Pestovanie raže v Európe: Súčasný stav a perspektívy

Obilniny sa na našom území pestujú od nepamäti. Zatiaľ čo niektoré sa zo slovenských polí a kuchýň už vytratili, mnohé si stále držia svoju silnú pozíciu v potravinárskom priemysle. Obilniny predstavujú kľúčový prvok v potravinovom systéme a ekonomike väčšiny spoločností na svete. Pestujú sa hlavne pre ich škrobové semená, ktoré konzumujú miliardy ľudí na celom svete.

Raž siata: Charakteristika a význam

Raž siata je po pšenici druhou najdôležitejšou chlebovinou. Je veľmi nenáročná na pestovanie, najviac jej vyhovuje mierne až chladné podnebie. Obsahuje asi 70% sacharidov, 12% bielkovín, takmer 2% tuku, veľké množstvo prospešnej vlákniny a minerálnych látok. Z raže sa vyrába ražná múka, ktorá je ideálna na pečenie kváskového chleba, perníkov či prípravu cestovín. Chlieb, ktorý je upečený z ražnej múky, je typický tmavšou farbou a špecifickou chuťou.

Produkcia raže v Európe a vo svete

Hoci sa raž považuje za špecializovaný produkt, stále má hospodársky význam pre špecifické geografické regióny, ako je Európa a Severná Amerika. Väčšina raže sa pestuje v Ruskej federácii a Nemecku, až 11 miliónov metrických ton ročne. Tento druh obilnín je odolný a dobre sa mu darí aj v oblastiach s chudobnou pôdou.

Odhady úrody raže v EÚ

Májové odhady Európskej komisie úrod obilnín v krajinách „EÚ-27“ sa oproti aprílovým prognózam mierne znížili. Napriek miernemu poklesu pestovateľskej výmery obilnín (na 52,8 mil. ha) sa opäť očakáva rekordná produkcia obilia v Európskej únii (287 mil. ton). Stúpne tiež úroda kukurice (71,4 mil. t), raže (8,7 mil. t) aj ovsa (7,2 mil. t).

COCERAL (Európska asociácia pre obchod s obilninami) predložil ešte optimistickejšie výsledky. Predpokladá, že poľnohospodári v 27 členských štátoch EÚ budú do roku 2025 obrábať celkovo 50,42 milióna hektárov obilnín, čo by bolo o 1,24 milióna hektárov alebo o 2,5 % viac ako v tomto roku. Pri obilninách vychádza zastrešujúca organizácia predovšetkým z výrazne väčšej plochy mäkkej pšenice, ktorá by sa mala zvýšiť o 1,10 milióna hektárov, čo predstavuje nárast o 5,4 %, na celkových 21,51 milióna hektárov. Pokiaľ ide o jačmeň, obchodníci očakávajú mierny nárast o 1,3 % na 10,49 milióna hektárov. Kukurica však stratí približne 300 000 hektárov, čo predstavuje pokles o 3,4 % na 8,66 milióna hektárov. Naopak, pri ovse a tritikale sa očakávajú väčšie plochy ako pri zbere v roku 2024; podľa prognóz by sa ich pestovanie malo rozšíriť o 1,3 % na 2,42 milióna hektárov, resp.

Coceral už urobil prognózu nielen pre pestovanie, ale aj pre produkciu obilia a olejnín na budúci rok. Za predpokladu normálneho poveternostného roka by sa vyprodukovalo približne 275 miliónov ton obilia v porovnaní s odhadovanými 259 miliónmi ton v tomto roku. Zastrešujúca organizácia očakáva výrazne vyššie úrody pšenice mäkkej, jačmeňa a kukurice v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Pri pšenici mäkkej, ktorá je zďaleka najdôležitejšou plodinou, sa predpokladá produkcia 126,5 milióna ton, čo by zodpovedalo nárastu o dobrých 12 miliónov ton.

Prehľad produkcie vybraných plodín v EÚ-27 (v tis. ton)

Faktory ovplyvňujúce pestovanie obilnín

Klimatické podmienky určujú, ako a kde možno tieto obilniny úspešne pestovať. Oblasti, ktoré majú správne teploty, zrážky, kvalitu pôdy a kvantitu, zvyčajne zvýšia vyprodukované množstvá. V posledných desaťročiach vylepšenia odrôd semien spolu s mechanizovaným poľnohospodárstvom prispeli k výraznému zvýšeniu úrody. Postupom času sa dominancia obilnín zmenila v dôsledku kultúrnych, environmentálnych a technologických faktorov.

Nedostatok zrážok v zime a začiatkom jari negatívne ovplyvňuje nielen južné oblasti Slovenska, ale aj Maďarsko, východ Rumunska, časť Poľska, juhovýchod Nemecka, sever Francúzska a krajiny Beneluxu. Spolu s neskorším chladnejším májovým počasím to spomalilo fenologický vývoj ozimín v čase odnožovania a klasenia. Neskorší prebytok zrážok v oblastiach od severovýchodnej Európy, cez Poľsko, Moravu a sever Talianska až po juh Francúzska už pre oziminy prišiel prineskoro, aj keď vylepšil stav letných porastov.

Výzvy a riešenia v pestovaní obilnín

Na dosiahnutie zvýšených výnosov obilnín, najmä udržateľným spôsobom, je potrebné prekonať niektoré bariéry. Patria sem environmentálne, sociálne a technické hľadiská. Klimatické zmeny, erózia pôdy, suchá a podobné problémy sa dajú vyriešiť zavedením lepších poľnohospodárskych foriem. Analytické hodnotenie rizikových faktorov ponúka základné zmeny v postupoch pestovania plodín, napríklad satelitné monitorovacie systémy a systémy pôdnych senzorov sú niektoré z referenčných hodnôt pre efektívne prideľovanie zdrojov a maximalizáciu výnosov. Vytváranie nových druhov obilnín so zlepšenou udržateľnosťou klímy modernými technológiami šľachtenia znižuje riziká spôsobené nepriaznivými klimatickými podmienkami.

Hoci súčasná situácia nie je o nič lepšia - skôr naopak - poľnohospodári musia obrábať polia a starať sa o hospodárske zvieratá za každých podmienok. Negatívne dopady koronakrízy na európsky trh sa Európska komisia snaží zmierniť opatreniami pre organizáciu trhu s komoditami. Napríklad finančne podporuje súkromné skladovanie u tých komodít, ktoré sa členské štáty rozhodli spracovať mrazením, sušením či konzervovaním.

Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v decembri varovala, že prinajmenšom 44 krajín sveta bude v tomto roku vyžadovať potravinovú pomoc zvonka. Je medzi nimi až 33 afrických krajín, kde kvôli suchu a pretrvávajúcim konfliktom hrozí ešte väčší hladomor. Situácia sa vyvíja veľmi rýchlo a taká by mala byť aj reakcia európskych orgánov. Európska Komisia sa obrátila o radu na európskych poľnohospodárov, ktorí preukázali svoje schopnosti a odvahu aj v rokoch pandémie ochorenia COVID-19. Otázkou dňa je zachovanie potravinovej sebestačnosti v Európe.

Návrh medzinárodných organizácií so zrninami a krmivami COCERAL, FEDIOL a FEFAC, aby únia dovážala suroviny z tretích krajín ako Brazília, Argentína, USA, či India, nenašiel podporu u európskych pestovateľov plodín na ornej pôde, združených v najväčšej európskej organizácii farmárov a družstiev, COPA/COGECA. Navrhujú:

• Využiť všetku pôdu ležiacu v EÚ ľadom („set-aside“) v celkovej výmere asi 2,033 mil. hektárov, čo by mohlo pridať v produkcii 5,5 mil.t olejnín alebo 4,9 mil.t strukovín.
• Využiť tiež výmery určené pre ekologickú výrobu (cca 2,341 mil. ha) no s aplikáciou konvenčných prostriedkov na ochranu rastlín, aby zvýšili úrodu. Pestovanie bez akýchkoľvek reštrikcií tu chcú zachovať aspoň dva roky.
• Upraviť pravidlá pre diverzifikáciu troch plodín v osevnom postupe, čo by pomohlo zvýšiť osev slnečnice, a to aj v tých členských štátoch, ktoré zasiahne sucho, keďže táto plodina vyžaduje menej dusíka a vody.
• Uvaliť moratórium na používanie kukurice a pšenice na výrobu bioetanolu, aby sa zabezpečil plynulý tok surovín pre výrobu kŕmnych zmesí.
• Urýchliť implementáciu plánu EÚ na zníženie závislosti na dovozoch bielkovinových plodín, predovšetkým sóje.
• Keďže lodná doprava z čiernomorskej oblasti stagnuje, využiť možnosti prepravy inými spôsobmi (vlakom, kamiónmi) na dodanie zmluvných množstiev zrnín (t.j. 6,6 mil.t pšenice a 13,3 mil.t kukurice) z Ukrajiny pre vnútorný trh EÚ, aj tretie krajiny.
• Poskytnúť okamžitú finančnú pomoc EÚ pre farmárov na zabezpečenie objemu a kvality domácej produkcie zrnín v tomto roku (napr. na nákup hnojív).

tags: #najviac #pestovanie #raze #v #europe

Populárne príspevky:

• Symbolika a liečivé účinky vlčieho maku
• Užitočné buriny v záhrade
• tipy na predĺženie životnosti kvetov vo váze
• Pestovanie francúzskej levandule
• Borák lekársky: Spoznajte jeho liečivé účinky