Pestovanie surovín a biomasy vo Švédsku: Inovácie a udržateľnosť
Švédsko, krajina s rozsiahlymi lesmi a vodnými plochami, je známe nielen chovom sobov, ale aj rozmanitosťou svojej poľnohospodárskej výroby. Hoci 85 % populácie žije v mestských oblastiach, vyše polovice krajiny pokrývajú lesy, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v energetickej bilancii. Pestovanie surovín vo Švédsku siaha od základných rastlinných a živočíšnych komodít až po špeciality, ako je výroba vína, zeleniny, ovocia a byliniek, ktoré dotvárajú kolorit tamojšieho poľnohospodárstva.

Poľnohospodárstvo a využitie pôdy
Vo Švédsku hospodári 73 tisíc fariem s priemernou výmerou 36,5 hektára. V posledných rokoch ubúda fariem s výmerou do sto hektárov, čo vedie ku koncentrácii poľnohospodárstva. Napriek tomu, že ide o vyspelú krajinu, aj Švédsko má problém s priemerným vekom poľnohospodárov - len 5 % je mladších ako 35 rokov a 22 % už dosiahlo vek 65 rokov.
Svetová biomasa sa odhaduje na 12,5 miliardy ton, čo je asi 1,3-násobok celosvetovej ročnej spotreby uhlia. Celkové využitie dreva pre všetky účely predstavuje asi 3,4 miliardy m³, čo zodpovedá 40 EJ/rok. V rámci využitia dreva pre energetické účely vzniká veľké množstvo odpadu, ktorý často zostáva nevyužitý. Je to napríklad štiepka alebo piliny, z ktorých sa vyrábajú pelety.
Pestovanie obilnín a zemiakov
Medzi významné oblasti švédskeho poľnohospodárstva patrí obilninárstvo, s výmerou pestovania obilnín dosahujúcou 970 tisíc hektárov. Najrozšírenejšími obilninami sú pšenica, jačmeň a ovos. Najväčšiu produkciu dosahuje juh a najnižšiu, samozrejme, sever. Dlhodobé priemerné úrody ozimnej pšenice dosahujú 6,3 tony z hektára.
Pestovateľská plocha zemiakov v EÚ pre zber v roku 2023 mierne klesá. Vo Francúzsku (-9 %), Holandsku (-8 %) a Švédsku (-5 %) sa poľnohospodári v západnej a strednej Európe trochu obmedzili pestovanie zemiakov na výrobu škrobu.
Núdzové zásoby obilia
Švédska vláda rozhodla, že na severe krajiny postaví zásobárne obilia, ktoré by sa mali využiť v prípade vojny alebo krízy. Do vybudovania týchto zásobární plánuje investovať 575 miliónov švédskych korún (približne 52 miliónov eur) v rámci rozpočtu na rok 2026. Sever Švédska je oblasťou so strategickým vojenským významom a v prípade vojnového konfliktu by sa mohol ocitnúť izolovaný. Verejná súťaž na vybavenie zásobární bude vyhlásená v krajoch Norrbotten, Västerbotten, Västernorrland a Jämtland.

Švédska poľnohospodárska agentúra vysvetlila, že štát nakúpi od firiem určitý objem obilia a následne bude platiť za priebežné dopĺňanie zásobníkov. Koncept „totálnej obrany“ Švédsko obnovilo v roku 2015 po anexii ukrajinského polostrova Krym Ruskom a posilnilo ho po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Odhaduje sa, že iba na obilninách by tri mesiace dokázalo prežiť 90 - 95 % populácie, pričom by nepociťovali žiadny nutričný deficit.
Chov hospodárskych zvierat
Podobný vývoj ako na Slovensku nájdeme aj v niektorých segmentoch živočíšnej výroby. V tejto severskej krajine sa chová takmer 280 tisíc kráv, čo je o 14 % menej ako pred piatimi rokmi. Výsledkom poklesu je plnenie mliečnej kvóty len na 82 %.
Pokles výroby hlásia aj švédski chovatelia ošípaných. Švédska výroba bravčového mäsa nepostačuje na krytie domácej potreby, dovoz je zabezpečovaný najmä z Dánska a Nemecka. Dôvodom nepostačujúcej výroby bravčového mäsa vo Švédsku je jeho vysoká priemerná ročná spotreba. Približne 9,4 milióna obyvateľov Švédska priemerne skonzumuje 36 kilogramov bravčového mäsa, čo je o 66 % viac ako odporúčania pre zdravú výživu.
Ekonomicky zaujímavou a pre slovenského poľnohospodára takmer neznámou oblasťou je chov koní. Kone prinášajú príjem približne 22 miliárd švédskych korún (približne 2,6 miliardy eur), z čoho približne polovica pochádza zo stávkovania. Vo Švédsku sa chová 360 tisíc koní, čo je najviac v Európe v prepočte na obyvateľa.

Špeciálna rastlinná výroba
Oblasťou, ktorá na Slovensku v posledných rokoch neprežíva najprajnejšie obdobie, patrí špeciálna rastlinná výroba. Vo Švédsku je situácia stabilizovaná, aj keď tak ako aj našim pestovateľom robia problémy lacné dovozy zo zahraničia. Veľkosť vonkajších oblastí pestovania a aj počet skleníkov sa v posledných rokoch udržal, počet podnikov realizujúcich špeciálnu rastlinnú výrobu sa ale od roku 1980 neustále znižuje. Prežívajúce spoločnosti sú čoraz väčšie. Hodnota švédskej špeciálnej rastlinnej výroby dosiahla približne 3,5 miliardy švédskych korún (niečo vyše 400 miliónov eur), čo je o 5 % viac ako rok predtým. Dlhodobým problémom sú vysoké náklady na energie.
Vo Švédsku, ako vo všetkých severských krajinách, je nízky počet hodín slnečného svitu. Zimy charakterizuje len niekoľko hodín svetla. To je možno aj dôvod, prečo je alkohol vo Švédsku naozaj úzkoprofilový tovar.
Zaujímavosťou je víno zo švédskej produkcie, napríklad lahodné ľadové víno z vinárstva a vinohradníctva Blaxsta, ktoré zasadilo prvý vinič v roku 2000 a dnes hospodári na výmere 2,6 hektára pôdy. S ročnou produkciou asi 6000 litrov ponúkajú spotrebiteľovi 8 až 10 druhov vín. Švédski farmári aktívne využívajú doplnkové služby, ktoré súvisia s rozvojom vidieka, ako napríklad paintballové ihriská alebo prenájom štýlových vínnych pivníc.
Pestovanie biomasy ako zdroja energie
Biomasa je chemicky zakonzervovaná slnečná energia a predstavuje uskladnenú energiu v chemických väzbách organického materiálu. Pri spaľovaní biomasy opätovne získavame energiu uskladnenú v chemických väzbách. Biomasa sa ako palivový zdroj využíva od objavenia ohňa a v súčasnosti hrá významnú úlohu v energetike, najmä pri výrobe elektriny v moderných spaľovacích zariadeniach a ako palivo pre motorové vozidlá.
Výhody a typy biomasy
Jednou z hlavných výhod používania biomasy ako zdroja energie je znižovanie nadprodukcie potravín a odbúravanie dotácií. Pestovanie tzv. energetických rastlín je jedným z riešení problémov poľnohospodárstva a nadprodukcie potravín. Navyše vedie k znižovaniu emisií, pretože podiel oxidu uhličitého je podstatne nižší ako v prípade uhlia alebo ropy. Medzi ďalšie výhody patrí zamedzenie erózie pôdy.
Najrozšírenejším palivom z kategórie biomasy je drevo a odpad (napr. energetická rastlina, napríklad vŕba). Biomasa je v mnohých rozvojových krajinách najdôležitejším palivovým zdrojom, pričom v niektorých krajinách dosahuje až 90 % energetického mixu (u nás je to menej ako 1 %).

V súčasnosti je v USA inštalovaná biomasa s celkovým elektrickým výkonom viac ako 9000 MW, pričom jej podiel na celkovej produkcii energie vzrástol na viac ako 20 %.
HERBEX Pestovanie liečivých rastlín - Pestrec mariánsky
Produkcia biomasy
Priemerná produkcia biomasy je asi 5 ton na každý hektár za rok pre drevité rastliny. Pri rastlinách, napríklad cukrovej trstine, je možné dosiahnuť až 15 t/ha/rok. V tropických oblastiach je to 15 až 25 t/ha/rok, pričom z eukalyptu je to až 40 t/ha/rok. Produkcia rastlín, napríklad vŕby, sa zvýšila za niekoľko rokov zo 47 na 65 t/ha/rok (vrátane vlhkosti).
Využitie pôdy, ktorá je nadbytočná z hľadiska produkcie potravín, na pestovanie energetických rastlín je snahou mnohých krajín vrátane Slovenska. Na pestovanie energetických rastlín je možné použiť nielen pôdu vhodnú pre poľnohospodárske plodiny, ale aj pôdu menej kvalitnú, napríklad pôdu kontaminovanú ťažkými kovmi. Takto pestované rastliny môžu dokonca prispieť k čisteniu vôd a kalov, čo robí z vŕb unikátny biologický druh. Okrem toho pestovanie energetických rastlín vedie k tvorbe nových pracovných príležitostí.
Spracovanie a využitie biomasy
Spracovanie biomasy môže prebiehať viacerými spôsobmi:
- Priame spaľovanie: Najjednoduchšie kotly na drevo spaľujú palivo na podobnom princípe ako klasické pece na drevo. Kotly so spodným horením sa líšia od prehorievacích kotlov tým, že horí len spodná vrstva dreva a z neho sa uvoľňujú plyny. Následne dochádza k horeniu plynov v spaľovacej komore. Účinnosť moderných kotlov na drevo je až 90 %.
- Výroba dreveného uhlia: Drevo je možné spracovať na palivo vyššej kvality - tzv. drevné uhlie, a to pyrolýzou dreva. Tento proces prebieha bez prítomnosti vzduchu pri teplote 300 - 500 °C.
- Splyňovanie: Splyňovanie prebieha v kotli s obmedzeným prístupom vzduchu, čo spôsobuje nedokonalé horenie. Pri tomto procese vzniká zmes plynov skladajúca sa hlavne z H₂, CO a CO₂. Po odstránení CO₂ vzniká tzv. syntézny plyn, z ktorého je možné vyrobiť takmer akýkoľvek uhľovodík, napríklad metán (CH₄). Splyňovanie je možné využiť aj na výrobu elektriny v plynových turbínach.
- Výroba kvapalných biopalív: Etanol a metanol sa vyrábajú z biomasy pôsobením mikroorganizmov (kvasnice) na alkohol - etanol resp. metanol. Najlepšou surovinou sa ukazuje cukrová trstina, repa, ovocie a iné plodiny. Etanol je v súčasnosti vo veľkom rozsahu využívaný hlavne v Brazílii ako náhrada za benzín v motorových vozidlách.
Slamené spaľovne
Využitie slamy na vykurovanie sa dnes využíva v mnohých vyspelých krajinách. Na kvalitu pôdy a budúcu rastlinnú produkciu má vplyv to, že až 59 % slamy je nadbytočnej. Spaľovanie slamy je technicky zvládnuté a veľmi ekonomické. Veľkosť slamených balíkov sa pohybuje od 2 m s priemerom 1,2 m a hmotnosťou 450 kg. Riadenie celého zariadenia býva plne automatické a bez obslužného personálu. Slama dodávaná do spaľovní musí vyhovovať istým požiadavkám, pričom obsah vlhkosti je kritickým parametrom, ideálne na úrovni 10-25 %.
Kombinované spaľovanie biomasy s uhlím je považované za tzv. čisté spaľovanie uhlia (Biomass integrated gasifier/gas turbines - BIG/GT). V súčasnosti existuje na svete viac ako 100 takýchto elektrární, ktoré sa líšia zastúpením biomasy v zmesnom palive. Podiel biomasy sa pohybuje na úrovni 5 - 20 %, zvyšok tvorí uhlie. Jedna z prvých spaľovní tohto typu bola uvedená do prevádzky v roku 1999 v rakúskom Zeltwegu so zariadením s celkovým výkonom 10 MW.
| Typ paliva | Výhrevnosť (MJ/kg) | Obsah vody (%) |
|---|---|---|
| Suchá biomasa | 14 - 17 | 10 - 25 |
| Čierne uhlie | ~30 | 2 - 12 |
| Drevené uhlie | ~29 | Nízky |
| Etanol | ~30 GJ/t (24 GJ/m³) | Nízky |
Substráty a ich produkcia vo Švédsku
Firma KEKKILÄ, pôsobiaca na fínskom trhu od 20. rokov 20. storočia, vyrába, vyvíja a dodáva vysokokvalitné produkty pre profesionálnych záhradníkov aj hobby pestovateľov do viac ako 100 krajín sveta. Výrobné závody sa nachádzajú vo Fínsku, Estónsku, Švédsku, Nemecku a Holandsku. Tieto substráty sú vyrobené na báze kvalitnej rašeliny získanej z vlastných rašelinísk vo Fínsku, Švédsku a pobaltských krajinách.

Vďaka fúzii s holandskou BVB Substrates BV v januári 2019 získala spoločnosť KEKKILÄ-BVB Oy obrovské výrobné kapacity, ktoré garantujú dostupnosť surovín a zabezpečujú stabilitu dodávok substrátov. Fínsko je najväčším producentom rašeliny v Európskej únii (41 %) a rašeliniská pokrývajú 1/3 územia krajiny (9,29 miliardy hektárov).
Druhy substrátov a ich vlastnosti
- Jemné substráty: Sú zložené z najkvalitnejšej baltskej rašeliny alebo fínskej rašeliny Sphagnum fuscum, preosievajú sa na veľmi jemnú frakciu 0 - 6 mm. Obsahujú látku, ktorá pomáha zvlhčovať rašelinu a NPK štartovacie hnojivo s obsahom EDTA - chelatovaných mikroživín.
- Stredné a hrubé substráty: Zložené z najkvalitnejšej baltskej rašeliny alebo fínskej rašeliny Sphagnum fuscum. Preosievajú sa na strednú alebo hrubú frakciu. Nároky na substrát závisia od klimatického pásma, podmienok pestovania, veľkosti črepníka a odrody rastlín.
- Estónska zmes z hnedej a čiernej rašeliny: Určená na pestovanie rastlín so zvýšenou potrebou vody a pestovaných pri vysokých teplotách. Obsah čiernej rašeliny zaisťuje dobrú kapacitu akumulácie vody v horúcom prostredí, čo robí rastliny odolnejšími voči suchu.
- Substráty pre lesné rastliny (FPM): Poskytujú najlepšie výsledky od počiatočného zasadenia až po klíčenie, rast a kvalitu priesad. Majú jedno z vlastných štartovacích hnojív Kekkilä, sú optimalizované, majú stabilné pH a zvlhčovacie činidlo.
- Substráty na drobné ovocie: Produktový rad je vyvinutý pre pestovanie zdravých a silných bobuľovitých rastlín (jahody, maliny, čučoriedky, černice) s vysoko kvalitnými úrodami. Zachovávajú vlhkosť a zároveň ponúkajú dobrú drenáž.
Hubárčenie vo Švédsku
História zberu húb vo Švédsku patrí k najbohatším na svete. Prvé historické záznamy o záujme Švédov o huby pochádzajú z 18. storočia, keď sa skúmali ich vlastnosti a využitie. Napríklad muchotrávka (Amanita muscaria) sa používala na ničenie domácich múch, štiav a vší vďaka obsahu kyseliny ibotenovej a muscimolu. Jelenia hľuzovka (Elaphomyces granulatus L.) bola zase obľúbená ako afrodiziakum pre kravy a kone, niekedy aj pre ženy.

V súčasnosti sa miestne druhy húb predávajú na týždenných farmárskych trhoch vo Švédsku, najmä v sezóne. Zber húb je populárny aj medzi mestskými Švédmi strednej triedy. Švédi aj cudzinci sa môžu voľne pohybovať, chodiť na túry a zbierať huby a lesné plody na verejných aj súkromných pozemkoch vďaka Právu každého človeka.
Obľúbené druhy a tradície
Huby sú prirodzene bohaté na vitamín D, čo prispieva k ich popularite. Medzi najčastejšie zbierané druhy patria chutné kuriatka (Chanterelle cibarius), často vyprážané na masle a podávané na toaste. Švédski zberači čistia nazbierané huby pomocou malých nožov a kefiek. Mnohí moderní švédski zberači majú tendenciu zbierať huby, ktoré už poznajú, napríklad lišky alebo odrody Marasmius, pričom im ako sprievodca často slúžia príručky s obrázkami. Jednoduchý tkaný košík je najlepším priateľom hubára.
Napriek tomu, že v 50. a 60. rokoch minulého storočia existovala rozšírená predstava, že sa dá určiť, či je daný druh huby toxický alebo nie ochutnaním, väčšina švédskych hubárov má dnes špecifické hubárske miesta - svampställen - ktoré sú takmer vždy utajené. Hlboké lesy severného Östergötlandu patria medzi ideálne miesta na hubárčenie vo Švédsku.
Hubárske kluby
O tom, ako vážne berú Švédi lov húb, svedčí aj viac ako 20 miestnych a regionálnych hubárskych klubov. Tieto skupiny podobne zmýšľajúcich ľudí sa stretávajú, aby sa podelili o svoje vedomosti o miestnych hubách. Najstarší hubársky klub - Štokholmský Svampvänner ("Štokholmskí huboví priatelia") - bol založený v roku 1879. Medzi najmladšie kluby patrí Uppsala Svampklubb ("Uppsala Fungi Club"), ktorá vznikla v roku 1980 s cieľom chrániť mykologický život v regióne Uppsala.
Zaujímavosťou je, že len malé percento jedlých húb sa skutočne zbiera, pretože väčšina švédskych obyvateľov sa pri love húb odváži vybrať len jeden alebo dva druhy. Cudzinci a príslušníci mladšej generácie, ktorí sa neboja skúšať nové certifikované jedlé huby, majú k dispozícii zlatú horúčku mykofilov. Ak vás to zaujalo, vyberte sa do Švédska za ďalším veľkým hubárskym dobrodružstvom.
tags: #pestovanie #surovin #vo #svedsku
