Rez

Baza znesie aj radikálny rez, avšak odporúča sa skôr mierne výchovné tvarovanie a rez výhonkov starších ako dva roky, ktoré už neplodia. Kvety sa totiž na každom výhonku objavujú iba raz. Počas vegetačného obdobia vykonávame iba mierny výchovný rez a rez kvetov a plodov.

Trojpuk (Deutzia)

Trojpuk, latinsky Deutzia, je kvitnúci ker z čeľade hortenziovitých. Jedná sa o pomerne nízke rastliny dorastajúce do výšky okolo jedného, maximálne dvoch metrov. Trojpuk môžete pestovať nielen v záhrade, ale aj v nádobách na terase alebo na balkóne. Tento svetlomilný ker uprednostňuje plne slnečné stanovište, ale dobre si poradí aj s polotieňom. Premokrenie často spôsobuje uhnívanie koreňov alebo problémy s ich namŕzaním počas zimy. Trojpuk rastie pomerne pomaly. Pravidelný a radikálny rez nevyžaduje, je ale vhodné po odkvitnutí zrezať staré vetvy až pri zemi. Tým poskytnete dostatočný prísun živín a svetla mladším výhonom, ktoré budú bohato kvitnúť v ďalšom roku. Trojpuk vyzerá skvele vo výsadbe s ďalšími kvitnúcimi kríkmi ako sú napríklad vajgelia, hortenzia, kalina, rododendron či drobná azalka.

Druhy trojpukov

• Trojpuk ružový (Deutzia rosea): Vyznačuje sa hustými bledoružovými kvetenstvami, ktoré sa začínajú objavovať už počas mája. Jedná sa o stredne rýchlo rastúci ker dorastajúci do výšky asi jeden a pol metra.
• Trojpuk drsný (Deutzia scabra): Patrí medzi sadovnícky zaujímavé kultivary s bielymi až ružovkastými kvetmi. Krík je vzpriamený a môže dorastať do výšky až 3 metrov.
• Trojpuk štíhly (Deutzia gracilis): Patrí medzi pomalšie rastúce druhy so snehovo bielymi kvetmi. Dorastá do výšky asi 1,5 metra, a hodí sa tak nielen k samostatnému pestovaniu ako solitér, ale aj do kríkových záhonov a výsadieb.
• Trojpuk veľkolepý (Deutzia magnifica): Má opäť čisto biele kvety a dorastá do výšky asi dvoch metrov.

Kávovník arabský (Coffea arabica)

Kávovník arabský (Coffea arabica) je tropický ker s tuhými kožovitými listami pochádzajúci z dažďových pralesov Etiópie. Kvitne bielymi, päťpočetnými kvetmi a jeho plodom je kôstkovica obsahujúca dve semená. Tieto semená obsahujú 1-1,5 % alkaloidu kofeínu a po upražení sa z nich pripravuje káva s povzbudivými účinkami na nervovú sústavu.

Ďalšie rastliny s bielymi päťpočetnými kvetmi

V záhradách a prírode sa stretneme aj s ďalšími rastlinami, ktoré majú biele päťpočetné kvety:

• Bradavec (Caryopteris): Je atraktívny a dekoratívny opadavý ker, pôvodom z východnej Ázie. V našich záhradách sa najčastejšie stretneme s bradavcom klandonským. Jeho listy sú protistojné, vajcovitého tvaru s pílovitým okrajom a majú silnú aromatickú vôňu. Bradavec prosperuje najlepšie na slnečných stanovištiach s humóznou pôdou. Zvláda mrazy pomerne dobre, ale je potrebné prikryť koreňový systém mulčom alebo čečinou.
• Bakopa: Táto prevísajúca rastlina je charakteristická drobnými päťpočetnými bielymi kvetmi. Kvitne od apríla do septembra a dĺžka výhonkov môže dosahovať až 40 cm. Uprednostňuje slnko a polotieň.

Rastliny z čeľade ľuľkovité (Solanaceae) s bielymi kvetmi

Čeľaď ľuľkovité (Solanaceae) spája naše kľúčové hospodárske plodiny i prudko jedovaté rastliny. Majú okrúhle stonky a striedavé usporiadanie listov. Kvetné časti sú v násobkoch piatich, pričom okvetné lístky zrastajú do zvrásnenej korunky.

• Paprika ročná (Capsicum annuum): Kvitne bielymi kvetmi a jej plodom je netypická vysýchavá bobuľa.
• Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum): Hovorovo zemiak, je trváca bylina s bielymi až fialkastými kvetmi pochádzajúca z Južnej Ameriky.
• Durman obyčajný (Datura stramonium): Je vysoká bylina s veľkými bielymi kvetmi a laločnato zubatými listami. Jeho plodom je okrúhla, na povrchu ostnatá tobolka.

tags: #kvetina #s #bilymi #patpocetnymi #kvetmi

Populárne príspevky:

• Jedinečné tradície osláv Nového roka v Kiribati
• Sprievodca pestovaním oranžových kvetov
• Boj proti ženskej obriezke: Príbeh Waris Dirie
• Článok o žltochvostovi domovom
• Preriedenie brečtanu