Orchidey: Prehľad nižších klasifikácií a tajomstvá pestovania exotických krás

Exotická kráska orchidea učarovala mnohým pestovateľom. Táto obrovská a rôznorodá rodina rastlín má 25 000 druhov a 763 rodov s nespočetnými hybridmi a kultivarmi, z ktorých nájdete prispôsobené takmer pre každý biotop od trópov až po arktickú tundru. Ponúkajú snáď nekonečnú rozmanitosť farieb, textúr, foriem i vôní.

Orchidey sa na Zemi vyskytujú už okolo 100 miliónov rokov a od 18. storočia sa tešia veľkej obľube ako izbové rastliny. Istotne k tomu prispieva najmä to, že ich bohato kvitnúce stonky tešia oči aj niekoľko mesiacov. Napriek tomu je ich možné nájsť aj vo voľnej prírode. No všetky rastúce vo voľnej prírode sú chránené. Chráni ich Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES).

Orchidey (latinsky Orchidaceae), sú veľkou čeľaďou krytosemenných rastlín, ktorá zahrňuje približne 28 000 druhov. Rastliny v tejto čeľadi pomerne ľahko podliehajú vývojovým zmenám a rýchlo sa medzi sebou krížia, preto sú jednotlivé druhy a rody orchideí tak variabilné. Názov čeľade Orchidaceae bol odvodený od mena rastliny mierneho pásma, ktorú po prvýkrát opísal grécky filozof Theofrastos už 300 rokov pred n. l. Pomenoval ju Orchis (orchis = semenník), podľa typického tvaru podzemných hľúz rastliny. V starom Grécku sa tieto hľuzy využívali ako afrodiziakum a podľa údajných povzbudzujúcich účinkov rastliny bol odvodený aj slovenský ekvivalent mena rodu Orchis - vstavač a čeľade - vstavačovité. Viera v afrodiziakálne účinky hľuznatých orchideí pretrváva dodnes.

Morfológia kvetov a rastové typy

Kvety vstavačovitých sú zygomorfné, ich stavba zodpovedá kvetom iných jednoklíčnolistých rastlín, napríklad ľalií. Anatomické štruktúry sú však u orchideí charakteristicky metamorfované. Kalich tvoria tri sepaly. Vrchná sepala sa nazýva dorzálna alebo mediálna, dve spodné sú laterálne. Koruna je zložená z troch petál, spodná petala je vždy zväčšená a modifikovaná, nazýva sa pysk (labellum). Zvyšné dve petaly sú často podobné dorzálnej sepale a nazývajú sa laterálne. Pysk sa rozdeľuje na tri laloky, prostredný tvorí samotný výrazný pysk a po stranách sú bočné (laterálne) laloky. Na báze môže byť výraznejší vačok alebo ostroha. Semená rastlín sú mikroskopicky malé a nedisponujú zásobnými orgánmi.

Rozmnožovanie orchideí je závislé od dômyselnej symbiózy so špecializovanými opeľovačmi a klíčenie ich semien je závislé od symbiotických mykoríznych húb. To z nich robí na jednej strane spolu s trávami vysoko vyvinuté a špecializované rastliny z evolučného hľadiska. Rastliny tejto čeľade sa vyznačujú značnou genetickou nestálosťou, čo umožňuje medzidruhové a dokonca medzirodové kríženie, preto do čeľade patrí veľké množstvo hybridov.

Napriek veľkým rozdielom v spôsobe života môžeme orchidey rozdeliť do dvoch základných typov podľa rastu ich stonky a to na monopodiálne a sympodiálne:

Monopodiálne - (z gr. jednonohé) s nerozvetvenou stonkou s jedným rastovým vrcholom, z ktorej vyrastajú listy, kvety a sekundárne korene; rastlina sa predlžuje len na jednom konci a stonka môže dosiahnuť dĺžku niekoľko metrov (napr. Phalaenopsis, Vanilla, Vanda).
Sympodiálne - (z gr. viacnohé) rastú z postranných púčikov podzemku, napr. Cattleya, Dendrobium, Cymbidium.

Nižšie klasifikácie orchideí

Do čeľade vstavačovitých patrí vyše 700 rodov. Rody čeľade sa delia na veľké množstvo druhov. V rámci týchto druhov je známych veľmi veľa kultivarov. Tu je prehľad niektorých z nich:

Phalaenopsis (Lišajovec)

Rod zahŕňa asi 45-50 druhov, ktoré sa vyznačujú monopodiálnym rastom, nevytvárajú pahľuzy, zásobným orgánom sú mäsité listy a dužinaté telo. Väčšinou rastú epifyticky. Domovinou divorastúcich Phalaenopsisov je oblasť od Indie cez JV Áziu, Filipíny, Vietnam a Tichomorie až po južnú Austráliu. Lišajovce sú nenáročné na starostlivosť a kvitnú záplavou malých až stredných kvetov, ktoré vydržia mesiace (väčšinou počas zimy a jari). Ich zvláštnosťou je, že na rozdiel od ostatných orchideí, nevytvárajú pahľuzy a zásobnú funkciu namiesto pahľúz zabezpečujú veľké mäsité listy.

Paphiopedilum (Črievičkovec)

Rod Paphiopedilum je veľmi rôznorodý, zahŕňa asi 80 druhov rozdelených do viacerých podrodov a sekcií. Táto tropická orchidea vytvára typické asymetrické (črievičkovité) kvety, ktoré vydržia svieže mesiace. Sú ideálnymi orchideami do interiéru, pretože znesú aj menej svetla. Črievičkovce sa vyskytujú v juhovýchodnej Ázii, v Indii, Číne, na Šalamúnových ostrovoch, na Novej Guinei. Sú to terestrické orchidey, s nápadným premeneným pyskom, ktorý sa podobá na črievičku. Listy sú remeňovité, zelené alebo nápadne mramorované. Bezlistá kvetná stopka nesie jeden, niekedy viac kvetov. Kvety sú tuhé, lesklé, tlmenej farby, ozdobené tmavším žilkovaním, bodkovaním až škvrnami a bradavkovitými útvarmi a veľmi dlho vydržia na rastline. Množia sa delením.

Cattleya (Katleja)

Do tejto skupiny orchideí zaraďujeme druhy, kultivary a hybridy rodov Cattleya, Laelia, Rhyncholaelia a Sophronitis. Orchidey katleja sú nižšieho vzrastu a produkujú stredne veľké až veľké, pestrofarebné kvety. Pre mnohých pestovateľov sú práve katleje symbolom orchideí. Zástupcovia rodu Cattleya pochádzajú zo Strednej a Južnej Ameriky, rastú prevažne epifyticky, vzácne litofyticky. Rozdeľujeme ich do dvoch skupín: katleje jednolisté a dvojlisté. Jednolisté katleje rastú väčšinou vo výškach od 250 do 2500 m n. m.

Dendrobium

Pod rod orchideí Dendrobium patrí až 1200 druhov, ktoré rastú v rôznych častiach sveta, takže starostlivosť sa u niektorých druhov môže líšiť, no vo všeobecnosti má orchidea dendrobium rada jasné svetlo a pravidelnú zálievku. Dendrobium je druhým najväčším rodom orchideí, v prírode rastie pravdepodobne viac ako 2000 druhov, rozdelený je do viac ako 35 sekcií. Je druhým najviac svetovo pestovaným rodom hneď po Cattleyách. Rozšírené sú od Indie cez Čínu, JV Áziu, Japonsko, Tichomorské ostrovy až po južnú Austráliu. Vyznačujú sa dlhými valcovitými až vretenovitými mnohočlánkovanými pahľuzami. Farebnosť kvetov je široká, cez bielu, žltú, ružovú, fialovú, modrú až červenú, jednofarebné alebo s kontrastným pyskom. Ako dekoratívna rastlina sa uplatňuje Dendrobium nobile s pomerne nenáročným pestovaním. Patrí do skupiny opadavých orchideí a jej prvotná forma pochádza z Himalájí.

Oncidium

Rod orchideí Oncidium je pestovateľsky veľmi zaujímavý, pretože väčšinou vytvára husté chumáče drobných kvetov, ktoré niekedy pripomínajú roj včiel. Orchidea oncídium vytvára oválne pahľuzy, z ktorých vyrastajú listy. Rod Oncidium je rozdelený do viac ako 17 sekcií s viac ako 600 druhmi. Sú to sympodiálne orchidey, s rozšírením od Mexika až po Brazíliu. Rastú epifyticky vo výškach od 200 do 3200 m nad morom, vzácnejšie litofyticky alebo terestricky. Vyskytujú sa v suchých oblastiach, tak ako aj v oblastiach s vysokou vlhkosťou.

Vanda

Rod Vanda je neveľký, ale patrí k piatim hospodársky najdôležitejším rodom v kvetinárstve. Najväčší počet druhov sa nachádza na Filipínach a Borneu, zástupcov tohto rodu nájdeme aj v juhovýchodnej Ázii, v severnej Austrálii a v Indii. Väčšinou rastú epifyticky, menej často terestricky, či litofyticky. Rastliny majú zdrevnatenú stonku s remeňovitými listami v dvoch radoch. Súkvetia vyrastajú zo stonky pri báze listov. Kvety sú pomerne ploché a mäsité, vytrvalé s okázalými farbami a kombináciami.

Cymbidium

Tieto robustné orchidey sú rozšírené v horských oblastiach južnej a juhovýchodnej Ázie a Austrálie. Existuje asi 50 druhov epifytických alebo terestrických cymbídií. Výška rastlín sa pohybuje od 0,3 do 1,5 m. Z pahľuzy vyrastajú dlhé úzke remeňovité listy a vzpriamené alebo oblúkovité súkvetia s trvanlivými kvetmi. Farebnosť kvetov sa pohybuje v škále od bielej cez zelenožltú po ružovú a hnedopurpurovú. Trojlaločný pysk má často kontrastnú farbu.

Ludisia discolor (Orchidea-drahokam)

Rod Ludisia je zastúpený jediným druhom Ludisia discolor, ktorý pochádza z tropických oblastí juhovýchodnej Ázie. Sú to terestrické monopodiálne orchidey, stonky sú dlhé 5-20 cm, listy sú "zamatové" s veľmi variabilným sfarbením. Kvety sú malé, ale zaujímavé a krásne voňajú. Táto orchidea je veľmi odolná rastlina, čo sa týka prelievania/suchého substrátu, no najviac jej bude vyhovovať poliatie po miernom preschnutí. Často ju nájdeme aj pod označením orchidea- drahokam, práve vďaka zaujímavému zafarbeniu na listoch.

Pestovanie orchideí v domácnosti

Orchidea patrí medzi najobľúbenejšie izbové rastliny na svete. Napriek svojej luxusnej vizáži nie je pestovanie orchideí také náročné, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Mnohé z nich sú naozaj náročné aj pre skúsených pestovateľov, no existujú desiatky druhov a hybridov, ktoré budú hravo prosperovať aj na okennom parapete začiatočníkov. Medzi druhy orchideí, ktoré nie sú náročné na pestovanie patria lišajovce (Phalaenopsis), črievičkovce (Paphiopedilum), orchidey katleja (Cattleya), oncídium, orchidey dendrobium a mnohé iné.

Pri pestovaní orchideí sa snažíme vytvoriť podmienky podobné tým, ktoré majú tieto rastliny aj v ich prirodzenom prostredí. Väčšina v súčasnosti pestovaných orchideí v našich podmienkach sú epifytické rastliny pochádzajúce z tropických oblastí. Označenie „epifytické“ znamená, že tieto rastliny rastú vo voľnej prírode na iných stromoch a rastlinách, pričom na nich nijakým spôsobom neparazitujú. Žijú v korunách stromov, a preto spôsob ako sa starať o orchideu sa značne líši od pestovania iných druhov rastlín.

Svetlo

Rôzne druhy orchideí majú rôzne nároky na svetlo, no v každom prípade by malo ísť o nepriame svetlo (priame slnko by orchideu spálilo). Najvhodnejším miestom pre orchideu je svetlý parapet bez priameho slnka - ideálne orientovaný na východ alebo západ. V prípade nedostatku svetla sa listy orchideí sfarbia viac do tmavo zelena a naopak v prípade nadbytku slnka majú tendenciu žltnúť a na povrchu listov sa môžu objaviť červené bodky. V každom prípade by sme mali orchideám dopriať maximum svetla, ktoré zvládnu, pretože lepšie znášajú viac ako menej svetla. Takisto si je potrebné uvedomiť, že orchidey pestované v našich podmienkach pochádzajú z trópov a vyhovuje im konštantná dĺžka dňa (12 až 14 hodín) počas celého roka.

Teplota a vlhkosť

Väčšina orchideí pestovaná v domácich podmienkach bude prosperovať pri denných teplotách od 20 do 30 °C, ktoré cez noc ideálne poklesnú o cca 7 °C. Orchideám vyhovuje tiež vysoká vlhkosť vzduchu (60 - 80%), ktorú môžeme zabezpečiť zvlhčovačmi, prípadne pravidelným poprašovaním orchidey vodou (najmä v zimných mesiacoch). Keďže väčšina tropických orchideí rastie vo voľnej prírode vysoko v korunách stromov a nie v pôde (výnimkou sú orchidey rodu Paphiopedilum a Cymbidium rastúce v pôde), sú zvyknuté na dobrú cirkuláciu vzduchu bez prebytočnej vlhkosti.

Substrát a kvetináč

Substrát na orchidey musí v prvom rade zabezpečiť dokonalú cirkuláciu vzduchu a okamžitý odtok prebytočnej vody od koreňov rastliny. Substrát by tiež mal plniť úlohu opory pre orchideu. Bežná zemina pre izbové rastliny nie je vhodná. Orchidey potrebujú špeciálny substrát, ktorý zabezpečuje cirkuláciu vzduchu ku koreňom. Najčastejšie ide o zmes borovicovej kôry, dreveného uhlia, kokosových vlákien a niekedy perlitu.

Pre dostatočnú cirkuláciu vzduchu je dôležitý aj správny kvetináč na orchideu, ktorý by mal mať extra otvory v spodnej časti. Priesvitné plastové kvetináče sú ideálnou voľbou pri pestovaní orchideí. Takéto kvetináče na orchideu prepúšťajú ku koreňom svetlo, ľahko sa s nimi manipuluje a navyše máme prehľad o stave koreňovej sústavy rastliny. Pre zvýšenie cirkulácie vzduchu môžeme do plastových kvetináčov narobiť dodatočné dierky. Takýto kvetináč môžeme vložiť do ťažšieho, dizajnového kvetináča, ktorý bude plniť estetickú a stabilizačnú funkciu.

Substrát pre orchidey a ich presádzanie

Zalievanie a hnojenie

Väčšina orchideí lepšie znáša sucho ako prebytok vlahy. Bez dostatočnej cirkulácie vzduchu v koreňovej sústave sa totižto orchidea zadusí a zahynie. Prebytočná voda musí preto vždy úplne odtiecť a nemala by zostať v kontakte s koreňmi. Voda by tiež nemala ostať v miestach odkiaľ vyrastajú listy. Medzi jednotlivými zálievkami by mal mať substrát čas preschnúť, čo pre väčšinu orchideí znamená polievanie raz týždenne. Orchideu je najlepšie zalievať raz za 7-10 dní, ideálne ráno. Voda by mala byť odstáta, mäkká a izbovej teploty. Najčastejšou chybou pri starostlivosti o orchidey je prehnojenie alebo preliatie, ktoré vedie k hnilobe koreňov.

Orchidea vo voľnej prírode zachytáva svojimi koreňmi mikroskopické časti rozkladajúcich sa rastlín, živočíchov a pôdy, prenášané vetrom, ktoré využíva ako živiny. V domácich podmienkach však orchidea získava zo substrátu len minimum živín, takže ich je potrebné rastline dodávať formou hnojiva. Na hnojenie orchideí je vhodné tekuté hnojivo v pomere 20-20-20 (NPK), aplikované cca. raz mesačne počas obdobia aktívneho rastu orchidey. Počas obdobia aktívneho rastu (jar a leto) sa odporúča prihnojovať orchideu raz za 2-3 týždne špeciálnym hnojivom pre orchidey. V období pokoja (najčastejšie v zime alebo po odkvitnutí) sa hnojenie obmedzuje.

Presádzanie a rozmnožovanie

Ak nenastala žiadna z týchto situácií (napríklad rozpadajúci sa substrát), orchideu nepresádzajte, pretože tieto rastliny nemajú radi časté narúšanie. Ani presádzanie orchideí počas kvitnutia nie je dobrý nápad. Na pestovanie a presádzanie orchideí sú ideálne priesvitné plastové kvetináče, vďaka ktorým máme prehľad o stave koreňovej sústavy a vyberanie orchidey z kvetináča je jednoduchšie. Po vybratí orchidey z pôvodného kvetináča ju očistíme od starého substrátu (môžeme si pomôcť vodou) a presadíme do nového kvetináča na dno ktorého vložíme vrstvu penového polystyrénu alebo hrubého štrku na zabezpečenie dobrej priepustnosti. Korene ktoré rástli vo vzduchu mimo pôvodného kvetináča nezahrabeme substrátom ani v novom kvetináči, pretože by odumreli. Následne dopĺňame substrát (kôru, štrk, perlit alebo kokosové vlákno) pomedzi korene tak, aby sme rastlinu stabilizovali (na zvýšenie stability môžeme zapichnúť do substrátu aj paličky a pripevniť o ne stonku orchidey). Horná časť koreňovej sústavy orchidey by mala byť tesne pod hornou hranou kvetináča.

Najspoľahlivejším spôsobom ako rozmnožiť orchideu je rozdelenie rastliny na dve časti, prípadne rozdelenie materskej rastliny a jej bočného výhonku, ktorý zapustil korene. Obe časti by mali mať nadzemnú časť s listami a minimálne 6 koreňov. Orchideu rozdeľujeme vždy v koreňovej časti rastliny (nie na stonke). Pri orchideách striháme len zoschnuté časti listov, stoniek a koreňov, nikdy nie zelené časti. Udržiavať orchideu nízku strihaním zelených častí väčšinou nie je dobrý nápad a často sa stáva, že následne odumrie celá zastrihnutá časť orchidey. Výnimku môžeme spraviť pri rozdeľovaní rastliny, kedy prerežeme rastlinu v koreňovej časti. Bežne sa Phalaenopsis nemnoží doma, pretože ide o rastlinu, ktorá sa v prírode rozmnožuje veľmi špecifickým spôsobom. V domácich podmienkach možno rastlinu rozmnožiť odrezkami výhonkov (tzv. keiki), ktoré niekedy vyrastú na stonke po odkvitnutí.

Choroby a škodcovia

Najčastejším ochorením orchideí je zahnívanie koreňov dôsledkom prelievania, prípadne nedostatočnou priepustnosťou substrátu a nedostatočnej ventilácie. Stáva sa to často pri orchideách, ktoré neboli dlho presadené, takže substrát (kôra) sa začína rozpadať, zadržuje viac vody a dusí rastlinu. Orchidey môžu napadnúť i rôzne druhy vírusových, či bakteriálnych infekcií, ktoré sa väčšinou prejavujú škvrnami na listoch a stonkách. Najčastejším problémom je hniloba koreňov alebo stonky, ktorú spôsobuje nadmerná vlhkosť.

Zaujímavosti o orchideách

Všetky voľne žijúce druhy orchideí sú chránené Dohovorom o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES). Na Slovensku sa vyskytuje 79 druhov a poddruhov orchideí. Väčšinou ide o vzácne a zákonom chránené rastliny, ktoré rastú na lúkach, pasienkoch, rašeliniskách, v močiaroch a v lesoch. Vzácne druhy orchideí pestujú aj v Botanickej záhrade Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Vo voľnej prírode rastú orchidey prichytené v korunách stromov a na iných rastlinách epifyticky, čo znamená, že rastú vo vzduchu a neparazitujú.
V roku 2007 sa na území Dominikánskej republiky našla fosílna orchidea, ktorá bola zaliata v živici. Jej vek sa odhadol na 15 až 20 miliónov rokov.
Rastliny orchideí môžu žiť až 100 rokov.
Vanilka, ktorá patrí k jednému z najdrahších korení a bez ktorej by si len ťažko predstaviť niektoré cukrovinky a koláče je plodom orchidei Vanilla planifolia. Najväčšie plantáže s touto rastlinou sa nachádzajú na Madagaskare.
V Európe sa vyprodukuje ročne takmer 100 miliónov kvitnúcich rastlín.
V Austrálii existuje aj orchidea, ktorá rastie pod zemou. Ide o druh Rhizanthella. Žije v symbióze s mykoríznou hubou Thanatephous gardner pri koreňoch kra melaleuka (Melaleuca uncinata). O miestach, kde sa tieto rastliny vyskytujú sa nehovorí, aby boli chránené pred verejnosťou, keďže sú skutočne unikátne a vzácne.
Niektoré druhy orchideí kvitnú len niekoľko hodín. Niektoré dokonca aj pol roka. Holandskí botanici však objavili na území Papuy-Novej Guiney zaujímavú orchideu, ktorá kvitne iba v noci. Ak by ste ju mali doma a tento čas by ste prespali, tak máte smolu, pretože kvitne iba jednu noc.

tags: #orchidea #nizsie #klasifikacie