Pestovanie, hnojenie a výživa machovky (Physalis): Kompletný sprievodca

Physalis, známy aj ako machovka čerešňová, patrí medzi exotické ovocie, ktoré si získava čoraz väčšiu obľubu aj u slovenských pestovateľov a milovníkov zdravej výživy. Jeho drobné oranžové plody ukryté v papierovom „lampášiku“ nie sú len esteticky zaujímavé, ale aj mimoriadne bohaté na vitamíny a antioxidanty.

Machovka, latinsky Physalis, je pradávna inkská či indiánska plodina pochádzajúca zo Strednej a Južnej Ameriky. O pôvode ovocia mnoho napovedia ľudové názvy, ktoré mu prischli. Aztécka čerešňa, inkská slivka či andská bobuľa, každý z nich radí physalis medzi typické latinskoamerické rastliny, ktoré majú najmä v Peru a Guatemale dlhoročnú tradíciu, či už ako prírodné liečivo alebo ako chutný doplnok výživy. Preto sa jej niekedy hovorí aj Inka čerešňa alebo andská či peruánska čerešňa, ale aj indiánsky ananás či líščie jablko.

Z oblasti pôvodného výskytu sa začala rozširovať začiatkom 19. storočia. Dnes sa pestuje v mnohých tropických, subtropických oblastiach, ale aj v teplých oblastiach mierneho pásma. Celé desaťročia však nezaznamenal väčšiu expanziu. K tej prišlo až po tom, čo sa začal objavovať na pultoch v obchodoch.

Práve tvar obalu plodu má za následok, že rod zahŕňajúci vyše 100 druhov tejto rastliny dostal pomenovanie Physalis, čo znamená mechúrik. Typický je pre všetky druhy bez ohľadu na to, aké sú plody veľké alebo aké majú sfarbenie. Pri dozretých plodoch začína pripomínať kalich alebo lampión, na ktorý sa podobá kvôli svojmu „papierovému“ povrchu.

Plody physalisu majú tvar malých guľatých bobúľ a sú ukryté v suchom, papierovitom kalichu pripomínajúcom lampášik. Hoci sa jedná o trvácnu bylinu, teplomilné druhy pestujeme ako jednoročné rastliny. V našom podnebí prezimujú len veľmi zriedkavo.

Hlavné druhy machovky

Dnes poznáme až 110 druhov tejto zaujímavej a mnohonásobne prospešnej rastliny. Existuje niekoľko druhov machovky, ktoré sa líšia vzhľadom, chuťou a spôsobom využitia. Medzi najpopulárnejšie patria:

• Machovka peruánska (Physalis peruviana): Tento druh je najviac pestovaný pre svoje sladké a aromatické plody. Pochádza z Južnej Ameriky a jeho plody sú obalené v dekoratívnom „papierovom“ obale, ktorý je charakteristický pre machovku. Plody machovky peruánskej sú žlté, alebo väčšie fialové až tmavopurpurové s veľkosťou 3 cm a hmotnosťou 12 g. Chráni ich mohutný nafúknutý kalich. Dužina je šťavnatá, priesvitná, sladkokyslá, aromatická. Boli vyšľachtené aj veľkoplodé, bohato plodiace odrody ako Golden Berry Little Lanterns, Golden Berry Pineapple. Zaujímavé svojou veľkosťou, chuťou a úrodnosťou sú aj ruské odrody ako Moskovskij ranij, Gruntovyj gribovskij, Konditerskij a Zemlianičnyj. Chuťou pripomína ananás a jahody, s jemným nádychom citrusov. Tento druh dostal názov podľa lepkavej šupky na plodoch. Tá sa vyznačuje oranžovo-žltým sfarbením a pomerne hrubším povrchom.
• Machovka obyčajná, Lampášik (Physalis alkekengi): Tento druh je často pestovaný ako okrasná rastlina kvôli svojim jasne oranžovým obalom, ktoré pripomínajú lampióny. Machovka čerešňová je známejšia pod ľudovým názvom židovská čerešňa. V jeseni, keď už ostatné kvety strácajú svoj šarm, sa ich malé lampášiky v záhonoch rozsvietia sýtooranžovou farbou a zostávajú na rastlinách aj potom, keď listy opadnú. Po čase ich farba vybledne, stáva sa priesvitnou a vnútri žiari malá červená bobuľa - plod. Plody machovky obyčajnej nie sú vhodné na konzumáciu.
• Tomatillo (Physalis ixocarpa): Tento druh, ktorý je pôvodom z Mexika, je známy najmä v kuchyni pre prípravu mexických omáčok, ako je salsa verde. Plody sú väčšie, zelené alebo fialové a majú kyslú chuť. Jaj bobule môžu mať v priemere až päť centimetrov. V zrelosti sú tiež ukryté v slamovožltom kalichu. Ako rastú, vyplnia celú jeho dutinu a často tento ochranný obal roztrhnú. Šupka zrelých plodov je tuhá, lesklá a lepkavá. Najčastejšie má žltkastú farbu, no existujú aj plody modré alebo fialové. Šťavnatá dužina je po dozretí sklovitá, má kyslastú až sladkú chuť, ktorá trochu pripomína egreše. Okrem toho, že plody sa dajú konzumovať surové, môžu sa aj tepelne upraviť, podobne ako rajčiaky.
• Machovka chlpatá (Physalis pubescens): Pochádza z južných oblastí USA a pestuje sa aj v Európe, na Ukrajine, v severnom Kaukaze. Je to bylina s plazivým pakoreňom a občas sa premnožuje. Husto chlpatá poliehavá stonka je dlhá 70 cm. Plody sú žlté, drobnejšie, sladké, aromatické s vôňou jahôd alebo ananásu. Ako všetky machovky má vysoký obsah vitamínu C, až 50 mg%.
• Machovka plstnatá (Physalis pruinosa): Táto jednoročná bylina dorastá do výšky 1,5 - 2 m, a preto potrebuje oporu. Machovka plstnatá má atraktívne kvety žltej až purpurovočervenej farby s tmavohnedými stredmi. Plody sú žlté, sladké, mierne kyslasté, uzatvorené v sivohnedom kalichu.

Zloženie a účinky machovky na zdravie

Plody physalisu sú bohaté na vitamín C, vitamín A, vitamíny skupiny B, ako aj na železo, draslík a fosfor. Bobule machovky sú vynikajúcim zdrojom beta-karoténu, vitamínu C, tiamínu, niacínu, fosforu a bielkovín. Svojím obsahom vitamínu C, 50 mg%, prevyšujú dokonca aj citróny. Ich pravidelná konzumácia podporuje imunitný systém, zlepšuje trávenie a pomáha pri detoxikácii organizmu. Obsahom výživových látok sa podobajú rajčinám, ale tiež i goji, čo má však len 13 % bielkovín, zatiaľ čo machovka až 16 % bielkovín.

Tabuľka nutričných hodnôt (na 1 šálku machovky)

Silná imunita a ochrana pred chorobami

Vďaka vysokému obsahu antioxidantov physalis pomáha chrániť bunky pred oxidačným stresom. Plody zabezpečujú organizmus dennou dávkou vitamínu C. Práve preto je ideálny v období zvýšeného výskytu chrípky a prechladnutí. Obsahujú imunoglobulín IgA, ktorý posilňuje imunitný systém.

Podpora trávenia a zdravého metabolizmu

Machovka čerešňová obsahuje vlákninu, ktorá pomáha pri trávení a zlepšuje funkciu čriev. Okrem toho pomáha regulovať hladinu cukru v krvi a podporuje správne fungovanie pečene. Diétna vláknina pomáha presúvať jedlo cez hrubé črevo a zabraňuje zápche. Pektíny zasa regulujú obsah krvných tukov a cholesterolu, čím chránia cievy.

Zdravá pokožka a zrak

Vitamín A obsiahnutý v physalise priaznivo vplýva na zrak a pokožku. Beta-karotén pomáha chrániť bunky pred poškodením UV žiarením a spomaľuje proces starnutia. Vysoký obsah karoténu má priaznivý vplyv na zdravie očí. Vďaka svojím vlastnostiam priaznivo pôsobí na žily, cievy, zrakové nervy, pružnosť krvných vlásočníc, prevenciu srdcových chorôb a spomaľujú starnutie na bunkovej úrovni.

Ďalšie liečivé účinky

Machovka pôsobí močopudne, zlepšujú látkovú výmenu a čerstvá šťava z plodov potláča svrbenie. Užíva sa aj k vylučovaniu solí kyseliny močovej pri ochorení obličiek a močových ciest, pri opuchoch. Využíva sa aj vo forme kúpeľov, ktoré pomáhajú pri dne, reumatizmu, aj pri rekonvalescencii. Machovky však pomáhajú aj pri liečení malárie, astmy, hepatitídy, dermatitídy a často sa využívajú pri reumatických chorobách. Tým, že sú močopudné, pomáhajú odstraňovať z tela odpady, napríklad kyselinu močovú, čím chránia kĺby pred dnou. Účinné sú aj pri detoxikácii pečene.

Ako jesť physalis - surový, sušený či spracovaný

Mnohí ľudia sa pýtajú, ako jesť physalis, keď ho vidia prvýkrát. Jeho zvláštny vzhľad môže pôsobiť exoticky, no v skutočnosti ide o jednoduché a veľmi chutné ovocie. Plody machovky očistíme od kalicha, opláchneme v sitku pod tečúcou vodou a môžeme ich ihneď konzumovať.

Ako jesť physalis čerstvý

Najlepšie chutí čerstvý - jednoducho odstráňte suchý kalich a plod umyte. Má jemne kyslastú, osviežujúcu chuť, ktorá pripomína kombináciu ananásu, marhule a citrusov. Physalis môžete pridať do ovocného šalátu, dezertov alebo si ho vychutnať samostatne ako zdravý snack. Plody sa používajú do smoothie, ovocných šalátov, môžeme si nimi ozdobiť rôzne zákusky, torty, alebo si ich namočiť do čokolády.

Sušený physalis a ďalšie spôsoby spracovania

Ak chcete physalis skladovať dlhšie, môžete ho vysušiť podobne ako hrozienka. Sušený physalis sa hodí do müsli, pečiva alebo ako súčasť domácej zmesi „trail mix“. Výborný je aj vo forme džemu, kompótu či chutney. Ovocie detoxikuje, znižuje stres a dokonca zabezpečuje dobrý spánok. V akomkoľvek recepte dokonalo nahradí hrozienka, goji alebo čučoriedky.

Plody sa používajú aj na prípravu osviežujúcich nápojov a vína. Sušením sa z nich pripravujú hrozienka chutiace ako figy. Pridávajú sa ako dochucovadlo do omáčok a zemiakových i strukovinových polievok. Pripravujú sa z nich zmrzliny, pudingy a rôzne dezerty. Môžu sa kandizovať a kompótovať. Dá sa z nich vyrábať džem a želé.

Pestovanie machovky doma aj na záhrade

Machovka čerešňová - pestovanie doma aj na záhrade. Mnohí záhradkári dnes skúšajú pestovanie machovky čerešňovej, pretože ide o nenáročnú rastlinu, ktorú možno pestovať v kvetináči aj priamo v záhone. Pestovanie machovky je jednoduché a jej plody sú odmenou za vašu starostlivosť. Machovky sa pestujú podobne ako ich blízke príbuzné - rajčiaky.

Podmienky na pestovanie

Physalis potrebuje teplé a slnečné miesto s priepustnou, humóznou pôdou. Machovka je rastlina milujúca slnko. Najlepšie sa jej darí na slnečnom mieste, kde dostane minimálne 6 - 8 hodín priameho slnečného svetla denne. Slnko jej pomáha rásť a zabezpečuje tvorbu zdravých plodov. Rastline neublížia ani celodenné dávky slnečného svetla, práve naopak. Ideálne sú miesta, kde kedysi bolo kompostovisko. Pôda by mala byť dobre zásobená humusom a živinami s trochu menším prídavkom dusíka.

Silný vietor môže poškodiť stonky a plody machovky, preto sa odporúča vybrať miesto, ktoré je chránené pred vetrom, alebo zabezpečiť ochranu v podobe vetrolamu.

Teplomilné druhy potrebujú o niečo vyššiu teplotu. Dosahovať by mala od 20 do 25 °C, kedy má priam ideálne podmienky. S udržiavaním vyššej teploty súvisia aj nároky na vhodnú polohu. Machovky sú veľmi citlivé na pokles teploty pod bod mrazu, pri ktorej hynú. Mexické druhy a odrody sú odolnejšie ako juhoamerické.

Pestovanie machovky zo semien

Pestovanie exotickej rastliny pripomína starostlivosť o paradajky. Viaceré kroky sú dokonca celkom rovnaké, čo našim záhradkárom výrazne uľahčuje zvládnutie celého procesu. K tým patrí napríklad predpestovanie sadeníc, ktoré si začneme vysádzať doma zo semienka do malých nádob. Urobiť tak môžeme koncom februára alebo začiatkom marca, aby nám do mája stihli vyrásť mladé odolné rastliny.

Semená vysievajte do výsevného substrátu v marci až apríli v interiéri. Klíčenie trvá približne 1-2 týždne pri teplote okolo 20-25 °C. Po vytvorení pravých listov presádzajte sadenice do väčších kvetináčov s priemerom aspoň 10 cm alebo priamo na záhon po pominutí mrazov. Von ich možno vysadiť až po posledných mrazoch, teda koncom mája. Po 15. máji, kedy už nehrozia jarné mráziky, je najlepší čas na výsadbu machovky.

Spon výsadby sadeníc je podľa bujnosti daného druhu okolo 50 × 50 cm. Machovky sa vysádzajú na vzdialenosť asi 70 cm, lebo rastliny sú mohutné a bohato sa rozkonárujú. Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami dodržujte okolo 30 až 50 centimetrov, medzi riadkami 70 až 100 centimetrov.

Starostlivosť počas rastu

Rastlina rastie rýchlo a môže dosiahnuť výšku až 1 meter. Vyžaduje oporu a občasné zaštipovanie výhonkov, aby mala dostatok energie na tvorbu plodov. Vyššie druhy priväzujeme ku kolíku. Ak pestujete machovku v oblastiach so silným vetrom alebo vo voľnej pôde, podpora rastu je nevyhnutná.

Dobre znáša sucho, ale počas kvitnutia a tvorby plodov mu prospieva pravidelná zálievka. Pri nerovnomernej zálievke dochádza k praskaniu plodov. Polievať ho tak stačí raz za 2 až 3 týždne. Závlaha je dôležitá, no pôda nemá byť premočená. Počas suchých období je mimoriadne dôležité zabezpečiť rastline dostatok vody. Počas horúcich letných mesiacov polievajte machovku pravidelne, aby pôda zostala mierne vlhká.

Hnojenie nie je nutné, no organické hnojivo podporí bohatú úrodu. Hnojte machovku každé 2 - 3 týždne, aby ste podporili zdravý rast a bohatú úrodu plodov. Ideálne je používať organické hnojivá alebo špeciálne tekuté hnojivá pre zeleninu a ovocie. Kompost alebo prírodné organické hnojivá sú pre machovku výbornou voľbou, pretože nielen obohacujú pôdu, ale zlepšujú aj jej štruktúru a schopnosť zadržiavať živiny.

Zber a skladovanie plodov

Plody sa zbierajú, keď kalich zhnedne a zaschne - to je znak, že physalis je zrelý. Zber plodov zvyčajne začína od augusta až do prvých jesenných mrazov. Mexické odrody dozrievajú skôr. Ak sú plody ešte zelené, nechajte ich dozrieť pri izbovej teplote. Ak plody necháte príliš dlho na rastline, môžu spadnúť a poškodiť sa.

Ak neskonzumujeme alebo nespracujeme zrelé plody machovky hneď, tak ich môžeme niekoľko týždňov skladovať v suchu pri teplote blízkej nule. Vyberáme zdravé a nepoškodené kusy. Physalis skladujte na suchom a vzdušnom mieste. V chladničke by sa mohla zvýšiť vlhkosť a plody by začali plesnivieť. V papierovom obale vydržia aj niekoľko týždňov, pričom si zachovajú svoju chuť a výživové hodnoty.

Physalis a možné riziká - otrava z physalisu

Aj keď je physalis považovaný za zdravé ovocie, treba vedieť, že nie všetky jeho časti sú jedlé. Otrava z physalisu síce nie je bežná, no môže nastať, ak sa konzumujú nezrelé plody alebo listy rastliny. Ovocie nie je vhodné konzumovať pred dozretím plodov. V nedozretom stave sú totiž mierne jedovaté.

Prečo môže dôjsť k otrave z physalisu

Nezrelé plody obsahujú látky podobné solanínu - rovnakej toxickej látke, ktorá sa nachádza v zelených zemiakoch. Ich konzumácia môže spôsobiť nevoľnosť, bolesť brucha, vracanie či závraty.

Ako predísť problémom

Konzumujte len zrelé plody, ktoré sú oranžové až zlatisté a úplne obalené suchým kalichom. Nikdy nejedzte listy ani stopky rastliny - tie nie sú určené na konzumáciu. Ak pestujete machovku doma, naučte deti rozpoznávať jedlé plody od nezrelých. Je veľmi dôležité, aby sa konzumovali plody, ktoré sú úplne zrelé, inak môžu podráždiť žalúdok.

tags: #machovka #pestovanie #hnojenie #alebo #vyziva

Populárne príspevky:

• Denný krém pre suchú pleť s bio ružou
• Ako pestovať žltý melón
• Od semienka po vlákno a olej
• Ako pestovať jazmín
• riešenie pre invazívny bambus