Pestovanie a obhospodarovanie lesov mierneho pásma

Lesy plnia počas celého svojho života dôležité funkcie, ktoré sa od nich očakávajú. Aby lesní hospodári zvládli komplexnú starostlivosť o les, postupne sa vyvinuli odborné lesnícke špecializácie. Tieto zahŕňajú hospodársku úpravu lesa (lesnícke plánovanie), pestovanie lesa, ochranu lesa, ťažbu a manipuláciu s drevom, a ďalšie.

Pestovanie lesa

Pestovanie lesa je základný lesnícky odbor, ktorého úlohou je cielene usmerňovať rast lesa tak, aby počas celej jeho existencie plnil všetky očakávané funkcie. Člení sa na dve hlavné časti: zakladanie lesa a usmerňovanie rastových a vývojových procesov.

Zakladanie lesa

K zakladaniu lesa sa pristupuje vtedy, ak nie je možné využiť prirodzenú obnovu pod materským porastom, alebo ak ide o zalesňovanie doteraz nezalesnených pozemkov.

Lesné semenárstvo

Cieľom lesného semenárstva je predovšetkým zabezpečiť, aby sa zachoval a náležite využíval genofond domácich drevín, ktoré sa na rozdiel od okolitých štátov na Slovensku v značnej miere zachovali. Pre zabezpečenie tohto cieľa sa najčastejšie využívajú porasty uznané pre zber semena, semenné porasty, výberové stromy, ako aj klonové archívy a semenné sady. Semeno takto systematicky získané sa odborne ošetruje, skladuje a pred výsevom špeciálne upravuje.

Škôlkarstvo

Lesné škôlky sú špeciálne plochy slúžiace na dopestovanie sadeníc potrebných na umelú obnovu lesa a na zalesňovanie nezalesnených plôch, ale aj na účely parkovníctva a sadovníctva. Úlohou škôlkarstva je zabezpečiť dostatočný počet sadeníc lesných drevín pripravených na výsadbu v požadovanom druhovom zastúpení pre každoročnú výsadbu.

Zalesňovanie a umelá obnova lesných porastov

O zalesňovaní hovoríme, ak výsevom alebo výsadbou zalesníme pôdu, ktorá predtým nebola lesom. Umelá obnova je znovuzaloženie lesného porastu na lesnej pôde, a to buď pod ochranou starého porastu, alebo na holej, predtým vyťaženej ploche. Zalesňovanie aj umelú obnovu môžeme vykonávať dvoma spôsobmi: sejbou semena alebo plodov priamo na plochu, kde má porast vzniknúť, a výsadbou rôzne starých stromčekov - sadeníc, ktoré sa získali vybratím z prirodzeného zmladenia pod materským porastom, alebo boli dopestované v lesnej škôlke. V lesníckej praxi sa uplatňuje kombinovaná obnova. Prirodzená obnova sa na miestach, kde je bežnými lesníckymi postupmi nedosiahnuteľná, dopĺňa umelou obnovou. Na Slovensku sa ročne umelou obnovou zalesní približne 10 tisíc hektárov.

Ochrana lesa

Hlavnou úlohou ochrany lesa je včas rozpoznať príznaky pôsobenia škodlivých činiteľov, vykonávať preventívne opatrenia a v prípade potreby uskutočniť obranné opatrenia proti konkrétnym škodcom.

Škodlivé činitele v lesníctve

Škodlivé činitele v lesníctve sa rozdeľujú na:

• biotické - patria sem stavovce, hmyz, huby a pod.,
• abiotické - sú to sneh a námraza, sucho, vietor,
• antropogénne - je to hlavne znečistenie ovzdušia.

Opatrenia v rámci ochrany lesov

Preventívne opatrenia

Základným princípom prevencie je uplatňovanie takých spôsobov obhospodarovania lesa, ktoré zabezpečujú čo najstabilnejšie ekosystémy. Pri tom je potrebné uplatňovať všeobecné zásady pri pestovaní lesa:

• voľba vhodného hospodárskeho spôsobu a tvaru lesa,
• pestovanie stanovištne vhodných drevín,
• úprava štruktúry porastov - druhové a vekové zloženie, hustota stromov, počet jedincov.

Pri ťažbe dreva je dôležité:

• preventívna ťažba porastov náchylných na poškodenia,
• voliť vhodné obdobie ťažby a zabezpečiť včasný vývooz,
• dodržiavanie zásad porastovej hygieny.

Osobitné podmienky ochrany zahŕňajú:

• zlepšenie podmienok pre prirodzených nepriateľov škodcov,
• vnášanie prirodzených nepriateľov do porastov,
• podpora odolnosti porastov hnojením.

Obranné opatrenia

V lesníckych vyspelých krajinách sa v obrane proti biotickým škodcom využíva metóda, ktorá vhodne kombinuje technické a biologické postupy, aby sa čo najúčinnejšie a bez negatívneho pôsobenia na prírodné prostredie dosiahol cieľ udržať populácie biotických škodcov pod hranicou ich hospodárskej škodlivosti. Obrana sa delí na technickú a biologickú. V technickej sa používajú prostriedky pôsobiace mechanicky, biotechnicky či chemicky. V biologickej sa používajú proti škodcom živé organizmy alebo organické látky.

Podľa charakteru prípravkov voči škodcom sa obrana člení na mechanickú, chemickú, biologickú a biotechnickú. Najčastejšia mechanická obrana je kladenie lapákov, t.j. zámerne zrúbaných stromov slúžiacich ako lákadlo na prilákanie podkôrnikov - lykožrútov a na ich následné zničenie. V chemickom boji sa využívajú chemické prípravky, ktoré škodcov usmrcujú, znemožňujú ich aktivitu, alebo odpudzujú. V biologickom boji sa používajú metódy, ktoré zabezpečia zničenie len úzkej skupiny škodcov. Neusmrcujú sa pritom iné organizmy a nevnášajú sa do prostredia cudzorodé látky, ktoré by mohli spôsobiť nerovnováhu prostredia.

Lesnícka ochranárska služba je špecializované stredisko Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen, ktorého špecialisti s celoslovenskou pôsobnosťou spracúvajú materiál o výskyte škodlivých činiteľov s prognózou na nasledujúci rok. Zabezpečujú poradenskú, inštruktážnu a monitorovaciu činnosť v súvislosti s ochranou lesa.

Protipožiarne opatrenia

Protipožiarne opatrenia sa vykonávajú v súlade s platnou legislatívou v lesníctve, ochrane prírody a ochrane pred požiarmi. Tieto napríklad zakazujú vypaľovať porasty bylín, krov a stromov, zakladať oheň mimo vyhradených miest, kde by mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu, a spaľovať horľavé látky na voľnom priestranstve. Ustanovujú povinnosti pre vlastníkov či obhospodarovateľov lesa, ktoré sú povinní v súvislosti s ochranou lesa pred požiarmi dodržiavať.

Od roku 2001 štát financuje leteckú požiarnu službu, ktorá v čase zvýšeného požiarneho rizika monitoruje územie Slovenska a spozorovaný požiar ohlasuje Hasičskému a záchrannému zboru. V súčinnosti s pozemnými protipožiarnymi službami zabezpečovanými vlastníkom lesa sa zabezpečuje lokalizácia a následné hasenie požiaru.

Ťažba dreva

Ťažba dreva patrí medzi základné lesnícke výrobné procesy. Do tohto komplexného procesu patrí stínanie stromov, ich opracovanie, triedenie, približovanie, sústreďovanie, odvoz a expedícia jednotlivých sortimentov dreva.

Technológia ťažby dreva

Až do roku 1825 sa na Slovensku ťažilo drevo pomocou sekery. Po tomto roku, kedy komorský lesmajster Jozef Dekret-Matejovie zavádza namiesto sekery pílu „bruchatku“, sa drevo nie rúbe, ale píli. V druhej polovici 50-tych rokov minulého storočia sa začali používať motorové píly. Novú kvalitu v ťažbe dreva predstavujú harvestery - stroje, ktoré z pilčíka urobili operátora, ktorý z kabíny tohto stroja riadi spiľovanie, odvetvovanie stromov a manipulovanie kmeňov.

Ťažbové metódy sa delia na:

• Stromovú - je to najstaršia technológia, pri ktorej sa hotové sortimenty vyrábajú priamo pri pni, t.j. na mieste, kde bol strom spílený.
• Kmeňovú - po spílení stromu v poraste je tento na mieste odvetvený a nerozrezaný sa sústredí na odvoznú miesto, t.j. miesto pri lesnej ceste, po ktorej je vyvezený von z lesa.
• Stromovú - pri nej je strom v poraste len spílený. Všetky ostatné operácie sa vykonávajú na odvoznom mieste alebo na sklade dreva.

Na Slovensku prevláda v ťažbe dreva s motorovou pílou.

Doprava dreva

Kým v minulosti patrili k hlavným dopravným prostriedkom lesné šmyky a rieky, doprava dreva po vode, neskôr to bol konský záprah, lanovky, lesné železnice, dnes je to v približovaní dreva z porastu konský záprah a ďalej traktor, vývozné súpravy a lanovky.

K doprave dreva patrí:

• Sústreďovanie dreva - je technologický postup, pri ktorom sú kmene stromov sústreďované na vývozné, resp. odvozné miesto. Voľbu sústreďovacieho prostriedku určuje terén a drevná surovina, ktorá sa má sústrediť. Prevládajúcimi sústreďovacími prostriedkami na Slovensku sú špeciálne kolesové traktory. Ďalšími druhmi traktorov, ktoré sa používajú, sú univerzálne a pásové. Drevo sa ďalej sústreďuje ťažnými zvieratami, najmä koňmi, lanovými dopravnými zariadeniami a aj gravitáciou.
• Odvoz dreva - nadväzuje na sústreďovanie dreva. Je to doprava dreva z lesného skladu či z odvozného miesta v lese na hlavný, t.j. manipulačný alebo expedičný sklad, alebo priamo k odberateľovi. Používajú sa tu motorové vozidlá a prípojné vozidlá. Motorové vozidlá - nákladné automobily, ťahače a traktory - majú vlastný pohon. Prípojné vozidlá nemajú vlastný pohon, pripájajú sa za motorové vozidlá, sú to prívesy, poloprívesy a návesy. Nakladanie dreva na tieto prostriedky sa robí najčastejšie hydraulickou rukou. Pri odvoze dreva prevládajú odvozné súpravy s dopravou dreva v dĺžkach nad 6m.

Triedenie (sortimentácia) dreva

Triedenie je činnosť, pri ktorej sa nadzemná časť stromu s hrúbkou nad 7 cm roztriedi podľa dreviny, rozmerov, znakov kvality a účelu použitia na sortimenty. Tak podľa slovenskej technickej normy máme 7 tried akosti. Od najkvalitnejších na výrobu hudobných nástrojov a dýh, cez výrezy na výrobu zápaliek, preglejok, športových potrieb, ďalej na piliarske spracovanie, banské drevo a žrde, drevo určené na mechanické a chemické spracovanie - buničina a drevené uhlie, po palivo a lesné štiepky, vyrábané prevažne zo zvyškov po ťažbe.

Plánovanie v lesnom hospodárstve

Rámcové plánovanie

Rámcové plánovanie rieši spôsoby obhospodarovania lesov tak, aby sa dosiahli ciele a poslanie lesov v príslušnej lesnej oblasti. Spracúva sa bez ohľadu na vlastníctvo a užívanie lesa. Komplexné zisťovanie stavu lesa a vývoja lesných porastov vykonáva prieskum ekológie lesa a ďalšie špeciálne prieskumy (ekológie lesa, ekonomických pomerov, lesnej cestnej siete). Hlavnými výstupmi rámcového plánovania sú modely hospodárenia, ktoré obsahujú:

• základné rozhodnutia, ktorými sa stanoví napríklad rubná doba pre jednotlivé dreviny, doba zabezpečenia lesa a pod.,
• ciele hospodárenia, ktorými sú napríklad cieľové drevinové zloženie lesných porastov v ich rubnej dobe, cieľová produkcia drevín a ich sortimentov a pod.,
• zásady hospodárenia, ktorými sú zásady výchovy, obnovy, zakladania, rozčleňovania porastov a pod.

Podrobné plánovanie

Podrobnými plánmi, vypracovávanými pre lesné hospodárstvo, sú programy starostlivosti o les (PSL). Spracúvajú sa pre časti lesov podľa ich užívania - lesné celky (LC). Sú spravidla vypracované na obdobie 10 rokov. PSL premietajú do konkrétnych hospodárskych postupov rámcové plánovanie. Obsahujú opatrenia na zlepšenie funkcií lesov z hľadiska pestovania lesov, ochrany a tvorby životného prostredia, produkcie dreva a ostatných funkcií lesov na základe najnovších vedeckých poznatkov. Návrhy PSL vypracúvajú fyzické alebo právnické osoby na základe osvedčenia o odbornej a technickej spôsobilosti. PSL má zákonne predpísané náležitosti.

Charakteristika lesov mierneho pásma

Lesy mierneho pásma sa nachádzajú v zemepisných šírkach medzi 25. a 50. stupňom na celom svete. Vyskytujú sa tu ihličnaté a listnaté stromy. V oblastiach s chladnými zimami a dlhšie trvajúcimi mrazmi, napríklad na východe Severnej Ameriky, vo Východnej Ázii a v západnej Európe, bývajú tieto lesy opadavé. Striedajú sa tam štyri ročné obdobia a na jeseň listy pred opadaním menia svoje sfarbenie. Živočíchy lesov mierneho pásma sa s drsnou zimou vyrovnávajú hibernáciou alebo migráciou. V Južnej Amerike, južnej Číne, na Novom Zélande, vo východnej Austrálii, v Japonsku a Kórei sú zimy miernejšie a často bez mrazov.

Lesy mierneho pásma sa delia na listnaté a ihličnaté. Ihličnaté lesy prevládajú v oblastiach, kde sú kratšie letá a vládnu tam dlhé kruté zimy. Široký pás ihličnatých lesov, ktorý sa tiahne cez Severnú Ameriku, Škandináviu a Rusko, sa nazýva boreálny alebo severský les. Ako synonymum tohto pojmu používame aj slovo tajga, ktoré označuje močaristý les na Sibíri. Tvar mnohých ihličnanov umožňuje, aby sa sneh po ich konároch zošmykol ako po šmykľavke, takže sa konáre pod jeho ťarchou nelámu. Zo zamrznutej pôdy si korene nemôžu brať vlahu, preto listy majú zredukovanú veľkosť a často ihlicovitý tvar s voskovým povrchom, čo zmenšuje straty vody vyparovaním. Ihličnan môže začať vyrábať potravu hneď ako sa trocha oteplí - nemusí čakať, kým mu narastú listy.

Listnaté stromy sú aktívne v lete, v zime v nich život ustáva. V lete ich široké listy naplno využívajú dostatok svetla. V zime, keď korene nemôžu z pôdy privádzať toľko vody, aby listy vyparovali príliš veľa vlahy, preto strom na jeseň listy zhadzuje. Huby a baktérie opadané lístie rozkladajú, takže sa živiny zase vracajú do pôdy. Vďaka opadanému lístiu sa v zime a na jar dostane svetlo až na zem, takže tu môžu rozkvitnúť jarné kvety, skôr ako stromy znovu obrastú. Od pôdy, zrážok a podnebia závisí, ktorý druh stromu bude v lese prevládať. Na alkalickej odvodnenej pôde rastú buky.

Lesy mierneho pásma sa darí v oblastiach, kde je úhrn zrážok rovnomerne rozložený počas celého roka a letá sú teplé a nie príliš krátke. Je tomu tak vo väčšine oblastí mierneho pásma. Je tu však aj väčšia hustota zaľudnenia, takže les musel ustúpiť poľnohospodárstvu. Úrodnosť pôdy jej zabezpečili predošlé generácie stromov. Zem pod stromami je vlastne veľká kopa kompostu. Opadané lístie v lese umožňuje život zložitých spoločenstiev. Miera jeho aktivity závisí od teploty a vlhkosti, rozklad prebieha rýchlejšie v listnatom ako v ihličnatom lese. Organizmy, ktoré tu žijú, sú väčšinou nepatrnej veľkosti, ale je ich veľké množstvo. V procese rozkladu majú dôležitú funkciu aj huby.

V lesoch mierneho pásma žije aj rozmanitá živočíchy. Krivonosy žijú väčšinou na smrekoch. Sú to pinkovité vtáky so zobákmi prispôsobenými na lúskanie šušiek a vyberanie semien. Los je najväčší jeleňovitý cicavec. Žije v severských lesoch a v priľahlej otvorenej krajine a na mokradiach. Rys si udrží teplo aj v lesoch na severe Európy, vďaka hustej srsti a krátkemu chvostu. Loví hlavne v noci, pričom mu pomáha skvelý zrak a čuch. Jeleň lesný obýva najmä ihličnaté lesy, zatiaľ čo menšie daniele sa vyskytujú v listnatých lesoch. Líška pôvodne obývala listnaté lesy, ale dnes sa s ňou môžeme stretnúť aj v mnohých mestách. V listnatých lesoch žije aj množstvo vtákov a cicavcov.

Jedným z najväčších nebezpečenstiev pre lesy sú kyslé dažde. Oxid siričitý a oxidy dusíka sa zlučujú s vlhkosťou a vznikajú kyseliny, ktoré tvoria oblaky. Tieto oblaky môžu putovať vyše tisícky km a potom kropia zem kyslým dažďom. Kyslý dážď je niekedy až tisíckrát kyslejší ako prirodzený dážď. Kyslá dažďová voda steká do riek a jazier. Zamoruje pôdu. Najhoršie následky majú tam, kde je už prirodzene kyslá pôda - pod ihličnatými lesmi. Kyslý dážď uvoľňuje z pôdy toxické látky a ničí pôdne baktérie a huby.

tags: #lesy #mierneho #pasma #pestovanie

Populárne príspevky:

• Všetko o ryži pre deti
• Zdravotné a kozmetické účinky Aloe Vera
• Datle ako izbová rastlina
• ako pestovať pomelo doma
• Tipy na kontrolu brečtanu