Rozmnožovanie medveďa ušatého: Životný cyklus a ochrana
Medveď ušatý (lat. Ursus thibetanus), známy aj ako medveď bieloprsý, himalájsky alebo kolohrivý, je cicavec z čeľade medveďovitých, ktorý obýva strednú a východnú Áziu. Svojím vzhľadom a zvykmi sa podobá na amerického baribala, no má niekoľko špecifických znakov. Dospelý samec váži od 110 do 150 kg, zatiaľ čo samica od 65 do 100 kg. Dĺžka jeho tela sa pohybuje od 130 až do 190 cm a dožíva sa až 25 rokov.
Od ostatných medveďov sa medveď ušatý líši štíhlejšou tlamou, čierno sfarbenou srsťou a predovšetkým bielou škvrnou do tvaru „V“ či „Y“ umiestnenou na hrudi. Dlhšia srsť na lopatkách a po stranách krku vytvára dojem goliera. Samci sú približne o 20 % väčší než samice. Majú skvelý čuch, ale zrak a sluch nie je tak dobre vyvinutý, ako možno poznať aj podľa ich dlhého rypáku, drobných očí a stredne veľkých guľatých uší. Ich pevné a dlhé laby sú vyzbrojené dlhými a nezatiahnutelnými pazúrmi.
Rozmnožovací cyklus medveďa ušatého
Medvede ušaté žijú samotársky, okrem obdobia párenia. Samice sú pohlavne schopné mať mláďatá v druhom až treťom roku života.
Obdobie párenia a gravidita
Obdobie párenia medveďa ušatého sa líši v závislosti od geografickej polohy, avšak najčastejšie prebieha od júna do októbra. Gravidita trvá 6 - 8 mesiacov, no vlastný vývoj zárodku po uhniezdení v maternici trvá len 8 - 10 týždňov. Zvyšok tvorí takzvaná latentná gravidita, čo znamená, že oplodnené bunky sa v maternici nastávajúcej matky nevyvíjajú, kým neupadne do hibernácie. Až potom sa pripevnia na stenu maternice a začnú rásť. Približne po dvoch mesiacoch od ich uhniezdenia, pred pôrodom, sa telesná teplota samice mierne zvýši.
Gravidná samica medveďa ušatého si pred zaľahnutím a pôrodom, ktorý prebieha v mesiacoch január a február, starostlivo upravuje priestor, v ktorom prezimuje a porodí potomstvo. Hrabaním si ho prispôsobí na vhodnú veľkosť a vystelie ho nalámanými vetvami či suchou trávou. Najčastejšie využíva skalné dutiny a previsy, miesta pod vývratmi stromov alebo aj pod rastúcimi stromami.
Pôrod a vývoj mláďat
Samica medveďa rodí raz za dva až tri roky, najčastejšie dve alebo tri medvieďatá, zriedkavo štyri, výnimočne až päť. Po narodení sú mláďatá slepé, hluché a pokryté krátkou juvenilnou srsťou, preto by bez telesného tepla svojej matky zahynuli. Ich pôrodná váha je 300 - 450 g. Oči otvárajú po týždni a po štyroch dňoch začínajú chodiť.
Prvé týždne ich života matka brloh neopúšťa, len vo veľmi zriedkavých prípadoch. Ak sa pohybuje, tak len v blízkosti brloha, aby mala svoje mláďatá pod dohľadom.
Mláďatá ľadových medveďov opúšťajú brloh | Kráľovstvo ľadových medveďov
Opustenie brloha a samostatný život
Mláďatá prvýkrát opúšťajú brloh vo veku asi troch mesiacov, teda koncom apríla až v máji. V tom čase sú už pohybovo schopné, dostatočne osrstené a zvládajú kratšie presuny. Aj po opustení brloha sa do 3 až 8 mesiacov živia materským mliekom, ale postupne prijímajú aj pevnú stravu, spočiatku prevažne rastlinnú potravu. S matkou zostávajú až do veku 2 - 3 rokov. Pohlavne dospievajú v 3 - 4 rokoch.
Charakteristické správanie a potrava
Medveď ušatý obýva strednú, južnú, východnú a juhovýchodnú Áziu, žije hlavne v tropických a subtropických lesoch. Preferuje hornaté územia, odkiaľ v letnom období vystupuje do výšok 3 500 - 3 700 m n. m. S blížiacou sa zimou schádza nižšie do údolí. Chôdza je pomalšia a ostražitejšia. Pri chôdzi sa dotýkajú zeme ako človek, teda piatimi prstami a pätou (sú ploskochodci), ale v nebezpečenstve dokážu behať a šplhať veľmi rýchlo a obratne. Dospelí jedinci trávia viac než polovicu svojho života na stromoch, kde získavajú potravu.
Potrava medveďa ušatého v prírode sa skladá hlavne z korienkov, žaluďov, bukvíc, orechov, bobuľovitého ovocia, bambusových výhonkov a listov, tráv a iných bylín. Je takmer úplný vegetarián, občas žerie aj med, larvy, mravce a iný hmyz. Človeku sa obvykle vyhýba, útočí iba v prípade zranenia alebo pri ochrane mláďat.
Ohrozenie a ochrana
V Červenom zozname IUCN (2020) je medveď ušatý zaradený k zraniteľným druhom (VU). Je ohrozený najmä degradáciou stanovíšť, lovom pre údajne liečivé účinky žlče a mláďatá sú chytané pre chov v zajatí. Pre početnosť výskytu medveďa ušatého je najväčšia hrozba miznutie vhodného prostredia a predovšetkým zväčšujúci sa dopyt po žlči. Žlč medveďa ušatého je považovaná za liečivú a je po stáročia využívaná na liečbu v tradičnom ázijskom lekárstve a v ázijskej kuchyni. Jedince tohto druhu sú chované na farmách, kde je im žlč veľmi bolestivo odoberaná, a to pri plnom vedomí. Medvede sú na týchto farmách držané vo veľmi malých klietkach, kde sa nemôžu ani pohnúť. Odhaduje sa, že je v Číne takto týraných viac ako 9000 zvierat.
| Status IUCN (2020) | Hlavné hrozby | Odhadovaný počet týraných jedincov na farmách v Číne |
|---|---|---|
| Zraniteľný (VU) |
| > 9000 |
tags: #medved #usaty #rozmnozovanie