Komplexný sprievodca pestovaním drevín a rastlín v nádobách

Dreviny a rastliny pestované v nádobách si zaslúžia viac pozornosti, pretože predstavujú ideálne riešenie pre tých, ktorí nemajú k dispozícii klasickú záhradu, ale túžia po vlastnej úrode alebo zeleni. Pestovanie v nádobách nie je pre ovocné dreviny prirodzené, preto je nevyhnutné dodržiavať určité zásady, aby sa zabezpečil ich zdravý rast a dlhá životnosť. Vďaka veľkému obsahu substrátu sa viac priblížime k prirodzeným podmienkam, zabezpečíme rastline lepší štart a dlhšiu životnosť.

Výber vhodných nádob

Pri výbere nádob na pestovanie zohľadňujeme niekoľko kritérií. Okrem vizuálnej stránky treba brať do úvahy aj tú praktickú. Teda myslieť na to, akú rastlinu alebo rastliny chceme v konkrétnej nádobe pestovať, a tiež kde presne bude nádoba umiestnená. Materiálová škála kvetináčov je veľmi rozmanitá a zahŕňa plast, hlinu, drevo, kov, prírodný alebo reštituovaný kameň a železobetón. Základnou podmienkou pri materiáli vegetačných nádob je, aby bol zlým vodičom tepla, lebo koreňový systém rastlín nesmie trpieť silným prehrievaním na oslnenej strane, a to najmä v letnom období. Materiál by nemal byť ani priehľadný (sklo), keďže prístup svetla k substrátu spôsobuje rozmnožovanie nežiaducich organizmov a mikroorganizmov (napr. zelené riasy).

Plastové nádoby

Plastové nádoby sú ľahké, zvyčajne pomerne lacné a dostupné v rôznych tvaroch, farbách aj veľkostiach. Ich povrch je nepriepustný pre vodu a vzduch, a preto v nich substrát pomalšie vysychá. Slabé steny nádob, najmä tmavých farieb, sa ľahko zahrievajú, a u menších nádob hrozí nebezpečenstvo poškodenia koreňov rastlín. Na výhrevnom stanovišti je užitočné plastové kvetináče umiestniť do vhodného obalu. Existujú aj hrubostenné nádoby z veľmi trvanlivých plastov, ktoré nevyblednú a nepopraskajú, a majú aj dobré tepelnoizolačné vlastnosti.

Hlinené nádoby (terakota)

Pálená hlina (terakota) je porézny materiál. Celý povrch nádoby je schopný vyparovať, ale takisto prijímať vlhkosť a vzduch. Tým je podporované vysychanie substrátu v kvetináči. Rastliny pestované vo voľne stojacich hlinených nádobách je nutné častejšie zalievať. Neglazované terakotové nádoby ponoríme pred vysádzaním na niekoľko hodín do vody, aby ich steny nasiakli vodou. Pálená hlina je stredne dobrý vodič tepla, ale k prehriatiu koreňov nedochádza príliš často. Na extrémne teplých a slnečných stanovištiach je vhodné doporučiť umiestnenie kvetináča do vhodného obalu. Hlinené kvetináče sú bohužiaľ pomerne krehké a ťažké, a preto sa pri väčších veľkostiach obtiažne premiestňujú.

Drevené nádoby

Drevené nádoby vyzerajú prirodzene a veľmi pekne vyniknú takmer v každom prostredí. Drevo je navyše vynikajúci tepelný izolátor a veľmi dobre izoluje korene rastlín, chráni ich tak pred výkyvmi teplôt. Väčšina nádob sa vyrába z mäkkých typov dreva, preto je dôležité materiál ošetriť konzervačným náterom. Drevené nádoby nie je vhodné používať pre rastliny, ktoré sa zapúšťajú do voľnej pôdy. Ich životnosť môžeme predĺžiť ochrannými nátermi alebo tým, že nádobu vystelieme plastovou fóliou.

Kovové nádoby

Kovové nádoby síce vyzerajú veľmi dobre, moderne a nie sú až také ťažké, ale majú množstvo nevýhod. Substrát sa v nich oveľa rýchlejšie prehrieva, a pokiaľ povrch nie je ošetrený vhodným náterom, čoskoro začnú hrdzavieť alebo stratia lesk. Kovovú nádobu môžeme použiť aj na priamu výsadbu, ale koreňový systém rastliny treba chrániť pred priamym stykom s kovovým materiálom tak, že ho oddelíme fóliou. Rastliny v plechových nádobách by sa mali umiestňovať radšej do polotieňa alebo na severné strany budov, aby nedochádzalo k ich prehrievaniu.

Betónové a kamenné nádoby

Z prírodného alebo reštituovaného kameňa možno využiť kamenné korytá a žľaby. Tieto nádoby sú hrubostenné a ťažké, dajú sa premiestňovať iba prázdne. Na výrobu najmä väčších kvetináčov sa dá použiť aj železobetónová škrupina z pohľadového betónu. Výhodou betónu je jeho pevnosť, odolnosť, dostupnosť a možnosť individuálneho riešenia tvaru, nevýhodou je väčšia hmotnosť nádoby.

Tvar a veľkosť nádob

Nádoba rovnomerne sa rozširujúca smerom nahor je najvhodnejšia pri vyberaní koreňovej sústavy kvetiny pri jej nevyhnutnom presádzaní do väčšieho priestoru. Do silne zúžených vyšších keramických nádob nesadíme vyššie rastliny s košatou korunkou, lebo táto kombinácia je nestabilná a rastliny sa ľahko prevrátia. Veľmi podstatné je, kam chcete nádobu umiestniť. Pri výbere môže pomôcť zváženie typu rastlín, ktoré chcete pestovať. Veľkosť nádoby by mala zodpovedať veľkosti rastliny. Ak ste sa rozhodli pre umiestnenie, veľkosť a typ rastlín, mali by ste sa zamyslieť aj nad praktickými vecami, ako je zavlažovanie, stabilita a hmotnosť nádob.

Tabuľka 1: Porovnanie materiálov nádob

Starostlivosť o dreviny a rastliny v nádobách

Udržanie rastlín vo vysokej zdravotnej kondícii je dôležitou súčasťou pestovania v nádobách. Nakoľko oberieme rastliny o možnosť prirodzeného rastu v pôde, musíme tento hendikep kompenzovať zvýšenou starostlivosťou a vyššími vstupmi u ostatných agrotechnických opatrení, ako sú zálievka, ochrana, rez a prebierka plodov.

Zálievka a odvodnenie

Zálievka patrí medzi to najdôležitejšie. Rastliny v kontajneroch sú odkázané iba na vodu, ktorú im dodáte. Pri jej nedostatku okamžite reagujú rýchlym vädnutím, usychaním až úhynom. Preto treba tieto rastliny stále sledovať a častejšie polievať. Viac vody vyžadujú rastliny vystavené slnku, mezofyty a trvalky, dreviny pestované v nádobách. Črepníky určené na použitie vonku by mali mať drenážne otvory. Každá nádoba určená na pestovanie rastlín musí mať dostatočne veľký otvor alebo otvory na odtok prebytočnej vody. Zalievajte tak, aby voda pretiekla do misky, chvíľu počkajte a prebytočnú vodu vylejte z misky. Rastliny sú dobre poliate vtedy, ak voda prejde celou nádobou až do podmisky. Dobrá drenáž je veľmi dôležitá, zabráni premokreniu substrátu a hnitiu koreňov.

Samozavlažovacie nádoby

Vyskúšajte aj osvedčené pestovanie v samozavlažovacích nádobách. Tieto črepníky obvykle poznáte podľa dvojitého dna. V spodnej časti nádoby je rezervoár na vodu a v hornej priestor na pestovateľský substrát. Kvalitné výrobky sú navyše vybavené bezpečnostným prepadom, cez ktorý môže prebytočná voda v prípade preplnenia rezervoára odtekať. Výhodou týchto nádob je, že vám ušetria prácu pri zalievaní. Rezervoár stačí väčšinou naplniť raz za niekoľko dní. Na miestach, kde často a intenzívne prší, nepoužívajte črepníky - či už keramické, alebo plastové - bez otvorov. Pri silných zrážkach alebo preliatí nemá prebytočná voda kam odtiecť, rastliny stoja vo vode a následne hnijú.

Substrát

Zdravie rastliny v nádobe do veľkej miery závisí aj od kvality použitého substrátu. Hoci kvalitné pestovateľské substráty bývajú finančne náročnejšie, v tomto smere sa naozaj neoplatí šetriť. Rozdiely v raste medzi rastlinami zasadenými v kvalitnom substráte a rastlinami zasadenými do zeminy, nakopanej kdesi v záhrade či v lese sú viditeľné už na prvý pohľad. Zdravý rast má neskôr vplyv aj na vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom. Záhradná a lesná zemina v sebe nesie nielen riziko nesprávnej pôdnej reakcie či zasolenia, ale aj možnosti zavlečenia viacerých pôdnych škodcov od háďatiek, smútivky až po slimáky, ktoré dokážu zlikvidovať aj väčšie rastliny. Objem substrátu v príliš veľkej nádobe nie je rastlina schopná včas prekoreniť, substrát sa ľahko prevlhčí a môže sa znehodnotiť (skysnúť).

Hnojenie

Hnojením zabezpečíte rastline pestovanej v nádobe dlhodobú a vyváženú výživu a získate kvalitné a zdravé rastliny, ktoré bohato kvitnú. Hnojením sa začína od apríla do septembra. Pokiaľ používate hnojivá, vodu môžete opätovne zbierať do nádob a použiť na zálievku. Hnojivá sú rôzne. Rozlišujú sa podľa toho, načo sa používajú. Niektoré naštartujú rastliny v raste, iné vyprovokujú ku kvitnutiu a plodeniu, iné pôsobia na vyzrievanie pletív a majú blahodarný účinok na zazimovanie. Iné sú s pomalým uvoľňovaním živín, granulované, tekuté, hnojivá na list atď. V každom prípade je dobré vedieť ich použiť v pravý čas a zvoliť adekvátne množstvo. Pre zjednodušenie pestovania sa odporúča hnojiť hnojivami s pomalším uvoľňovaním a tým pádom dlhším účinkom.

Presádzanie

Hlavné obdobie presádzania sa začína pri týchto rastlinách s nástupom vegetácie, tj. asi od konca februára. Aj keď rastliny môžeme presadiť kedykoľvek počas vegetácie, lepšie je to stihnúť hneď na začiatku. Presádzame rastliny, ktoré majú malú vegetačnú nádobu, následne rýchlo presychajú, prípadne rastliny, ktoré vyčerpali objem živín za predchádzajúce vegetačné obdobie. Pri samotnom presádzaní uvoľníme koreňový bal od stien pôvodnej vegetačnej nádoby, najlepšie prevrátením a klepnutím rukou na dno. Do novej nádoby, ktorá má byť asi o 2 cm, pri väčších nádobách až o 4 cm väčšia, nasypeme na dno asi do 1/3 vrstvu substrátu. Na ňu položíme rastlinu aj s celým koreňovým balom, dosypeme substrát po boku a pritlačíme. Nakoniec rastlinu dôkladne zavlažíme.

Rez a zaštipovanie

Pri tvarovaní rastlín v nádobách používame dve techniky: rez a zaštipovanie. Každý druh znáša tvarovanie inak. Rez používame pri bujne a rýchlo rastúcich agresívnejších druhoch rastlín (Hibiscus, Anisodontea, Solanum), zatiaľ čo slabšie a pomalšie rastúce druhy rastlín (Camelia, Laurus) stačí zaštipovať. Tropické rastliny sa snažíme nerezať v období vegetačného pokoja, tj v zime, pretože niektoré druhy so slabou regeneračnou schopnosťou takéto zásahy zle znášajú. Správny rez prispieva takisto ku zvýšenej kondícii rastlín, ktorá zabezpečuje optimálny rast a správne prezimovanie rastlín. Nadzemná časť by mala byť v správnom pomere s podzemnou. Preto sa rastliny v nádobách snažíme udržovať v nižších pestovateľských tvaroch a rezy vykonávať precízne a dostatočne zavčasu. Vhodné je aj nepodceniť letný rez, pri ktorom odstraňujeme nepotrebné konáre doslova pri ich vzniku, čím dávame väčší priestor ponechaným vhodným konárom.

Ochrana proti škodcom a chorobám

Ochrana rastlín pred škodcami je neoddeliteľnou súčasťou pestovania a starostlivosti o rastliny. Zo začiatku je najdôležitejšie škodcu správne identifikovať. Niektoré poruchy rastu a vývinu môžu byť spôsobené aj pestovateľskými prehmatmi (tzv. fyziologické poruchy) napr. prepolievaním, preschnutím, zlým substrátom, prechladnutím či naopak prehriatím rastliny. Ak sme si teda naozaj istí, že rastlina je napadnutá škodcami, neváhajme zalistovať v odbornej literatúre, prípadne kontaktovať odborné poradenstvo, aby sme škodcu správne identifikovali. Pri ochrane je dôležité si uvedomiť, že väčšina z uvedených prípravkov sú nebezpečné až veľmi nebezpečné jedy, ktoré sú škodlivé nielen pre človeka, ale aj pre väčšinu bežných domácich zvierat, užitočný hmyz (včely) prípadne pre iné organizmy. Pozorne si preto prečítajte návod na prípravu postrekovej kvapaliny, jej použitie a znehodnotenie obalov. Veľmi dôležité je aj zachovať správnu ochrannú dobu prípravku - a zásadne nekonzumovať a podľa možností sa ani zbytočne nedotýkať rastlín či ich častí, ktoré boli chemicky ošetrené. Pretože aj škodce majú svoj vývinový cyklus, ktorý je v priaznivých podmienkach veľmi rýchly, treba postreky niekoľkokrát zopakovať, aby sme mali istotu, že sme škodce naozaj zničili.

Pestovanie ovocných drevín v nádobách

Pestovanie ovocných drevín v nádobách nie je iba záležitosťou obyvateľov panelových bytov. Čoraz viac ľudí upúšťa od klasickej ovocnej záhrady a mení ju za „modernú“ okrasnú záhradu. V prvom rade si treba uvedomiť, že pestovanie v nádobách nie je pre ovocné dreviny prirodzené. Nádoba pre ne predstavuje neprirodzené prostredie, čo môže pri nedodržaní zásad pestovania spôsobiť zlý vývoj rastlín, ich zakrpatenie až úhyn. Tomu treba preto prispôsobiť samotný výber pestovateľskej nádoby, ktorá by mala byť čo najväčšia. Dôležitou súčasťou pestovania v nádobách je najmä udržanie rastlín vo vysokej zdravotnej kondícii. Ovocné rastliny však pravú odmenu poskytujú až vytvorenými plodmi. Preto, aby sme z ovocných rastlín mohli oberať vlastnú úrodu, treba niekedy pri opelení týmto rastlinám pomôcť. Na úrodu však musíme myslieť už pri kúpe rastliny. Niektoré druhy sú totiž dvojdomé, tzn. Aj druhy, ktoré bývajú jednodomé, môžu byť samoopelivé alebo cudzoopelivé.

Vhodné ovocné druhy

Nie každý ovocný druh sa odporúča v nádobách pestovať. Druhy s mohutným koreňovým systémov ponechajme preto pre pestovanie v záhradách a sadoch a vyberajme iba druhy s plytšími a chudobnejšími koreňmi.

• Jablone: Zásadou je vyberať sadenice iba na slabo rastúcich podpníkoch. Zvlášť vhodné sú stĺpovité odrody jabloní, pre ktoré je typický kordónový vzpriamený rast a vytváranie rodivých tŕňov priamo na kmeni. Medzi tieto odrody patria napríklad Flamenco, Bolero, Polka, Waltz, Charlotte.
• Drobné ovocie: Z drobného ovocia sa v nádobách najčastejšie pestujú jahody a lesné jahody. Z ďalších druhov možno odporučiť stromčekové formy ríbezlí a egrešov. V nádobách sa môžu pestovať aj maliny, vyberáme však radšej odrody s jednoročným životným cyklom (remontantné) - Polka, Polana, Poranna Rosa, Pokusa, Ada, Medea.
• Menej známe ovocné druhy: Z nich sa najčastejšie pestujú v nádobách čučoriedky a brusnice. Dobrým ťahom je tiež výsadba kľukvy pod čučoriedkové kry. Z ďalších druhov môžeme bez problémov do nádob vysádzať zemolez kamčatský, ružu plodovú, aróniu, amelanchier a aktinídie.
• Subtropické a tropické ovocniny: Ich pestovanie v nádobách je asi najbežnejšie v našich podmienkach. Subtropické druhy (citrusy, psídia, granátovníky, figovníky, kávovníky, olivy a pod.) vyžadujú teplotu pri prezimovaní okolo 10°C, tropické druhy (banánovníky, anony, ananásy, fejchoa, kakaovníky a pod.) vyžadujú vyššiu teplotu - všeobecne je to v závislosti od druhu od 17 do 23°C.

Prebierka plodov

Prebierka plodov je zásah určený na reguláciu veľkosti plodov ale i rodivosti samotnej. Nikdy nemôžeme očakávať, že v bežných pestovateľských podmienkach dopestujeme v nádobách rovnakú úrodu ako v pôde.

Zazimovanie drevín v nádobách

Ochrana proti mrazom je dôležitá najmä s ohľadom na korene rastlín. Tie sú oveľa citlivejšie na nízke teploty ako nadzemná časť. V prirodzených podmienkach sú chránené vrstvou pôdy, prípadne snehovej pokrývky, mráz na ne pôsobí iba z vrchu. V nádobách sú vystavené účinku mrazu zo všetkých strán, čo môže spôsobiť ich rýchle odumretie. Preto je potrebné nádoby na zimu obaliť izolačnou vrstvou. Vhodný je napríklad polystyrén alebo zakopanie nádob na zimu do pôdy.

Pestovanie zeleniny a byliniek v nádobách

Črepníky, koše či debničky naplnené rozmanitou zeleninou sú najľahším riešením pre tých, ktorí majú miniatúrnu či dokonca žiadnu záhradu a túžia po vlastnej úrode. V nádobe možno teoreticky pestovať akýkoľvek zeleninový druh, dôležité je len vybrať správny typ nádoby. Viac ako na materiáli záleží na veľkosti nádoby. Najvhodnejšie podmienky na pestovanie zeleniny i byliniek nájdete na balkónoch orientovaných na východ či na západ, ale ani pri severnej orientácii nie je nič stratené.

Vhodné druhy zeleniny a byliniek

Zelenina si na rozdiel od kvetov vyžaduje rozličné typy nádob - napr. závesné nádoby, veľké kvetináče, alebo okenné debničky. Na pestovanie v nádobách sú zo zeleniny vhodné trpasličie typy tekvíc a tiež mrkva, cuketa, cvikla, petržlen, paradajky, chilli papričky a papriky. Pestovať možno aj rôzne bylinky v kvetináči na balkóne alebo parapete kuchynského okna. Zelenina, ktorá sa hodí na pestovanie v nádobách, zahŕňa paradajky, papriky, uhorky, cukety, tekvice, kaleráby, mrkvu, cibuľu, cesnak a petržlen. Medze sa nekladú, pokiaľ je nádoba dostatočne veľká, vypestujete v nej aj zemiaky či fazuľu. Listovému špenátu a šalátu stačí kvetináč s priemernou hĺbkou, nevadí im tieň a tešiť sa z nich pri pravidelnej zálievke môžete naozaj dlho.

tags: #nadoby #na #pestovanie #drevin

Populárne príspevky:

• Strihanie astier pre bohaté kvitnutie
• Životný cyklus lúčneho koníka
• Nádherná a farebná záhrada s astrami
• Lieky a produkty s Aloe vera
• Váš partner pre stavbu