Ľubo Záhon: Veľký návrat košickej hereckej legendy na divadelné dosky
Ľubo Záhon, legendárny herec, ktorý strávil na doskách Štátneho divadla Košice takmer tri desaťročia a stvárnil postavy vo viac ako stovke divadelných hier a televíznych filmov, sa po dlhej odmlke vrátil na javisko. Jeho návrat na scénu po dvadsaťročnej pauze bol pre mnohých fanúšikov a kolegov významnou udalosťou. V piatok, vo veku 71 rokov, exceloval v premiére hry Floriana Zellera "Otec".
Počiatky kariéry a výzvy života
Ľubomír Záhon strávil na doskách Štátneho divadla takmer tri desiatky rokov, počas ktorých stvárnil postavy vo viac ako stovke divadelných hier a televíznych filmov. Jeho pôsobenie v divadle bolo intenzívne, keďže sa musel postarať o svoju sedemčlennú rodinu. Nebolo to jednoduché. Stres a napätie často kompenzoval alkoholom, čo viedlo k problémom a napokon k jeho odchodu z divadla.
„Problémy nastali, keď už nie ja som vyhľadával alkohol, ale pálenka si našla mňa. A piť som prestal nie preto, že som chcel, ale preto, že mi prestalo chutiť,“ priznáva jeden z najväčších talentov slovenskej hereckej generácie. Napriek 20-ročnej pauze neberie tento čas ako stratu. „Výhodou herectva je, že môžete hrať do vysokého veku. Dôležitý je najmä živý kontakt s divákom a je jedno, či máte dvadsať alebo sedemdesiat rokov,“ dodáva.
Triumfálny návrat v hre "Otec"
V roku 2016 sa Ľubomír Záhon vrátil na scénu Štátneho divadla Košice v hre "Otec" od francúzskeho dramatika Floriana Zellera. Hra "Otec" je hlboko dojemným príbehom o starnutí, strate pamäti a odchádzaní mysle, ale zároveň poukazuje na zodpovednosť detí voči svojim rodičom. Réžie tejto náročnej inscenácie sa zhostil Ján Luterán, pre ktorého to bol prvý režijný počin s činohrou ŠD Košice.
Stvárnenie hlavnej postavy Andrého
Režisér Ján Luterán zveril hlavnú postavu Otca práve Ľubomírovi Záhonovi. Záhon stvárnil hlavnú postavu Andrého, ktorý trpí Alzheimerovou chorobou. Jeho herecký výkon bol opísaný ako fascinujúci a presvedčivý, dokonale zachytávajúci mentálne rozpoloženie človeka s touto chorobou. Andrého postava neopúšťa scénu ani na okamih. V hereckom prejave Ľubomíra Záhona sa striedajú pocity úzkosti s výbuchmi hnevu, ktoré sú prerušované sarkastickým humorom a ironickými poznámkami.
Herec, ktorý začína svoju úlohu už počas príchodu divákov do sály, dokonale predviedol mentálne rozpoloženie človeka trpiaceho Alzheimerovou chorobou. Jeho výkon bol tak presvedčivý, že po predstavení s úsmevom poznamenal: „Na generálke som si zabudol obliecť pyžamo, hral som len v trenírkach, takže myslím si, že mi táto úloha sedí.“ Po premiére hry sa Ľubomír Záhon podelil o svoje pocity: „Moje pocity nie sú dôležité, podstatný je divák. Ak odchádza z predstavenia spokojný, to je skutočné ocenenie hercovej práce.“
Režijná koncepcia a osobná motivácia
Pre režiséra Jána Luterána bola hra "Otec" osobnou výzvou a zároveň jeho prvou réžiou činohry Štátneho divadla Košice. Hra ho zaujala aj z osobných dôvodov: „Moja stará mama trpí stareckou demenciou a, bohužiaľ, už mňa ako svojho vnuka nespoznáva. Pre diváka som chcel doslova zhmotniť stav chorej mysle,“ uviedol Luterán. Divadlo je podľa Luterána kolektívny šport a kládol dôraz na dialóg s hercami ako ľuďmi. V hre "Otec" sú všetci herci aktívni po celý čas, čím sa vytvára pocit neustálej spoluzodpovednosti za výsledný tvar predstavenia.
Herecké obsadenie a emocionálny dopad
Okrem Ľubomíra Záhona v hre účinkovali aj ďalší talentovaní herci:
- Anne (dcéra Andrého): Adriana Ballová
- Pierre: Stanislav Pitoňák
- Laura: Katarína Horňáková
- Muž: Peter Cibula
- Žena: Henrieta Kecerová
Postavu dcéry Anne, ktorá je vyčerpaná každodennou starostlivosťou o chorého otca, stvárňuje Adriana Ballová. Hoci sama takúto skúsenosť s chorým príbuzným nemá, snaží sa k otcovi správať s láskou, aj keď priznáva, že v niektorých momentoch je to nesmierne ťažké. Záverečná scéna, v ktorej Anne objíma Andrého, dojala dokonca aj hlavného predstaviteľa Ľubomíra Záhona. „Nikdy som na javisku neplakal, jednoducho som to nevedel. Prišlo to až teraz, po toľkých rokoch,“ priznal herec.
Ako Anthony Hopkins obýva film „Otec“ | Anatómia scény
Riaditeľ ŠD Košice Peter Himič sledoval predstavenie s napätím a označil výkon pána Záhona za fascinujúci z hereckého aj ľudského hľadiska. Postava Andrého bola jeho treťou po 20-ročnej pauze, ale práve táto úloha predstavuje jeho veľký návrat na divadelné dosky.
Silná výpoveď a reakcie publika
Hra "Otec" priniesla silnú výpoveď o problémoch starnutia a demencie, ktorá rezonovala s divákmi. Už počas záverečnej scény zaznel standing ovation. Po predstavení sa návštevníci spontánne delili o svoje dojmy. Dagmar Oceliaková priznala, že ju hra tak vtiahla do deja, že sa cítila zmätená. Roman Gajdoš si uvedomil, že téma hry môže postihnúť každého, či už ako pacienta alebo člena rodiny.
Primárka psychiatrického oddelenia Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Eva Pálová ocenila odvahu predstaviť divákom tému stareckej demencie a Alzheimerovej choroby. Spracovanie označila za autentické a vyjadrila presvedčenie, že autor mal osobnú skúsenosť s podobnými problémami: „To spracovanie bolo natoľko autentické, až som si v niektorých momentoch myslela, že som vo svojej ambulancii.“
Ďalšie herecké aktivity a pohľad do budúcnosti
Ľubomír Záhon sa po úspechu hry "Otec" objavil aj v ďalších inscenáciách. V roku 2018 bol súčasťou divadelnej adaptácie filmu "Adamove jablká", kde stvárnil postavu Paula. Táto hra, režírovaná tiež Jánom Luteránom, je príbehom odsúdeného neonacistu, ktorý prichádza na vidiecku faru odpracovať si verejnoprospešné práce.
Záhon si s chuťou vytvára svoje postavičky a dokazuje, že keď mu režisér dá priestor, dokáže svoje postavy kreatívne posúvať do komických i tragických rovín. Jeho návrat na divadelné dosky po dlhej pauze je dôkazom jeho neutíchajúcej vášne pre herectvo a schopnosti znovu zaujať diváka.
Súvislosť s filmovým svetom: Zoro Záhon
Okrem divadelnej tvorby Ľubomíra Záhona sa meno Záhon objavilo aj v kontexte filmového diania. V roku 2017 bol spomenutý herec a režisér Zoro Záhon ako jeden z podporovateľov projektu "Slovenské filmy v Elame" v Bratislave. Tento projekt, realizovaný v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ) a Asociáciou slovenských filmových klubov (ASFK), si kládol za cieľ sprístupňovať pôvodné slovenské snímky predovšetkým študentom. V rámci tohto cyklu bola naplánovaná projekcia slovenskej klasiky "Pásla kone na betóne" (1982) režiséra Štefana Uhera, po ktorej nasledovala diskusia s hlavnou protagonistkou Milkou Zimkovou. Následne, 21. októbra, bola uvedená dráma "Pomocník" (1982) za účasti samotného režiséra Zora Záhona. Projekt pokračoval aj premietaním dokumentárneho filmu "Hranica" (2009) od Jaroslava Vojteka. Každé filmové stretnutie začínalo o 20:00 a diskusie moderoval generálny riaditeľ SFÚ a predseda ASFK Peter Dubecký.
