Popínavé rastliny so žltým kvetom a užitočné buriny: Sprievodca pre záhradkárov

Popínavé rastliny sú oveľa rozmanitejšie, ako si väčšina ľudí myslí. Nielen, že dokážu dodať farbu prázdnemu plotu, stene alebo pergole, ale dokážu tiež vyčarovať atmosféru. Pozornosť na záhrade, terase, balkóne alebo na strešnej terase totiž určite upútajú pastelovo sfarbené kvety, bobule a chutné plody.

Z neuveriteľne širokej škály druhov si môžete vybrať dreviny popínavé, vždyzelené, výrazne kvitnúce aj skalkové. Ich rôznorodosť nám umožňuje ich vysadiť prakticky všade, kde majú len trochu prijateľné podmienky.

Populárne popínavé rastliny s kvetmi

• Plamienok (Clematis)

  Popínavé plamienky, typické záplavou veľkých kvetov, môžeme pestovať a obdivovať aj v kvetináčoch na terase. Plamienky patria medzi obľúbené popínavé rastliny, obzvlášť vďaka pestrofarebným kvetom a pomerne nenáročnému pestovaniu. Môžu zdobiť zábradlia balkónov či treláže.

  

• Zemolez (Lonicera)

  Zemolez je drevina, ktorá skutočne nesklame. Z neuveriteľne širokej škály druhov si môžete vybrať dreviny popínavé, vždyzelené, výrazne kvitnúce aj skalkové.

• Pajazmín (Philadelphus)

  Krásny ker s voňavými kvetmi je veľmi nenáročný. Hodí sa do všetkých pôd a dobre rastie. V lete pajazmín rozkvitá veľkými bielymi kvetmi, ktoré silno voňajú.

• Vistéria (Wisteria)

  Vistéria býva označovaná za najkrajšiu popínavou rastlinu. Jej hlavnou ozdobou sú previsnuté strapce kvetov. Najčastejšie sa pestuje vistéria s modrofialovými kvetmi, odtiaľ pramení prezývka modrý dážď. Ale existujú aj vistérie kvitnúce bielo, purpurovo či ružovo.

  

• Vinič (Vitis)

  Popínavé ovocné rastliny na záhrade alebo balkóne sú teraz v móde. Nielenže táto úžasná popínavá rastlina vytvára chutné plody, rašia z nej aj veselé kvety. Tieto ľúbezné drobné kvety vám budú robiť radosť po celé leto. Až leto skončí, kvety opadajú a nahradí ich výborné sladké hrozno. Stačí pozdĺž steny vysadiť vinič Vitis a čoskoro si z pestrofarebného obrasteného múru môžete odtrhnúť lahodné plody.

  Srdcom Záhradník - Výsadba viniča

• Popínavé ruže

  Komu by neučaroval pohľad na popínavé ruže na romantickom balkóne? Popínavé ruže sa hodia aj do kvetináča na balkón. Dorastá do výšky niekoľkých metrov a okamžite celému balkónu dodá pútavú atmosféru. Veľkých ružových kvetov si môžete užívať po celé leto. A nielen vy. Kúzlu tejto rastliny prepadli aj motýle.

  

• Popínavá hortenzia (Hydrangea petiolaris)

  Ak máte na záhrade hortenzie a ste za to radi, čo takto svoju zbierku rozšíriť o popínavú hortenziu? Táto hortenzia dokáže rásť úplne všade a vonkajšie steny nie sú výnimkou. V lete táto úžasná rastlina vyvolá dojem snehovej nádielky. Je to totiž jeden veľký zhluk drobných bielych kvetov. Je to nenáročný druh hortenzie, ktorý nepotrebuje veľa starostlivosti. Rast vetiev možno u tohto druhu usmerňovať veľmi jednoducho.

Brečtan popínavý (Hedera helix L.): Symbol, okrasa a liečivá rastlina

Brečtan popínavý (Hedera helix L.) a jeho plody. Brečtan popínavý je ako rastlinný druh jediným zástupcom čeľade aralkovitých (Araliaceae) na Slovensku.

Mytologické príbehy a symbolika

Rastlinu brečtanu sprevádzajú inšpirujúce mytologické príbehy. V starom Egypte predstavovala symbol boha slnka Osirisa, ktorý bol synom Geba (boha zeme) a Matice (bohyne oblohy). Osiris zdedil trón faraóna a priniesol právo, poriadok a zdvorilosť. V starovekom Grécku zas brečtanové vence symbolizovali manželskú vernosť, ale tiež priateľstvo, družnosť a opitosť. Sú typické pre boha úrody, plodnosti, vína a veselosti Dionýza (Baccusa).

Brečtan ako symbol uznávali aj básnici. Veď i jeho odborné latinské pomenovanie Hedera helix L. možno odvodiť z gréckych slov: aédón = kantor, spevák i básnik; ale aj eidein = sedieť, a to pre jeho schopnosť pevne priľnúť na kmene stromov, skaly a steny. Pre tvar stonky sa však častejšie spája s keltským hedea = povraz. Svoj význam má aj helix, ktorý je odvodený od helisso = krútiť, vinúť sa alebo kučeraviť sa. Uvedená vlastnosť brečtana sa už v antike pokladala za veľmi nepríjemnú a spisovateľ Plínius (*23 - †79 n. l.) ho opisoval aj kriticky.

Charakteristika a výskyt

Brečtan popínavý (Hedera helix L.) je vždyzelená, a ako už z názvu vyplýva, popínavá rastlina. Rastie prevažne v západnej a strednej Európe, v prednej Ázii; ojedinelejšie vo východnej Európe. Voľne sa vyskytuje ako popínavá liana, ale aj ako pokrývka v lesoch či na skalách. Brečtan môže rásť prichytený o podklad (skaly, múry budov) alebo o stromy. Prichytáva sa pomocou špeciálnych „lepivých korienkov“, ktoré vyrastajú vo veľkom počte na jeho stonkách.

Z dlhých a tenkých stoniek vyrastajú striedavé listy, ktoré bývajú na pníčkoch srdcovité, trojlaločné až päťpočetné, na plodných konárikoch vajcovité až podlhovasto vajcovité. Výhonky brečtanu sa delia na sterilné a rodivé. Odlišujú sa od seba listami a tiež tým, že na konci rodivých výhonkov sa vytvárajú žltozelené okolíky kvetov. Brečtan je výbornou medonosnou rastlinou.

Pestovanie a starostlivosť

Brečtan sa dožíva aj päťsto rokov, podľa niektorých autorov až tisíc. Zelenkasté päťpočetné a pravidelné kvety brečtana sa skladajú do okolíkov. Modročierne guľovité bobule dozrievajú na jar a sú prudko jedovaté. Brečtan rastie divo v tienistých lesoch a na skalách. Avšak už stáročia sa pestuje ako záhradná rastlina za účelom pokrytia pôdy alebo stien budov, živých plotov, altánkov, oblúkov, konštrukcií a priečok.

Môžeme ho množiť semenami, ale v dekoratívnom kvetinárstve sa zvyčajne používa jednoduchšia vegetatívna metóda množenia odrezkami. Odrezky sa získavajú z vrcholových výhonkov a dajú sa rezať počas celého roka. Treba však brať do úvahy, že brečtan nemá rád priame slnečné svetlo, uprednostňuje dobre osvetlené miesto a nemá rád zmeny umiestnenia vo vzťahu k zdroju svetla. V lete má rád hojnú zálievku, pričom musí mať neustále vlhkú pôdu. V zime potrebuje zalievať len mierne, zem by mu nemala vyschnúť, ale nemala by byť ani príliš vlhká. Brečtan nie je náročný na pôdu, rastie takmer v akomkoľvek substráte. Od marca do augusta mu môžeme pridávať komplexné hnojivo pre okrasné a listnaté izbové rastliny. Na jeho ošetrenie môžeme použiť špeciálne insekticídy.

Liečivé účinky a použitie

Fytoterapeutické účinky tejto liečivej rastliny boli známe už v staroveku. Grécky lekár, lekárnik a botanik Dioskurides (*40 - †90 n. l.) ju napríklad primiešaval do mastí na popáleniny a vredy alebo ju používal ako liek proti silnej hnačke a horúčke, pri bolestiach hlavy či zubov.

V súčasnosti sa liečebne uplatňujú laločnaté listy (Folium hederae helicis), ktoré sa trhajú na jar alebo v lete (jún - júl). Rýchlo sa sušia v tenkých vrstvách na dobre vetranom mieste, ktoré môže byť aj slnečné. Rastliny obsahujú predovšetkým saponíny (do 5 percent), ktoré sa súborne nazývajú hederakozidy. Po chemickej stránke majú triterpénový charakter. Známy je hederakozid hederasaponín A, ktorý má genín hederagenín a cukrové zložky po jednej molekule glukózy a arabinózy. Čo sa týka množstva, najviac (asi 4 percentá) je hederasaponínu C a hederasaponínu B, ktoré ľahko prechádzajú na hederín s vysokým hemolytickým indexom (= 150 000). Uvedené obsahové látky sú rozložené po celej rastline, ale osobitne v plodoch. Rastlina obsahuje aj ďalšie horké glykozidy, trieslovinu a fytoncídne látky, pôsobiace proti baktériám a mnohým hubám.

Čaj z brečtanu môže pomôcť napríklad pri zápale priedušiek, uľahčuje vykašliavanie. Liečivé sú iba listy brečtana, plody má prudko jedovaté. Brečtan sa v medicíne používa oddávna, vnútorne ako odvar hlavne pri zápaloch dýchacích ciest, pretože podporuje vykašliavanie. Pri pľúcnych chorobách slúži ako pomocný liek. V malých dávkach spôsobuje rozširovanie ciev, vo veľkých však cievy zužuje a zároveň spomaľuje tep. Okrem toho podporuje činnosť pečene a žlčníka a posilňuje slabú menštruáciu. Droga má veľmi dôležité miesto medzi saponínovými drogami. Jej výťažky sa uplatňujú v priemyselne vyrábaných prípravkoch proti čiernemu kašľu a pri spastických bronchitídach (zápaly priedušiek).

Na prípravu čaju sa aplikuje presne plná kávová lyžička drogy na šálku horúcej vody. Čaj pijeme trikrát denne, pričom v takejto terapeutickej dávke nemá nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. List sa v ľudovom liečiteľstve používal nielen ako expektorans (uvoľňuje hlien), ale aj pri reumatizme, dne, na povzbudenie činnosti pečene a žlčníka. Pri žlčníkových bolestiach spojených s kamienkami sa pol čajovej lyžičky drogy, to je asi 1 gram, maceruje za studena asi osem hodín v šálke vody - odporúča sa piť po dúškoch cez deň. Zistilo sa, že brečtan máva rozdielnu účinnosť v závislosti od stanovišťa a odrody. Vzhľadom na uvedené toxické pôsobenie je jeho upotrebenie bez lekárskeho dozoru nebezpečné a zakázané.

Buriny: Od nepriateľov k pomocníkom v záhrade

Nie je burina ako burina. Niektoré rastliny, ktoré vo svojej záhrade považujete za nepriateľa, vám môžu pomôcť. Ako prostriedok na jarný detox, tak aj pri pestovaní kultúrnych plodín. Burina je nepriateľom všetkých milovníkov záhradkárčenia. Rastie takmer všade - nie je náročná na zálievku, kvalitu pôdy ani iné podmienky. Ako často hovoria skúsení záhradkári: „Kde nerastie nič, tam burina vyrastie bez problémov.“ V negatívnom zmysle slova označujeme ako burinu rastlinu, ktorá rastie v záhone alebo inom kultivovanom priestore proti vôli pestovateľa. Nie všetky buriny sú škodlivé. Mnohé z nich majú aj liečivé účinky, na ktoré sa dnes už pomaly zabúda. Výhodou však ostáva, že nám často rastú rovno pod oknami, stačí ich len nepokosiť a nevytrhať.

Najčastejšie buriny a ich kontrola

• Hviezdica prostredná (Stellaria media)

  Patrí medzi najrozšírenejšie buriny v záhradách. Klíči počas celého roka, no najviac sa jej darí na jar a na jeseň. V tomto období rýchlo rastie a vytvára husté porasty - tzv. zelené koberce. Najčastejšie sa objavuje v neobrábaných záhonoch alebo pod stromami.

• Púpava lekárska (Taraxacum officinale)

  Púpava, známa aj ako púpava lekárska, je obľúbená liečivá rastlina. Záhradkári ju však často považujú za nepríjemnú burinu. Má hlboké korene, a preto je dôležité pri pletí odstrániť celú rastlinu aj s koreňom - inak z neho opäť vyrastie.

• Pichliač (Cirsium)

  Pichliač, známy aj ako bodliak, vytvára rozsiahle porasty (tzv. hniezda) a patrí medzi buriny náročnejšie na vodu a pôdu. Okrem toho škodí aj chemicky - vylučuje látky, ktoré iné rastliny zle znášajú. Jeho dôkladná likvidácia je dôležitá nielen pre záhradkárov, ale aj pre poľnohospodárov, pretože môže spôsobiť výrazné škody. Pichliač by nikdy nemal vykvitnúť - ideálny čas na jeho ručné odstránenie je medzi 20. májom a 20. júnom.

Metódy odstraňovania buriny

Najúčinnejším spôsobom boja proti burine je mechanické odstránenie - teda pletie. Pri pletí je potrebné odstrániť celú rastlinu aj s koreňom - ak v pôde zostane časť koreňa, burina opäť vyrastie. Pomôže aj pravidelné rytie a kyprenie pôdy na jeseň, prípadne použitie vápna. Ak si už nevieme rady alebo nechceme burinu odstraňovať ručne, môžeme siahnuť po chemických prípravkoch - herbicídoch. Najvhodnejší čas na ich použitie je v období, keď je burina dostatočne vyrastená, ale ešte nekvitne - musí mať dostatok listovej plochy, aby mohla účinnú látku vstrebať. Herbicíd aplikujeme za suchého a bezveterného počasia, keď nehrozí dážď (ktorý by látku zmyl) ani vietor (ktorý by mohol chemikáliu rozšíriť na iné rastliny).

Užitočné a liečivé buriny

tags: #poinava #rastlina #zlty #kvet #burinap

Populárne príspevky:

• prečo si vybrať lubrikant s Aloe Vera
• Fascinujúce tvary kaktusov
• ako pestovať mäsožravé rastliny
• Riešenie problému žltnúcich spodných listov orchideí
• história a využitie cukrovej trstiny