Machovka – trvalka, letnička či okrasná rastlina s jedlými plodmi?
Machovka (Physalis), známa aj pod ľudovými názvami ako „židovská čerešňa“, „lampióniky“, „lampášiky“, „zemská čerešňa“ alebo „inca berry“, je fascinujúca rastlina, ktorá sa v záhradách pestuje už mnoho rokov. Patrí do čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), rovnako ako rajčiaky, durman či tabak.
Dnes poznáme až 110 druhov tejto zaujímavej a prospešnej rastliny, ktorá sa postupne rozšírila do všetkých subtropických, tropických aj horských oblastí sveta. Pre všetky druhy machoviek je charakteristický zväčšený kalich, ktorý obklopuje dozrievajúci plod. Tento kalich, často nazývaný aj „lampášik“ alebo „židovská čerešňa“, slúži ako ochrana pre bobuľku vo vnútri. Názov Physalis pochádza z gréckeho slova „physa“, čo znamená mechúrik, odkazujúc práve na tento obal. Kalich sa najkrajšie vyfarbí na jeseň a záhrady zdobí sýtou červenou až hnedou farbou. Keď ho roztvoríme, objavíme v ňom oranžovú, lesklú bobuľku.

Najznámejšie druhy machoviek
Existuje niekoľko druhov machoviek, ktoré sú populárne na pestovanie v záhradách a nádobách:
Machovka čerešňová (Physalis alkekengi)
- Je to najčastejšie pestovaný zástupca rodu v našich podmienkach, často nazývaný aj lampášik. Pochádza z Japonska, Kaukazu a Číny.
- V okrasnej záhrade sa uplatní hlavne pre svoje výrazné, nafúknuté mechúriky, ktoré zostávajú na stonkách aj po opadaní listov. Tieto nafúknuté kalichy sa od konca leta vyfarbujú do oranžovej až oranžovočervenej farby a sú veľmi dekoratívne.
- Kvitne bielymi nenápadnými kvetmi od mája do augusta a dorastá do výšky 30 - 40 cm až 80 cm.
- Je to dlhoveká trvalka, ktorá u nás prezimuje. Rozrastá sa do okolia prostredníctvom plazivého podzemku, z ktorého vyrastajú nové rastliny. Vyzreté trsy bývajú mrazuvzdorné zhruba do -20 až -25 °C.
- Plod je o niečo menší (1 až 1,5 cm) a má červenú farbu. Suché kalichy majú výrazne ohnivé zafarbenie. Aj keď plody nie sú príliš chutné, krásne zdobia jesenné záhradky. Zrelé plody nie sú jedovaté, obsahujú viacero účinných liečivých látok, ale odporúča sa konzumácia iba v malom množstve, napríklad ako lieku.
- Využitie nájde v okrasnej záhrade a môžete ju vysadiť aj do skalky. Skrášli trvalý záhon na jeseň a zaujme potom lucerničkami oranžovej farby. Týmto kvetom si vyzdobíte aj jesenné dekorácie, je totiž vhodná na rez do sušených kytíc a vo floristike.
Machovka peruánska (Physalis peruviana)
- Tento druh je najviac pestovaný pre svoje sladké a aromatické plody. Pochádza z vysokohorských tropických oblastí Peru, Kolumbie, Ekvádoru a Guatemaly, kde rastie v Andách až do výšky 3000 m n. m.
- U nás sa pre jedlé plody pestuje najčastejšie. Pestuje sa aj v Juhoafrickej republike, kde ju nazývajú „kapský egreš“ alebo „peruánska višňa“.
- Plody, veľké približne 2 až 3 cm, sú obalené v dekoratívnom „papierovom“ obale, ktorý mení farbu zo zelenej na béžovú až hnedú. Dozreté plody sú žlté, fialové alebo tmavopurpurové, majú sladkokyslú chuť pripomínajúcu egreše či ananás a sú bohaté na vitamín C.
- U nás sa pestuje ako letnička, pretože v zime prezimuje len zriedkavo.
- Dužina je šťavnatá, priesvitná, sladkokyslá, aromatická. Boli vyšľachtené aj veľkoplodé, bohato plodiace odrody ako Golden Berry Little Lanterns, Golden Berry Pineapple, Moskovskij ranij, Gruntovyj gribovskij, Konditerskij a Zemlianičnyj.
Machovka lepkavá (Physalis ixocarpa), známa aj ako Tomatillo
- Tento druh pochádza z Mexika a je známy najmä v kuchyni pre prípravu mexických omáčok, ako je salsa verde.
- Plody sú väčšie, môžu mať v priemere až päť centimetrov. Zrelé sú tiež ukryté v slamovožltom papierovitom kalichu, ktorý môžu pretrhnúť.
- Šupka zrelých plodov je tuhá, lesklá a lepkavá. Najčastejšie má žltkastú farbu, no existujú aj plody modré alebo fialové. Majú kyslú chuť.
Machovka chlpatá (Physalis pubescens)
- Pochádza z južných oblastí USA a pestuje sa aj v Európe, na Ukrajine, v severnom Kaukaze.
- Je to bylina s plazivým pakoreňom a občas sa premnožuje. Husto chlpatá poliehavá stonka je dlhá 70 cm.
- Plody sú žlté, drobnejšie, sladké, aromatické s vôňou jahôd alebo ananásu. Ako všetky machovky má vysoký obsah vitamínu C, až 50 mg%.
Machovka plstnatá (Physalis pruinosa)
- Táto jednoročná bylina dorastá do výšky 1,5 - 2 m, a preto potrebuje oporu.
- Má atraktívne kvety žltej až purpurovočervenej farby s tmavohnedými stredmi.
- Plody sú žlté, sladké, mierne kyslasté, uzatvorené v sivohnedom kalichu.
#AkoZískaťStovkyBobúľ #PhysalisRočneBezPresadzovania [TrvalkyZlatéBobule]
Pestovanie machoviek
Pestovanie machoviek je pomerne jednoduché a podobné pestovaniu ich blízkych príbuzných - rajčiakov. Je to rastlinka pomerne nenáročná na pestovanie.
Výber stanovišťa
- Slnečné prostredie: Machovka je rastlina milujúca slnko. Najlepšie sa jej darí na slnečnom mieste, kde dostane minimálne 6 - 8 hodín priameho slnečného svetla denne. Slnko jej pomáha rásť a zabezpečuje tvorbu zdravých plodov. Machovke sa darí v slnečnom prostredí, chránenom pred silným vetrom. Čím viac svetla machovka dostane, tým bude spokojnejšia. V polotieni je nižšia a až tak bohato neplodí.
- Chránené pred vetrom: Silný vietor môže poškodiť stonky a plody machovky, preto sa odporúča vybrať miesto, ktoré je chránené pred vetrom, alebo zabezpečiť ochranu v podobe vetrolamu.
Pôda a výživa
- Priepustná pôda: Pre úspešné pestovanie je potrebná mierne vlhká, humózna a priepustná pôda. Vysychavé a piesočnaté pôdy machovkám nevyhovujú. Ideálne sú miesta, kde kedysi bolo kompostovisko.
- Zabezpečenie živín: Pravidelné dopĺňanie živín je pre machovku kľúčové, pretože plodí bohaté plody. Odporúča sa hnojiť machovku každé 2 - 3 týždne organickými hnojivami alebo špeciálnymi tekutými hnojivami pre zeleninu a ovocie, napríklad na rajčiny. Jarný kompost je tiež výbornou voľbou.

Zálievka a starostlivosť
- Pravidelná zálievka: Machovka potrebuje pravidelnú a vyváženú zálievku, najmä počas kvitnutia a tvorby plodov. Udržujte pôdu mierne vlhkú, ale nie premočenú. Nerovnomerná zálievka môže spôsobiť praskanie plodov. Počas suchých období je mimoriadne dôležité zabezpečiť rastline dostatok vody.
- Podpora rastu: Niektoré druhy machovky, ako je machovka peruánska, môžu mať dlhé stonky, ktoré potrebujú podporu. Rastliny dorastajú do výšky 1-1,5 m a je dobré im dať podperu, lebo sú náchylné na zlomenie. Použitie oporných tyčiek alebo mriežok pomôže udržať rast rastliny a zabrániť jej poškodeniu.
- Prerieďovanie: Ak machovky pestujete ako trvalky, je vhodné ich porast pravidelne prerieďovať, pretože sa šíria podzemkami a môžu začať utláčať iné rastliny.
- Ochrana pred škodcami: Machovky sú odolné voči chorobám a málo náchylné na plesne. Spomedzi škodcov ich najčastejšie napádajú vošky, slimáky a rôzne húsenice. Napadajú ju aj svilušky a molice. V prípade potreby použite vhodné ochranné prostriedky.
- Strihanie: Neskoro na jeseň je len dobré ostrihať zvyšky suchých stoniek.
Výsadba a rozmnožovanie
- Predpestovanie: U nás si v predjarnom období predpestujeme priesady zo semienok. Semená vysievajte do výsevného substrátu v marci až apríli v interiéri. Klíčenie trvá približne 1-2 týždne pri teplote okolo 20-25 °C. Po vytvorení pravých listov presádzajte sadenice do väčších kvetináčov alebo priamo na záhon po pominutí mrazov.
- Výsadba na záhon: S vysádzaním na záhon sa nemusíme ponáhľať, pokojne môžeme počkať až do konca mája, keď pominie riziko mrazov. Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami by mala byť okolo 30 až 50 centimetrov, medzi riadkami 70 až 100 centimetrov. Výsadba sa vykonáva od marca do mája alebo v septembri a októbri. Odporúčané rozostupy sú 40-50 cm, v praxi 4-6 rastlín na m², s ohľadom na neskoršie rozrastanie.
- Pestovanie v nádobách: Machovku je možné úspešne pestovať aj v nádobách, na balkónoch a terasách, pokiaľ majú dostatok slnka a pravidelnú zálievku. Ak máte k dispozícii pre machovku len menšiu plochu, vysaďte ju do širšieho črepníka, ktorý nemá dno a je hlbší. Ten zapustite do pôdy tak, aby nebolo vidno jeho okraje. V nádobe rastlinu môžeme pestovať ako viacročnú, aj počas zimy sa jej darí pomerne dobre - aj keď musíme vybrať čo najsvetlejšie miesto.
- Rozmnožovanie: Rastlinu si rozmnožíte veľmi jednoducho, pomocou koreňových odrezkov alebo delením trsov, najmä pri machovke čerešňovej, ktorá sa rozrastá prostredníctvom podzemkov.
Zber a využitie plodov
Zber plodov začína, keď sú obaly okolo plodov suché a ľahko sa otvárajú. Plody by mali byť pevné a sladkokyslé na chuť. Je veľmi dôležité, aby sa konzumovali plody, ktoré sú úplne zrelé, inak môžu podráždiť žalúdok. Nezrelé plody aj kalich/lampiónik, ktorý ich obklopuje, sú jedovaté. Machovka zvyčajne začína plodiť asi 70 - 80 dní po výsadbe. Zberáme postupne až do prvých mrazíkov. Z jednej rastliny môžeme získať desiatky až stovky bobúľ.
Skladovanie
Zrelé plody môžeme niekoľko týždňov skladovať v suchu pri teplote blízkej nule. Vyberáme zdravé a nepoškodené kusy.
Nutričné hodnoty a zdravotné benefity
Bobule machovky sú vynikajúcim zdrojom beta-karoténu, vitamínu C, tiamínu, niacínu, fosforu a bielkovín. Svojím obsahom vitamínu C, 50 mg%, prevyšujú dokonca aj citróny. Obsahujú fosfor, vápnik a železo a sú bohaté aj na vitamíny. Šťavnaté plody machovky dosahujú najmä v prípade šľachtených odrôd veľkosť až 60 - 70 g.
Machovky pomáhajú aj pri liečení malárie, astmy, hepatitídy, dermatitídy a často sa využívajú pri reumatických chorobách. Tým, že sú močopudné, pomáhajú odstraňovať z tela odpady, napríklad kyselinu močovú, čím chránia kĺby pred dnou. Účinné sú aj pri detoxikácii pečene. Obsahujú imunoglobulín IgA, ktorý posilňuje imunitný systém. Pektíny zasa regulujú obsah krvných tukov a cholesterolu, čím chránia cievy. Šťava z čerstvých plodov má výrazný efekt proti svrbeniu. Látky obsiahnuté v machovkách spomaľujú vstrebávanie cukru, čo ocenia diabetici. Vďaka bioflavonoidom majú protizápalové a antioxidačné účinky, pôsobia antibakteriálne, posilňujú cievne kapiláry a udržiavajú v dobrom stave mozog, oči a rozmnožovacie orgány.

Kulinárske využitie
Svieža, tropická chuť machovky výborne vynikne v rôznych receptoch. Obsah výživných, chuťových a aromatických látok ich predurčuje na široké kulinárske využitie. Plody machovky očistíme od kalicha, opláchneme v sitku pod tečúcou vodou a vložíme do hrnca.
- Marmeláda: Plody zľahka povaríme s trochou vody, pomaly vmiešavame cukor a pridáme kyselinu citrónovú. Hotovú marmeládu nalejeme do malých pohárov s viečkami, ktoré dáme na 15 minút do parného kúpeľa, aby sa viečka dobre uzavreli.
- Kaviár: Nakrájanú zeleninu (plody) opečieme na rozohriatom rastlinnom oleji a podusíme asi 20 minút. Po rozmixovaní ponorným mixérom naložíme do sklenených pohárov a sterilizujeme 15 minút.
- Zavarovanie: Všetku zeleninu očistíme a nakrájame na menšie kúsky. Opečieme na rozohriatom rastlinnom oleji a podusíme asi 20 minút. Keď je zelenina mäkká, rozmixujte ju ponorným mixérom. Uvarený kaviár naložíme do sklenených pohárov a sterilizujeme 15 minút. Potom poháre otočíme hore dnom a necháme vychladnúť.
- Iné využitie: Dajú sa použiť do rôznych šalátov, najmä ovocných, ale napríklad aj do zemiakového šalátu. Využívajú sa aj na prípravu osviežujúcich nápojov a vína. Sušením sa z nich pripravujú hrozienka chutiace ako figy. Pridávajú sa ako dochucovadlo do omáčok a zemiakových i strukovinových polievok. Pripravujú sa z nich zmrzliny, pudingy a rôzne dezerty. Môžu sa kandizovať a kompótovať. Dá sa z nich vyrábať džem a želé. Niektoré druhy, napríklad Physalis ixocarpa, sa varia alebo dusia ako zelenina a dajú sa aj kvasiť.
Dekoratívne využitie
Najdlhšie stonky machovky s plodmi môžete využiť rôznym spôsobom. Ako rezané, ideálne bez listov, si ich môžete vložiť kedykoľvek do vázy s vodou, samostatne alebo spolu s inými pre jeseň typickými rastlinami. Stonky s plodmi môžete aj sušiť a využiť na ozdobenie bytu počas zimy. Pri zbere, ideálne počas slnečných jesenných dní však všetky plody musia byť dobre vyfarbené a nepoškodené. Sušia sa zavesené „dolu hlavou“ v dobre vetranej a nie veľmi slnečnej miestnosti. Najrozmanitejším spôsobom sa dajú použiť aj jednotlivé plody - mechúriky. Vytvoriť si z nich môžete pekné venčeky na dvere, netradičné lampášiky na vianočný stromček alebo ich použijete na výrobu originálnych závesných ozdôb.
tags: #machovka #je #to #trvalka #alebo #letnicka
