Lopatkovec: Všetko, čo potrebujete vedieť o starostlivosti a riešení problémov so žltnutím listov
Lopatkovec (Spathiphyllum), často nazývaný aj ako „kvet mieru“ alebo „ženské šťastie“, je populárna izbová rastlina vďaka svojim nádherným bielym kvetom a schopnosti čistiť vzduch. Táto rastlina je ideálna pre interiérových pestovateľov, pretože sa ľahko udržuje a prispôsobuje rôznym podmienkam. Lopatkovec je krásna a nenáročná rastlina, ktorá dokáže skrášliť každý interiér a zároveň prispievať k čistejšiemu vzduchu v miestnosti. Pri správnej starostlivosti môže kvitnúť dvakrát ročne po dobu dvoch mesiacov alebo dlhšie. Kvet rastliny je väčšinou biely alebo u niekoľkých odrôd svetlozelený. Jej listy sú elipsovité a majú tmavozelený, svetlý povrch.
Latinský názov Spathiphyllum wallisii pochádza z kombinácie dvoch gréckych slov „spath“ a „phyl“, čo znamená lyžica a listy. V angličtine sa lopatkovec nazýva Peace lily, čo znamená ľalia mieru.
Existuje viacero druhov lopatkovca, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom listov a kvetov:
- Spathiphyllum wallisii - Najbežnejší druh lopatkovca nazývaný aj lopatkovec wallisov, ktorý dorastá do výšky 30 - 60 cm.
- Spathiphyllum 'Mauna Loa' - Tento druh je väčší a môže dorásť až do výšky 90 cm.
- Spathiphyllum 'Sensation' - Najväčší druh lopatkovca, ktorý dorastá až do výšky 1,5 metra.
- Spathiphyllum 'Petite' - Tento druh je vhodný pre malé priestory, keďže dorastá len do výšky približne 30 cm.
Táto rastlina je tiež jednou z najlepších izbových rastlín na čistenie vzduchu podľa štúdie NASA.
Ideálne podmienky pre rast lopatkovca
Lopatkovec pochádza z tropických dažďových pralesov a dokáže sa prispôsobiť prostrediu s nízkou intenzitou svetla. Má to však jeden háčik - pri slabom osvetlení kvitne len ťažko. Lopatkovec môžete umiestniť napríklad do interiéru blízko okna, pričom sa vyhýbajte priamemu slnečnému žiareniu.
Svetlo
Jasné nepriame svetlo: Lopatkovec najlepšie prospieva na miestach s jasným nepriamym svetlom, ktoré podporuje jeho kvitnutie a zdravý rast. V prípade slabej, zásaditej pôdy možno kyslosť a zásaditosť upraviť dažďovou vodou. Ak vám lopatkovec nekvitne, doprajte mu o čosi viac nepriamo dopadajúceho svetla. Môžete ho tiež prihnojiť hnojivom bohatším na fosfor. Nezabudnite na pravidelné utieranie listov od prachu, pretože to má vplyv na celkovú vitalitu rastliny.
Vyhýbanie sa priamemu slnku: Priame slnečné svetlo môže spáliť jeho jemné listy, čo vedie k hnedým okrajom a zhoršenému vzhľadu. Žltnutie listov naznačuje, že intenzita svetla môže byť príliš silná, a hnednutie alebo pruhovanie listov znamená, že priame slnečné svetlo rastlinu spálilo.
Pôda a vlhkosť
Dobre priepustná pôda: Lopatkovec má rád pôdu, ktorá dobre odvádza vodu, no zároveň udržiava dostatočnú vlhkosť. Lopatkovec má rád priedušnú, kyprú pôdu bohatú na organické látky, pretože jeho pôvodným prostredím sú tropické dažďové lesy, kde pôda obsahuje veľa organických látok. Môže sa vysádzať do pôdy s pH 5,8-7, ale pre jeho rast je vhodnejšia slabo kyslá pôda. Na výsadbu sa obvykle môže použiť tradičný substrát na izbové rastliny. V prípade vlastnoručne pripraveného substrátu je odporúčaný vzorec 1/3 hliny + 1/3 rašelinníka + 1/3 piesku.
Udržiavanie vlhkosti bez premokrenia: Pôda by mala byť stále mierne vlhká, ale nie premočená. Substrát udržiavajte stále mierne vlhký, avšak nie premáčaný. Medzi jednotlivými zálievkami je dobré nechať vrchnú vrstvu zeminy (cca 2-3 cm) mierne preschnúť, aby ste predišli hnilobe koreňov.
Vyššia vlhkosť vzduchu: Lopatkovec obľubuje vyššiu vlhkosť vzduchu. Ak je vzduch v miestnosti suchý, najmä počas vykurovacej sezóny, je dobré pravidelne rosiť listy vodou. V lete vysoké teploty urýchľujú odparovanie vody. Preto by sa okrem každodenného pozorovania vlhkosti pôdy mali používať zvlhčovače vzduchu alebo postrekovače na zvýšenie vlhkosti v interiéri. Ak kúrite, vzduch je suchý. Pomôže zvlhčovač, miska s vodou pri radiátore alebo pravidelné rosenie (jemne, ráno). Listy sa potom menej krútia a špičky tak rýchlo nehnednú.
Suché končeky listov ako signál: Ak si všimnete suché a hnedé okraje listov, môže to znamenať, že vzduch je príliš suchý. Hnednutie špičiek alebo okrajov listov býva známkou príliš suchého vzduchu či priameho ostrého slnka.
Polievanie
Polievajte, keď pôda vyschne: Lopatkovec preferuje pravidelnú zálievku, no zalievajte ho až vtedy, keď vrchná vrstva pôdy vyschne. Lopatkovec by ste mali polievať, keď vrchná vrstva pôdy vyschne, čo je zvyčajne každých 7 až 10 dní. V lete potrebuje lopatkovec viac vlahy, pretože rastlina aktívne rastie a vytvára kvety. Vždy však pred ďalšou zálievkou preskúmajte hornú vrstvu pôdy. Premokrenie je nebezpečné, pretože môže viesť k vzniku plesní a hnilobe koreňov. Znížte prívod vody, rastlinu presaďte a odrežte zhnité korene. Pôdu nahraďte dobre odvodneným a priepustným substrátom a použite vhodné materiály na základe odporúčaní vyššie. Pri zalievaní dávajte pozor, len udržujte pôdu mierne vlhkú. Mnohí ľudia zabúdajú na to, že nadmerné zavlažovanie rastlín sa môže veľmi často prejaviť ako vädnutie. Ako je to možné? Je to jednoduché. Prehnité korene prestávajú plniť svoju funkciu, nedodávajú rastline ďalej vodu a živiny, takže rastlina odumiera a vädne.
Používanie vhodnej vody: Na zalievanie lopatkovca je najlepšie používať dažďovú alebo destilovanú vodu. Ak však používate vodu z vodovodu, nechajte ju pred zalievaním odstáť cez noc, aby sa chlór vo vode mohol odpariť. Tvrdá voda môže zanechávať soli, ktoré dráždia korene a spôsobujú hnedé špičky.
Hnojenie
Primerané hnojenie: Lopatkovec si nevyžaduje veľa hnojiva. Nadbytok dusíkatého hnojiva totiž podporuje rast stoniek a listov, ale nepodporuje kvitnutie. Lopatkovec rastie najintenzívnejšie na jar a v lete a počas kvitnutia spotrebuje veľké množstvo živín. Na uspokojenie jeho výživových potrieb je potrebné použiť dostatočné množstvo hnojiva na kvety. Počas kvitnutia možno hnojivo aplikovať raz mesačne, ale koncentrácia hnojivého roztoku by sa mala zriediť na 25 % odporúčanej koncentrácie. To pomôže zabrániť nadmernej koncentrácii a poškodeniu koreňov. Na jeseň teplota postupne klesá, intenzita dýchania rastlín sa znižuje a spotreba živín sa spomaľuje. V tomto čase by sa malo množstvo hnojiva primerane znížiť. V zime, ak je teplota príliš nízka, rastlina prestane prijímať živiny a vodu. V tomto čase by sa malo hnojenie zastaviť.
Správne načasovanie hnojenia: Treba poznamenať, že hnojivo je najlepšie aplikovať po zalievaní. Suchá, tvrdá pôda môže viesť k nerovnomernému rozloženiu hnojiva a vysoká koncentrácia hnojiva v niektorých oblastiach môže viesť k poškodeniu koreňov. Ak sa biely kvet rastliny zazelená, môže to byť znakom prehnojenia. V období rastu, teda zhruba od jari do jesene, pridávajte každé dva týždne tekuté hnojivo pre izbové rastliny. Tým podporíte nielen tvorbu kvetov, ale aj rast nových listov. Ak chcete byť mimoriadne dôslední, môžete sa poobzerať aj po hnojivách so zvýšeným obsahom fosforu, ktoré stimulujú kvitnutie.
Presádzanie a rozmnožovanie
Pravidelné presádzanie: Lopatkovec je najlepšie presádzať na jar každé 1-2 roky. Lopatkovec zvyčajne potrebuje presádzanie každé dva až tri roky, keď jeho korene vyplnia celý kvetináč. Vyberte črepník len o 2-3 cm väčší v priemere, na dno dajte drenáž (napríklad keramzit) a použite priepustný substrát pre izbové rastliny, ktorý môžete vylepšiť perlitom. Po presadení 1-2 týždne neprihnojujte; rastlina najprv potrebuje zakoreniť a zvyknúť si. Ak si všimnete, že napriek pravidelnej a primeranej zálievke rastlina vädne, s najväčšou pravdepodobnosťou sú korene už príliš stiesnené. To je jasný signál, že nastal čas presadiť ju do nového „domova“.
Príprava kvetináča a substrátu: Na dno nového kvetináča vopred položte vrstvu keramzitu alebo kamienkov, aby ste zabránili hromadeniu vody a hnilobe koreňov. Lopatkovec má rád priedušnú, kyprú pôdu bohatú na organické látky, pretože jeho pôvodným prostredím sú tropické dažďové lesy, kde pôda obsahuje veľa organických látok. Môže sa vysádzať do pôdy s pH 5,8-7, ale pre jeho rast je vhodnejšia slabo kyslá pôda. Na výsadbu sa obvykle môže použiť tradičný substrát na izbové rastliny. V prípade vlastnoručne pripraveného substrátu je odporúčaný vzorec 1/3 hliny + 1/3 rašelinníka + 1/3 piesku.
Rozmnožovanie: Tradičné rozmnožovanie odrezkami u lopatkovca veľmi nefunguje.
Bežné problémy a ich riešenia
Lopatkovec vám zrazu žltne? Tento trik s plátkom uhorky ukáže problém v črepníku už do 24 hodín. Keď lopatkovec v zime zrazu zožltne, zvesí listy a prestane rásť, väčšina z nás automaticky siaha po hnojive alebo „zázračnom“ spreji. Lenže často mu nechýba živina, ale informácia: čo presne ho trápi. A práve vtedy mi pomáha uhorkový test na lopatkovec - tichý, nenápadný signál, ktorý dokáže prezradiť viac, než by ste čakali.
Žltnutie listov
Príčiny žltnutia: Žltnutie listov je zvyčajne znakom nadmerného polievania alebo nedostatku svetla. Žltnutie listov vám naznačí aj to, že lopatkovec po kvitnutí stratil energiu a silu. Príčinou môže byť spodné listy rastliny, skontrolujte ich. Spodné listy začnú žltnúť pre nedostatok živín, preto skúste pridať do rastliny doplnok, vo forme síranu horečnatého. Ten pridá vašej rastline energiu. Žlté staršie listy - často prirodzené starnutie, ale aj dlhodobé premokrenie alebo nedostatok svetla. Žlté nové listy a slabý rast - stres z chladu/prievanu, zlá drenáž, prípadne škodcovia v substráte. Žltnutie listov je zvyčajne znakom nadmerného polievania alebo nedostatku svetla. Staršie listy môžu prirodzene žltnúť. Ak žltnú v nadmernom množstve, často ide o dôsledok nadmernej zálievky, prípadne o kombináciu premokreného substrátu a nedostatku svetla. Žltnutie alebo vädnutie listov môže byť spôsobené silným slnečným žiarením, zásaditou pôdou, nadmerným hnojením, príliš malým alebo príliš veľkým množstvom vody, dlhým obdobím sucha alebo príliš vlhkou pôdou, zlou drenážou, priepustnosťou a poškodením nízkou teplotou spôsobenou otvorenými dverami a oknami alebo klimatizáciou a ventilátormi.
Riešenia: Odrežte všetky veľmi suché stonky a listy. Ak je pôda veľmi suchá, okamžite ju zalejte a zvýšte vzdušnú vlhkosť. Ak je v pôde dostatok vody, nie je potrebné okamžité zalievanie. Lopatkovec alebo Spathiphyllum, nazýva sa aj „ženské šťastie“. Lopatkovec je tropická trvalka, ktorá patrí medzi nenáročné izbové rastliny, a o ktorú sa treba aj dobre starať. Má krásne biele kvety, no ich prepychový vzhľad môžu kaziť žlté listy, a niekedy aj čierne špičky. Keď chodíte na prechádzky, môžete ho vidieť na okenných parapetoch. Prečo nám teda lopatkovec žltne a čo môžme s tým urobiť? Určite sa s ním nelúčte, bolo by to škoda. Určite zabojujte o jeho krásu a neoľutujete. Spravte tie správny úkony, aby ste mali zdravé a krásne zelené listy tejto krásnej izbovky. Dôvody prečo nám žltnú listy a čo všetko pre to urobiť. Aj nesprávna starostlivosť môže spôsobiť žltnutie listov lopatkovca. Skontrolujte jeho zavlažovanie, aj to môže byť dôvod. Nezabudnite aj na to, že také listy treba aj odrezať, a to na ich základni. Záhradníci a pestovatelia kvetov vám odporučia, aby ste miesto rezu posypali aktívnym uhlím, ktoré by ste mali rozdrviť. Žlté listy? Nedostatok živín V sekcii komentárov potvrdili mnohí majitelia izbových rastlín, že žltnutie listov je výsledkom nedostatočného množstva živín, a navrhli buď presadenie, alebo hnojenie lopatkovca. „Žltnutie spodných listov môže naznačovať nedostatok dusíka. Hnojivá sú označené obsahom Dusík-Fosfor-Draslík. Potrebujete niečo s významným prvým číslom,“ vysvetlil jej jeden používateľ. „Nemohol som si nevšimnúť, že ste ten lopatkovec zasadili do malého črepníka. Zvyčajne ich treba presádzať každý rok, pretože môžu črepník prerásť,“ poznamenal ďalší nadšenec. Iná žena však poradila: „Presadila by som ju a vymenila zeminu za hrubšiu zmes. Používam zmes pre tropické rastliny s perlitom a zeminou. Tiež sa uistite, že črepník má dobrú drenáž a dôkladne zalievajte.“ Ako mu navrátiť stratenú farbu Lopatkovec zvyčajne vyžaduje presadenie s čerstvým kompostom, aby sa obnovili živiny a zaručila sa správna drenáž po zalievaní. Stojatá voda totiž môže spôsobiť hnilobu koreňov. Toto by nemalo trvať dlhšie ako päť minút. Zabezpečte, aby bol lopatkovec zasadený v dobre priepustnom, ľahkom komposte, ktorý je mierne kyslý (pH 5,8 až 6,5), aby sa udržalo jeho zdravie. Vyžaduje tiež hnojenie každých šesť týždňov počas obdobia rastu v lete hnojivom s obsahom dusíka, fosforu a draslíka na podporu nepretržitého rastu. Len čo je lopatkovec presadený do vhodného kompostu a má hnojivo, mal by sa vrátiť do svojho obvyklého žiarivo zeleného stavu. Žltnúce listy by sa podľa jednej nadšenkyne mali odstrániť a zároveň vyzvala záhradkárov, aby sledovali známky nadmerného alebo nedostatočného zalievania, ak rastlina zostane zvädnutá. „Odrežte žlté listy pri báze stonky. Niekedy môže byť žltnutie len prejavom starnutia starých listov, čo sa stáva. Ja ten svoj polievam, keď je pôda suchá na 50 až 70 %, a darí sa mu skvele,“ odkázala. Lopatkovec má rád mierne kyslú, dobre odvodnenú pôdu. V teplejších mesiacoch zalievajte lopatkovec približne 2 - 3-krát týždenne, v zime menej často. Lopatkovec si nevyžaduje žiadnu špeciálnu starostlivosť a nemusíte ho strihať.
Uhorkový test: Tento jednoduchý trik funguje ako návnada. Plátok čerstvej uhorky (prípadne zemiak alebo mrkva) položíte na povrch substrátu a necháte ho pôsobiť približne 24 hodín. Vlhké, aromatické a mäkké tkanivo zeleniny dokáže pritiahnuť drobných „podnájomníkov“ zo substrátu - najmä larvy a hmyz, ktoré sa držia pri povrchu alebo v prvej vrstve pôdy. Ako správne vyhodnotiť výsledok uhorkového testu: Výsledok je najpresvedčivejší, keď sa pozeráte na spodok plátku a na „okolie“ do pár centimetrov. Nie vždy nájdete veľké kusy hmyzu - často ide o drobné bodky, slizké stopy, tmavé ryhy alebo jemné vyžraté miesta. Dôležité je sledovať opakujúci sa vzor, nie jednu náhodnú bodku. Čo môže test naznačiť: Ak je spodná strana uhorky ohlodaná, so zreteľnými ryhami alebo drobnými dierkami, v substráte pravdepodobne niečo požiera organický materiál. Ak vidíte drobné biele priesvitné „červíky“ alebo pohybujúce sa bodky, môže ísť o larvy smútiviek (zemné mušky) alebo iný pôdny hmyz. Tmavé škvrny môžu vzniknúť aj od vlhkosti, preto si všímajte najmä stopy po hryzení a prítomnosť živých jedincov. Naopak, ak je plátok len vysušený a bez stôp poškodenia, škodcovia sú menej pravdepodobní a oplatí sa skôr riešiť podmienky: svetlo, zálievku, teplotu a vlhkosť vzduchu. Aj vtedy však test zopakujte o pár dní - niektoré populácie hmyzu „vybehnú“ až pri vhodnej vlhkosti.
Domáce hnojivo z cukru: Potrebujete len jednu jednoduchú ingredienciu, ktorú už určite máte doma - hovoríme o jednoduchom cukre. Rozpustite 1 polievkovú lyžicu obyčajného cukru v 1 litri prevarenej vody. Dôkladne premiešajte a počkajte, kým tekutina vychladne. Zalejte ňou lopatkovec, ale dbajte na to, aby ste rastlinu nepreliali - pôda by mala byť vlhká a rastlina by v žiadnom prípade nemala stáť vo vode. Túto domácu výživu stačí aplikovať raz za mesiac.
Hnedé škvrny alebo suché okraje listov
Príčiny: Hnednutie špičiek alebo okrajov listov býva známkou príliš suchého vzduchu či priameho ostrého slnka. Ak vám už listy aj vysychajú a sfarbené listy sa rozrastajú aj na ďalšie listy rastliny, je to príznak toho, že lopatkovec je napadnutý hubou.
Riešenia: Vyskúšajte rastlinu premiestniť na miesto s rozptýleným svetlom a zvýšte vlhkosť vzduchu rosením. Aby ste o rastlinu neprišli a nevyhodili ju, postihnuté listy odstráňte a ošetrite fungicídom. A huba vám nepoškodí korene.
Nedostatok kvetov
Príčiny: Nekvitnutie je spôsobené nedostatkom slnečného svetla, vody alebo hnojiva, príliš nízkymi teplotami alebo dlhodobým používaním vody z vodovodu s vysokým obsahom minerálnych solí. Problémom môže byť nedostatok slnečného svetla alebo nedostatok hnojiva. Častokrát ide o znak zanedbaného hnojenia. Rastline vyhovuje malý kvetináč.
Riešenia: Doprajte mu čo najviac rozptýleného svetla. Východné alebo západné okno je ideálne, na južnom okne ho chráňte záclonou. V hlbokej tme listy žltnú a rast sa zastaví. Vyskúšajte ho prihnojiť hnojivom bohatším na fosfor.
Škodcovia
Vošky: Vošky sa často zhromažďujú na mladých stonkách a listoch rastlín a sú viditeľné voľným okom. Ak je vošiek len málo, postriekajte ich studenou vodou, aby ste ich zmyli.
Štítkovky: Tieto škodce sa väčšinou zhromažďuje v skrytých častiach rastlín a často sa vyskytujú v podobe akoby bielej vaty. Ak je poškodenie ľahké, zotrite listy mokrou handričkou alebo vatovou tyčinkou namočenou v alkohole, aby ste ich zničili. Rastlina by mala byť z dôvodu prevencie umiestnená na dobre vetraných miestach.
Smútivky (zemné mušky): Ak spozorujete okolo rastliny maličké lietajúce mušky, môžu to byť tzv. smútivky alebo iný drobný lietajúci hmyz. Jedným zo spôsobov, ako sa ich zbaviť, je použiť domáce pasce. V malej miske nechajte pivo alebo víno - sladká vôňa ich priláka a následne sa v nich utopia. Prípadne môžete siahnuť po biologických postrekoch obsahujúcich Bacillus thuringiensis. Ten zahubí larvy v pôde. Sušší režim zálievky - nechajte vrchné 2-3 cm pôdy preschnúť; larvy smútiviek milujú trvale vlhkú zeminu. Lepiace doštičky - žlté doštičky zachytia dospelé mušky a znížia množenie.
Toxicita
Všetky vegetatívne časti lopatkovca obsahujú toxín, ktorý môže spôsobiť ťažkú otravu u ľudí aj zvierat. Ak ho máte doma, zabráňte svojim domácim miláčikom dotýkať sa rastliny. Keďže sa lopatkovec najčastejšie pestuje ako okrasná rastlina, jeho toxicita zvyčajne postihuje zvedavé domáce zvieratá. Keďže však rastlina po zahryznutí spôsobuje okamžitú bolesť, domáci miláčikovia sú zvyčajne odradení od druhého uhryznutia, a preto zvyčajne nekonzumujú veľkú časť rastliny. Kryštály šťavelanu vápenatého v šťave lopatkovca pôsobia na zvieratá rovnako ako na ľudí. Ak zviera uhryzne alebo rozkúše akúkoľvek časť rastliny, objaví sa u neho opuch úst, jazyka a hrdla spolu so zvracaním, hnačkou a ťažkosťami s dýchaním. Nie. Rastlinu treba držať mimo dosah detí. Otrava sa najčastejšie vyskytuje u malých detí, ktoré náhodne skonzumujú kúsok rastliny.
131 Spathiphyllum diamond a jak o něj pečovat.
Lopatkovec je obľúbená a nenáročná izbová rastlina. Vyhovuje jej polotieň, v zime si však potrpí na viac svetla. Miluje teplo a neznáša prievan. Najčastejšou chybou, ktorej sa pri pestovaní tejto rastliny dopúšťame, je nedostatočná vlhkosť prostredia, v ktorom je lopatkovec umiestnený. Ak ste tento faktor vylúčili, tak upravte zálievku - lopatkovec nemá rád presušený, ale ani veľmi mokrý substrát. Tretím možným dôvodom je nedostatok minerálnych látok alebo naopak jeho prehnojenie. Tento problém opäť pripisujeme nesprávnej zálievke. Prvou pomocou je nechať substrát preschnúť. Nemusíte sa príliš obávať, rastline to neublíži. Lopatkovcu vadí aj príliš tvrdá alebo chlórová voda.
Prísť na pravý dôvod prečo lopatkovec nekvitne nie je vždy jednoduché. Častokrát ide o znak zanedbaného hnojenia. Rastline vyhovuje malý kvetináč. Zhnednutie kvetov sa občas objaví po tom, čo rastlinu prenesieme z obchodu domov. Rovnako je to v prípade výskytu zelených kvetov. Kvety však zozelenajú často aj pár týždňov pred tým, než úplne odumrú.
Lopatkovec je výnimočný vďaka svojim dekoratívnym kvetom, jednoduchému pestovaniu a schopnosti prispôsobiť sa aj miestnostiam s obmedzeným prísunom denného svetla. Hoci dokáže prežiť aj vo veľmi skromných podmienkach, najlepšie sa mu darí na svetlom mieste bez priameho úpalu, kde je vlhkejší vzduch. Základom úspechu je nájsť mu správne stanovište, zalievať s mierou a nezabúdať na pravidelné hnojenie.
Práve pre svoju odolnosť a pôvabné biele kvety si lopatkovec získal srdcia milovníkov izbových rastlín po celom svete. Pokiaľ sa k nemu budete správať s láskou a dodržíte niekoľko vyššie uvedených odporúčaní, odmení sa vám sviežimi listami a kvetmi, ktoré dokážu kvitnúť a zdobiť interiér hneď niekoľko týždňov.
Ak sa teda obzeráte po izbovej rastline, ktorá skrášli priestor, obohatí vzduch a bude vám robiť radosť celé roky, lopatkovec je skvelou voľbou.
tags: #lopatkovec #zltnutie #listov