Pagaštan konský: Všetko o kvete a jeho liečivých účinkoch
Pagaštan konský (lat. Aesculus hippocastanum) je mohutný listnatý strom, ktorý patrí do čeľade mydlovníkovité (Sapindaceae), podčeľade pagaštanovaté (Hippocastanoideae). Je známy aj pod ľudovými názvami ako gaštan konský, gaštan divý, pagaštan divý alebo maďal obyčajný. Tento strom dosahuje výšku 20 až 30 metrov, s mohutnou, široko kužeľovitou až rozložitou korunou, ktorá môže mať šírku až 20 metrov. Jeho drevnatá stonka má sivohnedú až červenohnedú kôru, ktorá sa na starších stromoch odlupuje v šupinách.
Rodové meno Aesculus je odvodené z latinského slova esca, čo znamená jedlo, pričom Carl Linné chcel vyjadriť podobnosť pagaštana konského s jedlým gaštanom. Druhový názov hippocastanum pochádza z gréckeho slova hippos (kôň), čo súvisí s tým, že rozomleté semená pagaštana konského boli v minulosti liekom pre dýchavičné kone.
Listy a puky
Na konároch pagaštana sa nachádzajú nápadné, veľké, lesklé hnedé púčiky, ktoré sú veľmi lepkavé a objavujú sa už v zime. Protistojné listy vyrastajú na stopkách dlhých až 20 cm a sú dlaňovito zložené. Každý zložený list sa skladá z 5 až 7 obráteno vajcovitých lístkov, ktoré môžu dorásť až do 30 cm. Na okraji sú nerovnako zúbkaté. Na rube listov sa nachádzajú červenohnedé chĺpky, ktoré s dospievaním listov miznú a ostávajú iba na rozkonárení žilnatiny. Na jeseň sa listy sfarbujú do oranžovočervena a potom opadávajú. Po opadaných listoch zostávajú na vetvičkách podkovovité jazvičky.
Kvety pagaštana konského
Kvety pagaštana konského sa rozvíjajú zároveň s listami, kvitnú od apríla do júna. Vyrastajú vo veľkých vzpriamených súkvetiach kužeľovitého tvaru, ktoré môžu mať dĺžku až 30 cm a vyzerajú veľmi efektne, pripomínajúc sviečku. Jednotlivé obojpohlavné kvety majú priemer asi 2 cm a sú päťpočetné. Každý kvet sa skladá z koruny a kališných lístkov zrastených do päťlaločného kalicha. Korunné lupienky sú krémovobielej farby so žltou, ružovou až červenou kresbou. Majú obráteno vajcovitý tvar a po okrajoch sú kučeravé a brvité. Vnútri každého kvetného obalu sa nachádza jeden piestik a sedem tyčiniek. Horný lupienok je o niečo väčší než ostatné.
Zber a sušenie kvetov
Zbierame plne rozkvitnuté, bielo sfarbené strapce, ktoré majú príjemne sladkú vôňu. Kvety sušíme najviac pri 35 °C, aby nezhnedli. Kvet pagaštana je považovaný za antioxidant, ktorý chráni bunky pred oxidatívnym stresom. Napomáha udržiavať normálnu činnosť kardiovaskulárnej a cievnej sústavy, možno ho vyskúšať aj pri nepríjemnom pocite ťažkých nôh, pozitívne totiž pôsobí na žily a vlásočnice.
Konská masť z gaštanov / Pagaštan konský
Príprava nálevu z kvetov
Na prípravu nálevu zalejte 1 čajovú lyžičku kvetu gaštana 250 ml vriacej vody a v prikrytej nádobe nechajte 15 minút vylúhovať. Tinktúra sa pripravuje z kvetov a vtedy sa odporúča na vnútorné užívanie pri rôznych zdravotných problémoch.
Plody pagaštana konského
Po odkvitnutí sa kvety menia na suché, 6 cm veľké pukavé plody - tobolky, ktoré sú dosť tvrdé a na povrchu ostnaté. Vnútri každého plodu sa zvyčajne nachádzajú dve až tri semená horkej chuti. Majú lesklé hnedé osemenie a nápadný belavý pupok (hilum). Na rozdiel od plodov gaštana jedlého plody pagaštana konského nie sú jedlé a sú mierne jedovaté.
Zber a uskladnenie plodov
Semená zbierame po rozpuknutí zelenej šupky plodov (september-október), keď samé spadnú na zem. Dobre dozreté sú plody, ktoré prirodzene spadnú na zem. Plody uskladňujeme voľne v miske alebo v bavlnenom vrecku. Nedávame ich do uzatvárateľnej nádoby ani igelitového vrecka, mohli by začať plesnivieť. Uskladnenie v plátennom vrecku má aj tú výhodu, že takto naplnené vrecko môžete dať do postele k nohám.
Využitie plodov
Ak si chcete dopriať výbornú masáž unavených chodidiel, nasypte plody gaštana (bez vonkajšej pichľavej šupky) do plytkej vaničky a bosky po nich stúpajte. Semená pagaštana konského sa pre hojnosť škrobu zbierajú a využívajú na zimné prikrmovanie zveri. Známe je aj ich využitie v priemysle v druhej polovici dvadsiateho storočia - výťažky z nich sa používali do hasiacich prístrojov i na výrobu pracích prostriedkov, pretože obsahujú značné množstvo saponínov. Sú vhodným materiálom na výrobu rôznych výrobkov, často ich využívajú školáci i predškoláci v rámci tvorivých dielní.
Liečivé účinky pagaštana konského
Pagaštanu sa pripisuje liečivá sila najmä na cievny systém. Produkty s obsahom výťažku pagaštana konského pôsobia protizápalovo a zlepšujú pevnosť cievnej steny. S obľubou sú využívané pri hemoroidoch, metličkách, kŕčových žilách či iných zápaloch v cievnom systéme. Silu pagaštana možno využiť aj preventívne, chráni naše cievy pred vznikom trombózy - aby sa v stenách ciev netvorili krvné zrazeniny. Eliminuje pocit ťažkých nôh a tiež nočné kŕče v lýtkach.
Zloženie a účinné látky
V pagaštane sa nachádza komplex triterpénových saponínov a glykozidov označovaných ako escín, flavonoidy, oligomérne proantokyanidiny a katechínové triesloviny. Šupka semien a kôra kumaringlykozidov obsahuje eskulín, fraxín a skopolín.
- Escín: Pomáha znížiť koncentráciu určitých enzýmov v krvi pacientov s chorými cievami. Tým odstraňuje zadržiavanie tekutín v tkanivách a tonizuje cievy, čo podporuje spätný tok krvi. Podáva sa v hotových liečivách a v homeopatických prípravkoch proti ťažkostiam pri chronickej žilovej nedostatočnosti, pocitoch ťažkých a opuchoch nôh, kŕčových žilách, nočných kŕčoch v lýtkach a pri hemoroidoch.
- Flavonoidy: Pôsobia protizápalovo.
- Eskulín: Je súčasťou kombinovaných prípravkov proti chronickej žilovej nedostatočnosti. Vďaka schopnosti absorbovať ultrafialové žiarenie typu B sa dáva i do mastí na ochranu pred svetlom.
Využitie v ľudovej a oficiálnej medicíne
V rámci tradičnej ľudovej medicíny sú prípravky s pagaštanom vhodné na potieranie boľavých kĺbov pri reumatických ochoreniach, ale tiež na zle hojacie rany, vredy predkolenia či kožné ekzémy. Silnejší odvar z kvetov je vhodný skôr na vonkajšie použitie, je nápomocný pri ranách, popáleninách či ekzémoch.
V oficiálnej medicíne sa pagaštan používa ako súčasť prípravkov zvyšujúcich napätie ciev, prípravkov urýchľujúcich zrážanie krvi a zastavujúcich krvácanie i prípravkov proti zápalom. Získavajú sa z neho i prípravky proti kŕčovým žilám. Pre obsah eskulínu je súčasťou kožných gélov, ktoré zmierňujú opuchy, majú protizápalový účinok a tlmia bolesť.
Z čerstvých kvetov sa vyrába masážna tinktúra proti reume a lámke. Po zbere ich treba nasypať do fľaše, zaliať liehom a nechať vylúhovať na slnečnom mieste.
Pri vonkajšom použití je pagaštan úplne neškodný. Dlhodobé vnútorné používanie a silné dávky však môžu byť škodlivé, okrem bolestí hlavy môžu spôsobiť i otravy. Vzhľadom na závažné dôsledky sa jeho používanie bez konzultácie s lekárom neodporúča.
Pestovanie a rozšírenie
Pôvodne pochádza z malého územia v horách na Balkáne, z malého územia v severnom Grécku, Albánsku, severnom Macedónsku, Srbsku a Bulharsku. V treťohorách rástol i u nás, ale počas ľadovej doby v strednej Európe vyhynul. Až od 16. storočia sa začal pestovať v parkoch a záhradách. Na Slovensku i v celej Európe sa v súčasnosti hojne pestuje v parkoch a veľkých záhradách, kde patrí k najobľúbenejším okrasným drevinám. Môže rásť samostatne ako solitér, ale býva i súčasťou alejí a tiež ako lem starých ciest. Je náročný na obsah dusíkatých látok v pôde a preferuje hlboké a humózne pôdy, ale znesie aj horšie.
Odolnosť a ohrozenie
Pagaštan konský je veľmi mrazuodolný v dreve (do -29 °C až -34 °C), ale mladé výhony môžu poškodiť neskoré jarné mrazy. Toleruje exponované lokality a znečistenie ovzdušia. Už niekoľko rokov býva pagaštan silno poškodzovaný húsenicami invázneho motýľa ploskáčika pagaštanového (Cameraria ohridella). Na napadnutých listoch sa objavujú hrdzavé škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú. Takéto listy potom opadávajú. Tento škodca bol v roku 1984 objavený v Macedónsku, odkiaľ sa dostal i do strednej Európy. V súvislosti s otepľovaním sa rýchlo šíri, na Slovensko sa dostal v roku 1994.