Najvhodnejšie oblasti pre pestovanie pšenice na Slovensku

Pšenica, jedna z najdôležitejších poľnohospodárskych plodín na svete, sa na Slovensku pestuje na rozsiahlych plochách, predovšetkým vo forme ozimnej pšenice. Jej úspešnosť je determinovaná mnohými faktormi, medzi ktoré patria klimatické a pôdne podmienky, agrotechnika a výber vhodných odrôd. Správne umiestnenie plodiny do prostredia, ktoré jej najviac vyhovuje, je kľúčové pre dosiahnutie vysokých a stabilných úrod.

Typy pšenice a ich nároky

Pšenica sa vo svete pestuje v troch základných formách: jarná, fakultatívna (presievková) a ozimná. Každá z týchto foriem má špecifické nároky na pestovateľské podmienky.

Pšenica ozimná

Pšenica letná, forma ozimná, je v súčasnosti na Slovensku najrozšírenejšou poľnohospodárskou plodinou. V priemere posledných desiatich rokov sa pestuje na výmere 365 tisíc hektárov. Pestuje sa prakticky vo všetkých regiónoch od nížin až po horské oblasti. Úspešnosť jej pestovania závisí, podobne ako pri iných plodinách, najmä od klimatických a pôdnych podmienok prostredia. Tieto faktory rozhodujúcou mierou ovplyvňujú produkčné i ekonomické predpoklady tejto plodiny.

Pšenica uprednostňuje stredne ťažké až ťažké pôdy s neutrálnym pH. Ľahké a piesočnaté pôdy zvyknú na jar rýchlejšie vysychať, čo pre pšenicu s jej pomerne plytkou koreňovou sústavou (najväčšia časť koreňov sa nachádza v hĺbke do 0,25 m) nie je ideálne. Vzhľadom na potrebu vlahy sú pre ňu ľahké výsušné pôdy nevhodné. Normálny čas výsevu je od začiatku do konca októbra, často aj neskôr. Pri týchto podmienkach dokonca s očakávanou mierou odnožovania sa môže požadovaný počet stebiel s klasmi pohybovať od 450 do 600 na m². Hoci sa korene dokážu dostať do hĺbky 120 cm, pšenica potrebuje minimálne 300 - 500 mm zrážok ročne.

Na Slovensku sa na úrovni 30 tisíc hektárov vysieva v okresoch Levice a Nové Zámky, na úrovni nad 20 tisíc hektárov v okresoch Komárno a Dunajská Streda, a na úrovni nad 10 tisíc hektárov v okresoch Nitra, Trnava, Košice, Galanta, Trebišov, Michalovce a Rimavská Sobota. Najmenej plochy tejto plodiny, pod 100 hektárov, sú v okrese Kysucké Nové Mesto. Priemerné dosahované úrody zrna pšenice ozimnej sa za posledných desať rokov pohybujú na úrovni 4,03 t. Najvyššie úrody nad 5 ton sú v okresoch Piešťany, Topoľčany a Partizánske. Priemer nad 4,5 tony je evidovaný v okresoch Nitra, Trnava, Bánovce nad Bebravou, Dunajská Streda i Šaľa. Dlhodobo nízke úrody pod 2 tony sú v okresoch Medzilaborce a Svidník.

Z analýzy vplyvu jednotlivých pôdnych parametrov na produkčnú schopnosť pšenice vyplýva, že na miernych svahoch (do 7°) sa úrodotvorný potenciál oproti rovinám znižuje o 9,2 % a na stredných svahoch až o 13,5 %. Na pôdach, ktoré sú stredne erodované, je predpoklad zníženia úrod o 16,4 %, na silno erodovaných pôdach o 20,4 % a veľmi silno erodovaných pôdach až o 26,8 %. Badateľný je aj úbytok produkcie pšenice so zhoršujúcimi sa klimatickými pomermi. V súčasnosti sa pri pestovaní pšenice ozimnej produkčný potenciál našich pôd využíva len na 75,6 %. Značné rezervy sú najmä v správnom umiestnení tejto plodiny do takých podmienok, ktoré jej najviac vyhovujú.

Pšenica jarná

Jarná pšenica je na Slovensku doplnkovou plodinou pšenice ozimnej a jej plochy výrazne kolíšu v jednotlivých ročníkoch, v závislosti od jesennej sejby a mrazových škôd. V niektorých oblastiach bývajú ozimné formy výrazne poškodzované lesnou zverou. Nevýhodou pšenice jarnej oproti ozimnej je kratšia vegetačná doba a menšia kompenzačná schopnosť. Nepriaznivé podmienky v priebehu vegetácie majú silnejší vplyv na pšenicu jarnú, čo je príčinou kolísania úrod. V priaznivých ročníkoch však pšenica jarná môže dosiahnuť porovnateľných úrod so pšenicou ozimnou, prípadne ju aj prekonať. V priemere rokov však úrody pšenice jarnej oproti ozimnej vykazujú 10 - 20 % pokles.

Jedným zo základných faktorov podmieňujúcich pestovateľský úspech pšenice jarnej je doba výsevu. Veľmi skorý jarný výsev väčšinou zaručuje vysokú úrodu. Vhodné obdobie na výsev trvá až do konca marca. Pri aprílových výsevoch už musíme rátať so znížením úrody. Neskorá sejba zhoršuje rastové a vývojové podmienky po celú dobu vegetácie, počet vzídených rastlín sa znižuje, urýchľujú sa rastové a vývojové fázy, nedochádza k plnohodnotnému vývoju vegetatívnych a generatívnych orgánov, rovnako koreňový systém je slabší a tvorí sa menej odnoží, ktoré sú častejšie sterilné.

Dobré pestovateľské podmienky pre jarnú pšenicu v našej oblasti sú predovšetkým vo vlhkejšej repárskej oblasti a rovnako v zemiakovej výrobnej oblasti. Pri pestovaní po neskoro pozberaných predplodinách alebo pri nedostatočnej agrotechnike dáva pšenica jarná obvykle vyššie úrody ako pšenica ozimná, ktorá je však úrodnejšia v teplejších oblastiach. Za určitých predpokladov je však možné pšenicu jarnú siať aj v kukuričnej výrobnej oblasti pri zaradení na pozemky s dobrými vlahovými pomermi a pri možnostiach vysievať skoro na jar. Výsevy pre jarnú pšenicu sa pohybujú od 4-5 mil. klíčivých zŕn podľa pestovateľskej oblasti, termínu sejby a podľa technológie pestovania. Optimálna hĺbka sejby je 20 - 40 mm.

Pšenica špaldová

Špalda má dobrú schopnosť osvojovať si živiny z pôdy. Jesenný i skorý jarný vývoj špaldy je pomalší a požiadavky na živiny v tejto perióde sú nižšie. Špalda je vzhľadom k vyššej náchylnosti k poliehaniu veľmi citlivá na prehnojenie dusíkom.

Požiadavky na pôdno-klimatické podmienky

Pšenica nie je veľmi náročná na poveternostné podmienky a klímu. Ideálne podnebie na pestovanie pšenice je kontinentálne s mierne teplým počasím. Pokiaľ ide o terén, step je vhodnejšia pre poľnohospodárske plodiny, vzhľadom na to, že na pestovanie rastlín sú vyčlenené veľké plochy.

Teplota

• Pre klíčenie semien: 1-2 °C.
• Pre vytvorenie prvých výhonkov: 3-4 °C.
• Krátkodobo znáša teplotu až -10 °C.
• Optimálna teplota počas vegetácie: rozptýlené svetlo a 22-24 °C.

Vlhkosť

• Pre klíčenie semien: 50-60 % vody z celkovej hmotnosti suchých semien.
• Index pôdnej vlhkosti: 70-75 % najnižšej vlhkosti.
• Pšenica potrebuje minimálne 300-500 mm zrážok ročne.
• Pšenica miluje vysokú vlhkosť.

Svetlo

Kľúčom k bohatej úrode je dlhý slnečný deň s dostatkom prirodzeného svetla. S jeho nedostatkom sa môžu začať vytvárať mnohé internódie, a odnožový list rastliny je vytvorený príliš blízko povrchu pôdy. Tieto faktory negatívne ovplyvňujú odolnosť plodiny voči hmyzu, škodcom a poveternostným vplyvom. Ideálne podmienky sú rozptýlené svetlo.

Pôda

Pšenica uprednostňuje stredne ťažké až ťažké pôdy s neutrálnym pH. Ľahké a piesočnaté pôdy zvyknú na jar rýchlejšie vysychať. Pôda má byť stredne uľahnutá. Odborníci poznamenávajú, že pšenica sa cíti skvele na piesočnatých a hlinitých (sod-podzolických) pôdach. Pre bohatú úrodu sa odporúča pravidelne meniť miesto výsadby. Opakované plodiny v jednej oblasti vedú k výraznému poklesu úrody z dôvodu vyčerpania zloženia pôdy a chorôb.

Nasledujúca tabuľka sumarizuje pôdne nároky vybraných plodín, ktoré môžu byť v osevnom postupe s pšenicou:

Osevný postup a predplodiny

Technológia pestovania tejto plodiny zahŕňa povinné dodržiavanie pravidla striedania plodín. Na pestovanie pšenice sú ideálne plochy, kde kedysi rástli zemiaky alebo strukoviny. Ak sa opakuje pestovanie pšenice v jednej oblasti, vedie to k výraznému poklesu úrody. Stáva sa to v dôsledku vyčerpania zloženia pôdy a chorôb.

Za najlepšie predplodiny môžeme považovať strukoviny, ďatelinoviny, ozimnú repku, zemiaky, repu semenačku, skoro zberané hybridy kukurice a neskoré ďalšie plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v priaznivom fyzikálnom a chemickom stave. Voľba predplodiny je pre výslednú akosť zrna pšenice veľmi dôležitým faktorom. Predplodiny majú značný vplyv aj na kvalitu produkcie, najmä na obsah lepku. Optimálne predplodiny pre pšenicu jarnú sú väčšinou neskoro zberaná repa cukrová, zemiaky, prípadne kukurica na siláž. Pokiaľ musíme ísť po obilnine, tak najvhodnejšou z hľadiska fytopatologického je ovos.

Agrotechnika a hnojenie

K predsejbovej príprave sa používa klasická konvenčná agrotechnika. Pri pestovaní poľných plodín je zaužívané rozdeliť celý pestovateľský postup na tri základné fázy: fáza predsejbovej prípravy pôdy a sejby, fáza ošetrovania počas vegetácie a fáza zberu a pozberového spracovania. Z vykonanej analýzy je zrejmé, že pri konvenčnej technológii pestovania pšenice ozimnej, ktorá v praxi niektorých podnikov stále prevláda, pripadá na fázu prípravy pôdy a sejbu približne 54 % z celkovej spotreby času práce, 58 % z celkovej spotreby nafty a 63 % z celkových vynakladaných nákladov.

Vo všeobecnosti je známe, že pšenica vyžaduje mierne uľahnutú pôdu a kladne reaguje na jej plytšie obrobenie, preto je pri pestovaní pšenice reálne použitie technológie minimalizácie. Predpokladom úspechu minimálneho obrábania sú však nezaburinené a živinami dobre zásobené pôdy. Povrchové obrábanie pôdy pre pšenicu v porovnaní s orbou je z ekonomického hľadiska vždy efektívnejšie a takmer rovnocenné je aj z pohľadu agronomického hodnotenia. Pestovatelia dobre vedia, že po sejbe do zoranej pôdy počas suchej jesene je úroda spravidla nižšia ako pri sejbe do povrchovo obrábanej.

Stratégia hnojenia závisí aj od cieľa produkcie. Tu zohráva dôležitú úlohu dusík. Požadované množstvo ďalších živín, ako aj ich objem, sa vypočítajú v závislosti od zloženia pôdy a oblasti rastu. Je tiež potrebné vziať do úvahy druh plodiny. Na hnojenie ozimnej pšenice sa používajú zlúčeniny dusíka a fosforu. Pred sejbou sa do pôdy zavádza významná časť fosforovo-draselných hnojív. Horný obväz v malom množstve sa pridáva na jeseň alebo začiatkom marca pomocou bazálnej techniky. Hnojenie na jar stimuluje rast pšenice. Jarné odrody pšenice sa prihnojujú pri odnožovaní. Na začiatku rastu, v skorých štádiách, je tento druh prakticky necitlivý na minerálne hnojivá. Vynikajúce výsledky možno dosiahnuť použitím dusíkatého hnojenia. Odborníci tiež používajú zmesi fosforu.

Výskumníci dosiahli najvyššiu úrodu zrna pšenice ozimnej, keď kombinovali minerálne hnojenie so zaorávaním organického hnojiva Veget (6,24 t.ha-1), pokiaľ predplodinou bol hrach siaty a podiel obilnín 40 %. Potvrdila sa teória, že vyššie dávky dusíkatých priemyselných hnojív a aplikácia organických hnojív zlepšili produkciu biomasy, odber dusíka rastlinou a zvýšili aj pôdnu úrodnosť. Význam kombinácie priemyselného hnojenia s organickým rastie s podielom obilnín v osevnom postupe.

Odrody pšenice pre slovenské podmienky

Pestovateľom, ktorí uprednostňujú bezosinaté odrody, odporúčame vyskúšať špičkové pšenice z dielne šľachtiteľov z Istropol Solary, ako sú IS Dimenzio alebo IS Rubicon. Tým, ktorým sa viac osvedčili osinaté odrody, odporúčame odrody IS Agilis či IS Spirella, ktorých prednosťou je extra skorosť. Extra skoré dozrievanie vieme výborne využiť najmä v kukuričnej a repárskej výrobnej oblasti, pretože celý proces nalievania zrna prebehne v bezpečnom období, t. j. pred nástupom tropických horúcich dní.

Čo sa týka odrôd pšenice jarnej, tak historicky dominovali a dodnes sú na trhu na Slovensku odrody české (hlavne Selgen a.s.) a nemecké (hlavne KWS Lochow, prípadne Strube). Uvedené šľachtiteľsko-osivárske firmy sa venujú šľachteniu pšenice jarnej už dlhšie obdobie. Prvou slovenskou odrodou pšenice jarnej registrovanej od roku 1955 bola po dlhej dobe odroda IS Jarissa registrovaná v roku 2010 firmou Istropol Solary, jednou z posledných privátnych firiem zaoberajúcou sa šľachtením obilnín na Slovensku.

V roku 2016 boli registrované 4 slovenské odrody pšenice jarnej pôvodom z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Výskumného ústavu rastlinnej výroby, Výskumno-šľachtiteľskej stanice Vígľaš-Pstruša:

• Slovenka: Skorá odroda, stredne vysokého vzrastu, s dobrou objemovou hmotnosťou a vyšším obsahom mokrého lepku. Vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach.
• Voskovka: Skorá odroda, krátkeho vzrastu, s dobrou objemovou hmotnosťou a lepšou odolnosťou proti poliehaniu. Vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach.
• Zelenka: Stredne skorá odroda, stredne vysokého vzrastu, s vysokou objemovou hmotnosťou. Vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach.
• Viera: Skorá odroda, stredne vysokého vzrastu, s dobrou objemovou hmotnosťou a lepšou odolnosťou proti poliehaniu. Vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach.

tags: #najvhodnejsie #oblasti #pre #pestovanie #psenice

Populárne príspevky:

• Podrobný sprievodca pestovaním Calibrachoa
• Sprievodca pestovaním tekvice
• Tvorca nesmrteľných melódií
• ako pestovať a množiť tradeskanciu
• Všetko o liečivej rastline Aloe vera