Muchovník: Pestovanie, rozmnožovanie semenami a výsadba

Muchovník (Amelanchier) patrí do čeľade ružovitých, rovnako ako jablone, hrušky či čerešne. Na jar ho obsypú biele kvety, v lete dozrievajú plody podobné čučoriedkam a na jeseň sa listy rozžiaria v oranžových a červených odtieňoch. Je to krásna a nenáročná drevina, ktorá sa stále viac objavuje v záhradách. Muchovník je skvelá okrasná a zároveň úžitková drevina, ktorá zaujme od jari do jesene. Najskôr bielymi kvetmi, potom fialovomodrými plodmi a nakoniec do červena vyfarbenými listami.

Muchovník (Amelanchier), označovaný aj názvom aljašská čučoriedka, sa pestuje najmä pre plody sústredené v menších strapcoch. Najviac sa ich objavuje na dvoj a trojročných výhonkoch. Už na prvý pohľad pripomínajú čučoriedky, sú tmavomodré až modro fialové, so sladkou a šťavnatou dužinou. Vyznačujú sa vyšším obsahom vitamínov a rastlinných farbív antokyánov, ktoré majú mimoriadne priaznivé účinky na ľudský organizmus.

Druhy a odrody muchovníka

Celosvetovo rod zahŕňa 33 druhov. Väčšina druhov muchovníka pochádza zo Severnej Ameriky. Výnimkou sú iba tri druhy: dva pochádzajú z Európy, iba jeden z Ázie. Najznámejšie jedlé pestované druhy sú Amelanchier alnifolia, Amelanchier spicata, Amelanchier canadensis - kanadský, prípadne ešte Amelanchier lamarckii, ktorý je označovaný ako Indiánska čučoriedka, prípadne muchovník Lamarckov. Muchovník má mnoho pomenovaní ako aljašská čučoriedka, indiánska čučoriedka, alebo muchovník jelšolistý.

• Muchovník jelšolistý (Amelanchier alnifolia): Známy aj ako "Aljašská čučoriedka", pochádza z Kanady a je cenený pre svoje aromatické, sladké plody. Dorastá do výšky 2,5 až 4 metre a šírky 1 až 2 metre. Rastliny zvyčajne kvitnú od polovice apríla bielymi, hviezdicovitými kvetmi, ktoré sú cenným zdrojom nektáru pre včely. Odrody: Smoky, Thiessen, Martin, Northline, Prince William, Pembina, Honeywood, Krasnojarskaja.
• Muchovník Lamarkov (Amelanchier lamarckii): Pochádza z východnej Severnej Ameriky. Môže dorásť až do výšky desať metrov a obľubuje slnečné až polotienisté stanovište. Listy sú bronzovo sfarbené, na jeseň sa sfarbujú do nápadnej oranžovej až karmínovočervenej. Od apríla do mája tento druh nesie biele kvety, ktoré sú hojne obletované hmyzom.
• Muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis): Pôvodom európsky druh, dorastá do výšky max. tri metre a nerastie tak bujne ako jeho príbuzní zo Severnej Ameriky. Je to suchovzdorný, atraktívny kvitnúci ker. V máji vytvára početné biele kvety.
• Muchovník kanadský (Amelanchier canadensis): Pochádza zo Severnej Ameriky a využíva sa ako okrasný aj ovocný ker. Tvorí obzvlášť veľké kríky, ktoré môžu dorásť do výšky 8 až 13 metrov.

Pestovanie muchovníka

Muchovník je mimoriadne odolný a v bežných podmienkach nepotrebuje chemickú ochranu. Muchovník je prekvapivo prispôsobivá drevina, ktorá však na dosiahnutie plného potenciálu vyžaduje vhodné stanovište. Je odolný voči mrazom až do -30 °C, čo ho predurčuje na pestovanie vo všetkých oblastiach Slovenska, vrátane vyšších polôh.

Stanovište a pôda

Muchovníku sa najlepšie darí na plnom slnku, kde zabezpečí dostatok energie pre kvitnutie aj úrodu plodov. Môže rásť aj v čiastočnom tieni, ale v takom prípade bude úroda nižšia a kvalita plodov slabšia, rovnako ako celková odolnosť rastliny. Vyhovuje mu slnko aj polotieň, priepustná pôda s dostatkom vlahy, mierne kyslá až neutrálna. Muchovník je tolerantný k väčšine pôd, ale najlepšie rastie v dobre priepustnej, hlinito-piesočnatej pôde s pH 6,0 až 7,8. Znáša aj ílovitú pôdu, ak je dobre odvodnená a udržiavaná dostatočná vlhkosť. Nedarí sa mu vo veľmi suchých, štrkovitých, zasolených alebo trvale zmáčaných pôdach, ani v blízkosti rôznych plytko koreniacich drevín.

Výsadba

Najvhodnejším obdobím na výsadbu muchovníka je jar alebo jeseň. Ak sa rastliny zaobstarajú v lete, je potrebné im dopriať viac vlahy. Najčastejšie sa predávajú kontajnerované sadenice, ktoré možno vysádzať od jari do jesene. V chladnejších oblastiach je vhodnejšia jarná výsadba, aby rastliny stihli dobre zakoreniť.

Pri zakladaní výsadby je dôležité pripraviť dostatočne veľkú jamu - aspoň dvojnásobok veľkosti koreňového balu. Pôdu je vhodné obohatiť o kvalitný kompost, ktorý podporí rýchle zakorenenie. Na dno jamy môžete nasypať asi 5 - 10 cm vrstvu dobre vyzretého záhradného kompostu, ktorý podporí zakoreňovanie rastlín. Ak ho nemáte k dispozícii, nič hrozné sa nedeje. Do jamy nakoniec nalejte väčšie množstvo vody a počkajte, kým mierne nevsiakne.

Rastliny by mali byť od seba vzdialené minimálne 1 až 1,5 metra. Pri výsadbe do radu (živého plota) sa odporúčajú medzery 1,5 až 2 metre, pričom do piatich rokov sa rastliny spoja do súvislého plota. Koreňový krčok musí zostať nad úrovňou pôdy, hlbšie umiestnenie môže spôsobiť odumieranie mladých rastlín. Po výsadbe je kľúčová pravidelná zálievka počas prvých dvoch rokov, kým sa rastlina stabilne zakorení. Neskôr je závlaha potrebná len pri extrémnom suchu.

Zálievka a hnojenie

Dobre zakorenené rastliny (po 2-3 rokoch) už nevyžadujú častú zálievku. Statnejšie rastliny dokážu bez problémov prežiť aj dlhé obdobia sucha a tepla. Muchovník nevyžaduje pravidelné hnojenie chemickými hnojivami. Odporúča sa aplikovať 2 cm vrstvu kompostu alebo dobre vyzretého hnoja k pôde na jar. Muchovníky ocenia aj občasné prihnojenie organickým hnojivom. Najlepšou dobou je jar. Ideálny je vyzretý kompost, poprípade menšie množstvo kravského hnoja. Pravidelné hnojenie je potrebné len pri muchovníkoch zasadených vo vyslovene piesočnatej pôde, ktorá je chudobnejšia na živiny a taktiež ich nedokáže dostatočne dlho zadržiavať.

Je dôležité udržiavať oblasť do jedného metra od kmeňa novovysadených rastlín bez trávy a buriny, pretože muchovník má plytký koreňový systém, ktorý slabo konkuruje s inými rastlinami. Spod rastliny sa snažíme odstraňovať burinu a zabraňujeme jej rastu mulčovaním.

Rez

Povýsadbový rez sa pri muchovníku nevykonáva, stačí odstrániť suché a poškodené výhonky. V ďalších rokoch udržiavajte ker vzpriamený so 4 až 6 hlavnými konármi. Rez vykonávajte koncom zimy - vo februári až v marci. Staršie rastliny po oslabení rastu zmladzujte rezom „na prevod“, čím presvetlíte korunu a podporíte nový rast. Muchovník dobre reaguje na rez, a preto ho možno pestovať aj v tvare stromčeka.

Pri pestovaní ako živý plot je rez nevyhnutný na zahustenie porastu a vytvorenie kompaktnej steny. Výhonky sa pravidelne skracujú o 1/3 alebo aj viac. V prípade obmedzeného priestoru ho strihajte na úzku stenu, kde však bude minimálne kvitnúť a plodiť. Pre maximálne získanie plodov vysaďte muchovník ako solitérny strom alebo v záhone ako kostrovú drevinu.

Rozmnožovanie muchovníka

Muchovník je možné rozmnožovať zo semien, odrezkov, odkopkov alebo vrúbľovaním. Úspešnosť a spôsob rozmnožovania závisí od druhu muchovníka, ktorý pestujete, a taktiež od jeho životaschopnosti. Rozhodujúca je aj rýchlosť rastu mladých rastlín. Najvhodnejšie je kúpa kvalitnej odrody muchovníka, ktorá nám zabezpečí kvalitnú a bohatú úrodu.

Rozmnožovanie semenami

Rozmnožovanie zo semien nie je spoľahlivé a je zdĺhavé, pretože mnohé odrody sú hybridné. Mnohé odrody muchovníkov sú totiž hybridmi, no a z takýchto semien vám vyrastie „niečo“, čo nemusí byť muchovníkom. Druhým problémom je ich klíčivosť a životaschopnosť. Ak by ste sa do toho predsa len rozhodli pustiť, semená vysejte na jeseň priamo na vonkajšie stanovisko.

Rozmnožovanie odrezkami

Rozmnožovanie z odrezkov sa ukazuje ako najjednoduchšie a najúspešnejšie. Odrezky odoberajte zo strednej časti zdravých rastlín. Mali by byť polo-drevnaté a dlhé cca 9 - 14 cm. Odstráňte z nich všetky listy, okrem dvoch vrcholových, a tie skráťte na polovicu. Následne odrezky zapichnite do menej úrodného substrátu. Vhodný je napríklad piesok s prídavkom hydrogélu alebo rašeliny. Čistý kompost či iný substrát bohatý na živiny by mohol spôsobiť odhnívanie častí odrezkov pod zemou. Je možné taktiež použiť stimulátor zakoreňovania, nie je to však nevyhnutné. Substrát udržiavajte vlhký, nie premokrený.

Rozmnožovanie odkopkami a vrúbľovaním

Odkopky, teda mladé rastlinky, ktoré začnú vyrastať okolo dospelých muchovníkov, je potrebné odobrať aspoň s niekoľkými korienkami. Pokiaľ budú pevne prirastené ku koreňovému systému dospelej rastliny, použite nožnice alebo nôž. Ihneď po ich odobraní ich zasaďte na nové stanovisko.

Vrúbľovanie je vhodné len pre skúsenejších záhradkárov. Niektoré odrody navyše takéto rozmnožovanie netolerujú najlepšie. Postup je rovnaký ako pri vrúbľovaní iných ovocných drevín a kríkov.

Choroby a škodcovia

Muchovník je vo všeobecnosti odolný voči chorobám a škodcom. Výnimočne ho môže napadnúť bakteriálna spála jadrovín (Erwinia amylovora), ktorá spôsobuje hnednutie až černenie napadnutých častí rastliny. Preventívna ochrana spočíva v aplikácii prípravkov na báze medi na jeseň alebo na jar. Najväčším škodcom sú vtáky, ktoré radi konzumujú plody. Jediným účinným riešením je ich plašenie alebo ochrana kríkov sieťami. Občas sa môže vyskytnúť monilióza, zväčša však stačí odstrániť poškodené výhonky. Zriedkavo sa môže objaviť múčnatka (Podosphaera clandestina), ktorá vytvára biely povlak na listoch a môže spôsobiť predčasný opad.

Využitie plodov a listov

Plody muchovníka je možné konzumovať čerstvé, sušené alebo spracované na šťavu, želé, džem, kompót, sirup, likér či víno. Sú tiež výborné na pečenie koláčov, muffinov a na ozdobu zmrzliny a palaciniek. Mrazenie plodov ihneď po zbere je vynikajúcou metódou dlhodobého skladovania. Zrelé plody muchovníka zbierajte priebežne. V prípade, ak ich budete chcieť spracovať do podoby šťavy, nechajte ich na kríkoch o čosi dlhšie, do chvíle, keď budú na dotyk mäkké.

Plody muchovníka sú šťavnaté, sladké a majú príjemnú chuť. Ich šťava má krásnu karmínovo-červenú farbu. Obsahujú 8-18% cukru, organické kyseliny, triesloviny, až 1% pektínu a významné množstvo vitamínov C, A, B2 a E. Sú tiež bohaté na minerály ako draslík, horčík, železo a mangán. Vysoký obsah antioxidantov, najmä antokyanov a flavonoidov, pripisuje muchovníku priaznivé zdravotné účinky, vrátane ochrany pred chorobami ako diabetes, srdcové choroby a rakovina. Majú tiež protizápalové a potenciálne protinádorové vlastnosti.

Okrem plodov sa dajú zbierať aj listy, z ktorých sa dá pripraviť čaj. V tradičnej čínskej medicíne a v indiánskych kmeňoch sa plody alebo výluh z listov podával matkám po pôrode na zníženie a reguláciu krvného tlaku. Čaj z listov pomáha pri žalúdočných a črevných problémoch.

tags: #muchovnik #rozmnozovanie #semenami #ako #siat

Populárne príspevky:

• Návrat košickej hereckej legendy
• Kráľ letnej záhrady
• prečo je púpava v kuchyni aj v lekárničke na nezaplatenie
• Čierne paradajky: Ako ich pestovať?
• izbové rastliny vyžadujúce oporu