Vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis): Invázny škodca, ktorý ohrozuje vaše krušpány
V posledných rokoch sa v záhradách strednej Európy rozšírila nová hrozba, ktorá desí záhradkárov a milovníkov zelene. Reč je o Vijačke krušpánovej (Cydalima perspectalis), malom, ale mimoriadne ničivom motýľovi, ktorý dokáže v krátkom čase zničiť krásne a starostlivo pestované kríky krušpánu (buxusu) - živý plot. V tomto článku sa podrobne pozrieme na Vijačku krušpánovú, jej životný cyklus, spôsob poškodzovania rastlín, ako aj na metódy, ktoré môžete použiť na ochranu vašich krušpánov (buxusov).
Čo je Vijačka krušpánová?
Vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis) je motýľ patriaci do čeľade trávovcovité (Crambidae). Je to menší až stredne veľký motýľ s rozpätím krídel okolo 4 cm, niekedy až 40-45 mm. Tento druh je inváznym škodcom pôvodom z východnej Ázie, konkrétne z oblastí Číny, Kórey a Japonska.
Motýľ je pomerne nenápadný. Predné krídla má úzke, s rovným predným okrajom, ktorý sa smerom k prednému rohu oblúkovito prehýba. Charakteristické je sfarbenie krídel - sú biele s hodvábnym leskom a širokým hnedým lemom na prednom a vonkajšom okraji predných a vonkajšom okraji zadných krídel. Pri prednom okraji predného krídla je v hnedom leme biela polmesiačikovitá diskoidálna škvrna. Keď motýľ odpočíva so strechovito zloženými krídlami, má po celom obvode zreteľný hnedý lem. Niektoré motýle môžu byť celé hnedé, ale polmesiačikovitú škvrnu majú zreteľnú. Zachovaný majú aj hodvábny lesk. Veľmi zriedkavé farebné varianty majú úplne hnedé farebné krídla s výnimkou bielych polovičných polmesiacov.
Dospelé motýle sú vysoko mobilné a sú aktívne prevažne v noci. Dokážu sa rozširovať na veľké vzdialenosti, pretože sú dobrí letci. Láka ich svetlo, možno ich nájsť pri pouličnom osvetlení a niekedy vletia za svetlom aj do bytov.
Životný cyklus Vijačky krušpánovej
Poznanie životného cyklu Vijačky krušpánovej je kľúčové pre efektívne riadenie a kontrolu tohto škodcu.
Vajíčka
Samičky kladú skupiny vajíčok po 5 - 30 na listy krušpánov. Vajíčka majú priemer asi 1 mm, sú malé, oválne a majú žltkastú farbu. Samice kladú vajíčka na spodnú stranu listov krušpánu, zvyčajne v zhlukoch po 10-20 vajíčkach. Po 7 - 10 dňoch sa z nich vyliahnu húsenice.
Húsenice
Larvy sú najničivejším štádiom životného cyklu Vijačky krušpánovej. Dorastená húsenica je približne 3,5 cm dlhá, lesklá, zelená s pestrou kresbou a čiernou hlavou. Na chrbte má zelený pásik lemovaný žltozelenými líniami, pod ním je rad čiernych škvŕn a dva viac-menej súvislé čierne pásiky. Medzi nimi je biely prerušovaný pásik. Spodný čierny pásik lemuje ďalšia žltozelená línia. Staršie húsenice majú zelenožlté alebo žlté telo s hrubými čiernymi a tenkými bielymi pásikmi pozdĺž celej svojej dĺžky. Vyliahnuté húsenice sú zelenožlté s čiernymi hlavami a sú veľmi aktívne v okuse listov.
Počas života sa húsenica pohybuje na hostiteľskej rastline v priestore s priemerom 20 - 25 cm. Húsenice sa živia listami krušpánu, pričom dokážu zjesť veľké množstvo listov za krátky čas. Húseniciam jedovaté lístky krušpánu neprekážajú, majú totiž vyvinutý špeciálny chemický mechanizmus, pomocou ktorého jed dokážu zneškodniť.
Zimovanie húseníc
Vijačka krušpánová zimuje v štádiu húsenice. Mladé húsenice si koncom vegetačného obdobia vytvárajú pavučinové zámotky, najčastejšie medzi spradenými listami, tiež v škárach a štrbinách na hostiteľskej rastline alebo v jej blízkosti. V zámotkoch prezimujú. Výskumy naznačili, že húsenice inváznych populácií v Európe potrebujú v zimnom období chlad aspoň +2 °C po dobu minimálne 1,5 - 2 mesiace, inak je ich mortalita vysoká. Na jar húsenice pokračujú v poškodzovaní hostiteľskej rastliny, keď teplota presiahne 7 °C.
Kukla
Po dokončení vývoja sa húsenice zakuklia v hustých pavučinových obaloch, ktoré si vytvoria na rastline, často medzi spradenými listami. Kukla je štádium, počas ktorého sa húsenica mení na dospelého motýľa. Kukla je zelená s hnedými pozdĺžnymi kresbami na chrbtovej strane, 25-30 mm dlhá, neskôr viac hnedá.
Dospelý motýľ
Po niekoľkých týždňoch sa z kukly vyliahne dospelý motýľ. O niekoľko dní (podľa teploty za 2 - 3 týždne) sa z nich vyliahnu motýle. Život motýľa je však pomerne krátky, iba 4 až 5 dní. Pri teplotách presahujúcich 7°C motýľ opustí svoju kokónu. Po spárení samička ukladá svoje vajíčka na spodnej strane listov neinfikovaných rastlín.
7 tichých chýb pri chôdzi po päťdesiatke, ktoré robí väčšina ľudí | Počúvajte pri iných činnostiach
Generácie ročne
V strednej Európe má vijačka krušpánová dve, v teplých rokoch a regiónoch až tri generácie do roka. V teplejších oblastiach alebo v oblastiach s neskorším nástupom chladnejšieho počasia sa môžu vyskytnúť až štyri generácie do roka. Motýle možno zaznamenať od konca mája až do októbra. Húsenice sa môžu vyskytovať na krušpánoch počas celého roka. Na hostiteľských rastlinách môžu byť súčasne húsenice rozličných veľkostí. Pri 20 °C trvá vývin od nakladenia vajíčok po vyliahnutie motýľa asi 40 dní.
Hostiteľské rastliny a ich poškodenie
Vijačka krušpánová napáda v našich podmienkach krušpány v rozličnom prostredí, jednotlivo rastúce kríky, skupiny kríkov, živé ploty rôznych veľkostí, a to v prostredí relatívne čistom, imisne menej zaťaženom (veľké parky, cintoríny, záhrady v zástavbách rodinných domov), ako aj v znečistenom prostredí. Druh poškodzuje u nás len krušpány vo verejnej zeleni i v súkromných záhradách.
Najviac škôd je hlásených na krušpáne vždyzelenom (Buxus sempervirens), môže škodiť na rozličných kultivaroch tejto dreviny i na iných druhoch rodu krušpán (napr. Buxus microphylla, B. sinica). Vijačka môže napádať aj Buxus balearica a rozličné druhy pestovaných krušpánov. Vo svojom pôvodnom areáli boli húsenice zaznamenané aj na iných drevinách (Euonymus japonicus a Ilex purpurea).
Spôsob poškodzovania rastlín
Hlavným zdrojom škôd spôsobených Vijačkou krušpánovou sú jej larvy, ktoré sa živia listami krušpánu. Húsenice Vijačky krušpánovej dokážu zjesť veľké množstvo listov za krátky čas. Mladé larvy obžierajú spočiatku len jemnejšie časti listov, listy nie sú úplne zničené, ale je možné na nich pozorovať ožer v malých rovnomerných líniách. Tieto poškodené listy neskôr odumrú.
Čerstvé požerky mladých húseníc sú viditeľné na lícnej alebo rubovej strane listov ako rôzne veľké škvrny (plôšky) odlišne zelenej farby ako je farba listov. Tieto sa časom menia na svetlohnedé a spôsobia usychanie celého poškodeného listu. Staršie húsenice požierajú celé listy, ohlodávajú aj mladé konáriky. Silnejšie poškodené listy vysychajú a odpadávajú. Listy a výhonky, ktoré v dôsledku poškodenia vyschnú, sú svetlohnedé. Ak je napadnutie vijačkou krušpánovou rozsiahle a nelieči sa, rastlina môže úplne zahynúť.
Známky napadnutia
Ako sa húsenice živia, zanechávajú za sebou pavučiny a výkaly, ktoré môžu pokryť celý krík. Príznakom prítomnosti vijačky krušpánovej na rastlinách je prítomnosť pavučiny, v ktorej je zachytený trus húseníc. Trus v podobe malých zelených granuliek možno nájsť aj pod kríčkami. Masívne napadnuté kríky nepríjemne zapáchajú a dokonca počuť „šuchot“ aktívnych húseníc. Pri zbežnej kontrole môžu suché listy pripomínať zvyšky suchých listov po strihaní živých plotov alebo odumreté listy v dôsledku sucha.
Rozšírenie v Európe a na Slovensku
Vijačka krušpánová sa prirodzene vyskytuje vo východnej Ázii v rozličných klimatických pásmach. Zistená bola v Japonsku, Kórei, Číne, východnom Rusku a Indii. Predpokladá sa, že motýľ bol zavlečený do Nemecka už v roku 2005 alebo aj skôr, kde boli škody prvýkrát zaznamenané v roku 2006. V nasledujúcich rokoch sa druh v Európe rýchlo šíril. V súčasnosti sa vyskytuje od Veľkej Británie a Francúzska na západe až po východ Balkánskeho polostrova; zistený bol aj v Turecku a v južnom Rusku (kaukazský región).
Na Slovensku bol prvýkrát zistený v roku 2012, a to v Bratislave. Druh počas šiestich rokov výskytu na Slovensku (2012 - 2017) prenikol do jeho teplejších oblastí. V lokalitách približne nad 400 m n. m. sa poškodenie krušpánov vyskytovalo len zriedka, čo zodpovedá priemernej ročnej teplote okolo 7 - 8 ºC. Do hornatých oblastí sa vijačka krušpánová šíri údoliami pozdĺž riek. Je možné, že sa na sever bude postupne šíriť, a to aj v dôsledku zmeny klímy.
Kontrola a ochrana pred Vijačkou krušpánovou
Kontrola a ochrana pred vijačkou krušpánovou môže byť náročná, najmä vzhľadom na jej rýchly životný cyklus a schopnosť rýchlo sa množiť. Existuje však niekoľko účinných metód, ktoré môžete použiť na ochranu svojich krušpánov pred týmto ničivým škodcom. Tieto metódy zahŕňajú preventívne opatrenia, mechanické zásahy, biologickú kontrolu a chemické ošetrenie.
Preventívne opatrenia
- Pravidelná kontrola: Jedným z najdôležitejších preventívnych opatrení je pravidelná kontrola krušpánov na prítomnosť vajíčok, húseníc alebo iných znakov napadnutia. Vajíčka a malé húsenice sú ťažko zistiteľné. Pri počiatočných fázach napadnutia krušpánov je poškodenie lístia najviac zreteľné v spodných častiach kríkov.
- Odstránenie napadnutých častí: Ak počas kontroly zistíte, že niektoré časti rastliny sú napadnuté, okamžite ich odstráňte a spáľte.
- Zdravé rastliny: Silné a zdravé rastliny sú menej náchylné na napadnutie škodcami.
- Prehliadka nových sadeníc: Pri kúpe nových sadeníc je potrebné pozorne vykonať prehliadku rastlín, aby sa do záhrady dostali len zdravé rastliny.
Mechanické zásahy
- Zber húseníc: Zbieranie húseníc rukami je jedným z najjednoduchších a najpriamočiarejších spôsobov, ako znížiť populáciu škodcu. Húsenice môžete jednoducho zobrať z rastliny a zlikvidovať ich.
- Oplachovanie vodou: Použitie silného prúdu vody na opláchnutie húseníc a vajíčok z rastliny môže byť tiež účinným spôsobom, ako znížiť ich počet.
Biologická kontrola
Biologická kontrola zahŕňa použitie prirodzených nepriateľov Vijačky krušpánovej na zníženie jej populácie. V našich podmienkach však vijačka krušpánová nemá prirodzeného nepriateľa.
- Parazitické osy: Parazitické osy rodu Trichogramma sú prirodzenými nepriateľmi vajíčok vijačky krušpánovej. Tieto drobné osy kladú svoje vajíčka do vajíčok vijačky, čím bránia ich vývoju.
- Bacillus thuringiensis: Bacillus thuringiensis je bakteriálny insekticíd, ktorý je účinný proti larvám vijačky krušpánovej. Vytvára takzvaný delta-toxín, ktorý špecificky pôsobí proti húseniciam vijačky krušpánovej. Húsenice sa kontaminujú požerom ošetrených listov. Uvoľnené toxíny spôsobia poškodenie čreva, čo má za následok prerušenie požeru počas niekoľkých hodín. Približne o dva až päť dní dochádza k úhynu húseníc. Najvyššiu účinnosť má prípravok na mladé instary škodcu.
- Prírodné organické hnojivo Hnojík: Hnojík obsahuje ľahký pomer svlečkov múčnych červov. Repelentný účinok proti škodcom má na svedomí chitín, ktorý je obsiahnutý vo vyzlekoch. Chitín je prírodný biopolymér, ktorý sa nachádza v exoskelete hmyzu, kôrovcov a ďalších bezstavovcov, ale aj v bunkových stenách niektorých húb. Jedným z kľúčových spôsobov, ako chitín posilňuje rastliny, je podpora ich imunitného systému. V prípade, že vijačky už premnožili, musíte dostať chitín čo najrýchlejšie do buxusov. Preto Hnojík so svlečkami lúhujte vo vode, aby sa účinné látky rozpustili, a týmto výluhom potom rastliny zalejte alebo postriekajte.
Chemické ošetrenie
Chemické insekticídy môžu byť nevyhnutné v prípade rozsiahlych napadnutí, keď iné metódy nedokážu udržať populáciu škodcu pod kontrolou.
- Systémové insekticídy: Aplikujú sa na pôdu okolo rastliny alebo priamo na rastlinu, kde sú absorbované a distribuované po celom rastlinom tkanive. Keď húsenice konzumujú ošetrené listy, insekticíd ich zahubí.
- Kontaktné insekticídy: Pôsobia priamo na škodcu pri kontakte. Aplikácia sa vykonáva postrekom na listy a stonky rastlín.
- Účinné látky: Účinné by mali byť prípravky s obsahom látky thiacloprid alebo na báze Bacillus thuringiensis. Medzi odporúčané prípravky patria Karate Zeon 5 CS, Steward, Dimilin 48 SC (narušuje tvorbu chitínu).
- Časovanie postreku: V ideálnom prípade vykonávajte postrek v čase, keď je vijačka v ranom štádiu vývoja, čo umožní účinnejšie obmedziť jeho populáciu. Postrek sa musí opakovať trikrát v intervale približne desiatich dní, pretože väčšinou postihuje len mladé larvy.
Je dôležité si uvedomiť, že najlepšie výsledky pri kontrole vijačky krušpánovej sa dosahujú kombináciou viacerých metód. Prevencia a monitorovanie sú kľúčové pre dlhodobú ochranu krušpánov. Inštalácia feromónových lapačov môže byť účinná na monitorovanie prítomnosti vijačky krušpánovej a umožňuje včasný zásah. Feromónové pasce musia byť v prevádzke od marca - apríla až do októbra - novembra.
tags: #motyl #cinskej #husenice #ktora #zere #buxus