Marhuľa obyčajná: Všetko o pestovaní, odrodách a liečivých účinkoch

Marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca), ľudovo nazývaná aj marhuľa, je ovocný strom s bohatou históriou a mnohostranným využitím. Hoci jej vedecký názov naznačuje pôvod v Arménsku, skutočným domovom tohto stromu je severovýchodná Čína. Do Európy sa marhuľa dostala cez Arménsko, kde sa oddávna pestovala.

Marhuľa je teplomilný strom, ktorý dorastá do výšky 3 až 7 metrov. Má nepravidelnú, širokú a oválnu korunu. Listy stromu sú zelené, opadavé a striedavé, vajcovitého tvaru s dĺžkou 5-9 cm a šírkou 4-8 cm. Kvety majú bielu až ružovú farbu, vyrastajú jednotlivo a majú priemer 2-4,5 cm s piatimi okvetnými lístkami. Marhuľa kvitne skoro na jar, ešte pred objavením listov. Kvety sú však často terčom jarných mrazov.

Plody marhule sú kôstkovice s oranžovým oplodím, guľaté, 4 až 8 cm veľké. Zrelé plody sa zvyčajne objavujú v polovici leta. Konzumujú sa čerstvé, varené, vo forme džemov či marmelád, alebo sušené. Marhule sú obľúbené pre svoju kyslosladkú chuť a príjemnú arómu.

Pestovanie marhúľ

Marhuľa obyčajná je teplomilný strom, ktorý vyžaduje slnečné, teplé a chránené stanovištia orientované na juh. Čím viac slnka rastlina dostane, tým lepšie budú plody rásť. Pôda by mala byť úrodná, dobre priepustná, ale vlhká. Na Slovensku sa marhule pestujú najmä vo vinohradníckych oblastiach, kde sú chránené pred studeným vetrom. Ideálne sú oblasti s miernymi zimami, s priemernou ročnou teplotou nad 8,5 °C a celkovými ročnými zrážkami okolo 550 mm.

Marhuľa má zlú dormanciu, čo znamená, že je citlivá na prvé jarné mrazy počas kvitnutia, ako aj na náhle silné mrazy počas predjarí a rašenia nových výhonkov. Počas bežnej zimy však toleruje nižšie teploty ako broskyňa.

Formovanie koruny a rez

Počas prvých troch rokov po výsadbe je dôležité formovať korunu stromu. Odstránia sa zbytočné a slabé výhony, pričom sa ponechá päť výhonkov, ktoré sa stanú hlavnými konármi. Zostávajúce vetvy by mali byť zrezané na polovicu až tretinu ich dĺžky. V ďalších rokoch sa rez vykonáva tak, aby koruna bola čo najnižšia a najširšia. Vertikálne rastúce výhonky z kmeňa a hlavných konárov sa odstraňujú, aby sa zabezpečilo preniknutie svetla a vzduchu do koruny.

Okrem toho sa rastlina môže v zime každoročne prerezávať. Križujúce sa vetvy potom môžu byť odstránené. Prunus armeniaca sa rád "kŕmi" (hnojí) skoro na jar.

Liečivé vlastnosti marhúľ

Marhule majú dôležité terapeutické vlastnosti. Ich konzumácia sa odporúča pri:

Nedostatku vitamínu A a stopových prvkov
Anémii
Fyzickej a psychickej únave
Depresii, neuróze a strese

Marhule pôsobia ako tonikum pre nervový systém a zvyšujú prirodzenú obranyschopnosť organizmu. Vďaka svojmu zásaditému účinku pomáhajú udržiavať acidobázickú rovnováhu v krvi a telesných tkanivách, čím znižujú prekyslenie organizmu spôsobené stravou bohatou na mäso, cukry a múčne výrobky.

Terapeuticky najzaujímavejšie časti rastliny

Hoci plody marhule sú cenné, najzaujímavejšie terapeutické vlastnosti majú listy a jadrá z kôstok.

Listy marhule: Obsahujú vysoké množstvo polyfenolov, najmä hydroškoricových kyselín, ktoré inhibujú aktivitu enzýmov α-amyláz, α-glukozidáz a pankreatických lipáz. Tieto vlastnosti sú užitočné pri liečbe obezity, diabetu a dyslipidémie. Listy marhule majú tiež silnú antioxidačnú aktivitu a schopnosť potláčať zápaly, najmä v oblasti gastrointestinálneho traktu. Okrem toho môžu inhibovať aktivitu acetylcholínesterázy a butylcholínesterázy, čo pomáha tlmiť následky neurodegeneratívnych ochorení ako Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba.
Jadrá z kôstok marhule: Etanolové extrakty a oleje získané z jadier sa používajú na liečbu zápalových ochorení gastrointestinálneho traktu, ako je ulcerózna kolitída a Crohnova choroba. Úspešne sa testujú aj pri liečbe rakoviny prsníka.

V tradičnej čínskej medicíne sa marhuľa v kombinácii s inými bylinami používa na liečbu astmy a závažnejších infekcií dýchacích ciest, vrátane tých spôsobených vírusom SARS-CoV-2.

Najznámejšie odrody marhúľ

Existuje mnoho odrôd marhúľ, ktoré sa líšia vlastnosťami plodov, odolnosťou a nárokmi na pestovanie. Tu sú niektoré z nich:

Barbora

Odroda Barbora vznikla krížením odrôd Maďarská x Achroni, Arzami, Zard. Patrí k mrazuvzdornejším odrodám so stredne skorým rašením a kvitnutím. Strom má silný vzrast a redšie koruny. Plody sú veľké až veľmi veľké (50-60 g), valcovitého tvaru s oranžovou šupkou a jemnou, bledooranžovou dužinou, ktorá sa ľahko oddeľuje od kôstky. Chuť plodov je dobrá. Dozrievajú v druhej dekáde júla a sú vhodné najmä na konzervárenské spracovanie.

Elena

Odroda Elena je stredne náročná na stanovište a pôdu. Rast je stredný, koruna rozložitá. Plod je veľmi veľký, tupo kužeľovitý, s oranžovou, mäkkou, rozplývavou dužinou sladkej, dobrej chuti. Kôstka je malá a dobre oddeliteľná. Plodnosť je skorá, veľká a pravidelná. Dozrieva koncom júla. Má vysokú odolnosť proti mrazu a strednú proti hubovým chorobám. Je vhodná predovšetkým na priamy konzum.

Rakovského

Vznikla ako náhodný semenáč. Na polohu nie je náročná, darí sa jej aj v chladnejších oblastiach. Rastie bujne a zdravo, tvorí veľkú, rozložitú korunu. Plody sú stredne veľké až veľké, guľaté alebo vajcovité. Šupka je tmavooranžovo žltá s karmínovočerveným líčkom. Dužina je oranžovožltá, jemná, veľmi šťavnatá, sladká, príjemne voňavá a korenistá. Kôstka je stredne veľká, tmavohnedá. Dozrieva v druhej polovici júla až začiatkom augusta. Je to nenáročná, otužilá a pekne vyfarbená odroda.

Sabinovská

Pochádza z okolia Sabinova. Vyžaduje polohy bez nebezpečenstva skorých jarných mrazov. Na pôdu nie je náročná. Rastie bujne a zdravo, tvorí väčšie, široko rozložité koruny. Plody sú stredne veľké, nestáleho tvaru, zväčša guľaté. Šupka je sýtožltá, na slnečnej strane oranžovožltá. Dužina je riedko popretkávaná vláknami, ľahko vínovej, sladkokyslej, veľmi dobrej chuti. Kôstku má stredne veľkú, plochú, od dužiny dobre oddeľujúcu. Dozrieva koncom júla, začiatkom augusta. Je to dobrá, trhová odroda vhodná aj na spracovanie.

Trnavská

Pochádza z okolia Trnavy. Je pravdepodobne typom veľkoplodej maďarskej marhule. Na polohu je nenáročná, darí sa jej aj v chladnejších a veternejších polohách. Rastie zdravo a bujne, vytvára dosť veľké, vyššie a primerane husté koruny. Plody sú väčšie, pekného, hranatého a pravidelne kónicky zúženého tvaru. Šupka je sýto oranžovožltá, na slnečnej strane hnedastá až červenkastá. Dužina je dosť tuhá, šťavnatá, žltooranžová, dobrej sladkej, mierne kyslastej chuti. Kôstku má dosť veľkú, od dužiny sa dobre oddeľuje. Zreje koncom júla. Dopravu znáša dobre. Je proti mrazu dosť dobre odolná. Plody sú veľmi vhodné na spracovanie.

Vegama

Vznikla voľným opelením odrody Maďarská. Mladé stromy rastú bujne a vytvárajú menšie a redšie koruny. Výnosmi prekonáva odrodu Velkopavlovická, ale má nízku kvalitu plodov, vhodných najmä pre priemyselné spracovanie. Plody dozrievajú 4 dni po odrode Velkopavlovická, sú stredne veľké, žltooranžové s červeným líčkom. Dužina oranžová, šťavnatá, priemernej chuti. Má vysokú odolnosť k nízkym teplotám. Vhodná do všetkých oblastí vrátane vyšších polôh (na chránené stanovište).

Veharda

Vznikla krížením odrôd Julskij x Maďarská. Strom rastie stredne bujne, vytvára široko rozložité, hustejšie koruny. Plody má veľké, oválne, žltej farby s červeným líčkom kyslastej chuti. Zaraďuje sa medzi stredne zrejúce marhule, dozrieva 6 dní pred Velkopavlovickou. Plody sú vhodné pre priamy konzum i priemyselné spracovanie. Vyniká dobrou odolnosťou voči nízkym teplotám. Dá sa pestovať vo všetkých oblastiach pestovania marhúľ a je vhodná i do vyšších oblastí na chránené stanovištia.

Velbora

Bola vyšľachtená krížením odrôd Maďarská x Hindukuš. Rastie stredne bujne, vytvára široko rozložité, neskoršie až previsnuté koruny. Plody sú oválne, nepravidelné, oranžové s červeným líčkom, sladkokyslej až kyslej chuti. Dozrieva neskoro - 7 dní po odrode Velkopavlovická, ktorú prekonáva aj vyššou špecifickou plodnosťou. Plody majú horšiu kvalitu, sú využiteľné pre priamy konzum i priemyselné spracovanie. Veľmi cennou vlastnosťou je vysoká odolnosť voči nízkym teplotám. Možno ju odporučiť do všetkých oblastí pestovania marhúľ, vrátane vyšších polôh na chránené stanovište.

Velita

Odroda - kríženec odrôd Maďarské a odrôd Achrori, Arzami a Zard. Nemá špeciálne požiadavky. Rast je stredne bujný, koruna rozložitá. Plod je stredne veľký, valcovitý, povrch slabo hrbolovitý. Šupka je nakyslá, slabo plstnatá, svetlooranžová. Dužina je mäkká, oranžová, silno šťavnatá, sladká, dobre oddeliteľná od kôstky. Plodnosť je skorá, veľká a pravidelná. Dozrieva v polovici júla. Má vysokú odolnosť proti mrazu v kvete. Je to skorá odroda s plodmi dobrej chuti, vhodný na priamy konzum i konzerváciu.

Vemina

Slovenská stredne skorá až stredne neskorá odroda s plodmi vhodnými na priamy konzum i konzervovanie. Rastie stredne silno, tvorí rozložité, pomerne husté koruny. Kvitne skoro, je samoopelivá. Plody sú stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné. Základná farba šupky je oranžová, na slnkom osvetľovanej strane má výrazne červené líčko. Šupka je lesklá, povrch plodu je mierne hrboľatý. Dužina je svetlo oranžová, pevná, menej šťavnatá. Má veľmi dobrú, sladkú chuť s typicky marhuľovou arómou. Veľmi dobre sa oddeľuje od kôstky. Plody nie sú citlivé na otlačenie. Dozrievajú v poslednej dekáde júla. Odroda je citlivejšia na moniliózu, priemerne citlivá na hnednutie listov, zimné mrazy ju nepoškodzujú. Odporúča sa pestovať v oblastiach, kde je menšie riziko neskorých jarných mrazov.

Veselka

Odroda - kríženec odrôd Vesna x Vegama. Je nenáročná na stanovište, pôdu vyžaduje úrodnú a vlhkú. Rast je slabý, korunu vytvára vznosnú, riedku. Plod je veľký, vajcovitý. Šupka je oranžová so sýto červeným líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, šťavnatá, navinule sladká až sladká, aromatická, výborná, dobre oddeliteľná od kôstky. Plodnosť je skorá, veľká a pravidelná. Dozrieva do polovice júla. Stredne je odolná proti napadnutiu moniliózou, proti mrazu je odolnosť vysoká.

Vesna

Bola vyšľachtená krížením odrôd Maďarská x Achroni, Arzami, Zard. Habitom vytvára široko rozložité až previsnuté a dosť husté koruny. Plody má stredne veľké, guľovité, svetlo oranžovej farby s červeným líčkom. Dužina oranžová, stredne tuhá, šťavnatá, priemernej chuti. Zaraďuje sa medzi skoré odrody, pretože dozrieva 9 dní pred Velkopavlovickou. Plody sú vhodné predovšetkým pre priamy konzum. Má vynikajúci zdravotný stav a odolnosť voči nízkym teplotám. Možno ju odporučiť do všetkých oblastí pestovania marhulí, vrátane vyšších polôh.

Vesprima

Patrí k mrazuvzdornejším odrodám s neskorým začiatkom rašenia a kvitnutia. Strom rastie stredne bujne, vytvára vzdušné riedke koruny. V období kvitnutia sa tak vyhne silnejším jarným mrazom. Plody sú stredne veľké až veľké (44-55 g), vajcovitého tvaru, žltooranžovej až tmavooranžovej farby s malým bledočerveným líčkom. Dužina je jemná, nezrnitá, zároveň veľmi pevná až tuhá. Kôstka je veľmi ľahko odlučiteľná od dužiny. Chuť plodov je dobrá. Plody sú dobre skladovateľné. Konzumne dozrievajú v tretej dekáde júla.

Vestar

Vznikla krížením odrôd Maďarská x zmes peľu čínskych marhúľ. Patrí k mrazuvzdornejším odrodám. Strom je menej vzrastný, vytvára vzdušné redšie koruny.

Pestovanie marhúľ, bez postrekov, č.1. monilióza, šárka

tags: #marhula #obycajna #kvet