Pestovanie a využitie petržlenovej vňate: Všestranná bylinka pre zdravie a kuchyňu
Petržlenová vňať je dvojročná rastlina s jasne zelenými listami, ktorá patrí do čeľade mrkvovitých. Je neodmysliteľnou súčasťou modernej i tradičnej kuchyne, vďaka typickej vôni a dochuteniu, ktoré jedlám dáva. Navyše - veľmi ľahko si ju vypestujete aj vo vlastnej záhradke, na balkóne, či dokonca v interiéri. Petržlenová vňať je nielen dokonalou ozdobou, ale je aj prospešná pre zdravie. Hoci je dvojročnou rastlinou, zvyčajne sa pestuje ako jednoročná, pretože po prvom roku majú listy tendenciu byť horkejšie a tvrdšie.
Ako a kedy siať petržlenovú vňať
Vyberte si miesto, kde je priame slnko (to znamená aspoň 6 hodín slnečného svetla) a dobre priepustnú pôdu, ktorá je bohatá na organickú hmotu. pH pôdy by malo byť ideálne okolo 6,0 - mierne kyslé. Ideálna je oblasť bez buriny, kde ľahšie uvidíte klíčiť petržlen. Alebo si ho vypestujte v nádobách v interiéri, kde máte všetko pod kontrolou. Poteší sa slnečnému parapetu.
Pozor na to, ak chcete semiačka predpestovať v interiéri a presadiť von, ako iné druhy zeleniny, nie je to najlepší nápad, pretože koreň petržlenovej vňate je veľmi chúlostivý a pri presádzaní ho môžete nechtiac poškodiť.
Von vysejte semená 3 až 4 týždne pred posledným plánovaným jarným mrazom, na zasklený balkón či do skleníka môžete aj skôr. Najlepšie klíči, keď má pôda teplotu okolo 21 °C, hoci bude klíčiť aj v chladnejšej pôde, rozhodne by však nemala mať menej ako 10 °C.
Ako pestovať petržlenovú vňať
Rýchlosť klíčenia semien petržlenovej vňate je dosť nízka, preto zvážte namočenie semien pred výsevom na 1 až 2 hodiny do vody, zvýšite tak šancu na úspech. Semienka zasejte zhruba 0,8 mm hlboko a 15 až 18 centimetrov od seba. Počas klíčenia udržujte pôdu vlhkú. Prvé úspechy by ste mali spozorovať počas 2 až 4 týždňov.
Pri pestovaní petržlenovej vňate v interiéri je vhodné použiť pestovateľskú lampu. Nezabudnite na pravidelné zavlažovanie, najmä počas horúčav v lete - polievajte výdatne ráno, ak treba i večer. Okolo rastlín rozprestrite mulč, ktorý potláča buriny a udržiava vlhkosť v pôde.
Keď majú stonky listov aspoň tri „poschodia“ vňaťových okruhov, petržlen je pripravený na zber. Kedykoľvek budete potrebovať, môžete odstrihnúť vňať z vonkajších stoniek rastliny. Vnútorné časti nechajte dozrieť. V ideálnom prípade počkajte 2 až 3 týždne na opätovný rast medzi hlavnými zbermi.
Ak vňať pestujete vonku a chcete si ju užiť aj počas zimy, na jeseň ju presaďte do kvetináča a umiestnite na slnečný parapet.
Aké druhy petržlenovej vňate poznáme?
Základné druhy vňaťového petržlenu sú dva:
- odrody s plochou hladkou vňaťou - používajú sa pri varení, pretože majú lepšiu chuť a ľahšie sa s nimi pracuje
- odrody s kučeravou vňaťou - používajú sa najmä na zdobenia ako luxusnejšia dekorácia
Aké benefity pre zdravie má petržlenová vňať?
Petržlenová vňať obsahuje veľa vitamínov, minerálov a antioxidantov, ktoré poskytujú dôležité zdravotné výhody. Je obzvlášť bohatým zdrojom vitamínu K. Jedna polievková lyžica čerstvej nasekanej petržlenovej vňate poskytuje viac ako 70 % odporúčanej dennej dávky.
Taktiež obsahuje množstvo vitamínu A a antioxidantov známych ako flavonoidy.
Ďalšie zdravotné výhody konzumácie petržlenovej vňate:
- Prevencia rakoviny - petržlenová vňať obsahuje veľké množstvo flavónu apigenínu. Hoci varenie alebo sušenie znižuje niektoré ďalšie zdravotné prínosy petržlenu, zvyšuje množstvo apigenínu dostupné v petržlene. Apigenín preukázal osobitný potenciál ako protirakovinové činidlo, ale je potrebný ďalší výskum.
- Vyplavovanie škodlivín z tela - petržlenová vňať funguje ako silné prírodné diuretikum a pomáha znížiť nadúvanie a krvný tlak.
- Zdravie kostí - bylinka je nabitá vitamínom K, ktorý súvisí so zdravím kostí. Podporuje rast kostí a ich minerálnu hustotu. Vitamín K pomáha aj pri zrážaní krvi.
- Zdravie očí - petržlenová vňať obsahuje vitamín A, ktorý pomáha chrániť povrch oka, a tiež luteín a zeaxantín, dva antioxidanty, ktoré pomáhajú predchádzať vekom podmienenej makulárnej degenerácii.
Petržlenová vňať je bohatá na vitamín C a ďalšie antioxidanty, ktoré znižujú riziko vážnych zdravotných stavov: cukrovka, mŕtvica, srdcové choroby a rakovina. Je tiež výborným zdrojom folátu, draslíka, vápnika a horčíka.
Ako skladovať petržlenovú vňať
Najlepším spôsobom je skladovať vňať ako rezané kvety - teda v pohári s vodou, ale vložte ju do chladničky. Ďalším spôsobom skladovania je sušenie petržlenu. Zrežte petržlenovú vňať pri základni a zaveste ju na dobre vetranom, tienistom a teplom mieste dolu „hlavou“. Keď je úplne suchá, rozdrvte ju a uložte do vzduchotesnej nádoby.
Ako zužitkovať petržlenovú vňať?
Táto obľúbená bylinka sa v čerstvom i v sušenom stave používa do omáčok, šalátov, mletého mäsa a najmä do polievok, pretože znižuje potrebu soli. Pripravíte z nej aj jedinečné pesto, pridajte ju na hrianky či do sendviča - chutí jednoducho všade. Svedčí aj rizotám, bulgurotám, krupotám a samozrejme zemiakovým prílohám.
Petržlenové pesto recept
Okrem dochutenia a dekorovania jedál si môžete petržlenovú vňať vychutnať aj úplne ináč - pridajte ju do kúpeľa na upokojenie a prečistenie. Len málo bylín je tak univerzálnych ako petržlenová vňať (Petroselinum crispum). Je neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne - či už na dochutenie polievok, mäsových jedál, šalátov alebo ako dekorácia na tanieri. Okrem toho je bohatá na vitamín C, železo a antioxidanty. A dobrá správa? Petržlen si môžete veľmi jednoducho vypestovať sami, či už na záhrade, na balkóne alebo priamo na kuchynskom parapete.
tags: #kvitnutie #petrzlenovej #vnate