Pestovanie paradajok doma: Kompletný sprievodca pre záhradkárov
Pestovanie paradajok doma je populárnou záhradníckou aktivitou, ktorá prináša nielen radosť z vlastnej úrody, ale aj možnosť vychutnať si čerstvé, chutné a zdravé plody. Paradajky patria medzi najčastejšie pestovanú zeleninu na slovenských záhradách. Či už ich pestujete v záhone, v kvetináči alebo v skleníku, správna starostlivosť je kľúčom k sladkým, šťavnatým plodom.
Pestovaniu priesad sa venuje takmer polstoročie a v aktuálnej ponuke má približne 40 druhov zeleninových priesad. “Najradšej mám začiatočníkov. Sú to veľmi milí a príjemní ľudia, ktorí ma vnímavo počúvajú a pýtajú sa. Môžem im poradiť a má to dobrú odozvu. Potom mi napíšu alebo zavolajú, že sa im darí a sú šťastní.”
V máji, keď už pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov, sa záhradkári sústredia na výsadbu teplomilných druhov zeleniny do svojich hriadok. K najčastejšie pestovaným patria paradajky a papriky. Podľa dlhoročnej tradície by sa po troch zamrznutých už nemali vyskytovať nočné mrazy. Po 15. máji nastáva teda obdobie, kedy by sme sa už nemali obávať vysádzať na vonkajšie záhony predovšetkým teplomilné rastliny, medzi ktoré patrí paprika, paradajky, uhorky a tekvicovité plodiny.
Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba.
Ak nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp.
Vhodné nádoby na pestovanie paradajok sú kľúčové pre úspech. Odporúčajú sa úmerne väčšie rozmery nádob. Pre jednu rastlinu potrebujete nádobu, ktorá má objem 25 - 30 litrov, ale ani väčšia nie je na škodu. Črepníky sú perfektným riešením pre tých, ktorí nemajú prístup do skleníka a zároveň si chcú vychutnať čerstvé paradajky vypestované sami. Plodiny v kvetináčoch môžete umiestniť na parapet, balkón alebo terasu a naplniť priestor vôňou zelene. Ide o ideálne riešenie pre ľudí žijúcich v panelákoch alebo domoch bez prístupu do záhrady.
Pri výbere správnej odrody paradajok je dôležité zvážiť, či ich budete pestovať v záhrade, v skleníku alebo na balkóne. Pre pestovanie paradajok v interiéri sú vhodné cherry paradajky, ktoré nevyžadujú toľko priestoru. Vyberajte teda trpasličie odrody paradajok. Odrôd mini paradajok existuje viac, niektoré je možné bez problémov pestovať v kvetináči na okennom parapete. Populárne odrody pre domáce pestovanie sú napr. 'Stupické skoré', 'Tornado F1' alebo 'San Marzano'.
Pri výbere priesad nejde o to, aká je vysoká. Dôležitá je mohutne vyvinutá koreňová sústava. Rastlina môže mať kľudne 20 - 30 cm, nemusí mať pol metra.
Príprava pôdy a výsadba
Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.
Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l).
Pri sadení paradajok ich sádzame hlbšie, až po spodné listy, čím podporíme rast koreňov. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia. Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. V súčasnosti je prelomovým hnojivom, ktoré predstavuje pre rastliny významný zdroj dôležitých živín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast rastlín a zaručuje kvalitnú a bohatú úrodu. Robím z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.
Riadim sa spôsobom sadenia rajčín a paprík, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu" a zaručí úspešné ujatie priesady a predpoklad pre jej ďalší kvalitný rast a bohatú úrodu. Vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou.
Starostlivosť o paradajky
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Ideálne je to ráno, ja svoje rastliny polievam s prvými lúčmi slnka, často už o 6 - 7 ráno. Každopádne treba minimalizovať kontakt vody s rastlinou, polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou. Používam vlažnú vodu. Rastliny sú živý organizmus a studená sprcha by na ne mohla pôsobiť ako keby ste seba ráno obliali studenou vodou. Pre rastliny je to šok a dlho sa z toho spamätávajú.
Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny, ale hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny. Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme). Kto nie je precitlivený na chemické hnojivá, môže ich tiež použiť v koncentrácii, ktorú predpisuje výrobca.
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Je potrebné paprikám odstrániť prvý kvet - budúci plod? Hlavne záhradkárom - začiatočníkom to zvykne byť ľúto, takto sa pripraviť o úrodu. Keď sa na rastline vytvoria prvé tri kvety, tak ich odporúčam odstrániť. V prípade, že sme to nestihli a vytvorili sa už malé plody, tak ich čím skôr treba odtrhnúť. Má to veľký význam pre bujný rast priesady. V počiatočnom štádiu rastu sa snažíme, aby sa vytvorila hlavne zelená hmota na rastline, ako základ bohatej úrody.
Pri pestovaní paradajok je vhodné myslieť aj na ich vhodné susedstvo a vysádzať ich do blízkosti napríklad mrkvy, bazalky, paštrnáka alebo kôpru, čím sa ich rast podporí. Paradajky nie je prospešné vysádzať do blízkosti zemiakov alebo uhoriek. Paradajky a zemiaky lákajú rovnakých škodcov, čím sa ich nevhodné pôsobenie na tieto rastliny násobí.
Pri pestovaní paradajok v nádobách je mimoriadne dôležitá pravidelná zálievka. Rastliny paradajok vyžadujú prerezávanie výhonkov. Keď paradajky dosiahnu vhodnú výšku a dobre sa vyvinú, odporúča sa postupne odstraňovať listy nachádzajúce sa pod najnižšími trsmi. Zlepšíte tak cirkuláciu vzduchu okolo rastliny a poskytnete plodom lepší prístup slnečného žiarenia. Počas defoliácie sa oplatí ponechať 1-2 listy pod najnižším trsom, aby rastlina mohla stále vykonávať procesy fotosyntézy a správne fungovať.
V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne. Mnohí záhradkári sa na mňa obracajú s prosbou, ako zachrániť paradajky, ktoré sú poškodené plesňou. Väčšina z nich však odmieta akýkoľvek chemický postrek. Žiaľ, použitie biologických prípravkov pri silnom poškodení rastlín je neefektívne.
V tomto období existuje ešte možnosť výsadby priesad, ktoré si pripravíme z odlomených bočných výhonkov. Dôrazne upozorňujem, že výhonky musia byť odlomené iba zo zdravých paradajok, ktoré neboli napadnuté plesňou. Môžeme ich nechať zakoreniť vo vode alebo rovno zapichnúť do pôdy a pravidelne polievať.
Pri pestovaní paradajok v nádobách je tiež dôležité zvážiť hnojenie. Rastliny paradajok sú náročné na pravidelný prísun živín. Keď sa sadia do nádob, vyžadujú si hnojenie asi každé dva týždne. Uistite sa, že rastliny zásobujete základnými živinami, ktoré potrebujú - dusíkom, fosforom a draslíkom. Tieto tri prvky sú všetko čo je potrebné na pestovanie takmer všetkých druhov rastlín. Niektoré hotové substráty vo vreciach už obsahujú hnojivá, preto si prečítajte akú zem ste použili, aby ste zistili, či sú tieto základné živiny už v zmesi obsiahnuté.
Choroby a škodcovia
Paradajky môžu byť náchylné na rôzne choroby a útoky škodcov. Dve bežné choroby sú múčnatka a hniloba koreňov. Múčnatka sa prejavuje ako biely povlak na listoch, zatiaľ čo hniloba koreňov ovplyvňuje korene rastliny. V oboch prípadoch je dôležité zabezpečiť dobré vetranie, vyhnúť sa nadmernému zalievaniu a sledovať stav pôdy. Pokiaľ ide o škodcov, bežným problémom sú háďatká, roztoče a vošky.
Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
Pásavka zemiaková - určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
Zber úrody
Čas zberu paradajok závisí od mnohých faktorov, ako je odroda paradajok, poveternostné podmienky a spôsob pestovania. Vo všeobecnosti väčšina odrôd paradajok dosiahne zrelosť plodov v určitom čase po vysadení sadeníc alebo zasiatí semien. Prvé plody sú spravidla pripravené na zber asi po 60 dňoch. Najlepší spôsob, ako skontrolovať, či sú paradajky pripravené na zber, je sledovať ich farbu a chuť. Paradajky sa podľa odrody zmenia na žiarivý odtieň červenej, žltej alebo ružovej. Vtedy dokazujú, že sú pripravené na zber. Môžete však tiež skontrolovať paradajky ich jemným stlačením. Ak sú zrelé, budú mierne mäkké. Potom si už len pochutíte.
Zrelé paradajky prezradí sýta červená farba, záhradkári ich odporúčajú zbierať zrána.
Sadenie paradajok (NOVÁ ZÁHRADA)
tags: #paradajky #pestovanie #doma