Pestovanie a starostlivosť o mrazuvzdorné palmy v záhrade
Užívať si pocit ako na dovolenke pri mori môžete aj u vás doma vďaka tropickým rastlinám. Stále väčším trendom sa u nás stáva pestovanie paliem v záhradách či na terasách. Palmy už nie sú len exotickou rastlinou, stávajú sa čoraz viac populárne aj v slovenských záhradách. Nie všetky sú však prispôsobené na to, aby prežili našu zimu. Palmy sú atraktívne a dominantne pôsobiace rastliny. Hoci v našich končinách nepôsobia prirodzene, sú záhrady, kde sa mimoriadne hodia. Väčšinou sú to moderné a minimalisticky riešené kompozície na slnečných miestach. Pekne rozrastená palma sa tak môže stať vkusnou súčasťou exteriéru, napríklad obytného. Palmy vyniknú pri terasách, bazénoch, v zatvorenejších dvoroch a v átriách. Vždy sa snažte sústrediť ich viac do prednej časti záhrady, nie do predzáhradky, tu by pôsobili nápadne a neprirodzene. Palmy vyniknú skôr v mestských záhradách, menej alebo takmer vôbec nie na vidieku.
Mrazuvzdorné palmy - druhy a ich vlastnosti
Celkovo existuje okolo 3 000 druhov paliem, nájdu sa však medzi nimi aj také, ktoré sa dajú pestovať aj v našich klimatických podmienkach. Pri správnom pestovaní dokonca dokážu krásne prosperovať aj voľne vysadené v pôde. Niektoré druhy týchto tropických rastlín sa vo svojom prirodzenom prostredí takisto stretávajú s mrazivým počasím, preto vieme tieto druhy zimovať aj v našich podmienkach.
Trachycarpus fortunei (konopná palma)
Jednou z najodolnejších paliem, ktorá sa asi najviac hodí pre záhrady v našom pásme je trachykarp (Trachycarpus fortunei). Tento druh mrazuvzdornej palmy je jednou z najobľúbenejších, najodolnejších a zároveň najviac pestovaných paliem v miernom teplotnom pásme. Trachycarpus fortunei pochádza z horských oblastí Indie, Nepálu a Číny, kde rastú vo výškach 2 000 - 2 500 m n. m. Efektné vejárovité, tmavozelené listy tejto palmy vyrastajú z pevného kmeňa, ktorý je hlavne pri starších exemplároch zaujímavým pohľadovým prvkom. Štíhly kmeň je pokrytý jemnými konopnými vláknami, vďaka čomu nesie aj pomenovanie „konopná palma“. Dorastá do výšky až 15 metrov v prirodzených podmienkach, v našich podmienkach maximálne do 8-10 m, pričom ročný prírastok na kmeni palmy zasadenej v zemi môže predstavovať od 10 do 40 cm. Každým rokom dokáže pridať 7 až 15 listov. Dospelá palma dokáže dosiahnuť počet plne rozvinutých listov 8-15 kusov. Semenáče a palmy s vyvíjajúcim sa kmeňom dosiahnu 8 listov za rok. Palmy v kvetináči dosiahnu počet listov v počte od 5-10 kusov. Nechránená rastlina vydrží pokles teploty až do -17 °C. Mrazuvzdornosť tohto druhu môže byť niekedy mätúca, pretože pri teplote pod -12 °C palma prichádza o listy, avšak neuhynie. V dospelosti znesie široký rozsah teplôt vďaka svojej vysokej odolnosti voči mrazu a extrémnym poveternostným podmienkam. V prípade, ak hrozí pokles teploty vzduchu pod -12 °C, je nutné rastlinu zabezpečiť a dostatočne ju ochrániť, nakoľko pri tejto teplote začína mráz trhať listové pletivá a listy začínajú postupne mrznúť. Vtedy je nutné správne zazimovanie. Dobre zakorenená palma v kondícii znáša bez poškodenia mrazy -13°C a je schopná prežiť i teploty až -26°C. Štandardne však palma uhynie pri -17°C až -20°C. Mladé jedince chránime pred mrazmi pod -5°C. Z vlákien z kmeňa Trachycarpusu fortunei sa v Číne vyrábajú rôzne výrobky. V našich podmienkach Trachycarpusy vyžadujú celkom nízke nároky na starostlivosť.
Chamaerops humilis (palmička nízka)
Klasikou je palmička nízka (Chamaerops humilis). Tento druh obvykle dorastá do výšky 4 m, u nás je podstatne nižší. Chamaerops humilis alebo inak palmička nízka či trpasličia palma je jediná pôvodom európska palma. Od druhu trachycarpus fortunei sa odlišuje najmä pre svoje ostnaté stopky a taktiež pomalším rastom. Farba listov má jemný modrastý nádych. Narastá do výšky 4 až 5 metrov. Palmička nízka je mrazuvzdorná do -14 °C. Opäť platí, že pri nižšej teplote začínajú odumierať listy, konkrétne pri -8 °C. Palma však prežíva až do spomínanej teploty -14 °C. Pestovateľsky je nenáročná a pri splnení niekoľkých dôležitostí je aj v záhrade dlhoveká. Žiada miesto s dostatkom tepla, nevadí jej ani úpal a horúci vzduch. Staršie exempláre znesú pokles teploty v zime až do -18 °C. Palmička žiada občasnú zálievku, nevadí jej ani vysychavá piesočnatá pôda. Vždy musí byť dostatočne priepustná a ideálne s vyšším obsahom humusu.
Butia capitata (želé palma alebo vínna palma)
Butia capitata prezývaná aj ako želé palma alebo vínna palma patrí k robustnejším druhom paliem, dorastá do výšky až 6 metrov. Pochádza z Argentíny, Brazílie a Uruguaja, kde sa jej plody používajú na výrobu želé. Listy butie sú jemne sfarbené domodra a sú tvarované oblúkom smerujúcim smerom ku kmeňu. Vďaka širokej korune je vhodnou ozdobou najmä väčších priestranstiev. Tieto druhy paliem sú prispôsobivé a vo všeobecnosti nenáročné na pestovanie.
V sortimente exteriérových paliem existuje množstvo ďalších druhov, mnohé sú však zatiaľ v našich končinách menej známe. Treba zdôrazniť, že všetky tieto druhy sú na pestovanie v záhrade špeciálne pripravené, sú odolnejšie voči chladu. Palmy sa najčastejšie v záhradníctvach predávajú vo veľkosti od 150 - 500 cm. Od toho sa odvíja aj ich cena. Lacné rastliny ale palmy nie sú. Ak nad palmou uvažujete a ste začiatočníkom, vyberte si osvedčený druh.
Výsadba a pestovanie paliem v záhrade
Na úspešné pestovanie paliem je však nutné dodržať niekoľko pravidiel. Starostlivosť o palmy si vyžaduje mať záhradníckeho ducha, pretože im treba venovať aspoň trochu pozornosti. Pri každom jednom druhu je dobré sa poradiť so záhradníkom alebo pestovateľom paliem, aby ste zbytočne nezostali sklamaní.
Výber stanoviska
Palmy vyniknú skôr v mestských záhradách, menej alebo takmer vôbec nie na vidieku. Palmičkám vyhovuje južne, prípadne východne orientované a dostatočne chránené miesto. Znesú aj polotienisté miesto, tieň nie. Keď majú palmy dostatok slnka, ich listy sú atraktívnejšie a sýtejšie sfarbené. Poloha s dostatkom vlahy a svetla, chránená pred severnými a východnými vetrami, je ideálna. Vysádzať je najlepšie na miesto chránené pred silným chladným severným vetrom, najlepšie južné slnečné stanovisko. Ideálne za domom, v rohu budov, vo dvore, za plotom a pod. Aby palma bola chránená voči severnému vetru a práve počas zimy ju mohlo slnko zohrievať. Veterné stanovisko môže poškodiť listy, nie je to žiadna vada, ale palmy môžu pôsobiť nevzhľadne, taktiež treba myslieť na nižšiu odolnosť. Vhodné na výsadbu sú slnečné ale aj tienisté miesta s minimálnou dobou priameho slnka 5 hodín.
Termín výsadby
Palmy je najlepšie vysádzať na jar, maximálne do polovice leta, aby stihli čo najviac prekoreniť, sú tak odolnejšie, prispôsobia sa na danú lokalitu a môžu tak lepšie čeliť zime. Výsadbu je možné po celé vegetačné obdobie. Vysádzať palmy do záhrad môžete od marca, ideálne do začiatku leta. Hoci sa niekde uvádza aj jesenná výsadba, táto nie je u nás vhodná. Pri jarnej výsadbe po ukončení mrazov je však potrebné myslieť na to, aby zem nebola ešte príliš chladná, premrznutá - mohli by sa podchladiť korene. Palmy sú dodávané v črepníkoch a tie rýchlo prehreje slnko, preto treba dbať na to, aby po vložení do studenej pôdy/jamy nedostali teplotný šok, potom sa palma musí dlho spamätávať. Ak sa bojíte, že rastlina zakoreniť nestihne a hrozí jej vymrznutie, môžete ju v prvom roku nechať prekoreniť vo väčšom kvetináči. Vysádzame len palmy dobre prekorenené (korene v celom objeme kvetináča).
Príprava pôdy a výsadba
Dôležité je si dať záležať na príprave výsadbovej jamy. Tú by ste mali vyhĺbiť o hĺbke minimálne 60 cm a širokú do 1 metra. Vyťažený substrát sa vykopaním prevzdušní a môžeme z neho vybrať nežiaduce časti (veľké kamene, navážka). Jama by mala byť približne o 10 cm širšia ako je koreňový bal vysádzanej palmy a asi 30 cm hlbšia. Na dno jamy treba dať drenážnu vrstvu. Korene paliem totiž neznesú dlhotrvajúce hromadenie pôdnej vlhkosti. Výška drenážnej vrstvy by mala byť aspoň 15 cm, použiť môžete štrkové kamienky alebo keramzit. Predtým sme odporúčali drenáž, ale z vlastných skúseností vieme, že je nevhodná, nakoľko drenáž bola často vytvorená nevhodne a neslúžila na odvodnenie ale skôr ako zásobník vody, čo hlavne počas mrazivých dní robilo problémy. Ak máte ťažkú pôdu s obsahom kameňov, nemusíte sa báť - palmám takéto prostredie vyhovuje. Väčšina typov pôd na Slovensku je mnohokrát lepšia ako tá, kde palmy prirodzene rastú a kde sa pestujú, takže palmy budú za ňu vďačné a budú prosperovať. Nakoľko palmy pochádzajú z oblastí, kde je 3-4x väčší úhrn zrážok ako na Slovensku, je zrejmé, že voda v pôde nie je problém, vedia sa s ňou vysporiadať a práve naopak, dostatok vlahy aj počas zimy je výhoda.
Výsadba palmy
Iba v prípade, že je substrát veľmi nekvalitný, obsahuje príliš veľa ílu a minimum humóznej pôdy, je dobré substrát skvalitniť. Kupovaný záhradný substrát neodporúčame, obsahuje živiny len na 1 rok. Lepšie je palmám aj ornica, poprípade s prídavkom lesnej hrabanky (neodporúčame smrekovú hrabanku). Koreňový bal v jame treba zasypať kvalitným substrátom, ktorý je určený na pestovanie paliem. Využiť môžete aj vlastnoručne namiešaný hlinito - piesočnatý substrát. Palmy vysadené musia mať kompaktný a nepoškodený koreňový bal, inak sa neujmú. Okamžite po presadení palmu dobre zalejeme. Po výsadbe je vhodné palmu zaliať a vlahu treba dodávať počas najmenej dvoch mesiacov každý deň. Treba ale dať pozor na premokrenie. Najlepšie je palmy zalievať skoro ráno alebo neskôr večer. Listy možno palme rozviazať asi tri týždne po výsadbe. V tomto období by už mala byť pevne zakorenená.
Zálievka a hnojenie
Podľa svetelných podmienok upravujeme aj zálievku. V letných horúcich mesiacoch je potrebné palmu výdatne zalievať (Trachycarpus zbožňuje vodu, preto počas horúcich letných dní odporúčame výdatnú zálievku každý deň) o to intenzívnejšie v priepustnejších pôdach, kým korene prerastú do väčšej hĺbky, čo je približne po 2 - 3 rokoch. S príchodom chladnejších dní zálievku zmierňujeme. Počas vegetačnej sezóny palmu môžeme prihnojiť, čo sa odzrkadlí na jej vzraste, farbe a prírastkoch. Počas obdobia od jari do jesene odporúčame palmu prihnojovať hnojivom, ktoré sa postará o sýtozelenú farbu rastlín. Palmy Trachycarpusu štandardne narastie za sezónu 8-15 listov a prírastok kmeňa 10-30 cm. Platí, že dobre prekorenené palmy menšieho vzrastu sa lepšie aklimatizujú a majú väčšie prírastky ako väčšie a staršie palmy. Od polovice augusta odporúčame prihnojovať jesenným hnojivom, ktoré podporuje vyzrievanie pletív, čo je na správne prezimovanie paliem kľúčové. Z našich pozorovaní sme zistili, že palmy s pravidelnou zálievkou tohto hnojiva boli v lepšej kondícii a prezimovali lepšie, bez väčšej ujmy listov. Hnojenie je veľmi vhodné na jar po ukončení mrazov, optimálne so širokým obsahom prvkov. Potom už stačí 1x mesačne iba ľahké prihnojenie, aby sa palme dostali základné živiny. Sezónu je vhodné zakončiť hnojivom s vyšším obsahom draslíka. Draslík podporuje vyzretie pletív, čím palmu pripraví na zimu.
Starostlivosť a rozmnožovanie
Palmy sú relatívne bezproblémové, najmä ak sú pestované v severnejších a chladnejších klimatických oblastiach. V južných teplých oblastiach sa občas stretávame s problémami s hmyzom a voškami. Ochorenia sú zriedkavé. Občas sa stretávame so škvrnami na listoch a žltnutím. Na zlepšenie estetického vzhľadu, aby palma vyzerala čo najlepšie a krásne rástla, odporúčame pravidelne odstraňovať zožltnuté, prípadne hnedé a odkvitnuté kvety, ktoré ju zbytočne vysiľujú a spomaľujú jej rast. Palmy sa dajú rozmnožovať semenami, je to však dlhotrvajúci proces a vyžaduje dávku trpezlivosti. Výsadba semien sa odporúča v lete, pretože semená potrebujú dostatočnú teplotu pre vyklíčenie. Niektoré druhy je možné rozmnožiť aj odrezkami, táto technika je však pri palmách náročná a odrezky potrebujú špecifickú starostlivosť, aby zakorenili.
Zimovanie mrazuvzdorných paliem
Ako však vyzerá starostlivosť o palmy a čo všetko treba urobiť pred zimou? Pokiaľ listy v zime omrznú a nie je poškodená stonka rastliny, na jar uschnuté listy ostriháme, palmu dostatočne zalievame a tá skoro bohato vyraší novými listami. Ak sa bojíte, že rastlina zakoreniť nestihne a hrozí jej vymrznutie, môžete ju v prvom roku nechať prekoreniť vo väčšom kvetináči. Listy paliem bývajú po zime poškodené, čomu sa dá zabrániť, iba ak sa rastlina zimuje vnútri - teda v kvetináči. Poškodené listy je možné orezať, po oteplení narastú opäť nové mladé listy. Palmám samozrejme treba poškodené či suché listy na jar ostrihať.
Ochrana koreňov a kmeňa
Hoci sú palmy schopné zvládnuť aj mrazy, je treba ich chrániť pred teplotnými extrémami, ktoré sa vyskytujú najmä na severe Slovenska. Pred príchodom chladného mrazivého počasia je vhodné rastliny zamulčovať pri báze - kôrou, lístím alebo rašelinou. Táto vrstva bude chrániť korene palmy pred poškodením. Palmy čerstvo vysadené z kvetináčov do zeme je potrebné najmä v zimnom období po dobu min. 2 až 3 rokov chrániť prihrnutím koreňov mulčom proti premrznutiu koreňovej časti, ktoré sú ešte plytké. Okrem koreňov treba chrániť aj kmeň a samotné listy. Kmene paliem, najmä mladších a čerstvo vysadených exemplárov je dobré pred zimou obaliť jutovinou, alebo trstinou. Okolitú pôdu treba zakryť suchými listami, vždy aspoň 20 cm vysokou vrstvou. Na ochranu kmeňa sú palmy vybavené spleťou vlákien, ktoré sa tvoria spolu s listami a tvoria prirodzenú ochranu kmeňa. Na obalenie palmy je najvhodnejšie použiť netkanú textíliu, jutovinu či bambusové rohože. Na zimu treba vždy zviazať aj listy paliem, najlepšie dohora a k sebe. Týmto spôsobom sa ochráni stred vegetačného vrcholu, teda nové listy. Dôležité je, aby bolo zabránené stekaniu vody do listových srdiečok (vlhko v tejto časti rastliny počas zimy je najväčšou hrozbou). Srdiečko sa nazýva miesto, kde rastline rastú nové listy a je citlivé na nahnívanie v prípade, ak sa doň voda dostane. Na vrchnú časť rastliny treba použiť bielu netkanú textíliu, ktorá sa používa na ochranu rastlín pred mrazom. Na palmu je vhodné vyrobiť jednoduchú konštrukciu, ktorá bude niesť textíliu a taktiež zamedzí tomu, aby sneh prenikol do srdiečka rastliny.
Zazimovanie paliem v pôde
Pri mrazoch pod -12°C sa palmám poškodzujú listy, praskajú v nich pletivá a uvoľňuje sa z nich voda. Tu je vzduch, vetranie práve potrebné. Ak je palma pri tejto teplote zabalená - vlhkosť neunikne a palmy budú mať tak väčšie poškodenie listov, taktiež to môže naštartovať hnilobné procesy a uhynie celá rastlina. Preto plamy do teploty -15°C baliť ani zimovať nijako neodporúčame. Pri najsilnejších mrazoch je často jasno a to je veľký predpoklad, že hneď ráno vyjde slnko a to môže palmu pri vhodnom umiestnení ohriať. Celé koruny paliem alebo jednotlivé vejárovité listy je možné obaliť aj netkanou textíliou. Nikdy sa nesmie palma na zimu obaliť klasickou fóliou. Prichádzalo by totiž k hromadeniu vzdušnej vlhkosti a k nežiadúcemu rozmnožovaniu plesní. Počas zimy je tiež potrebné striasať z paliem ťažký sneh. Ten by mohol rastliny poškodiť. Vo všeobecnosti je pre zimujúce palmy lepšie, ak sú zasnežené. Okolo novovysadenej palmy si tiež môžete na zimu inštalovať pevnú konštrukciu a na túto položiť bublinkovú fóliu. Tento špeciálny kryt občas ale treba vyvetrať. Na vrch bielej textílie je vhodné aplikovať aj transparentnú fóliu, ktorá prepúšťa svetlo, ale nedovolí vlhkosti preniknúť k rastline. Ak v zime nasneží, je vhodné sústrediť sneh v okolí palmy, kde bude svojimi izolačnými vlastnosťami chrániť rastlinu. Ak máte rastlinu, ktorá je už väčšia a vzrastlá, postup môže vyzerať rovnako, navyše môžete zviazať listy okolo srdiečka a nahromadiť materiál okolo kmeňa palmy.
Palmy vysadené vo voľnej pôde nie je nutné v zime zalievať, vystačia si s prirodzenou vlahou. Pri zabezpečení suchších podmienok pred a počas zimného obdobia prežíva nechránená rastlina bez poškodenia mrazy -13°C až -15°C. Vo svojej domovine je krátkodobo vystavovaná teplotám až -21°C, bez toho aby bola viditeľne poškodená. Ak sa náročnému presúvaniu do interiéru chcete vyhnúť, môžete si zaobstarať staršie rastliny, ktoré by už mali byť aklimatizované, no vždy kupujte z overených záhradníctiev.
Zazimovanie paliem v kvetináčoch
Palmy môžeme pestovať celoročne v kvetináči. Počas vegetačnej sezóny môžeme palmy umiestniť von podľa potreby na rôzne miesta s rovnakými podmienkami ako pri vysadených palmách. Palmy v kvetináči nezimujeme vonku počas zimy! Ani tá najmrazuvzdornejšia palma by to nezvládla. Je to iné ako pri výsadbe priamo vo voľnej pôde, kde palmy proti premrznutiu koreňov chráni substrát. Palme v črepníku premrznú korene zo všetkých strán, vysilí ju to a následne uhynie. Bežne takto palmy zvládnu mráz v črepníku do -5°C (krátkodobo -8°C). Ak máte palmu v kvetináči, jednoducho ju na zimu presuňte do chladnejšej miestnosti, ako je garáž, pivnica alebo zimná záhrada. Počas teplejších zimných dní nezabudnite na dôsledné vetranie miestnosti, aby bola zabezpečená cirkulácia vzduchu. Teplota počas zimy by sa mala pohybovať v rozmedzí od 0 °C do + 15 °C. Počas zimy pri tejto teplote polievame len mierne, udržujeme substrát mierne vlhký. Čím je chladnejšie, tým menej potrebuje palma vodu a svetlo, pretože v nej neprebieha fotosyntéza a palma „spí“. Akonáhle sa začne dvíhať teplota, nároky na vlahu a svetlo sa zintenzívňujú. Ak je na jar vhodné počasie, palmu presunieme von a pokračuje opäť v raste. V kvetináči sú prírastky menšie, nakoľko sú korene obmedzované kvetináčom a menším množstvom živín.
tags: #palma #kvet #do #zimnej #zahrady