Oblasti pestovania poľnohospodárskych plodín na Slovensku

Poľnohospodárstvo je základným pilierom každej krajiny a ľudskej spoločnosti, slúži ako zdroj obživy a zároveň zohráva významnú úlohu pri zachovaní biodiverzity. Spôsob využitia pôdy závisí od mnohých faktorov, ako sú prírodné podmienky, technológie pestovania či možnosti využitia hnojív.

Pôdne typy a prírodné podmienky Slovenska

Územie Slovenska je považované za veľmi pestré, čo sa týka pôdnych typov a samotných prírodných podmienok. Všeobecne najlepšie podmienky na pestovanie sú charakteristické pre úrodnú Podunajskú nížinu, Juhoslovenskú kotlinu a Východoslovenskú nížinu. V týchto oblastiach prevažujú oráčiny, teda územia, na ktorých sa pestuje obilie, kukurica, prípadne repka. Na ostatných územiach prevažujú skôr trávnaté porasty.

Celková poľnohospodárska plocha predstavuje približne 2 milióny ha, ktoré sú rozdelené približne na takmer 168 000 polí, pri priemernej ploche poľa 12 ha. Najväčšiu plochu tvoria trvalo zatrávnené polia nachádzajúce sa predovšetkým v strednej a východnej časti Slovenska, v tomto prípade hovoríme až o rozlohe takmer 680 000 ha, kde prevláda skôr zameranie na živočíšnu výrobu.

Čo sa týka orných plôch, sústredené sú do vyššie spomínaných úrodných oblastí predovšetkým v južnej časti Slovenska. Prvenstvo patrí v tomto ohľade kukurici, ktorá je pestovaná až na 574 000 ha, nasleduje za ňou pšenica a príbuzné plodiny pestované na celkovej ploche 326 000 ha. Pomyseľné tretie miesto patrí repke ako technickej plodine, ktorá je pestovaná približne na 151 300 ha. V celkovej tabuľke za ňou nasleduje sója, jačmeň a slnečnica. Za zaujímavosť stojí, že na ploche 69,3 ha sa na našom území pestujú koreniny a 53,8 ha patrí pestovaniu ryže.

Mapa poľnohospodárskych výrobných oblastí Slovenska

Poľnohospodárske výrobné oblasti Slovenska

Územie SR sa delí na poľnohospodárske výrobné oblasti vplyvom pôsobenia rozmanitých fyzickogeografických činiteľov, najmä klímy.

  1. Kukuričná poľnohospodárska výrobná oblasť
    • oblasť s priaznivejšími podmienkami pre rozvoj poľnohospodárstva a najvyšším podielom ornej pôdy
    • zaberá nížiny do 200 m.n.m., priemerné ročné teploty sú 9,5 - 10,5 °C
    • černozeme, ako najúrodnejší pôdny typ, slúžia na pestovanie kukurice, pšenice, cukrovej repy a ďalších náročných plodín (olejniny, tabak, vinič)
    • významné regióny sú Podunajská a Východoslovenská nížina
  2. Repárska poľnohospodárska výrobná oblasť
    • nadväzuje na kukuričnú oblasť, zahŕňa oblasti rovín, pahorkatín a časti nížin vo výške 200-300 m.n.m
    • priemerná ročná teplota 8-9 °C, ročné zrážky 600-700mm
    • hnedozeme, umožňujú dopestovať dobrú úrodu
    • na územiach Záhorskej nížiny, Košickej a Juhoslovenskej kotliny sa darí najmä cukrovej repe a náročnejším plodinám, hlavne obilninám (pšenica, kukurica, sladovnícky jačmeň)
    • rozvinuté vinohradníctvo
  3. Zemiakárska poľnohospodárska výrobná oblasť
    • je rozlohou najväčšia
    • zahŕňa nižšie a stredné časti vrchovín 400-600m.n.m.
    • priemerná ročná teplota sa blíži k 8 °C
    • lúky pokrývajú významnú časť povrchu tejto oblasti a slúžia ako zdroj krmiva najmä pre hovädzí dobytok
    • významné oblasti sú Orava, Kysuce, Podtatranská a Hornádska kotlina, Nízke Beskydy
  4. Zemiakársko-ovsená poľnohospodárska výrobná oblasť
    • rozprestiera sa 500-600 m.n.m, v oblastiach nižších podhorských oblastí a vysoko položených kotlín
    • priemerné ročné teploty 6,5-7,5 °C
    • najvýznamnejšou zložkou je pestovanie obilnín - pšenica, raž, ovos a krmoviny
    • z technických plodín je to cukrová repa, olejniny, tabak, chmeľ
    • hlavná ovocinárska oblasť je južné Slovensko
    • výrazná úzka špecializácia pri pestovaní viniča (Záhorie, Nitra, Topoľčany, Tokaj a Trebišov)

Pestovanie energetických plodín

Integračné procesy v Európe priniesli v rámci jednotnej poľnohospodárskej politiky aj fenomén pôd dočasne, ale aj trvalo pre poľnohospodársku činnosť nepotrebných. Jedným z efektívnych riešení využitia takýchto lokalít sa ukazuje pestovanie energetických plodín, teda biomasy na sekundárnych pôdach. Zámerným pestovaním energetických plodín v rámci poľnohospodárskeho podniku na tvorbu bioplynu, a to nielen kukurice na siláž, ale aj nových plodín, ako sú ciroky dvojfarebné, ako náhrada kukurice, sa otvára nové odvetvie poľnohospodárskej výroby. Toto odvetvie diverzifikáciou výroby zvyšuje konkurencieschopnosť podniku v súčasných ekonomických podmienkach hospodárenia na pôde.

Prognózy poukazujú na to, že v klimatických podmienkach, aké sú na Slovensku, je pre využívanie biomasy reálny 6 až 12 % podiel krytia celkovej spotreby energie. Východ SR má najnižší podiel v tomto ukazovateli v SR. Poľnohospodárska pôda na Slovensku podľa evidencie katastra nehnuteľností predstavuje k 1. 1. 2016 výmeru 2 389 616 ha. Túto pôdu, ktorá sa nevyužíva na pestovanie plodín pre potravinové účely, by bolo možné využívať prednostne na pestovanie plodín pre účely energetiky. Názor, ktorý sa šíri propagandou, že pestovanie energetických plodín na výrobu palív je na úkor produkcie potravín, sa nezakladá na pravde. Hlavným dôvodom má byť údajné znižovanie výmery poľnohospodárskej pôdy na pestovanie plodín na potravové účely. Výmera nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy za ostatné roky v SR totižto neustále stúpa. Príčin je viac. Jednou z nich je pokles počtu chovaných hospodárskych zvierat a tým aj pokles potrieb pestovania krmovín pre ich chov. Prvoradou úlohou poľnohospodárstva SR je a aj musí zostať produkcia potravín pre obyvateľstvo. Slovensko disponuje dostatočnou výmerou pôdy na produkciu potravín, poplašné správy o zdražovaní potravín zapríčinené pestovaním plodín na výrobu biopalív možno jednoznačne hodnotiť ako nepravdivé.

Najviac nevyužitých poľnohospodárskych pôd bolo zaznamenaných v Žilinskom (42 %), Trenčianskom (32 %) a Prešovskom (25 %) kraji. Pestovaním energetických rastlín sa neznižuje úrodnosť pôdy. Po ukončení pestovania tieto rastliny zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom stave, s pozitívnou bilanciou živín. Nehovoriac o zabránení výraznejšej veternej a vodnej erózii, vyparovaniu vody a odnosu živín. Navyše trváce porasty energetických rastlín stabilizujú odtok vody z územia. Z hľadiska hospodárskeho významu sa dokonca odporúča pestovať takéto plodiny aj na pôdach s nižšou kvalitou.

Graf využitia poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike

Perspektívne energetické plodiny

Plodiny ako ozdobnica čínska (Miscanthus x giganteus), trsteník obyčajný (Arundo donax L.), konopa siata (Cannabis sativa L.), energetický pýr (Elymus elongatus), sida obojpohlavná (Sida hermafrodita) spĺňajú parametre výhrevnosti a môžu sa použiť ako palivo do tepelných zariadení, nehovoriac o ich pozitívnom dopade na životné prostredie. Predovšetkým je dôležité poukázať na nedocenený fakt, že sa jedná o lignocelulózové rastliny s obrovským potenciálom uplatnenia v priemysle, v stavebníctve, papiernictve a vo farmaceutickom priemysle. Využitie energetických rastlín na iné ako spaľovacie účely sa skúma aj na Slovensku. Pestovanie energetických rastlín má význam aj pri efektívnejšom využití poľnohospodárskej pôdy nižšej bonity.

V súčasnosti sa výmery energetických rastlín nezvyšujú, majú stagnujúci charakter. Napr. plocha ozdobnice čínskej na Záhorí klesla z výmery 120 ha na 80 ha. V rámci celého Slovenska sa nedá hovoriť o intenzívnom, ale o extenzívnom pestovaní tejto rastliny. Stále je problém s realizáciou produkcie, konkrétne s odbytom brikiet a peliet v ekonomicky výhodných cenách. Nové energetické introdukované rastliny ako napr. sida obojpohlavná, jej výmera 15 ha je zatiaľ v štádiu overovania a rajonizácie, záleží však na tom, aké bude jej využitie v spracovateľskom priemysle. Pestovanie rastlín na bioetanol, medzi ktoré môžeme zaradiť ozdobnicu čínsku, pýr predĺžený, trsteník obyčajný, je zatiaľ len v teoretickej úrovni. Výmery týchto plodín sú limitované záujmom spracovateľského priemyslu. V Prešovskom a Košickom kraji má lepšiu budúcnosť spracovanie pozberových zvyškov aj fytomasy energetických rastlín v spracovateľskom priemysle.

Ako deliť a množiť okrasnú trávu

Ozdobnica čínska

Pestovanie ozdobnice čínskej má celý rad výhod, najmä jej vysoké hektárové úrody fytomasy v intervale od 20 - 40 t.ha-1 absolútnej sušiny v závislosti od agroklimatických podmienok. Zároveň aj nízke vstupné náklady pestovania, počiatočné náklady na založenie porastu sa vplyvom neustálej tendencie znižovania cien rhizómov rapídne znižujú. Pestovanie tejto energetickej plodiny v Európe je ovplyvnené rizikom poškodenia mrazom novozaložených porastov. Z pohľadu priemyselného využitia je táto energetická rastlina vhodná na výrobu biometánu, bioetanolu a ako zdroj celulózy lignínového charakteru, pričom jej uplatnenie je momentálne v štádiu výskumu.

Cirok dvojfarebný

Cirok dvojfarebný (Sorghum bicolor) môžeme zaradiť medzi perspektívne plodiny vhodné pre energetické účely, nielen pre jeho vysokú výťažnosť na siláž, ale aj pre jeho genetické dispozície, keďže je ho možné pestovať aj v menej priaznivých podmienkach. Výmera pestovateľských plôch na Slovensku narastá, pretože cirok je hlavnou komoditou využívanou v bioplynových staniciach. Existujú dokonca farmy, ktoré sa špecializujú na predaj siláže pre bioplynové stanice. Ich výmery sa pohybujú od 200 do 700 ha. Prednosti pestovania cirokov na siláž v porovnaní s kukuricou sú hlavne v suchovzdornosti (dokážu preklenúť obdobie sucha s oveľa menším stresom ako kukurica) a zároveň porasty cirokov sú menej napádané divou zverou.

Technológia pestovania cirokov cukrových má spoločné znaky, nie však herbicídnu ochranu a niektoré agrotechnické úkony. Pre cirok nie sú vhodné predplodiny, ktoré pozemok zaburiňujú. Dobrými predplodinami sú okopaniny, strukoviny a obilniny. Cirok je náročný na živiny a dobre znáša hnojenie maštaľným hnojom. Väčšinu pestovateľských plôch na Slovensku zaberá pestovanie kukurice na zrno a siláž a cirok je pestovaný doposiaľ iba na malých výmerách. Je nutné sa však zamyslieť nad klimatickými zmenami a postupným otepľovaním ovzdušia. Naskytá sa otázka, či v daných podmienkach nebude efektívnejšie a perspektívnejšie pestovanie cirokov ako pestovanie kukurice. Cirok sa odporúča pestovať v oblastiach s nedostatkom zrážok a tam, kde je úroda kukurice na zrno nižšia. Ďalšou výhodou cirokov je ekonomická efektívnosť ich pestovania, čo súvisí s nižšími nákladmi (nižšie náklady na osivo, nižšie náklady na sušenie z dôvodu nižšej zberovej vlhkosti, nižšia potreba hnojív) a stabilnou úrodou aj pri menej priaznivých poveternostných podmienkach. Cirok cukrový (Sorghum dochna F. Snovden) sa doteraz využíval v živočíšnej výrobe ako krmivo pre hovädzí dobytok a ovce, z dôvodu vysokého obsahu cukru.

Konopa siata

Jednou zo staronových plodín pestovaných v minulosti na Slovensku je konopa siata Cannabis sativa L. Na Slovensku sa konopa pestovala od nepamäti ako priadna rastlina na vlákno. Po rokoch zabudnutia sa opäť hlási o slovo. Konopa je obnoviteľný zdroj energie s vysokým potenciálom. Na pestovanie sú povolené odrody v zmysle čl. 33, ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. Z odrôd patrí medzi favorizované v ČR aj SR poľská odroda Bialobrzeskie, ktorá sa vyznačuje vysokou plasticitou a adaptabilnosťou v našich pestovateľských podmienkach. Konopa má možnosti všestranného využitia, či ide o produkciu prírodného vlákna, organickej hmoty na spaľovanie, v stavebníctve ako izolačný materiál, produkciu semena na výrobu oleja a má využitie aj v potravinárskom priemysle. Jej mnohonásobné využitie dáva predpoklady pre jej znovu zavádzanie do osevných postupov, kde by mohla táto plodina mať pevné miesto. V súčasnosti sa pestovateľské plochy konopy siatej na Slovensku začínajú rozširovať, je to však limitované spracovateľskými a odbytovými možnosťami. Máme tým na mysli predovšetkým pestovanie na semeno, na výrobu oleja a na produkciu biomasy na spaľovanie.

Fotografia poľa konopy siatej na Slovensku

Trsteník obyčajný

Je to pôvodne divá trváca tráva s plazivými výbežkami, ktorá v Európe je zvlášť rozšírená v oblasti Stredozemného mora. Výskum alternatívnych plodín pre produkciu biomasy pre energiu zaradil trsteník medzi druhy, ktoré sú veľmi vhodné z hľadiska tvorby biomasy. Je však citlivý na zimu, najmä v prvých rokoch založenia porastov. V Košickom kraji sa pestuje táto energetická plodina na výmere do 50 ha. Problémom je však, ako aj pri ostatných trvácich energetických rastlinách, chemická ochrana voči burinám.

Produkcia bioplynu

Produkcia bioplynu anaeróbnym rozkladom organických látok je nielen efektívnym spôsobom získavania energie zo živočíšnej alebo rastlinnej biomasy, ale aj ekologickým riešením zneškodňovania biologického odpadu z poľnohospodárskej, priemyselnej či potravinárskej sféry. Aby bola zabezpečená potrebná úroveň rentability a návratnosti bioplynového zariadenia, prechádza sa dnes k súčasnej fermentácii viacerých druhov biomasy, tzv. kofermentácii. Väčšina bioplynových staníc je však odkázaná na zdroje z najbližšieho okolia, pretože doprava zo vzdialenejších miest by výrazne zvyšovala náklady. Zatiaľ čo bioplynová stanica spravidla zhodnotí 40 až 50 % energie z bioplynu vo forme elektriny, prípadne i tepla, pri úprave na biometán a jeho dodávke do plynovodnej siete rastie tento potenciál aj na viac ako 60 %. Ako motorové palivo je ďalej biometán šetrnejší k životnému prostrediu a to nielen v porovnaní s bežnou naftou či benzínom, ale aj obnoviteľnými substitútmi - bionaftou a bioetanolom vyrábanými aj u nás z tradičných plodín. V porovnaní s repkou olejkou (20 - 50 GJ.ha-1) je možné z bioplynu v našich podmienkach získať vyšší energetický zisk (120 GJ.ha-1). Ak nie je možné využiť v plnej miere teplo vyrobené z bioplynu, je účelné z neho vyrábať biometán, ktorý sa efektívnejšie využíva ako pohonná látka v doprave.

tags: #oblasti #na #pestovanie #na #slovensku

Populárne príspevky: