Pestovanie, zber a liečivé účinky mäty piepornej
Vážení a milí čitatelia, v nasledujúcom článku Vám predstavíme, ako my pestujeme Mätu piepornú na poliach v oblasti Myjavských kopaníc a povieme Vám, akými liečivými účinkami sa Mäta pieporná pýši.
Mäta (Mentha) je nenáročná, trváca rastlina. Pestovanie mäty vám prinesie veľké zadosťučinenie. Mäta je totižto veľmi nenáročná na pestovanie a v kuchyni ju využijete počas celého roka. Mäta je aromatická rastlinka, ktorá vonia po citrusoch a mentole a prevonia váš byt aj záhradu. Poradíme vám, ako mätu úspešne dopestovať.
Mäta je trváca bylina z čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae), predtým pyskatých (Labiatae), s drevnatým podzemkom, z ktorého na všetky strany vyrastajú podzemné výbežky. Má 30-60 cm vysokú štvorhrannú, hnedo-fialovú stonku s vajcovito-kopijovitými listami a bielo-ružové kvety s modrofialovým nádychom. Kvitne od júla do septembra. Listy na stonkách sú krížmo protistojné, vajcovito kopijovité, krátkostopkaté a na okrajoch pílkovité. Na čepeli listov sú bodkované žliazky obsahujúce silicu. Bledoružové až fialové slabo dvojpyskové (4-cípe) kvety sú v papraslenoch nahlučené v koncových klasoch. Celá rastlina je silne aromatická.
Mäta je mrazuvzdorná rastlinka. Obľubuje priepustnú vápenatú pôdu, bohatú na živiny a humus. Vyhovuje jej svetlé i polotienisté miesto a vlhká pôda. Treba ju často zaštipovať alebo rezať, čím sa podporí rast nových výhonkov. Kvitne od júna do septembra a dorastá do výšky 30 až 100 cm. Je veľmi invazívna.
Mäta je jednou z najpoužívanejších liečivých bylín v tradičnej aj modernej fytoterapii. Mäta obsahuje silice, triesloviny, flavonoidy, horčiny a ďalšie látky. Z minerálov draslík, fosfor, horčík, mangán, meď, sacharidy, sodík, železo, vápnik, zinok a z vitamínov sú to A, B a C.
Liečivé vlastnosti a účinnosť
Silica a v nej zastúpený mentol má výrazné antiseptické vlastnosti, potláča citlivosť nervových zakončení a vyvoláva pocit chladu na koži, čím potláča pocity bolesti, svrbenia a pod. Silica pôsobí na činnosť tráviacich enzýmov a podporuje chuť do jedla! Mentol má taktiež pozitívny účinok na centrálny nervový systém.
Má protizápalový a antiseptický účinok. Využíva sa pri zápaloch sliznice, ústnej dutiny a horných dýchacích ciest. Dezinfikuje ústnu dutinu, osviežuje dych a neutralizuje zápach z úst. Prospešne pôsobí aj na centrálny nervový systém a pomáha pri bolestiach hlavy. Je neprekonateľná, pokiaľ ide o problémy so žalúdkom a črevami. Podporuje trávenie a tvorbu žalúdočných štiav, odstraňuje kŕče a tlmí nadúvanie, čo prospieva zdraviu čriev. Čaj z nej príjemne osvieži počas horúceho dňa a dobre pôsobí aj proti cestovnej nevoľnosti. Celkovo je však skvelá, keď vás trápi žalúdočná nevoľnosť. Mäta je tiež výborná relaxačná bylinka, ktorá pomáha zmierniť bolesť a napätie svalov.
V ľudovom lekárstve sa mäta používa na zmiernenie bolesti, najmä pre priaznivý účinok silice (mentolu) na potláčanie citlivosti nervových zakončení, podporu vylučovania žlče pri trávení, proti hnačke (najmä pre jej obsah trieslovín). Viac ako tritisíc rokov využíva čínska medicína účinok éterických olejov nachádzajúcich sa v lístkoch rastlinky mäty priepornej.
Mäta podporuje správnu činnosť trávenia a pomáha aj proti nafukovaniu. Môžete si ju dopriať tiež pred spánkom, kedy podporuje relaxáciu a pomôže vám rýchlejšie zaspať. Navyše prospieva ústnej dutine, ktorú dezinfikuje. Účinky mäty prospievajú tiež imunite a dýchacím cestám, a to aj v čase prechladnutia.
Mäta nie je vhodná pri refluxe, pri vredoch a pri žlčníkových kameňoch, kde hrozí ich pohyb a upchatie žlčových ciest. Nežiaduce účinky sú alergia (najmä na mentol), podráždenie očí, nevoľnosť a bolesť hlavy.
Mäta má protizápalové účinky a pitie mätového čaju má priaznivý vplyv na trávenie. Mäta navyše dokonale uvoľní vaše svaly a zrelaxuje vašu myseľ.
Pestovanie
Mätu pestujeme na poli o rozlohe 1 hektár od roku 2018. Každoročne na jeseň - v Októbri - sadíme sadenice Mäty, ktoré získavame vyoraním vlastných materských rastlín.
Darí sa jej vo vlhkej humóznej, dobre vyhnojenej a čiastočne zatienenej pôde v teplejších chránených polohách. Kultúra vyžaduje vlahu a očistenie od buriny.
Vyhovuje jej svetlý polotieň, humózna a vlhká, nie zmáčaná pôda. Pestovať ju môžeme aj na slnečných miestach, potrebuje tu mať ale trvale vlhkú pôdu.
Mäta nevyžaduje veľa pozornosti. Priebežne by sme ju mali obmedziť v raste alebo zmladiť veľmi rozrastené trsy. Platí to aj pre rastliny, ktoré pestujeme v kvetináčoch.
Ak ju neudržíte pod kontrolou, rozrastie sa po celej záhrade. V črepníkoch ju tiež nesaďte do spoločných výsadieb, pretože by mohla ostatné rastlinky vytlačiť. Doprajte jej výživnú pôdu a dostatočnú zálievku. Oplatí sa ju pravidelne používať a tým ju strihať, pretože strih ju podporí v raste.
Pestovanie mäty vám prinesie veľké zadosťučinenie. Mäta je totižto veľmi nenáročná na pestovanie a v kuchyni ju využijete počas celého roka. Mäta je aromatická rastlinka, ktorá vonia po citrusoch a mentole a prevonia váš byt aj záhradu.
Mäta je veľmi vďačnou rastlinou na pestovanie a obľúbia si ju rovnako začiatočníci, ako aj skúsení záhradkári.
Pestovanie mäty sa odporúča začať zo sadeníc a nie zo semienok. Semienka mäty sa nemusia vždy uchytiť, preto dajte na našu radu a voľte istejší spôsob výsadby sadenicami.
Pri siatí je potrebné počítať s dobou nutnou na predpestovanie semienok. Výsev vykonávajte jar či na jeseň. Predpestované sadeničky potom vysaďte do kvetináčov alebo záhonov.
Mäta sa množia prirodzene pomocou svojich koreňových podzemkov, z ktorých vyrastajú mladé stonky. Na jar či na jeseň stačí tento podzemok odobrať a vysadiť ho na požadované miesto.
Mäta je nenáročná rastlina. Nevyžaduje hnojenie, ani prílišné ošetrovanie. Čo sa zálievky týka, vystačí si s vlahou, ktorú poskytnú dažde. V období sucha je však vhodné závlahu zintenzívniť, aby mäta neusychala. Pôda by mala byť stále vlhká, ale nie premokrená. Bahnitá pôda by mohla spôsobiť hnilobu koreňov.
Mäta má rada slnečné lúče z rána a polotieň v poobedňajších hodinách. V interiéri je pre ňu najlepšie miestečko pri severnom, západnom alebo východnom okne. Mäta má najradšej teplotu okolo 20 stupňov.
Pestovanie mäty, rovnako ako pestovanie zázvoru, si vyžaduje udržiavať pôdu vlhkú, ale nikdy nie preliatu. Vyberte pre vašu mätu kvetináč s dobrým odvodňovaním a polovicu úspechu máte zaručenú. Druhým krokom je výber vhodnej pôdy.
Mäta znesie aj chladnejšie podnebie a keď rastlinka na zimu uhynie, na jar zvyčajne opäť vyrastie.
Mätu je vhodné polievať hneď z rána, aby bola pôda dostatočne vlhká predtým, ako slnko zosilnie. Mäta má ako väčšina bylín rada vlhkú pôdu, ale nie premočené korienky.
Na zimu môžete lístky mäty osviežovať aj pomocou rozprašovača.
Pri pestovaní mäty v záhrade, jej výsadba závisí od ročného obdobia. Najlepšie je sadiť mätu na jar, keď už pominula zimná námraza.
Ak vaše plánovanie záhrady zahŕňa aj výsadbu mäty, umiestnite sadeničky 45 - 60 centimetrov od seba.
Pri plánovaní umiestnenia mäty si však dajte pozor na harmanček.
Mäta je veľmi všestranná bylina. Môžete ju používať na prípravu čajov, osviežujúcich nápojov, dezertov, šalátov alebo na dochucovanie omáčok.
Ak pestujete mätu v interiéri, umiestnite ju k oknu, ktoré dostáva dostatok prirodzeného svetla.
Ak je pôda ťažká alebo málo priepustná, pridajte do nej piesok alebo perlit, čím zlepšíte jej drenážne vlastnosti.
V suchých obdobiach je potrebné zálievku zvýšiť, aby rastlina nevädla.
Ak pestujete mätu v záhrade, je vhodné ju pestovať v kvetináči alebo použiť záhradné bariéry (napr. Pestovanie v kvetináči: Mäta je výborná na pestovanie v kvetináčoch. Použitie kvetináča obmedzuje jej rozrastanie a zjednodušuje kontrolu vlhkosti pôdy.
Pravidelné zastrihávanie vrcholových výhonkov podporí rast bočných výhonkov a udrží mätu hustú a zdravú.
Odstraňovanie kvetov: Ak mäta začne kvitnúť, jej listy môžu stratiť časť svojej arómy, preto kvety pravidelne odstraňujte.
Ak pestujete mätu v kvetináči, uistite sa, že kvetináč má dostatočnú drenáž. Umiestnenie: Kvetináč s mätou umiestnite na slnečné miesto, kde bude rastlina dostávať aspoň 4-6 hodín svetla denne.
Mäta môže byť náchylná na vošky alebo roztoče. Pravidelne kontrolujte listy, aby ste včas zachytili nákazu. Pri problémoch môžete použiť prírodné repelenty, ako je roztok vody a mydla alebo organické insekticídy.
Častým zhubným škodcom rastliny je hrdza mätová (Puccinia menthae Pers.). Jej výtrusmi napadnuté časti sa v droge nesmú vyskytovať.
Vyskytnúť sa môže tiež septorióza mäty, ktorá sa prejavuje v podobe bielych škvŕn na lístkoch.
Zber
Dostatočne vyrastenú Mätu zbierame v lete (zvyčajne na konci Júla) ešte pred rozkvitnutím, aby sa zachovali vonné látky - silice.
Zbierame listy alebo celú vňať tesne pred kvitnutím, viac krát za rok.
Zbieraj listy v suchom počasí, ideálne dopoludnia, keď už uschne ranná rosa.
Zber mäty je flexibilný a prebieha priebežne od jari do jesene. Jedna z babských rád tvrdí, že ideálnou dobou na zber je ráno, pretože vtedy mäta obsahuje najviac esenciálnych olejov.
Zbierame vňať prv, ako začína kvitnúť a to viac ráz do roka. Prvý zber čo najskôr, aby sme predišli hrdziam, ďalšie postupne, ako stonky narastajú.
Zberá sa vňať s listami, pričom môžete odstrihnúť celé vrcholky vetvičiek aj s pukmi tesne pred rozkvitnutím kvetov.
Po zbere Mäta putuje do sušiarne, potom do laboratória, na preskúmanie obsahu silíc a mikrobiológiu a ak je to potrebné ešte ju zasanujeme.
Následne Mätu režeme na väčšie kusy (v prípade sypaného čaju) alebo na menšie (v prípade porciovaného). Po tomto procese je už pripravená finálna surovina, ktorú v baliarni zabalíme a hotové čaje následne vyvážame po celom Slovensku aj Českej republike.
Na zber bylinky si vyberte suché počasie. Môžete zberať celé stonky a tie potom sušiť zavesené vo zväzkoch. Odstráňte škaredé či poškodené listy, ale bylinku pred sušením nepremývajte vodou.
Mätu môžete zberať kedykoľvek mimo obdobia kvitnutia. Ak ju pestujete v exteriéri, pozor na zber tesne pred zimou. V tomto období by ste nemali strihať celé vetvičky, čím oslabíte rastlinu a nemusela by prezimovať.
Sušenie a skladovanie
Sušíme pri teplote do 35 °C (silicová droga) oddelene kvôli vôni (aby nenapáchla). Uschovávame dobre uzavretú, najlepšie v dvojitých papierových vreciach (nie z plastickej látky, lebo sa zdusí, ani z plátna, lebo zvlhne) a chránime pred svetlom a vlhkom.
Mätu je ideálne sušiť na tienistom a suchom mieste s dobrým prúdením vzduchu. Trvá to niekoľko dní a to, že je bylina dobre vysušená zistíte tak, že sa listy budú drobiť. Listy môžete zo stoniek obrať a uskladniť.
Mätu môžete sušiť aj v susičke. Najviac však pri teplote 35 °C.
Pre dlhodobé skladovanie je najvhodnejšie mätu usušiť. Sušenie mäty by malo prebiehať pomaly a za nízkej teploty - najlepšie vonku na tienistom, dobre vetranom mieste.
Suché listy uskladňujeme vo vzduchotesných nádobách.
Dlhé skladovanie drogu znehodnocuje (stráca silice a teda aj arómu, ktorú jej dávajú).
Využitie mäty
Usušený list, resp. vňať mäty piepornej patrí k najpoužívanejším liečivým rastlinám vo svete na podporenie tvorby žlče, na uvoľňovanie kŕčov a zníženie bolestivých zažívacích ťažkostí spojených s nadúvaním.
V terapii sa používa vnútorne vo forme záparu, odvaru a externe vo forme kúpeľov, mastí a masážnych emulzií. Zvonka sa používa aj pre antibakteriálny účinok pri zápaloch nosnej dutiny vo forme inhalácie.
Mäta dodáva pokrmom špecifickú chuť exotiky. Mnohé národy ju používajú ako prísadu do stravy či nápojov. Protizápalový a antiseptický účinok rastliny sa využíva pri zápaloch horných dýchacích ciest a slizníc ústnej dutiny.
S nepríjemným zápachom z úst možno bojovať kloktadlom pripraveným zo zmesi z mäty, rumančeka a šalvie.
Používa sa v lekárstve, voňavkárstve, potravinárstve atď. Tvori súčasť liekopisnej vetrovej čajoviny a iných liečiVých prípravkov na rôzne vnútorné i vonkajšie použitie.
Zvonka slúži do kloktadiel, alebo do kúpeľa, na vdychovanie (inhaláciu), ako náplň bylinných vrecúšok, čerstvá vo forme náplasti na čelo pri bolení hlavy atd.
Zo silíc sa vylučuje známy kryštalický mentol, ktorý je výborným dezinfekčným prostriedkom a má okrem toho žlčopudný, proti nadúvaniu a kŕčom pôsobiaci účinok. Podporuje trávenie a pôsobí osviežujúco.
Preto sa vo farmácii droga používa na prípravu početných galeník, ako liečivých čajov, aromatických vôd, liehov a sirupov, ako aj na získavanie mätopiepornej silice (Oleum menthae piperitae) a mentolu.
Mäta sa dá využiť tradičným aj netradičným spôsobom. Poslúži napríklad aj na dochutenie omáčok, polievok, zmrzlín a pudingov, jemne okorení mäso, ryby a rôzne plnky.
Mäta sa používa na prípravu čajov, tinktúr, kúpeľov, domácich sirupov alebo ako korenina.
Mäta je skvelá bylina, ktorú by mal mať každý záhradkár vo svojej záhrade alebo na parapete. Jej pestovanie je jednoduché a s našimi tipmi a správnymi pestovateľskými potrebami môžete dosiahnuť zdravú a voňavú úrodu.
Nech už ju pestujete pre jej chuť, vôňu alebo liečivé účinky, mäta je vždy skvelou voľbou.
Mäta prichádza v mnohých rôznych variantoch, pričom každý z nich má svoju jedinečnú chuť, vôňu a využitie.
- Pepermint (Mentha × piperita) - Tento druh mäty je pravdepodobne najznámejší. Má silnú, osviežujúcu chuť a používa sa na výrobu čajov, sladkostí a liečivých prípravkov.
- Spearmint (Mentha spicata) - Tento druh má jemnejšiu, sladšiu chuť ako pepermint a používa sa v kuchyni na dochucovanie šalátov, omáčok, koktailov (napríklad mojito) a na prípravu čajov.
- Citrónová mäta (Mentha citrata) - Ako už názov napovedá, táto mäta má jemnú citrónovú arómu.
- Jablková mäta (Mentha suaveolens) - Jablková mäta má sladšiu, ovocnejšiu arómu a používa sa do šalátov, dezertov a nápojov.
- Čokoládová mäta (Mentha × piperita 'Chocolate') - Tento druh mäty má jemný nádych čokolády a je ideálny na dochutenie dezertov, zmrzlín alebo koktailov.
Mäta je bohatá na antioxidanty a má silné protizápalové a antimikrobiálne vlastnosti.
Mäta sa môže vysádzať skoro na jar, keď pominie riziko mrazov.
Mäta potrebuje pravidelnú zálievku, najmä počas horúcich dní.
Áno, mäta sa dá úspešne pestovať aj v interiéri. Stačí jej zabezpečiť dostatok svetla (ideálne blízko okna) a pravidelnú zálievku.
Mäta skvele doplní chuť mäsa, zeleniny aj ovocia. Svoje miesto si našla aj v nápojoch, a tiež ako ozdoba dezertov. Okrem limonády a čaju je najznámejším mätovým nápojom osviežujúce mojito.
Mäta váš domov prevonia sviežou mentolovou vôňou, ktorá stimuluje nervový systém a zvyšuje pozornosť, motiváciu a výkon. Obľúbite si ju preto v kuchyni, v pracovni alebo v obývacej izbe. Nájdite pre ňu kútik, kde na ňu bude ráno svietiť slnko a poobede bude chránená polotieňom.
Mäta poľahky vyrastie do výšky 30 - 45 centimetrov a do šírky 45 - 60 centimetrov.
Mäta pieporná sa dá vypestovať priamo zo semien. V interiéri sa do vysievania môžete pustiť kedykoľvek počas roka.
PRÍRUČKA NA PESTOVANIE MÄTY: Zvládnite výzvy mäty!
Na pestovanie mäty v kvetináči si zadovážte substrát na bylinky. Aby ste jej dopriali podmienky, ktoré bude potrebovať, zvoľte miestnosť obrátenú smerom na východ, do ktorej nedopadá priame poludňajšie slnko.
Ideálne obdobie na vysievanie na záhon je na jar od druhej polovice apríla až v máji. Pôdu najskôr prekyprite a zbavte buriny, potom hriadku vyrovnajte a pripravte riadky.
Aby mala mäta dostatočne vlhkú pôdu, bude potrebovať pravidelné zalievanie, a to vždy, keď pôda začne vysychať.
Ak chcete podporiť jej rast, častejšie ju strihajte. Môžete si ju tiež rozmnožiť odrezkami alebo podzemkami.
V zimnom období nadzemná časť vyschne, koreňová sústava dokáže prezimovať v pôde.
Z mäty si môžete pripraviť vynikajúci čaj, na čo vám postačí 1 čajová lyžička sušených lístkov. Ak máte k dispozícii čerstvé lístky, budete ich potrebovať približne 2 lyžičky. Mätu zalejte vriacou vodou a nechajte vylúhovať po dobu asi 15 minút.
Tradičný mätový čaj však nie je jediným nápojom, ktorý si z nej môžete pripraviť. Čerstvo odtrhnuté lístky dodajú skvelú príchuť tiež chladeným nápojom. Môžete ich pridať do domácej limonády s ovocím aj do chutných smoothie či ovocných koktailov.
Dokonalú chuť dodá mäta dezertom a poteší tiež milovníkov mäsových a zeleninových pokrmov.
Voňavá bylinka, ktorá nájde využitie ako v studenej, tak teplej kuchyni, v sladkých aj slaných pokrmoch, pri varení, pečení aj grilovaní. To je mäta.
Obľúbená je nielen vďaka svojej všestrannosti, ale aj pre svoju osviežujúcu arómu a chuť.
Okrem toho ponúka široké možnosti využitia v kozmetike aj medicíne.
Pestovanie mäty je skutočne jednoduché.
Prvým krokom pred výsadbou mäty je príprava pôdy. Tá by mala byť dobre priepustná a odvodnená. Ťažká ílovitá pôda mäte nesvedčí. Problém s premokrením však možno vyriešiť zmiešaním s pieskom, ktorý bude fungovať ako drenáž.
Mäta rastie najlepšie v pôde bohatej na organické látky. Optimálne je obohatenie zeminy o trochu kompostu. Pred výsadbou je ďalej vhodné pôdu dobre prekypriť.
Mäta je nenáročná rastlina.
tags: #mata #pestovanie #zber