Pestovanie Muraji (Murraya paniculata): Exotický pomarančový jazmín v interiéri

Muraja metlinatá (Murraya paniculata), často nazývaná aj pomarančový jazmín, je exotická rastlina pochádzajúca z tropických oblastí Ázie a Austrálie. Je príbuzná citrusom a patrí do čeľade rutovitých. Vďaka svojim krásnym, voňavým kvetom a lesklým listom je obľúbenou izbovou rastlinou a bonsajom. Na pestovanie je nenáročná a zvládne ju aj úplný začiatočník, pokiaľ sú splnené základné požiadavky na starostlivosť.

Charakteristika rastliny

Muraja je vždyzelený ker alebo malý strom, ktorý v prírode dorastá do výšky piatich až desiatich metrov. Pri pestovaní v nádobe je jej výška oveľa menšia, zvyčajne okolo pol metra až 70 cm. Má lesklé, tmavozelené listy, ktoré sú zložené z troch až deviatich elipsovitých lístkov. Mladé listy sú silne aromatické a obsahujú aromatické silice. Staršie rastliny vyfarbujú svoje vetvy do zelenošeda.

Kvety a plody

Voňavé biele alebo krémové kvety muraje sa podobajú na kvety citrusov. Sú 1,5 - 2 cm dlhé, kornútkovité, so štyrmi až piatimi vyhnutými lupienkami a výraznými tyčinkami. Vydávajú príjemnú sladkú arómu, ktorá pripomína jazmín, a už jediný kvietok dokáže rozvoňať celú miestnosť. Kvety vyrastajú jednotlivo alebo v zhlukoch na vrcholoch stoniek, niekedy aj v pazuchách listov. Rozkvitajú postupne takmer počas celého roka, pri dobrých podmienkach môže kvitnúť celých 12 mesiacov.

Z kvetov dozrievajú žiarivooranžové alebo červené plody, dvojsemenné bobule, ktoré pripomínajú malé pomaranče. Doba zrenia plodov je približne štyri mesiace. V našich podmienkach slúžia plody skôr na okrasu, hoci sa síce nedajú jesť priamo, môžu sa naložiť do octového nálevu či oleja. Na jednom kríku muraje môžete súčasne pozorovať púčiky, kvety aj zrelé plody, čo jej dodáva unikátny dekoratívny vzhľad.

Liečivé a iné využitie

Všetky časti rastliny muraje sú liečivé a využívajú sa vo farmaceutickom, potravinárskom a kozmetickom priemysle. Plody aj listy obsahujú množstvo vzácnych látok, majú tonizujúce účinky a podporujú sexuálnu aktivitu mužov aj žien. Listy rastliny obsahujú hesperidín, horký glykozid, ktorý ovplyvňuje kapilárnu permeabilitu. Adstringentné a protizápalové vlastnosti muraje sa v tradičnej medicíne používajú na liečbu hnačiek, zápalov žalúdka, dyzentérie a iných gastrointestinálnych ochorení, ako aj rôznych poranení. Plody muraje obsahujú biologicky aktívne látky, vitamíny a antioxidanty. Odporúča sa zjesť 3 - 4 bobule muraje denne na prevenciu predčasného starnutia. Pri angíne pectoris sa odporúča vdýchnuť arómu súkvetia.

Kvety sa pridávajú do čajov na zvýraznenie ich vône. Sušené listy a plody sa po rozdrvení používajú ako korenie, najmä v indickej kuchyni, kde sú súčasťou kari korenia. Príjemne voňavá kôra sa využíva v kozmetike podobne ako santalový prášok.

Pestovanie Muraje v črepníku

Pestovanie muraje v črepníku je pomerne jednoduché, ak dodržíte základné princípy. Rastlina je odolná a netrpí často chorobami ani škodcami.

Substrát a presádzanie

Keďže muraja je príbuzná citrusom, najvhodnejší je špeciálny substrát určený na citrusy. Alternatívne možno použiť bežnú zeminu na izbové rastliny obohatenú o rašelinu a piesok pre lepšiu priepustnosť. Ideálna je ľahká, kyprá, slabo kyslá alebo neutrálna pôda, napríklad zmes trávnika a humusu zmiešaná v rovnakých pomeroch. Na zlepšenie sypkosti možno pridať malé množstvo piesku, perlitu a vermikulitu. Na dno kvetináča je nevyhnutné položiť silnú vrstvu drenážneho materiálu.

Mladú rastlinu presádzame každý rok. Neskôr, v dospelosti, stačí presádzať raz za dva až tri roky. Najlepší čas na presádzanie je na jar, pred začiatkom intenzívneho rastu. Pri presádzaní je dôležité neprehlbovať koreňový krčok rastliny.

Umiestnenie a svetlo

Muraja vyžaduje svetlé stanovište, ale chránené pred priamym slnečným žiarením. Vyhovovať jej bude napríklad parapetná doska východného alebo juhovýchodného okna. Priame slnko môže spôsobiť žltnutie a opadávanie listov. Ak je rastlina umiestnená na príliš tmavom mieste, prestane vytvárať púčiky a plody, prípadne zhadzuje listy.

Teplota a vlhkosť vzduchu

Muraja znáša aj chladnejšie priestory, ale teplota nesmie klesnúť pod bod mrazu. V lete by sa teplota mala pohybovať od 16 do 25 °C, v zime jej postačí teplota okolo 15 °C, ideálne však od 19 do 24 °C. Vyhýbame sa prievanu a príliš chladnému vzduchu, ktoré môžu negatívne pôsobiť na jemné kvety a olistenie.

Hoci je muraja odolná proti suchému vzduchu, privíta pravidelné rosenie nielen v lete, ale aj v zime, najmä ak ju pestujeme v miestnosti s ústredným kúrením. Vyššia vzdušná vlhkosť je pre ňu prospešná.

Zálievka

Muraju polievame opatrne, pretože premokrenie jej škodí a reaguje naň zhodením kvetov, plodov i listov. Povrch substrátu udržujeme neustále mierne vlhký, ale medzi jednotlivými zálievkami necháme vrchnú vrstvu pôdy mierne vyschnúť. V zimnom období zálievku obmedzíme. Počas leta, keď muraja aktívne kvitne a rastie, si vyžaduje intenzívne zalievanie. Dôležité je používať mäkkú vodu bez chlóru, ideálne dažďovú, odstátu alebo prevarenú vodu.

Hnojenie

Od jari do jesene muraju hnojíme každé dva týždne minerálnym hnojivom. Ak ju celoročne pestujeme v teplej miestnosti, prihnojujeme aj v zime, stačí raz do mesiaca. Dávame pozor, aby hnojivo neobsahovalo vápnik, ktorý muraja neznáša. Okrem hnojiva na izbové rastliny možno použiť aj hnojivo na citrusy s prídavkom železa. Počas tuhnutia a plodenia je potrebné aplikovať špeciálne hnojivá na citrusové plody. Na jar by mali v hnojivách prevažovať dusík a draslík, ktoré prispievajú k rozvoju zelenej hmoty. Odporúča sa striedať organické hnojivá s minerálnymi.

Tvarovanie a rez

Muraja sa ľahko tvaruje, tvorí krásnu korunku a celým habitom pripomína bonsaj, preto je obľúbená medzi pestovateľmi bonsajov. Jemne ju môžeme tvarovať počas celého roka, aby si udržala kompaktný habitus. Dávame však pozor, aby sme sa neochudobnili o kvety. Pri starších rastlinách skracujte nové výhonky až po odkvitnutí, respektíve po opadaní plodov, a to za prvým až druhým nódiom. Miniatúrne druhy nevyžadujú pravidelné prerezávanie.

Ak chceme, aby rastlinu zdobili plody, môžeme ju opeľovať pomocou štetca alebo ju na leto vyložiť na balkón či do záhrady, dbajúc na to, aby na ňu nesvietilo priame slnko.

Rozmnožovanie

Muraju si môžeme rozmnožiť stonkovými odrezkami alebo semenami. Rozmnožovanie semenami je jednoduchšie, pretože rastlina vytvára semená veľmi dobre aj v našich podmienkach. Semená vysievame hneď po odtrhnutí plodu. Pred výsevom je vhodné semená namočiť na niekoľko hodín do teplej vody. Vysievajú sa na povrch vlhkého substrátu z rašeliny a piesku v rovnakých častiach, alebo do listnatej pôdy a piesku, prípadne do rašelinových tabliet. Pre sadenice je vhodný skleníkový efekt s teplotou +24 až +35 °C.

Odrezky potrebujú na zakorenenie teplotu okolo 30 °C, vysokú vzdušnú vlhkosť a špeciálny stimulátor. Na zakorenenie sú vhodné polodrevnaté odrezky z jednoročných výhonkov, ktoré sa vysádzajú do perlitu, vlhkého piesku, rašeliny alebo jednoducho do vody. Rezy sa vykonávajú od septembra do novembra.

Choroby a škodce

Choroby a škodce napádajú muraju len veľmi zriedka. Ak nie sú dodržané zavlažovacie podmienky, nedostatočné osvetlenie a príliš suchý vzduch, muraja môže byť postihnutá škodcami ako vošky, vlnatky, molice, štítničky, alebo plesňovými chorobami. Proti hmyzu možno použiť roztok akaricídneho prípravku (napr. Actellika alebo Karbofos) 2-3 krát v intervaloch týždňa. Plesňové infekcie možno liečiť fungicídnymi prípravkami (napr. Fundazol, Fitosporin-M, Oxychom).

Zaujímavé odrody

• Min-a-min: Rýchlo rastúca huňatá muraja do výšky 1 m, kompaktná forma záhradnej odrody Smart Choice.
• Minima: Pomaly rastúca miniatúrna muraja, vysoká 40-60 cm, kvitnúca v prvom roku života.
• Trpasličí kompakt: Trpasličí muraja vysoká iba 10-15 cm s oválnymi listami dlhými 5 mm.

tags: #muraja #zemina #pestovanie

Populárne príspevky:

• Kvet hrôzy od Hany Zelinovej
• Informácie o Tuja západná 'Golden Smaragd'
• Kreslenie vlčieho maku krok za krokom
• Prehľad organizácií a ich dodávateľov
• Viac o mak siaty