Čo je obojpohlavný rozlíšený kvet?

Kvet je základnou reprodukčnou jednotkou krytosemenných rastlín. Môže byť zložený z viacerých častí, ktoré sa podieľajú na jeho funkcii. V závislosti od prítomnosti samčích a samičích pohlavných orgánov rozlišujeme rôzne typy kvetov.

Kvet - lat. flos je súbor metamorfovaných listov krytosemenných rastlín, sediacich na skrátenej stonke (- brachyblaste), umožňujúcich kopuláciu pohlavných buniek. Rozlišujeme úplný kvet zložený z kvetnej stonky, kvetného obalu, súboru tyčiniek a súboru plodolistov a neúplný kvet, ak niektorá z uvedených častí chýba.

Kvet krytosemenných rastlín sa skladá z týchto základných častí:

kvetná stopka - kvetnou stopkou sa kvet pripája na stonku
kvetné lôžko - vzniklo zo stonky a nesie všetky časti kvetu
kvetné obaly - vznikli premenou listov, chránia vnútorné časti kvetu, môžu byť rôzne sfarbené aby prilákali opeľovače. Môžu byť rozlíšené na kalich a korunu. Kalich je väčšinou zelený, tvorí vonkajšie časti obalov, môže byť trváci alebo prchavý, u niektorých rastlín sa môže premeniť napr. na páper (púpava). Koruna tvorí vnútorné obaly, môže byť pestro sfarbená (u hmyzoopelivých rastlín) alebo môže byť nenápadná, prípadne úplne chýba (vetroopelivé rastliny). Na koruných lístkoch alebo v ich blízkosti sa môžu nachádzať nektáriá. Rozlíšený kvetný obal je typickým znakom dvojklíčnolistových rastlín. Jednoklíčnolistové rastliny môžu mať kvetný obal nerozlíšený, nevytvárajú kalich a korunu a nazývame ho okvetie (perigon napr. tulipány, veternice).

Pohlavné orgány kvetu

V centre kvetu sa nachádzajú pohlavné orgány:

Tyčinky - sú samčie rozmnožovacie útvary, skladajú sa z nitky a peľnice. Nitka môže byť rôzne dlhá a u niektorých rastlín môže tyčinka vyčnievať von z kvetu. V peľnici sa nachádzajú peľové komôrky, v ktorých sa vytvárajú peľové zrná. Súbor všetkých tyčiniek v kvete sa nazýva andreceum.
Piestik - vzniká u krytosemenných rastlín zrastením jedného alebo viacerých samičích plodolistov (megasporofyly). Nahosemenné rastliny nemajú piestik, plodolist je plochý (tvorí ho semenná šupina), na ňom sa nachádza nekryté vajíčko. Piestik sa skladá z blizny (vrchná časť piestika, je vlhká, na blizne sa zachytávajú peľové zrná), čnelky (stredná časť piestika, je rôzne dlhá, dvíha bliznu tak, aby sa na nej mohli zachytiť peľové zrná alebo aby sa blizna otrela o hmyz hľadajúci v kvete sladkú šťavu) a semenníka (dolná, dutá a spravidla rozšírená časť piestika s nerozdeleným alebo priehradkovaným vnútrom, kde sú na semenici (placente) umiestnené vajíčka). Súbor všetkých plodolistov (piestikov) v jednom kvete sa nazýva gyneceum.

Typy kvetov podľa pohlavnosti

Na základe prítomnosti samčích a samičích pohlavných orgánov môžeme kvety klasifikovať nasledovne:

Jednopohlavný kvet

Jednopohlavný kvet - je diklinický kvet, ktorý má sformované buď len piestiky, alebo len tyčinky. Ak je kvet vybavený len tyčinkami, ide o kvet samčí čiže tyčinkový; ak je vybavený len piestikmi, ide o kvet samičí čiže piestikový. Podľa prítomnosti kvetov jednotlivých pohlaví na jednej rastline sa rastliny s jednopohlavnými kvetmi delia na jednodomé (obojpohlavné aj jednopohlavné kvety sú na tej istej rastline) a dvojdomé (jednopohlavné kvety sú na dvoch rozličných jedincoch, napr. vŕby).

Obojpohlavný kvet

Obojpohlavný kvet - je monoklinický kvet, ktorý má sformované aj piestiky aj tyčinky, čo znamená, že je vybavený aj samčími (tyčinkami) aj samičími (piestikmi) pohlavnými orgánmi. Obojpohlavný kvet má napr. čerešňa, jahoda alebo tulipán. Opakom monoklinického kvetu je diklinický kvet.

Obojpohlavné kvety sú také, ktoré v sebe spájajú samčiu aj samičiu časť - teda peľnice (tyčinky) aj piestik. To znamená, že jeden jediný kvet má potenciál oplodniť sa aj sám. V prírode je to výhodné, pretože rastlina nemusí byť odkázaná na to, že v jej blízkosti rastie ďalšia s opačným pohlavím. Vďaka tomu sa dokáže rozmnožovať aj osamote, hoci často je opelenie vlastným peľom menej efektívne ako opelenie medzi dvoma rôznymi jedincami. Aj preto niektoré obojpohlavné kvety majú mechanizmy, ktoré zabraňujú samoopeleniu.

Monoklínia - obojpohlavnosť kvetov, t. j. stav, keď má kvet aj samičie (piestiky) a aj samčie (tyčinky) pohlavné orgány.

Význam obojpohlavných kvetov v praxi

V praxi je dobré vedieť, ktoré ovocné druhy majú obojpohlavné kvety. Napríklad jabloň, broskyňa, marhuľa, čerešňa aj slivka majú kvety, ktoré obsahujú obe pohlavné časti. Znamená to, že si dokážu vystačiť aj samy, hoci prítomnosť opelovača - teda inej odrody toho istého druhu - im často výrazne zvyšuje úrodu. Preto pri výsadbe stromov do záhrady niekedy čítame, že odroda je „samoopelivá“, čo je možné práve vďaka tomu, že má obojpohlavné kvety.

Aj mnohé zeleniny majú obojpohlavné kvety - napríklad paradajka, paprika alebo fazuľa. Nemusia mať samčie a samičie kvety oddelené ako napríklad kukurica alebo tekvice. Vďaka tomu sú menej náročné na opelenie a zber plodov býva spoľahlivejší. Medzi kvetmi nájdeme obojpohlavné kvety napríklad u levandule, ruže či nechtíka.

Obojpohlavný kvet má napr. čerešňa, jahoda alebo tulipán.

Kvetný obal - je súbor metamorfovaných listov, obaľujúcich pohlavné orgány kvetu. Je buď rovnakotvarý a nazýva sa okvetie (kvet homochlamidický), alebo je rozlíšený na kalich a korunu (kvet heterochlamidický).

Kalich - lat. calyx je vonkajšia, zvyčajne zelená časť rozlíšeného kvetného obalu. Je tvorený voľnými alebo zrastenými kališnými lístkami.

Koruna - lat. corolla je vnútorná, zvyčajne farebne nápadná časť rozlíšeného kvetného obalu. Je tvorená voľnými alebo zrastenými korunnými lupienkami.

Okvetie - lat. perigon je nerozlíšený kvetný obal z voľných alebo zrastených okvetných lístkov.

Súkvetie - je súbor kvetov umiestnených na spoločnej stonke (na vretene). Jednoduché súkvetie (strapcovité, vrcholíkovité) nesie na koncoch konárov jednotlivé kvety. Zložené súkvetie nesie na koncoch konárov čiastkové súkvetia.

Vrcholíkovité súkvetie - je cymózne súkvetie, ktoré má vreteno s bočnými konármi presahujúcimi výšku terminálneho kvetu umiestneného na vrchole vretena. Jeho kvety rozkvitajú spravidla zhora nadol (bazipetálne); ak sú usporiadané v jednej rovine, potom rozkvitajú od stredu súkvetia k okraju (centrifugálne).

Strapcovité súkvetie - je racemózne súkvetie, ktoré má vreteno s bočnými konármi nepresahujúcimi výšku terminálneho kvetu umiestneného na vrchole vretena. Jeho kvety rozkvitajú spravidla zdola nahor (akropetálne); ak sú usporiadané v jednej rovine, potom rozkvitajú od obvodu do stredu súkvetia (centripetálne).

tags: #obojpohlavny #rozliseny #kvet