Pestovanie čučoriedok: od lesných po kanadské
Čučoriedky - modré bobule plné vitamínov a úžasnej chuti si môžete vysadiť aj doma v záhrade alebo na balkóne. Sadenie a starostlivosť o kríky bohato rodiacich čučoriedok je pomerne jednoduchá. Stačí zohľadniť nároky na kvalitu a zloženie pôdy, ich pravidelné zalievanie a strihanie.
Čučoriedkami voláme niekoľko odlišných rastlín. Všetky však patria medzi bobuľovité ovocie. Niektoré sú bežne známe, iné menej. Každá z nich, okrem toho, že sú chutné, má pozitívny prínos pre zdravie ľudí.
Druhy čučoriedok
Rozlišujeme niekoľko druhov čučoriedok, ktoré sa líšia nárokmi na pestovanie, veľkosťou plodov, chuťou a obdobím dozrievania.
Čučoriedka lesná
Čučoriedka lesná s botanickým názvom brusnica čučoriedková (Vaccinium angustifolium), nájdete na našich horských stráňach. Dorastajú asi do výšky 40 cm s tmavofialovými plodmi veľkými ako hrášok a dozrievajúcimi v júli a auguste. Lesné čučoriedky (Vaccinium angustifolium) v priebehu leta dozrievajú v horách. Nikto ich nesadí, pretože tie prirodzene rastú tisíce rokov a nie sú náročné na údržbu. Klasická lesná čučoriedka - ovocie charakteristickej farby a chute. Obsahuje najvyšší podiel antioxidantov ako kyselina elagová, ktorá má protirakovinové účinky. Má protizápalové účinky, ochraňuje srdce pred infarktom. Miesto pre pestovanie - Pravá čučoriedka, ktorá rastie v lesoch. Má rada kyslú pôdu bohatú na humus a filtrované slnečné svetlo. Nie priame a ostré slnko. Bobule sú sladké. Max výška kríku cca. 60 cm. Bobule aj listy sú používané v ľudovom liečiteľstve. Dozrievanie - VI. Nízky opadavý krík vysoký 15-60 cm s vajcovitými listami, ktoré sa na jeseň farbia do červena. Kvitne v apríli až júni drobnými bielymi až ružovkastými kvetmi. Plody sú 6-9 mm veľké modročierne bobule s červenofialovou dužninou, sladkokyslé a aromatické, zrejú od júna do septembra. Sú bohaté na minerály, vlákninu a antioxidanty. Čučoriedka lesná - nízky opadavý krík dorastajúci obvykle do výšky okolo 15-60cm, v priemere väčšinou okolo 30-50cm. Ak je rastlina súčasťou súvislého porastu v prirodzených podmienkach lesov či vresovísk, môže zaujať aj menšiu plazivú formu. Listy má vajcovité až kopijovité s jemne pílovitým okrajom, svetlo až stredne zelené, na jeseň sa farbia do červena. Kvety sa objavujú od apríla do júna a sú drobné, jednotlivé v úžľabí listov, nežné, guľovito bankovité, biele alebo ružovkasté. Plody sú guľovité bobule s priemerom približne 6-9mm s modročiernou až tmavo fialovou šupkou, vnútorná dužina je červenofialová, pri zrení plody často farbia ruky či ústa typickou modrofialovou farbou. Chuť bobúľ je výrazná, sladkokyslá, odlišná od plodov kanadských záhradných čučoriedok. Dozrievajú v období od júna až do septembra, pričom v horských oblastiach dozrievajú o niečo neskôr. Sú cenené pre svoju aromatickosť, šťavnatosť a bohatú vôňu. Sú bohaté na minerály, ako je železo, vápnik a draslík, a majú vysoký obsah vlákniny, ktorá je prospešná pre tráviaci systém. V ľudovom liečiteľstve sa sušené čučoriedky používajú na tlmenie hnačkových ochorení vďaka svojmu obsahu trieslovín. Tieto malé plody sú tiež plné polyfenolov, vrátane flavonoidov a fenolových kyselín, ktoré majú antioxidačné účinky. Rastie v prírodných podmienkach ihličnatých alebo zmiešaných lesov, na vresoviskách či rašeliniskách.
Pestovanie lesných čučoriedok: Vyžaduje ľahkú, humóznu, kyslú a trvalo mierne vlhkú pôdu s dobrou priepustnosťou, ktorá nesmie byť vápenitá ani presušená. Ideálna je zmes lesnej hrabanky, rašeliny a piesku. Najlepšie prospieva na polotienistom až tienistom stanovisku, kde je chránená pred dlhodobým úpalom a vysychaním. Pri výsadbe viacerých rastlín sa odporúča ponechať rozostupy približne 0,5-1 metra, aby sa kríky mohli prirodzene rozrastať do plochy. Zálievka má byť pravidelná s dôrazom na udržanie stabilnej pôdnej vlhkosti, najmä v obdobiach sucha, premokrenie je nežiaduce. Hnojenie sa vykonáva od jari do jesene prípravkami určenými pre kyslomilné rastliny, ktoré zaisťujú dostatok živín bez zvyšovania pH pôdy. Rez sa väčšinou nevyžaduje, iba sa odstraňujú poškodené alebo odumreté výhony od jari do jesene podľa potreby, aby sa udržala vitalita porastu.
Čučoriedka kamčatská
Čučoriedka kamčatská je v súčasnosti prvé dozrievajúce ovocie v našich záhradách. Obľúbené tzv. kamčatské čučoriedky, teda zemolez kamčatský (Lonicera kamtschatica), dostal pomenovanie aj sibírska čučoriedka alebo indigový drahokam. Patrí do čeľade Dipsacales a môže dorastať do výšky i šírky 1,5 - 2 m. Nenápadné žltozelené kvety sa objavujú v marci až apríli a prinášajú modré, modrofialové či tmavofialové podlhovasté plody. Zemolez kamčatský patrí medzi menej náročné rastliny na pestovanie, hoci nemá rád zaburinenie. Dobre prosperuje na slnečnom stanovisku, ale znesie aj polotieň. No priamom slnku budú plody sladšie. Nevyžaduje vyslovene kyslú pôdu. Ideálne by pôda pre jeho pestovanie mala mať 5,5 - 6,5 pH. Obľubuje hlinito-piesčité priepustné pôdy. Keďže má pomerne plytké korene, pri jeho pestovaní je vhodné použiť mulč napríklad z tzv. lesnej hrabanky, ktorú nájdete pod ihličnatými stromami. Je plne mrazuvzdorný (aj kvety zvládnu mráz do -8 °C).
Na našom trhu je veľký výber odrôd. Odporúča sa pestovať 2 až 3 rôzne odrody. Zvýši sa tým úrodnosť a zníži opadavosť dozretých plodov. Plody zväčša dozrievajú postupne. Sú vhodné na priamu konzumáciu i spracovanie. Môžete ich použiť na výrobu kompótov, džemov, ovocných štiav či ovocného vína. Na mrazenie celých plodov i drení. Počas letných vysokých teplôt nezabudnite na jeho pravidelnú závlahu. Tú mu doprajte aj po odrodení, kedy sa začína pripravovať pre budúcu sezónu. Kamčatská čučoriedka počas prvých piatich rokov nevyžaduje rez a odstraňujú sa len poškodené konáre. Neskôr na omladenie a presvetlenie odstraňujte staré a slabé konáre, najlepšie po opade listov na jeseň. Ak to zanedbáte, bude rodiť len na okrajových častiach konárov. Škodcovia a choroby ho v našich podmienkach napádajú veľmi zriedkavo.
Čučoriedka kanadská
Známa veľkoplodá čučoriedka kanadská (Vaccinium corymbosum) s botanickým názvom brusnica chocholičnatá patrí medzi obľúbené bobuľovité ovocie našich záhrad. Podľa odrody dorastajú do výšky 1,5 až 3,5 m. Stopkaté zvonkovité kvety rastú zväčša v hroznovitom kvetenstve. Kvety sú od bielej cez ružovkastú až po ružovú farbu. Objavujú sa od apríla - mája. Plody kanadskej čučoriedky sú oveľa väčšie oproti plodom lesnej čučoriedky. Majú priemer od 6 - 20 mm podľa druhu odrody dozrievajú priebežne počas leta. Majú modrú až tmavofialovú farbu. Po prekrojení plodu je stred biely. Obsahujú vitamíny, minerálne látky, antioxidanty a ďalšie prospešné látky vo veľmi vysokej koncentrácii. Existujú odrody tzv. ružových kanadských čučoriedok, napríklad odroda Pink lemonade. Odlišujú sa nielen farbou plodou, ale aj ich chuťou.
Pestovanie kanadských čučoriedok: Kanadské čučoriedky ako neskutočne chutné a zdravé, sú zároveň v niektorých krajinách pestované ako okrasné rastliny. Vo všeobecnosti sa odporúča vysadiť aspoň dve rôzne odrody. Pestovaním rôznymi kultivarov si môžete zároveň predĺžiť obdobie zberu plodov aj o niekoľko týždňov. Kanadské čučoriedky potrebujú slnečné stanovisko. Znesú aj polotieň, ale môže sa to odraziť na množstve úrody a sladkosti plodov. Dôležitá požiadavka pre ich pestovanie predstavuje kyslú pôdu od 4,5 - 5,5 pH, podobne ako u lesných čučoriedok. Nie je pravda, že ich môžete vysadiť do neutrálnej pôdy a aj tak budú dobre prosperovať a prinášať dostatok úrody. A to ani vtedy, ak by ste im pridali mykorhízne huby. Tie sú skvelé, ale nenahradia potrebné pH pôdy. Preto pri ich vysádzaní odporúčame použiť špeciálny substrát pre kyslomilné rastliny, kyslú rašelinu či hrabanku spod ihličnatých stromov alebo zeminu pre pestovanie kyslomilných rastlín. Môžete ich pestovať ako v záhrade, tak i v dostatočne veľkých kvetináčoch či nádobách. Potrebujú hĺbku 40 - 50 cm a priemer okolo 80 - 100 cm. Ak ich budete vysádzať priamo do záhrady, je vhodné umiestniť po okraji do výsadbovej jamy nopovú fóliu, aby ste oddelili kyslú pôdu od ostatnej zeminy a nedochádzalo k ich premiešavaniu. Jednotlivé vrstvy substrátu postupne zalievajte, aby nevzniklo suché miesto, cez ktoré sa voda nedostatne ku koreňom rastlín. Dostatok vody je nevyhnutný pri dozrievaní plodov. Ovplyvňuje ich veľkosť a šťavnatosť. Pri starostlivosti o kanadské čučoriedky nezabúdame na primeranú závlahu a hnojenie, pravidelný jarný rez, či občasné doplnenie rašeliny, mulču a odburinenie. Burinu odstraňujte ručne, neprekopávajte pôdu, lebo čučoriedky majú plytký koreňový systém. Odporúčame nastieľať mulč, aby nevyrastala ďalšia burina. Využívajú sa rôzne mulčovacie materiály: piliny, hobliny, kôru ihličnatých stromov, slama, či pokosená tráva a pod. Pri nich si však treba uvedomiť, že treba mulč pravidelne dopĺňať, pretože sa rozkladá. Pri tomto rozklade sa zároveň spotrebúva dusík, ktorý čučoriedky v primeranom množstve potrebujú. A pamätať pri dopĺňaní aj naň. Na mulčovanie môžete využiť aj stále - nerozkladajúce sa materiály. Jarný rez sa vykonáva pre vyrašením listov na jar. Odstraňujú sa najmä staré, poškodené a slabé výhonky. Takiež tie, ktoré sa navzájom križujú. Pri pestovaní kanadských čučoriedok sa môže vyskytnúť nedostatok železa či nadbytok vápnika. Prejavuje sa to žltnutím listov. Nadbytok vápnika vyvolaný nesprávnym pH pôdy, alebo zásaditým hnojením vyvoláva u čučoriedok poruchu vstrebávania železa, ktoré treba doplniť. Môžete ho dodať napríklad pomocou postreku na list. Pri pestovaní kanadských čučoriedok je potrebné dopĺňanie živín pomocou hnojenia. Na začiatku vegetácie, počas rastu, až po dozrievanie plodov. Môžete použiť hnojivá pevné, kvapalné, ekologické... Kvapalné hnojivá majú rýchly, ale krátkodobý účinok. Pevné majú dlhodobý, ale s oneskoreným nástupom. Je vhodné ich kombinovať. Musia byť však určené pre kyslomilné rastliny, ideálne priamo pre čučoriedky. Okrem nedostatku železa a nadbytku vápnika sa u kanadských čučoriedok iné ochorenia zvyčajne u nich nevyskytujú. Avšak môžu sa vyskytnúť živočíšny škodcovia. Napríklad škorcom veľmi chutia dozreté plody čučoriedok. Odporúča sa vytvoriť nad čučoriedkami ochrannú klietku z konštrukcie a siete proti vtákom. Sieť je potrebné dôkladne uchytiť, aby ju nepodleteli. Výnimočne sa môžu na čučoriedkach vyskytnúť vošky a roztočce. Zvlášť v rokoch, keď sú škodcovia vo všeobecnosti mimoriadne premnožený. Vtedy odporúčame použiť postrek na list z výluhu. Postrek zabral, rastlinám neuškodil, práve naopak. Aj pozitívnou novinkou je, že pre kyslomilné rastliny máme ďalšieho pomocníka v boji proti škodcom a chorobám. Takže pri výskyte škodcov a ochorení nielen na kamčatských (zemolez kamčatský) a indiánskych čučoriedkach (muchovník), ale i na kanadských čučoriedkach, je možné aplikovať vo forme postreku.
Čučoriedka indiánska
Čučoriedka indiánska je pomerne málo v našich končinách známy muchovník (Amelanchier), ktorý prináša bohatú a chutnú úrodu. Je škoda, že táto vynikajúca plodina je ešte medzi záhradkármi málo rozšírená. Muchovník (Amelanchier) je rod, ktorý zahŕňa asi 20 druhov listnatých opadavých kríkov či malých stromov z čeľade ružovitých (Rosaceae) dorastajúcich do výšky od 0,2 do 20 m. U nás sú najznámejšie dva: Muchovník jelšolistý (Amelanchier alnifolia) a Muchovník kanadský (Amelanchier canadensis). V našich podmienkach dorastajú do výšky maximálne 3 až 4 m. Keďže výborne znášajú rez, hodia sa do živých tzv. jedlých plotov. Môžete si vybrať z rôznych kultivarov. Kúpite ako dobre rozkonárené košaté - na výsadbu živých plotov, tak i úzke, môžeme povedať stĺpovité. Plody indiánskej čučoriedky sú niečo medzi čučoriedkami, čiernymi ríbezľami a plodmi arónie. Dozrievajú od polovice júna. Sú sladké, veľmi chutné, aromatické a plné zdraviu prospešných látok.
Pestovanie indiánskych čučoriedok: Muchovníky sú nenáročné na pestovanie. Oproti lesným a kanadským čučoriedkam nepotrebujú kyslú pôdu. Vyhovuje im skôr neutrálna a priepustná pôda. Majú radi dostatočnú vlhkosť, nie však dlhodobé premočenie. V tom pomáhajú špeciálne prípravky pre úpravu pôdy. Indiánskym čučoriedkám vyhovuje im slnečné stanovisko a závetrie.
Príprava pôdy a výsadba
Prvou podmienkou úspešného pestovania čučoriedok je príprava špecifického a ideálneho substrátu pre ich výsadbu. Pre čučoriedky ako typické kyslomilné rastliny je vhodná piesočnatá pôda s veľkým obsahom humusu a pH 3,5 - 4,5. Takýto špeciálny substrát si zabezpečíte jednoduchým nákupom v záhradkárstve. Pre kanadské čučoriedky je dôležitá kyslá pôda od 4,5 - 5,5 pH. Nie je pravda, že ich môžete vysadiť do neutrálnej pôdy. Preto pri ich vysádzaní odporúčame použiť špeciálny substrát pre kyslomilné rastliny, kyslú rašelinu či hrabanku spod ihličnatých stromov alebo zeminu pre pestovanie kyslomilných rastlín. Ak pestujete čučoriedky v kvetináči, potrebujú hĺbku 40 - 50 cm a priemer okolo 80 - 100 cm. Pri výsadbe do záhrady je vhodné umiestniť po okraji do výsadbovej jamy nopovú fóliu, aby ste oddelili kyslú pôdu od ostatnej zeminy a nedochádzalo k ich premiešavaniu. Jednotlivé vrstvy substrátu postupne zalievajte, aby nevzniklo suché miesto. Dostatok vody je nevyhnutný pri dozrievaní plodov.
Najlepší čas na ich výsadbu je práve začiatok jari, avšak nič sa nestane, ak ich vysadíte aj inokedy. Odporúčame ju umiestniť na miesto s bohatým prísunom slnečných lúčov, a to z toho dôvodu, že v tienistom prostredí nemusí byť až tak produktívna. Pre čučoriedky ako typické kyslomilné rastliny je vhodná piesočnatá pôda s veľkým obsahom humusu a pH 3,5 - 4,5. Vykopali sme jamu hlbokú asi 40 cm, meter na dva veľkú. Na spodok sme dali asi 15 cm drevnateho odpadu, ostrihane konariky zo stromov, stare neosetrene polorozpadnute dosky, konare zo stromov. Drevo ked tlie, tak mava kyslu reakciu, absorbuje vela vody, takze preto. Na to vrstva zhrabaneho listia, nevyzreteho kompostu, len tolko aby sa to zarovnalo. A na to raselina premiesana s mulcovacou korou, pieskom a troskou nasej hliny. Asi tak 50 : 30 : 20 na objem a hrubka mozno 30 cm, lebo je to ohradene betonovimi obrubnikmi a vylozene po obvode nejakou ciernou foliou na sposob bazenovej. Kebyze mame niekde blizko borovicovy, alebo aspon ihlicnaty les, tak idem na hrabanku ale nemame, tak preto ta kora ako nahrada.
Sadenice alebo zakorenené odrezky nesadíme príliš hlboko, lebo korene čučoriedok si vyžadujú veľa vzduchu. Po vysadení necháme na kríku 1 až 3 najsilnejšie vzpriamene rastúce výhony. Tie mierne skrátime, aby sa ešte lepšie rozkonárili. Aj keď je čučoriedka samoopelivá, pre vyššiu úrodu je dobré vysadiť v jej blízkosti aspoň dve odrody s rovnakým časom kvitnutia.
Pri výsadbe čučoriedok je dôležité zohľadniť ich koreňový systém. Majú plytký koreňový systém, preto ich neokopávame a burinu okolo nich odstraňujeme ručne. Myslíme i na hnojenie čučoriedok a používame najmä organické hnojivá s obsahom dusíka. Pre dobré prospievanie potrebujú čučoriedky tzv. amónny dusík (prirodzene prekyslí pôdu). Vyhýbajte sa však priemyselným hnojivám s obsahom vápnika.
Čučoriedky sú na konzumáciu výborné aj v surovom stave, ale samozrejme si z nich môžete pripraviť aj rôzne produkty. Čučoriedkový džem patrí ku klasickým výrobkom. Ich výrobky ocenia aj tehotné ženy, pretože konzumovať čučoriedky v tehotenstve sa dokonca odporúča.
Čučoriedka vydrží 30 aj viac rokov na jednom mieste. Občas obsypeme kôrou, štiepkou z ihličnanov. Raz za čas obsypeme kyslou rašelinou.
Starostlivosť o čučoriedky
Čučoriedky vyžadujú pravidelné polievanie, najmä v období rastu a dozrievania plodov. Dbáme však na to, aby čučoriedky vo vode doslova nestáli. Pre polievanie čučoriedok je najlepšia mäkká voda s čo najmenším obsahom minerálnych solí.
Hnojenie je, ako aj pri iných plodinách a rastlinách, pri čučoriedkach dôležité. Používame najmä organické hnojivá s obsahom dusíka. Pre dobré prospievanie potrebujú čučoriedky tzv. amónny dusík (prirodzene prekyslí pôdu). Vyhýbajte sa však priemyselným hnojivám s obsahom vápnika.
Rez čučoriedok: Rez sa vykonáva tesne pred začiatkom jari - koniec februára až začiatok marca. Dlhé výhonky s listovými púčikmi skrátime na priemer kra a odstrihneme aj všetky polámané, choré a mrazom poškodené výhonky. Určite nestriháme tzv. Dôležité je, aby sme na každej rastline čučoriedky nechali rôzne druhy dreva - jednoročné (bude rodiť budúci rok), dvojročné a max. trojročné drevo (najhrubšie výhonky). Počas prvých 3 rokoch pestovania zastrihávame slabé výhonky, aby sa vytvoril silný základ kra. Po troch rokoch robíme udržovací rez v predjarí. Nikdy nezastrihávajte však výhony, nakoľko čučoriedky rodia práve na vyzretých dvojročných výhonoch v hornej časti vetvy. Zdravý ker v čase rodenia, to je 3 - 4 rok by mal mať 4 - 5 zdravých výhonov. Vyberte 3 najsilnejšie a ostatné orežte úplne od zeme.
Okolie čučoriedok prikryte nástielkou (5 až 10 cm) - borovicová kôra, ihličie, piliny, pokosená suchá tráva, ktoré okysľujú pôdu, podobne ako je to v ich obľúbenom prirodzenom lesnom prostredí. Nástielka dodáva pôde organický materiál a v zimných mesiacoch chráni jemné korene pred premrznutím.
Zber čučoriedok: Pri zbere sa zamerajte na to, aby boli plody čučoriedky pružné a lesklé. Ak sú plody príliš prezreté alebo až prehnité, tak ich čo najskôr odstráňte. Ak chcete mať skutočne sladučké bobule čučoriedok, nechajte ich po dozretí ešte týždeň až dva na kríku a až potom ich oberte. Šťavnaté bobule plné vitamínov sa zbierajú zvyčajne od polky júla až do konca augusta. Dobre urobíte, keď budete plody čučoriedok zbierať týždeň až dva po ich dozretí.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Čučoriedky patria medzi rastliny, ktoré sú pomerne odolné voči chorobám a škodcom. Avšak, aj pri nich sa môžu vyskytnúť určité problémy.
- Hnednutie listov: Ide o jav vyskytujúci sa v prípade nesprávneho pH pôdy (nedostatočne kyslé), hnojení hnojivami s obsahom vápnika a pri nedostatočnej zálievke.
- Bakteriálny šarlach čučoriedky (Pseudomonas syringae pv. Syringae): Ochorenie spôsobuje odumretie mladých rastlín (najčastejšie ročných výhonkov) a vyskytuje sa skoro na jar, po zmiznutí snehu.
- Bakteriálna nádorovitosť (Agrobacterium tumefaciens): Ochorenie môžete pozorovať ako dočervena sfarbené vrcholové listy a napáda i korene kríkov čučoriedok.
- Antraknóza čučoriedok (Colletotrichum acutatum, Colletotrichum gloeosporoides): Ochorenie sa prejavuje plodmi čučoriedok oranžovej farby a ich nejedlej dužiny.
- Alternáriová hniloba ovocia a škvrnitosť listov (Alternaria alternata, Alternaria tenuissima): Počas daždivého a chladného leta môžete spozorovať i toto ochorenie čučoriedok, ktoré napáda plody. Plody sa dajú ešte zachrániť včasným zberom a ich rýchlym schladením.
Z rastlinných škodcov sa môžu vyskytnúť vtáctvo, ktoré s obľubou v čase zrelosti nalietava na ker. Treba ho chrániť sieťami. Výnimočne sa môžu na čučoriedkach vyskytnúť vošky a roztočce.
Výhody pestovania čučoriedok
Čučoriedky patria k superpotravine, ktorú môžeme zaradiť do jedálnička denne. Jedna malá lesná čučoriedka obsahuje vyššiu koncentráciu flavonoidu a oproti vypestovaným má dvojnásobok antioxidantov. Pestované čučoriedky majú však najvyššiu antioxidačnú kapacitu zo všetkých bežne konzumovaných druhov ovocia a zeleniny. Sú zdrojom antioxidantov, najmä antokyanínu, ktorý mu dodáva tmavomodré sfarbenie a pomáha pri odstraňovaní voľných radikálov z krvi. Tým chráni telo pred vznikom rôznych chorôb vrátane rakoviny.
Čučoriedky majú priaznivý účinok na náš organizmus. Vo svojom vnútri skrýva čučoriedka bohaté množstvo vitamínov A, E, C a skupiny B. Sú zdrojom vitamínov, minerálnych látok, antioxidantov a ďalších prospešných látok vo veľmi vysokej koncentrácii.
Pestované čučoriedky sú svojou veľkosťou, farbou a chuťou pomerne jednotné. Líšia sa iba konkrétne odrody. Tie sú buď chrumkavejšie alebo sladšie. Lesné čučoriedky majú spravidla oveľa menšiu veľkosť ako tie pestované. Väčšinou sa líšia tiež farbou - od rôznych odtieňov modrej až po takmer čiernu. Chuť je rôzna, od veľmi sladkej až po kyslejšiu.
Čučoriedky nepochybne patria k superpotravine, ktorú môžeme zaradiť do jedálnička denne.
Ako pestovať čučoriedky (NOVÁ ZÁHRADA)
tags: #lesne #cucoriedky #pestovanie