Pestovanie fazule na Slovensku: Kompletný sprievodca pre úspešnú úrodu

Fazuľa patrí v slovenských domácnostiach medzi veľmi obľúbené strukoviny. Môžete ju použiť do omáčok, polievok, prívarkov či ako chutnú prílohu, plnú rastlinných bielkovín. A nie je nič ľahšie, ako vypestovať si ju priamo doma vo vlastnej záhradke! Fazuľa je jednoročná rastlina s koreňovým systémom, veľmi podobným hrachu. Býva v ťahavých a kríčkových variantoch a väčšinou je stredného vzrastu. Fazuľa je právom označovaná za jednu z najvýživnejších rastlín, ktoré si môžeme sami dopestovať. Obsahuje vysoký podiel rastlinných bielkovín, čo z nej robí ideálnu potravinu nielen pre vegetariánov. Okrem toho je bohatá na železo, draslík, horčík, vápnik a vlákninu. Pestovanie fazule v záhrade prináša množstvo výhod. Fazuľa je výživná plodina, bohatá na bielkoviny a vlákninu, čo z nej robí skvelý doplnok k vašim jedlám. Táto rastlina tiež zlepšuje kvalitu pôdy, pretože má schopnosť fixovať dusík, čím obohacuje pôdu pre iné plodiny. Fazuľa je relatívne nenáročná na pestovanie a jej plody môžete zberať priebežne počas leta. Okrem toho je fazuľa skvelou voľbou pre malé priestory, pretože môže rásť vertikálne s podporou. Pestovanie fazule tiež pritiahne užitočný hmyz a môže pomôcť udržiavať prirodzenú rovnováhu v záhrade.

Prečo pestovať fazuľu?

Fazuľa je skvelá rastlina pre začínajúcich záhradkárov, pretože jej sadenie aj pestovanie je veľmi jednoduché. Všetky druhy fazúľ sa pestujú neuveriteľne ľahko. Môžete ju pestovať v obmedzenom priestore a vyberať môžete z úžasného množstva druhov. A už ani nehovoriac o pridanej hodnote - je veľmi výživná, čo je ďalší dobrý dôvod na jej pestovanie. Proces je naozaj jednoduchý a vy si tak naplno užijete pocit z úspechu vášho pestovateľského úsilia, aj keď túto bezproblémovú zeleninu rovnako milujú aj skúsení záhradníci. Fazuľa je jednou z prvých kultivovaných rastlín na svete. Najstaršie nálezy a dôkazy o tom, že sme používali fazuľu ako potravu, sú staré 9 000 rokov a boli nájdené v Thajsku. V Afganistane a na úpätí Himalájí sa našli divoké varianty fazule obyčajnej (fava bôby). Fazuľa sa tiež nachádzala v hrobkách kráľov v starovekom Egypte, ako potrava pre ich duše v posmrtnom živote.

Fazuľa patrí medzi leguminózne rastliny, ktoré obohacujú pôdu o dusík. Pri pestovaní fazule dochádza k prirodzenej fixácii dusíka, čo znižuje potrebu chemického hnojenia. Fazuľa má schopnosť fixovať dusík z pôdy pomocou symbiotických baktérií, preto nepotrebuje veľa dodatočného hnojenia dusíkom. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov môžete fazuľu prihnojiť liadkom vápenatým. Na podporu rastu a tvorbu silných koreňov a zdravých strukov môžete raz za sezónu pridať ľahké organické hnojivo.

Výber Stanovišťa a Pôdy

Fazuľa je jednoročná rastlina, ktorú môžete pestovať v dvoch formách - ako kríčkovú a tyčovú. Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem. Ideálne je slnečné a teplejšie stanovište, chránené pred vetrom a vplyvmi počasia. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, rastlina je vyložene teplomilná. Volíme dobre priepustnú hlinitú pôdu s neutrálnym pH, kyslé a ťažké pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné. Fazuľa obľubuje slnečné a teplé stanovištia s dobre priepustnou pôdou bohatou na humus. Vyhýbajme sa ťažkým, ílovitým pôdam. Fazuľa má rada teplé a slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Môžete ju pestovať vonku a tiež v skleníku. Bude jej vyhovovať ľahšia pieskovo-hlinitá, vzdušná a nie veľmi premokrená pôda s dostatkom živín a pH okolo 6,5.

Pred pestovaním fazule je dôležité pôdu dobre pripraviť. Na jeseň je treba poriadne prekryprenie a na jar, pred výsadbou, upravenie pôdy rotavátorom. Následne zapracujeme draselnú soľ, liadok a superfosfát. Fazuli vyhovujú stredne ťažké, kypré pôdy s pH 6 - 7. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je opäť vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým. Pôda by mala byť ľahšia, priepustná, vzdušná a bohatá na živiny. Ideálna je pieskovo-hlinitá alebo hlinitopiesočnatá pôda s pH okolo 6,5. Ťažké, kyslé a premokrené pôdy nie sú pre fazuľu vhodné, pretože môžu viesť k nižšej úrodnosti a problémom s hnitím koreňov. Pred výsevom je vhodné pôdu obohatiť kompostom alebo organickým hnojivom.

Typy Fazule: Kríčková a Tyčová

Fazuľa je jednoročná rastlina s koreňovým systémom, veľmi podobným hrachu. Býva v ťahavých a kríčkových variantoch a väčšinou je stredného vzrastu. Ťahavé varianty sú vhodnejšie do menších záhradiek, keďže zaberú menej plochy- no za to rastú do poriadnej výšky. Fazuľa je rastlina, ktorá sa pestuje v dvoch základných formách: kríčková a tyčová (popínavá).

Kríčková fazuľa

Kríčková fazuľa pre svoj rast nepotrebuje oporu. Kríčkové odrody majú kratšie vegetačné obdobie a struky dozrievajú takmer naraz. Rastlina dorastá do výšky 30 - 40 cm, má dužinaté zelené, fialové alebo žlté struky. Kríčková fazuľa obyčajne vyžaduje menej údržby a ľahšie sa pestuje. Kríčkové odrody sú navyše menej náchylné na ochorenia a sú vhodné aj na pestovanie v menších záhradách či dokonca v kvetináčoch s dostatočným odtokom vody. Kríčkové fazule majú kratšie vegetačné obdobie a struky dozrievajú takmer naraz. Menšou nevýhodou pri pestovaní fazule kríčkovitej je, že struky dozrievajú prevažne naraz, preto si postupný zber zabezpečíte len postupným vysievaním. Kríčková fazuľa „produkuje“ asi 50 až 55 dní.

Tyčová (popínavá) fazuľa

Tyčová fazuľa má popínavý rast a dorastá až do výšky niekoľkých metrov. Na prichytenie k opore využíva ľavotočivý rast stonky. Tento druh ponúka možnosť, ako dosiahnuť veľkú úrodu s využitím priestoru záhrady do výšky. Tento druh si získal svoju obľubu najmä pre svoju nenáročnosť na pestovanie, počas ktorého nepotrebuje oporu. Popínavá fazuľa zaberá veľmi málo miesta. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazia po akejkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor. Popínavá fazuľa obyčajne produkuje viac fazule a je viac - menej odolná voči chorobám. Popínavej to bude trvať 55 až 65 dní. Popínavá potrebuje, aby jej vinič rástol a bude produkovať zrelé struky mesiac alebo dva.

Výsev Fazule

S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo- je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája. V závislosti od odrody si môžete vybrať struky zelené, žlté alebo fialové, pričom kvalitné nemajú vlákna ani pergamenovú membránu. Na priereze môžu byť ploché alebo guľaté. S výsevom fazule teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája. Fazuľa sa vysieva do prehriatej pôdy, ktorá má aspoň desať stupňov, preto sa seje až neskôr. Strukoviny majú rýchly vývoj, posunutie výsevu úrodu teda nijak neohrozí. Nemusí byť ani hlboko zrýľovaná, pretože fazule sa väčšinou vysádzajú po predplodinách, ako je napríklad reďkovka alebo šalát, ktoré nechajú záhon čistý. Fazuľu vysievame 5-7 cm pod povrch, výnimkou sú fazule popínavé - majú väčšie semená, preto musia ísť hlbšie do zeme. Dávame ich do hniezd po štyroch, nechávame medzi nimi rozostup dvadsať centimetrov. Pri pestovaní popínavých fazúľ v riadkoch by tieto mali byť od seba vzdialené okolo 40 centimetrov. Fazuľa sa seje v máji, najneskôr v júni. Dôležité je, aby mladým rastlinkám nehrozili mrazy. Na sejbu vyberte miesto po niektorom druhu zeleniny. Riadky pripravte vo vzdialenosti približne 40 cm, jednotlivé rastliny v riadkoch by od seba mali byť vzdialené 5 - 8 cm. Fazuľu je možné sadiť tiež do jamiek vo vzdialenosti 25 - 30 cm po štyroch semienkach. Fazuľa vyžaduje prekyprovanie pôdy. Začnite hneď po vyklíčení. Pre popínavé druhy pripravte oporu, po ktorej sa budú môcť ťahať. Konštrukcia môže byť kovová alebo drevená. Fazuľa je ideálna plodina aj pre tých, ktorí majú obmedzený priestor. Môžete využiť vertikálne pestovanie, kde fazuľa rýchlo rastie smerom nahor a vyžaduje len minimum miesta na zemi. Stačí ju zasadiť blízko mriežky, plota alebo stĺpa, po ktorom sa bude môcť pohybovať. Fazuľa je tiež skvelá na pestovanie v kvetináčoch alebo zvýšených záhoniach, kde ju môžete jednoducho kontrolovať a zberať bez ohýbania. Rôzne odrody fazule ponúkajú aj rôzne možnosti pestovania, preto si môžete vybrať takú, ktorá najlepšie vyhovuje vašim priestorovým potrebám. Áno, pestovanie fazule v kvetináčoch alebo nádobách je možné a veľmi praktické, najmä pre tých, ktorí majú obmedzený priestor. Použite kvetináče s dostatočným hĺbkou minimálne 30 cm a zabezpečte, aby mali dobrú drenáž. Vyberte si vhodnú zeminu, ktorá je bohatá na organické látky a zabezpečí dobrý prietok vody. Pri pestovaní v nádobách je dôležité pravidelne zalievať, pretože zemina v kvetináčoch môže rýchlo vysychať. Tiež nezabudnite pridať vhodnú podporu ako mriežku alebo tyče, po ktorých sa fazuľa môže ťahať.

Všetky druhy fazule by mali byť vysiate po tom, keď nebezpečenstvo mrazu pominie a teploty pôdy sa ustálili nad 10°C. Neosievajte príliš skoro, pretože studená vlhká pôda oneskorí klíčenie a môže spôsobiť hnilobu semien. Fazuľu zasejte 2,5 cm hlboko do ťažkej pôdy alebo 4 cm hlboko do ľahkej pôdy. Tri druhy fazule - cowpea, yard-long a lima by sa mali vysádzať 1 cm hlboko do ťažkej pôdy a 2,5 cm hlboko v ľahkej pôde. Semená prikryte pieskom, rašelinou, vermikulitom alebo starým kompostom, aby ste zabránili kôrovateniu pôdy. Semená kríčkovej fazule sejte 5 až 10 cm od seba oddelené v radoch, ktoré sú od seba vzdialené 60 až 90 cm. Popínavú fazuľu sadte buď do radov alebo do kopcov so semenami 15 - 25 cm od seba v radoch, ktoré sú od seba vzdialené približne 1 m.

Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok. Ťahavé odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre. Fazuľa sa vysieva v máji, najneskôr v júni. Dôležité je, aby mladým rastlinkám nehrozili mrazy. Na sejbu vyberte miesto po niektorom druhu zeleniny. Riadky pripravte vo vzdialenosti približne 40 cm, jednotlivé rastliny v riadkoch by od seba mali byť vzdialené 5 - 8 cm. Fazuľu je možné sadiť tiež do jamiek vo vzdialenosti 25 - 30 cm po štyroch semienkach.

Starostlivosť o Fazulu

Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem. Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Starostlivosť o fazuľu počas rastu je pomerne jednoduchá. Potrebuje dostatočné množstvo slnečného svetla, ideálne aspoň 6 hodín denne. Zabezpečte, aby mala pôda konštantnú vlhkosť, ale vyhýbajte sa premočeniu. Pravidelné odburiňovanie pomôže znížiť konkurenciu o živiny a vodu. Fazuľa má tiež prospech z pravidelného hnojenia, najmä na začiatku rastovej sezóny. Nezabúdajte na podporu rastlín, aby sa mohli bezpečne šplhať a nezlamovali sa pod váhou plodov.

Pravidelne zalievajte. Ihneď po výsadbe dajte semenám dostatok vody na podporu ich klíčenia. Po výsadbe by ste mali zalievať každé 2 až 3 dni, aby pôda bola vždy vlhká. Vyhnite sa však nadmernému zalievaniu, pretože príliš veľa vody (ponechanie kaluže alebo mlák na vrchnej pôde) spôsobí hnilobu semien. Zalievanie fazule je rozhodujúce pre jej úspešný rast, ale nesprávne zalievanie môže viesť k problémom. Fazuľa by mala byť zalievaná pravidelne, udržujúc pôdu vlhkú, ale nie premočenú. V rámci vegetačnej sezóny je zvyčajne potrebné zalievanie dva až trikrát týždenne, v závislosti od klimatických podmienok. V suchších obdobiach môžete zálievku zvýšiť. Vyhnite sa zalievaniu listov, aby ste znížili riziko plesňových ochorení. Mulčovanie okolo rastlín môže pomôcť udržať vlhkosť a znížiť potrebu častej zálievky.

Fazuľa nepotrebuje doplnkové hnojivo, pretože fixuje svoj vlastný dusík. Chudobná pôda by sa však ešte pred výsadbou mala upraviť kompostom. Fazuľa uprednostňuje mierne kyslé až neutrálne pH pôdy (6,0 - 7,0). Pred výsadbou postavte podpory pre rastliny. Fazuľové típí sú pravdepodobne najkrajšou možnosťou podpory. Využite príležitosť vytvoriť stredobod vašej záhrady - zvislý listový akcent plný kvetov a fazule! Rastlina má tendenciu prestať kvitnúť v extrémnej horúčave leta a čiastočný tieň sa môže zdať ako dobrý nápad, ale ak ju udržiavate zalievanú, je to pre ňu dostatočná úľava a čoskoro obnoví kvitnutie. Plné slnko tiež pomáha udržiavať rastliny suché a menej pravdepodobne budú zasiahnuté chorobou.

Fazuľa je vynikajúcou rastlinou, pokiaľ ide o striedanie plodín, pretože, ako sme už spomenuli, pomáha fixovať dusík v pôde. Je to dobrý nápad sadiť ju tam, kde predchádzajúcom roku boli vysadení členovia rodiny Brassica (kapusta, brokolica, ružičkový kel alebo karfiol). Fazuľa je pomerne neprieberčivá rastlina a dobre spolu vychádza takmer so všetkými ostatnými. Jedinými rastlinami, ktoré by nemali byť v jej okolí, sú členovia rodiny Allium, ako napríklad cibuľa, cesnak, pór a škorica. Rodina Allium môže inhibovať alebo zastaviť rast strukov.

Mulč je neuveriteľne užitočným nástrojom pre začínajúcich záhradkárov. Blokuje burinu a zadrží vlhkosť - dve dobré veci pre nové rastliny. Potom, čo semená vyrastú niekoľko centimetrov, rozprestrite po záhradnej pôde vrstvu mulču hrubú 2,5 cm. Uistite sa, že je dobre odvodnený. Fazuľa má plytké korene, takže ich mulčovanie udržuje v chlade. Polievajte pravidelne, asi 5 cm za týždeň. Ak fazuľa nebude dostatočne zalievaná, prestane kvitnúť. Polievajte počas slnečných dní, aby listy nezostali namočené, čo by mohlo vyvolať chorobu.

Ak je to potrebné, začnite hnojiť po kvete a objavení sa strukov. Nepoužívajte hnojivo s vysokým obsahom dusíka, inak získate svieže lístie a málo fazule. Pridanie kompostu alebo kompostovaného hnoja v polovici vegetačného obdobia je dobrou alternatívou k tekutému hnojivu. Plejte starostlivo, ale opatrne, aby ste zabránili narušeniu plytkých koreňových systémov fazule. Keď rastlina dosiahne vrchnú časť podpery, odštipnite vrchnú časť viniča. To ju prinúti dávať energiu do produkcie viacerých strukov. Pri vysokých teplotách používajte kryty nad mladými rastlinami; horúce počasie môže spôsobiť opadanie kvetov, čo znižuje úrodu.

Nemanipulujte s fazuľou, ak je mokrá; môže to šíriť spóry húb. Nepestujte ju na rovnakom mieste každý rok. Rotujte ju na záhonoch, na ktorých za posledný rok alebo dva dorástli šalát, tekvica, brokolica, ružičkový kel, kapusta, karfiol alebo kel.

Škodcovia a Choroby

Fazuľu napadá niekoľko hmyzích škodcov. Väčšinu z nich však možno ľahko odstrániť ručne alebo pomocou mydlovej vody. Časté inšpekcie a rýchle odstránenie sú dôležitými krokmi na zamedzenie alebo zmiernenie rozvoja silných zamorení, ktoré zvyčajne vyžadujú drastickejšie opatrenia, ako je napríklad používanie pesticídov.

Chorobami je postihnutých veľa druhov fazule. Väčšine týchto problémov sa však dá predísť výberom a pestovaním odrôd odolných voči chorobám. Pomáha tiež striedanie fazule najmenej každý druhý rok a správne praktizovanie pokynov týkajúcich sa polievania a rozstupov. V pôde žije veľa druhov húb, ktoré môžu spôsobiť spúšť na fazuľových plodinách, najmä sadeniciach a spôsobiť, že rastlina nebude rásť. Korene môžu odumrieť a listy žltnúť. Rastliny môžu vykazovať zmenu farby a slabý rast. Dbajte na to, aby fazuľa bola vysadená v dobre odvodnenej pôde, pretože nadmerná vlhkosť je ideálnym prostredím pre vývoj húb.

Kmeňová antraknóza je huba, ktorá bežne spôsobuje problémy s fazuľou v silne mokrých podmienkach. Fazuľa môže mať tmavo sfarbené lézie alebo škvrny. Neexistujú žiadne prostriedky nápravy, ale pomocou vhodných preventívnych opatrení, ako je vyhýbanie sa nadmernému zavlažovaniu, je možné jej predísť. Huba Sclerotina spôsobuje mäknutie strukov. Listy tvoria vodnaté miesta a stonky hnijú. Tento bežný problém fazule spôsobujú chladné a vlhké podmienky. Zlepšite cirkuláciu vzduchu a zlikvidujte rastliny. Fazuľová hrdza je ďalším bežným problémom spôsobeným plesňami. Na napadnutých rastlinách sa objavujú škvrny sfarbené do hrdzava a listy môžu žltnúť a opadať. Rastliny by sa mali odstrániť a zlikvidovať. Vyhnite sa vlhkým podmienkam a striedajte rastliny. Bakteriálne plesne sú tiež bežné vo vlhkom prostredí. Škvrnitosť útočí pri nízkych teplotách. Bežné plesne sa vyskytujú za teplého počasia. Obe sú spôsobené infikovanými semenami a ľahko sa šíria v mokrých podmienkach. Mozaikové vírusy sú spôsobené používaním herbicídov, infekciami alebo nedostatkom živín. Mnohé sa prenášajú prostredníctvom škodcov, ako sú vošky alebo infikované semená. Rastliny vykazujú nezvyčajné farebné škvrny. Rast bielej alebo šedej „múčky“ môže signalizovať múčnatku, ktorá sa šíri vetrom a dažďom. Vhodný postrek proti škodcom môže zachrániť vašu úrodu.

Prevencia chorôb a škodcov je kľúčová pri pestovaní zdravých rastlín fazule. Rotácia plodín je jedným z najlepších spôsobov, ako predísť opakovaným problémom s pôdovými patogénmi. Pravidelné kontrolovanie rastlín na príznaky ochorení umožňuje včasný zásah, pokiaľ sú problémy ešte v zárodku. Pri boji so škodcami môže pomôcť prírodná ochrana, ako sú insekticídne mydlá alebo neemový olej. Rôzne odrody fazule majú tiež rôznu odolnosť voči špecifickým chorobám, takže sa oplatí vybrať tie, ktoré sú prispôsobené miestnym podmienkam.

Medzi najčastejších škodcov patria vošky, antraknóza a iné hubové ochorenia a skočky. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú. Choroba prechádza i na semená. Listy neopadávajú, ale zostávajú visieť na rastlinách. Zo škodcov fazuľu napádajú často vošky.

Zber a Skladovanie

Zber fazule závisí od toho, či pestujete fazuľu na zelené struky alebo na sušenie semien. Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov. Zrelé struky spoznáte podľa toho, že sa pri ohnutí ľahko zlomia. Zber vykonávajte približne raz do týždňa. Ak budete zbierať zelené struky, je potrebné skonzumovať ich do 7 dní a skladovať ich v chladničke. Premýšľate, čo nové zasadiť do vašej záhrady? Fazuľa je nenáročná a pritom nesmierne užitočná rastlina, ktorá ponúka viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Zber zelených strukov

Struky kríčkovej fazule zberajte, keď sú ešte mladé, jemné, krehké, mäsité a šťavnaté, zvyčajne keď dosiahnu dĺžku 10-15 cm. Semená by mali byť veľké ako pšeničné zrno, bez zreteľných vlákien. Pri zbere struky oddeľujte opatrne, aby ste rastliny nepoškodili. Zelené struky je potrebné skonzumovať do 7 dní alebo ich skladovať v chladničke. Pravidelným zberom zelených strukov podporíte ďalšie kvitnutie a tvorbu nových plodov, čím predĺžite dobu zberu.

Fazuľu je vhodné zberať vtedy, keď sa lusk sám odlomí od stonky. Okrem toho, listy na rastlinách, plných zrelých strukov, postupne chradnú a žltnú- tak spoznáte, že je najvyšší čas na zber. Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov. Optimálny čas na zber fazule závisí od odrody, ale vo všeobecnosti by ste mali zbierať struky, keď sú ešte mladé a jemné. Pri zbieraní strukov pravidelne sa kontrolujte, aby ste ich nezmeškali, pretože fázuľa rýchlo dozrieva a môže stratiť chuť, keď sú struky priveľké a tvrdšie. Zberáme ráno, keď je rastlina hydratovaná, čo minimalizuje stres. Pokúste sa struky opatrne odstraňovať, aby nedošlo k poškodeniu rastliny. Fazuľa je rastlina, ktorá podporuje opakovaný zber, takže čím viac zberáte, tým viac môže rastlina produkovať nových plodov.

Zber fazule na sušenie

Zberajte úplne zrelé struky s dobre vyvinutými semenami. Zrelé struky spoznáte podľa toho, že sa pri ohnutí ľahko zlomia a listy na rastlinách postupne chradnú a žltnú. Nechajte struky na rastline dozrieť a vyschnúť. Uschnuté struky neskladujte na rastline príliš dlho, aby sa neotvorili a semená nevypadli. Semená potom uskladnite v papierovom vrecúšku alebo sklenej nádobe.

Fazuľu je možné zbierať aj suchú. Doprajte jej niekoľko mesiacov dozrieť. Budete vedieť, že tobolky spravili pokrok, keď sa vydujú. Čoskoro potom struky zmenia farbu na bledú, slamenú a ku koncu leta alebo začiatkom jesene začnú vysychať. Vysušené struky môžete oberať tak, ako sa objavia. Ľahšie je vyťahovať rastliny naraz ( korene nechajte v zemi, pretože sú cenným zdrojom dusíka). Načasovanie závisí od miestnej klímy. V teplom a suchom podnebí struky úspešne uschnú na rastline - fazuľa musí byť vylúpaná. Ak sa teplota vzduchu rýchlo ochladzuje a je sychravo, preneste vinič do interiéru vo vhodnom čase a zaveste ho na teplé a suché miesto na dokončenie sušenia (skleník je dokonalý). Nechcete, aby fazuľa zamrzla, preto ju preneste najneskôr pred prvým mrazom.

Akonáhle sú struky suché (fazuľa by mala v tobolkách rachotať), môžu byť vylúpané na podnosy a umiestnené na teplé miesto, aby fazuľa pokračovala v sušení. Akonáhle je suchá, môže byť dekantovaná do sklenených nádob na skladovanie na chladnom a tmavom mieste.

Po zbere môžete fazuľu spracovať a skladovať rôznymi spôsobmi, aby ste si zabezpečili úrodu na dlhšie obdobie. Čerstvo zozbieranú fazuľu môžete krátko povariť a potom okamžite schladiť v studenej vode pred zamrazením, čo pomáha zachovať farbu a chuť. Pre tých, ktorí preferujú konzervovanie, môže byť fazuľa nakladaná alebo zaváraná. Sušenie je ďalšia možnosť, najmä pre bôbovú fazuľu, kde je potrebné semienka dobre vysušiť a skladovať na chladnom a suchom mieste.

tags: #pestovanie #fazule #na #slovensku #oblasti

Populárne príspevky:

• Objavte liečivé účinky Krvavca lekárskeho
• Ako pestovať pajazmín vencový
• Objavte všestranné využitie škorice
• Levanduľa pre zdravie a domácnosť
• Inšpirácie pre svadobné kytice