Komplexný sprievodca rozmnožovaním a chovom kury domácej

Kura domáca (Gallus gallus domesticus) je všestranné hospodárske zviera s dlhým spojením s ľudskou spoločnosťou, chované po celom svete pre mäso, vajcia a plní aj ďalšie funkcie - ako zdroj hnojiva, regulátor hmyzu alebo ako spoločenské/okrasné zviera. Celosvetovo ide o jeden z najrozšírenejších druhov hospodárskych zvierat. Dospelé jedince sa líšia veľkosťou, hmotnosťou a sfarbením podľa plemena.

Kura je prispôsobená životu na zemi. Má zavalité telo, silné nohy a pomerne krátke krídla. Dobre beží, ale ťažko lieta. Potravu hľadá na zemi, ktorú rozhrabáva. Perie kury domácej je rôznej farby, ale nie je mastné, takže voda ním ľahko preniká, a preto sa kura schováva pred dažďom. Kohúty sa nápadne líšia od sliepok. Kohút je väčší a máva pestrejšie farby. Vo chvoste má obyčajne dlhé a oblúkovite zahnuté perá - kosierky, hrebeň a laloky má väčšie. Kohúty majú na nohách ostrohy.

Terminológia a základné aspekty rozmnožovania

Samec sliepky sa nazýva kohút. Samička sa nazýva sliepka. Mladé kurča sa nazýva kuriatko alebo kurča. Podobne ako iné vtáčie samice, aj sliepky znášajú vajcia, z ktorých sa pri oplodnení vyliahnu noví jedinci. Kury domáce tokajú prakticky po celý rok, ale najviac obyčajne v apríli a októbri; vtedy kohút nakrýva sliepku.

K oplodneniu dochádza v okamihu kontaktu medzi kloakou kohúta a sliepkou, keďže samec nemá orgán schopný preniknúť do tela samice. Spermatozoa si zachovávajú svoju životaschopnosť v tele samice až 3 týždne. Kohút je mimoriadne plodný a môže oplodniť až 100 vajec za týždeň. Zaujímavé je, že množstvo ejakulátu odovzdané sliepke vie kohút regulovať jednak podľa toho, či je prítomný aj jeho potenciálny sok, jednak ešte aj doslova podľa sympatie k danej sliepke.

Pomer počtu kohútov a sliepok v kŕdli by mal byť minimálne 1 : 6 až 7. Pri menšom počte sliepok na jedného kohúta obyčajne sliepky viac trpia najmä kohúťou sexuálnou agresivitou. Ak pridáme do kŕdlika veľmi mladého neskúseného kohútika, sliepky ho nemusia rešpektovať. Vtedy preberie vládu nad kŕdľom najsilnejšia či najstaršia sliepka (to sa stane aj vtedy, ak v kŕdli žiaden kohút nie je), ktorá neraz začne aj kikiríkať a snaží sa nakrývať ostatné mladšie sliepky, lebo vekom sa u nej znižuje hladina estrogénu, a tým sa mení jej sexuálne správanie.

Znáška a liahnutie

Nosnice začínajú znášať vajcia v priemere vo veku 16-24 týždňov podľa plemena a podmienok. Pohlavná dospelosť plemien vajec nastáva vo veku 5 mesiacov. Rozpätie medzi začiatkami znášky aj v jednom kŕdli môže byť i 6 - 10 týždňov. Dĺžka znáškového cyklu (kedy sliepka znáša vajcia) môže trvať až 64 týždňov. Vajcia znesené v 1. roku sú menšie asi o 8 % než vajcia starších sliepok, ale vtedy ich sliepka znesie najviac. Domáce sliepky sú na rozdiel od divých schopné znášať vajcia aj bez kohúta.

Sliepka 2 - 3 dni po spárení začne postupne klásť vajcia. Vo vaječníku sa začína formovať kuracie vajce, po dni sa žĺtok dostane do vajcovodu, kde je na ňom navrstvená bielkovina. Raz v maternici tam strávi semenník asi 19 hodín a tu sa na ňom vytvorí škrupina. Celý proces tvorby vajíčok trvá 25 hodín.

Keď sliepke neodoberáme vajcia, znesie 15-20, prestane znášať a začne na nich sedieť. Kohút nesedí na vajciach. Po troch týždňoch sa vyliahnu kuriatka. Inkubácia: pri umelom líhnutí sa vajcia inkubujú približne 21 dní pri stabilnej teplote (~37,5 °C) a primeranej vlhkosti.

Liahnutie kuriatok

Existujú rôzne spôsoby liahnutia kuriatok:

• Prirodzené liahnutie: Kvočka sedí na vajciach a zabezpečuje im teplo a vlhkosť. Je dôležité, aby mala kvočka pokoj a bola oddelená od kŕdľa. Až v tomto momente pod ňu vložte zahriate vajcia. Menšia kvočka zvládne sedieť na 7 - 13 vajciach. Veľké plemená dokážu pojať dokonca 19 vajec. Násadové vajcia dajte čo najbližšie k sebe do tvaru pravidelnej elipsy. Sliepku kúsok od hniezda umiestnite krmivo a čerstvú vodu. Po týždni je možné vajcia presvietiť a odstrániť neoplodnené alebo poškodené vajcia. Po vyliahnutí kuriatka prvých 24 hodín neprijímajú potravu a žijú zo svojho žĺtkového vaku. Kurovité vtáky sú zvyčajne nekŕmivé, a preto kuriatka po vyliahnutí ihneď opúšťajú hniezdo, ale predsa sú ešte viazané na matku. Matka ich volaním predovšetkým učí rešpektovať jej príkazy na ukrytie sa pod jej krídla v prípade nebezpečenstva.
• Umelé liahnutie: Využíva sa liaheň, ktorá zabezpečuje optimálne podmienky pre vývoj embrya. Je dôležité dodržiavať správnu teplotu (37,7 °C) a vlhkosť (70 %, v posledných dňoch až 90 %) a vajcia pravidelne obracať. Umelé liahnutie je potrebné aj pre plemená ako Leghorn, ktoré stratili pud inkubácie.

Kohút v chove sliepok

Kohút má veľmi významnú úlohu v chove hydiny. Ich osobitným znakom je aj hrebienok, ktorý je zvyčajne väčší a nápadnejší ako u sliepok. Predovšetkým sú zodpovedné za ochranu kŕdľa. Ich prirodzený inštinkt ich vedie k tomu, aby strážili sliepky pred predátormi a upozorňujú na akékoľvek nebezpečenstvo. Kohúty sú známe svojím hlasom. Toto volanie slúži nielen na oznámenie príchodu nového dňa, ale aj na vytvorenie hierarchie v kŕdli. Kohút je v chove sliepok nenahraditeľný. Prináša doň mnoho benefitov a je dôležitou súčasťou kŕdľa.

Plemená kury domácej

Existuje najmenej 1000 rôznych plemien sliepok, z ktorých mnohé sú dekoratívne a boli vyšľachtené pre svoje atraktívne perie a vzhľad. Existujú aj plemená, ktoré sú považované za vynikajúce na mäso alebo produkciu vajec. Sliepky sa dajú rozdeliť podľa hmotnosti na ľahké, stredne ťažké a ťažké, a podľa pôvodu na európske alebo ázijské plemená. Najčastejšie sa však klasifikujú podľa toho, na čo sú určené alebo ako vyzerajú.

Výber plemena treba venovať dostatočnú pozornosť. Rozhodujúce je, či chceme chovať čistokrvné plemeno alebo hybridy, vyšľachtené pre vysokú znášku. Treba vychádzať nielen z toho, ktoré plemeno sa nám páči, ale i z toho, čo od chovu očakávame a aké máme priestorové a finančné možnosti.

Typy plemien sliepok

• Nosnice: Sú obľúbené medzi komerčnými chovateľmi a vysoko produktívne, môžu zniesť viac ako 300 vajec ročne. Sú aktívne, energické, dobre sa prispôsobujú rôznym chovateľským podmienkam a majú pokojnejšiu povahu. Medzi známe patria napríklad Leghorn (výborná nosnosť), Rhode Island Red.
• Mäsové sliepky: Sú chované predovšetkým na produkciu mäsa. Plemená ako Brojler a Cornish sú známe svojím rýchlym rastom a vysokou svalovou hmotou. Tieto sliepky zvyčajne dosahujú požadovanú hmotnosť za 6 až 8 týždňov.
• Okrasné sliepky: Sú chované najmä pre svoj vzhľad a estetiku. Majú nezvyčajné farby peria a tvary. Často majú kučeravé perie, ktoré je veľmi jemné na dotyk. Plemená ako Hodvábnička a Orpingtonka sú populárne medzi chovateľmi a často slúžia aj ako domáce miláčikovia a sú známe svojou priateľskou a pokojnou povahou.
• Bojové sliepky: Sú vyšľachtené na súťaže v boji. Tieto plemená, ako Malajky, sú známe svojou odvahou, vytrvalosťou a agresivitou. Chovajú sa predovšetkým kvôli ich bojovému duchu.
• Kombinované: Ide o sliepky chované pre produkciu vajec aj mäsa. Patria sem plemená ako wiandotky a malajky. Produkujú veľké množstvo vajec aj kvalitu mäsa. Sú známe svojím pruhovaným perím a priateľskou povahou.
• Trpasličie sliepky: Sú malé plemená, ktoré sú populárne medzi hobby chovateľmi. Majú kompaktnú veľkosť a rôzne farby peria. Chovajú sa skôr ako domáce miláčikovia alebo na výstavy.

Nosné hybridy

K masovej produkcii vajec boli vyšľachtené sliepky nosného typu, ktoré nepatria k určitému plemenu, ale vznikli krížením rôznych plemien a línií za účelom vyšľachtiť sliepku s maximálnou znáškou vajec. Také sliepky sa nazývajú nosné hybridy. Dokážu dobre zhodnocovať krmivo a znesú v prvom znáškovom cykle takmer každý deň jedno vajce (overená znáška sa udáva minimálne 280 vajec za rok).

Veľkou nevýhodou hybridov vyšľachtených špeciálne pre veľkochovy je skutočnosť, že zhruba po roku a pol ich nosnosť prudko klesá, ich kuriatka už zďaleka nedosahujú úžitkovosti ich rodičov a navyše sú i menej vitálne a náchylnejšie na rôzne ochorenia. Ak si myslíte, že „oklamete“ systém a vychováte si na budúci rok vlastné kurence od hybridov, nemusí to fungovať. Nikto nezaručí, že budú rovnako výkonné.

Chov a zariadenie

Pri chove sliepok potrebuje farmár kurník (niečo ako domček), v ktorom môžu sliepky spať a znášať vajcia. Kurník by mal mať dobré vetranie, suché podstielky a miesto na hniezdenie. Potrebujú tiež výbeh alebo dvor, kde sa môžu pohybovať, kúpať v prachu, jesť a piť. Kurčatá musia byť chránené aj pred predátormi, napríklad líškami, na čo sa často používajú ploty, sieťovanie a zabezpečené presuny na noc.

V zime by sa vták mal chovať pri teplote nie nižšej ako +10 °C. Pri nízkych teplotách sú labky a hrebene u kurčiat zmrazené. Na vykurovanie neizolovaných miestností sa používajú špeciálne infračervené ohrievače. Kurník by mal byť na suchom mieste, najlepšie na kopci, bez možnosti zaplavenia na jar alebo počas dlhotrvajúceho dažďa. Pod neustálym priamym slnečným žiarením sa kurník veľmi prehreje, takže také miesto nebude pre stavbu najvhodnejšie.

Kurín a výbeh

Vo výbehu by rozhodne nemal chýbať kurín, teda miesto, kde sa môžu sliepky schovať, kam chodia spať a znášať vajíčka. Ten môže byť buď murovaný, alebo drevený. Oba majú svoje za a proti. Rozdiel je však v cene a náročnosti na údržbu. Drevený je lacnejší, má kratšiu životnosť a ľahšie sa doň dostane predátor. Vo výbehu by rozhodne nemal chýbať kurín. Kurací dom musí byť suchý a čistý. Plán hydinárne pre povinnú výmenu vzduchu zahŕňa konštrukciu okien a vetranie. Okná v kuríne sú veľké a tvoria ¼ podlahovej plochy. Pre zimnú údržbu sú okná vyrobené s dvojitými rámami, ktoré sú na leto odstránené. Veľkosť prielezov je 30 * 40 cm.

V kuríne by mali byť bidlá, na ktoré sliepky večer vyletia a spia. Potrebné sú aj znáškové hniezda. Môžu to byť debničky, košíky, búdky alebo akékoľvek iné miesta, v ktorých je mäkká podstielka. Pod priečnikmi sú inštalované skrinky na odpadky. Steny kurína vyrobené z dreva sú bielené vápnom, aby sa zabránilo vzhľadu plesní a rôznych parazitov.

Oplotenie výbehu patrí medzi základné bezpečnostné opatrenia pred predátormi. Medzi vybavením exteriéru by nemala chýbať ani napájačka na vodu a kŕmidlo. Oplotenie pre chodiace vtáky je vyrobené tak vysoko, že vták nemôže vyletieť.

Veľkosť priestorov

Pre jednu nosnicu sa odporúča minimálne 0,2-0,3 m² vnútri kurníka (pri malochove viac) a 1-2 m² výbehu na jednu sliepku pri voľnom výbehu. Pri spôsobe chovu vo voľnom výbehu sa udávajú 4 m² na 1 nosnicu a v kuríne maximálne 12 nosníc na 1 m². Pre sliepky sa vyrábajú hniezda, ideálne jedno hniezdo na 4-5 sliepok; podstielka a tma v búdke podporujú znášku. Bidlá: zabezpečte dostatočnú plochu a výšku - sliepky radi spia vyvýšené. Výška od podlahy priečok sa líši v závislosti od druhu:

• na vajíčko - 90 cm;
• na mäso - 60 cm;
• mladý dobytok do 4 mesiacov - 30 cm.

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté dôležité parametre pre chov kury domácej:

Výživa a voda

Vyvážená strava je kľúčová pre zdravie a produkciu vajec či mäsa. Kuriatka majú odlišné nutričné potreby ako nosnice alebo brojleri. Krmivá sa delia na začiatkové (pre kuriatka), rýchly rast (brojlery) a pre nosnice (s vyšším obsahom vápnika pre pevnosť škrupín). Dôležité sú aj: čistá a neobmedzená pitná voda, prímesy vápnika (napr. drvená mušla alebo vaječná škrupina) pre kvalitné škrupiny, grit (jemný štrk) pre lepšie trávenie potravy, minerály a vitamíny podľa veku a produkčných cieľov.

Čistú pitnú vodu by mali mať sliepky stále k dispozícii. V letnom období meníme vodu 3-krát za deň, a pritom vždy všetky nádoby musíme aj dobre vyumývať. Teplota vody v lete by mala byť 12 - 18 °C, v zime 18 - 22 °C. Kuriatka by mali mať odstátu vodu s teplotou 20 - 24 °C. Studená voda spôsobuje kuriatkam hnačku. Sliepky za normálnych podmienok potrebujú asi 250 ml denne.

Sliepky domáce odjakživa obľubujú obilniny, ako sú pšenica, jačmeň, slnečnica, proso, hrach a kukurica. Okrem obilného krmiva veľmi rád zbiera zelené časti rastlín, vyhrabáva zo zeme dážďovky, slimáky, hmyz, a živí sa aj menšími stavovcami, ako sú jašterice, hady a myši. Pri kŕmení je dôležité používať zmiešané krmivá, ktoré by mali obsahovať čo najviac rôznych zložiek. Toto krmivo sa môže podávať ako suchá zmes prostredníctvom samokŕmidiel, alebo žľabov, ale v takom prípade je potrebné semená zmiešať s vodou na jemnú kašovitú konzistenciu, tzv. tvaroh, pretože sliepky neobľubujú múčne krmivo.

Kurčatá sa kŕmia dvakrát denne. Ráno sa kurčatám podáva mäkké jedlo pozostávajúce z varenej zeleniny, okrem červenej repy a zelených zemiakov. Večer dajte suché zrno, celé alebo rozdrvené. Do jedla sa pridáva soľ, je možné použiť suchý chlieb. Kurčatám treba dať štrk, štiepky.

Starostlivosť a hygiena

Pravidelná starostlivosť a hygiena znižujú riziko ochorení. Poctivú starostlivosť zahŕňa aj čistenie kurníka a znáškových hniezd. Táto činnosť sa vykonáva individuálne podľa potreby, keďže závisí od veľkosti kurníka a počtu sliepok. Ideálne je zberať vajcia aspoň raz za deň, aby sa vám tam nenakopili, neporozbíjali a nezašpinili.

Sliepky sú spoločenské zvieratá s jasnou hierarchiou (tzv. „pecking order“). Potrebujú priestor na pohyb, prehrabávanie a vykopávanie hniezdnych jamiek, kúpanie v prachu (dust bathing) a bidlá na odpočinok. Kurčatá a mláďatá potrebujú teplé a suché prostredie, najmä v prvých týždňoch života. Kuriatka nesmú predčasne pohlavne dospieť a dbáme na to, aby nadmerne nestučneli.

Popolenie

Popolenie je proces, pri ktorom sa sliepky vyváľajú v popole, hlinenom prachu alebo jemnom piesku. Aj keď sa môže zdať, že váľanie sa v popole nie je najlepším spôsobom umývania, sliepky týmto spôsobom efektívne čistia a ošetrujú svoje perie a pomáha to udržiavať ich perie čisté a zdravé. Popolenie im umožňuje odstrániť parazity, ktoré sa usádzajú v ich perí. Popolisko je špeciálne vyhradené miesto alebo nádoba, ktorá obsahuje zmes popola a jemného piesku. Vykonávajú tu svoju "popolovú kúpeľ" a slúži najmä pre udržanie ich zdravia.

Zdravie a prevencia

Kura domáca je náchylné na niektoré ochorenia, najmä v zlých podmienkach, ako sú malé, špinavé alebo preplnené chovné priestory. Pravidelná starostlivosť a hygiena znižujú riziko ochorení. Medzi bežné problémy patria parazitárne nákazy (vonkajšie aj vnútorné), bakteriálne infekcie (napr. salmonelóza), vírusové ochorenia (Marekova choroba, Newcastleská choroba) a choroby spôsobené zlými podmienkami chovu.

Prevencia: očkovanie podľa miestnych odporúčaní, biosecurity (kontrola pohybu ľudí a zvierat), pravidelný veterinárny dohľad a čistota kurníka. Parazity: pravidelné odčervenie, kontrola roztočov a blch, čistenie a dezinfekcia hniezd a bidiel. Znaky problémov: znížená znáška, apatia, chudnutie, poškodené pierko, hnačka alebo dýchacie ťažkosti - v takom prípade konzultovať veterinára.

Bežné choroby

• Vtáčia chrípka: je vírusová infekcia, ktorá môže spôsobiť vážne ochorenie.
• Newcastleská choroba: je vírusové ochorenie, ktoré postihuje dýchací systém, svaly a centrálny nervový systém.
• Ovčie kiahne: je vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje červené hrbolčeky na koži.
• Infekcie červami: sliepky sa môžu ľahko nakaziť červami, ako sú napríklad črevné červy, ktoré môžu poškodiť tráviaci kanál a znížiť príjem krmiva.
• Apendicitída: je bakteriálna infekcia, ktorá spôsobuje zápal slepého čreva a chorá sliepka môže rýchlo zomrieť.
• Salmonelóza: je bakteriálna infekcia a môže sa prejaviť napr. hnačkou, zníženou chuťou do jedla, zápalom. Infekcia sa často vyskytuje v preplnených a nehygienických podmienkach, kde sú sliepky vystavené stresu a zlým hygienickým praktikám.

Môžu sa objaviť aj ďalšie ochorenia, ako sú choroby spôsobené morom hydiny, vši, svrab na nohách, plesne a rôzne ďalšie infekcie. Môžu sa vyskytnúť aj dedičné problémy, ako deformácie alebo chýbajúce krídlo. Prevencia a liečba chorôb domácich sliepok si môžu vyžadovať pravidelné zdravotné kontroly, udržiavanie čistého prostredia a správnej výživy.

tags: #kura #domaca #rozmnozovanie

Populárne príspevky:

• Figovník na Slovensku
• Kompletný sprievodca pestovaním sansevierie
• Viac o rozmnožovaní rastlín
• Pestovanie vlašských orechov
• Viac informácií o jazmíne lekárskom