Pestovanie uhoriek: Príčiny horkosti, vädnutia a schnutia plodov a ich riešenia
Uhorka (Cucumis) je rod rastlín patriaci do čeľade Cucurbitaceae, ktorý zahŕňa asi 52 druhov. Rastliny rodu Cucumis sú jednoročné popínavé byliny s dlanovito zloženými listami a úponkami, ktoré im umožňujú šplhať po oporách. Kvety sú jednopohlavné, žltej farby a vyrastajú jednotlivo alebo vo zväzkoch. Uhorky patria medzi najjednoduchšiu a najobľúbenejšiu zeleninu. Vypestovať ich nie je vôbec náročné. Uhorky sú teplomilné, popínavé rastliny, ktoré milujú slnko, no na rozdiel od väčšiny druhov zeleniny majú radi aj nepretržite vlhkú pôdu. Výhodou uhoriek je, že oproti paradajkám alebo paprike potrebujú o niečo kratší čas na rast a dozretie plodov, takže ich je možné vysádzať priamo v záhrade aj zo semien. Aj v prípade uhoriek je však možné predpestovať si sadenice v interiéri, ktoré sa následne presadia do záhrady, čo nám umožní predĺženie sezóny a tým pádom aj posilnenie úrody. Takéto sadenice uhoriek je potrebné vysadiť 3 týždne pred presadením do zahrady, čím im zabezpečíme dostatočný náskok. V zohriatej, vlhkej pôde a s dostatkom slnka rastú uhorky veľmi rýchlo (môžu dorásť až do niekoľko metrovej výšky) a dokážu byť pomerne produktívne až kým ich nespomalí chladnejšie počasie na konci sezóny.
Pri pestovaní uhoriek je jedným z prvých krokov rozhodnutie sa o tom, akú odrodu budete pestovať. Niekto hľadá najlepšie odrody uhoriek nakladačiek, ktoré si môže spracovať a zavariť. Iní zase hľadajú chutné šalátové uhorky vhodné na pestovanie v skleníku, no a čoraz väčšej obľube sa dnes tešia partenokarpné odrody. Tie nepotrebujú na to, aby plodili, opelenie hmyzom. Dnes už medzi partenokarpnými druhmi uhoriek nájdete aj nakladačky, avšak v minulosti boli takto vyšľachtené len šalátové uhorky pestované v skleníkoch a fóliovníkoch, do ktorých sa hmyz potrebný na opelenie dostal len veľmi ťažko.
Výber vhodnej odrody
Existujú tisíce odrôd uhoriek rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín uhoriek, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa uhorky rozdeľujú na nakladačky a šalátové uhorky, no ich diverzita je taká bohatá, že len ťažko sa dajú všetky zaradiť do týchto dvoch kategórií. Tým, že sú šalátové uhorky väčšie, väčšinou potrebujú aj dlhší čas na zrenie a preto sa častejšie pestujú v skleníkoch.
Odrody uhoriek nakladačiek
Uhorky nakladačky sú často označované aj ako poľné uhorky a ich plody sú menšie s výraznejšou chuťou. Vhodné sú na ďalšie spracovanie a zaváranie. Z domácich odrôd sú najspoľahlivejšie hruboostňové nakladačky (vhodné aj do chladnejších oblastí) REGINA F1, ADMIRA F1, JITKA F1, LADA F1, VIOLA F1 a novinka SVATAVA F1. Regina F1 je hybrid hrubostennej uhorky, ktorá patrí k tým najobľúbenejším medzi záhradkármi. Plody sú vysokej kvality a prerastajú len veľmi pomaly. Je tolerantná voči plesni uhorkovej, rezistentná voči černi uhorkovej a CMV a tolerantná tiež voči antraknóze. Viola F1 je hrubostenná odroda, ktorá sa vyznačuje vyšším výnosom ako Regina, považuje sa za vylepšenú Reginu. Je odolná voči chorobám a veľmi dobre znáša chlad, preto je vhodná aj do chladnejších oblastí. Jitka F1 je hrubostenná odroda, ktorá je geneticky nehorká a vysoko odolná voči chorobám. Je menej náročná na teplo, takže je vhodná aj do chladnejších oblastí. Plody sú kratšie a štíhle. Fatima F1 je hybrid jemnostennej uhorky s geneticky nehorkým plodom, ktorý je štíhly aj po prerastaní. Odroda je odolná voči černi uhorkovej, múčnatke uhorkovej aj plesni uhorkovej. Citlivá je na nedostatok vlahy a nízke teploty. Milena F1 je geneticky nehorká jemnostenná uhorka s mohutnou vňaťou a štíhlymi plodmi. Je citlivá na poklesy teplôt, preto je vhodnejšia na pestovanie v teplejších oblastiach. Karolina F1 je jemnostenná a veľmi výnosná hybridná odroda, ktorá má kvalitné a štíhle plody. Je odolná voči chorobám a vhodná skôr do teplých oblastí, keďže je citlivá na poklesy teplôt.
Šalátové uhorky a ich odrody
Šalátové uhorky nazývané tiež uhorky hadovky, sa vyznačujú veľkými plodmi. Uhorky šalátovky si pestovatelia zvyčajne vyberajú podľa toho, či ich chcú pestovať vonku na záhone, alebo v skleníku či fóliovníku. Na pestovanie šalátových uhoriek v skleníku sú vhodné partenokarpické odrody. Zo šalátoviek potom NATÁLIE F1, LINDA F1 MIX, a VIKTÓRIE F1. Linda F1 Mix je odolná, stredne neskorá poľná šalátovka s veľmi kvalitnými plodmi. Plody sú menšie, geneticky nehorké, štíhle a sýto tmavozelené. Odroda je veľmi odolná voči chladu a má schopnosť dobrej regenerácie. Odolná je aj voči chorobám. Minisprint F1 je odroda šalátovky určená na pestovanie do skleníka. Má krátke plody s dĺžkou najviac 17 cm. Plody sú nehorké, stredne zelené a lesklé. Orca F1 je partenokarpická šalátová uhorka, ktorej plody dosahujú až 50 cm. Tribute F1 je partenokarpická šalátová uhorka s dlhými plodmi, ktorých dĺžka je od 28 do 35 cm. Je geneticky nehorká a tmavozelená.
Podmienky pre úspešné pestovanie
Výsledky pestovania veľmi závisia nie iba od odrody, ale aj od kvality osiva. Úroda z kvalitného osiva je vždy omnoho lepšia než z bežného, priemerného osiva.
Stanovište
Zvoľte slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Keďže sú to teplomilné rastliny, citlivé na chlad, vyžadujú slnečné polohy, bez zatienenia. Nevhodné sú ťažké a zlievavé pôdy. Uhorkám sa najviac darí v hlinitej pôde s dostatkom humusu, pretože rastlina potrebuje pre to, aby sa jej dobre darilo dostatok živín a aj dobrú zálievku. Uhorkám sa najlepšie darí na slnečnom stanovisku, ktoré je chránené pred vetrom. Vhodné je, aby bola pôda pred výsadbou pohnojená kompostom alebo maštaľným hnojom.
Pôda a hnojenie
Pôda by mala byť tiež odvodnená a mäkká. To dosiahnete práve použitím kompostu. Na správny rast, kvalitu a výšku úrody má výrazný vplyv hnojenie dusíkatými hnojivami, ktoré rozdelíme do troch dávok. Prvú, napríklad síranom amónnym, aplikujeme pri príprave pôdy. Druhú (vo forme liadku amónneho) tri až štyri týždne po výsadbe, alebo keď sa na rastlinách objavia základy kvetov. Poslednú dávku dusíka vo forme liadku vápenatého aplikujeme vo fáze rastu plodov. Medzi vynikajúce organické hnojivá patrí granulované Hoštické hnojivo na uhorky. Môžete siahnuť aj po hnojivách v tvare ekologických hnojivých tyčiniek. Ďalšou alternatívou sú kvapalné hnojivá na uhorky. Uhorky patria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a preto prosperujú najmä v pôdach bohatších na živiny a organickú zložku. Zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú a preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar uhorke vystačí po celú sezónu, no na posilnenie úrody je vhodné uhorky prihnojiť čerstvou dávkou kompostu alebo iným prírodným hnojivom (žihľavový výluh pre rast a kostná múčka pre tvorbu plodov) ako náhle začne rastlina kvitnúť a produkovať plody.
O kvalitnú úrodu uhoriek sa môžeme ochudobniť aj nedostatočným hnojením porastu. Dôležité je organické hnojenie; maštaľný hnoj aplikujeme už na jeseň pri základnej príprave pôdy. Nahradiť ho môžeme kvalitným, dobre vyzretým kompostom. Fosforečné a draselné priemyselné hnojivá aplikujeme v dvoch dávkach. Prvú pri príprave pôdy, väčšinou na jeseň, a druhú v jarnom období.
Pri pestovaní na balkóne je rozdiel medzi balkónovým a záhradným pestovaním spočíva v silnejšom prihnojovaní. Zemina by mala byť hlboká aspoň 20 cm. Na pestovanie uhoriek na balkóne budete potrebovať dostatočne veľké nádoby alebo kvetináče s dobrou drenážou. Odporúča sa použiť nádoby s minimálnym priemerom 30 cm a hĺbkou 20-25 cm. Nádoby naplňte kvalitným záhradníckym substrátom zmiešaným s kompostom alebo organickým hnojivom.
Výsev a výsadba
Či už vysádzate uhorky do záhrady vo forme semien alebo predpestovaných sadeníc, v každom prípade by mala výsadba uhoriek v záhrade nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy a pôda je dostatočne zohriata (minimálne 20 °C). Zahriatie pôdy môžete urýchliť položením čiernej fólie, ktorá akumuluje teplo zo slnka v pôde. Na sadenie uhoriek si vyhliadnite slnečné stanovisko s minimálne 6 hodinami priameho slnka denne. Semená alebo sadenice uhoriek môžete vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 45 cm rozstupoch pokiaľ majú pripravenú oporu/konštrukciu, po ktorej sa budú popínať.
Skorší výsev či výsadba predpestovaných sadeníc urýchli zber, často pred plným nástupom plesne uhorkovej. Berieme ohľad na neskoré jarné mrazy v polovici mája a aj na možnosť zálievky. Veľmi skoré výsevy (okolo 20. apríla) chránime fóliou alebo bielou netkanou textíliou. Nedoporučujeme nakličovanie semien, získa sa málo a hrozí zaschnutie.
Sadenice si môžete pripraviť buď do kompostovateľných kvetináčov, alebo do sadbovačov či iných plastových kvetináčov. Semená uhoriek sa sadia do kvetináčov priemeru 6 - 9 cm. Na dve musia mať dierku pre odtečenie prebytočnej vody. Nevkladajte viac ako 1 semienko do kvetináča, pretože rastliny by sa “bili” a nemusia sa uchytiť.
Pred presadením sadeníc uhoriek von je dôležité ich aklimatizovať na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc. Takto aklimatizované sadenice uhoriek môžeme presádzať do záhrady.
Čas výsevu semien uhoriek závisí od toho, či chcete pestovať uhorky v skleníku alebo vonku v záhone či v parenisku. Vhodná doba pre výsev semien do pareniska alebo do skleníka je koncom apríla. Ak chcete sadiť uhorky zo semien priamo na záhon, odporúčame tak urobiť až v druhej polovici mája, respektíve po “zamrznutých”. Na výsev odporúčame použiť semienka, ktoré boli namorené.
Uhorky vysievame tak, že do vopred pripravenej a prekyprenej pôdy urobíme motykou plytkú ryhu a do nej nalejeme vodu. Vodu necháme vsiaknuť a potom do ryhy ukladáme semienka po jednom vo vzdialenosti približne 3 až 4 cm. Semienka prikryjeme nie veľmi hrubou vrstvou suchej zeminy. Semienka, ktoré zasejeme takýmto spôsobom, by mali vzísť približne po týždni.
V skleníkoch a fóliovníkoch sa môžu vyskytnúť škodcovia - vošky, molice, a skočky. Spoliehame sa radšej na prevenciu „náletov“ škodcov. U vošiek a molíc sa osvedčili žlté lepové dosky. Pri skočkách odstraňujeme a ničíme napadnuté listy hneď v samom začiatku pri prvých príznakoch „mozaiky“.
Starostlivosť počas rastu
Mulčovanie bráni rastu buriny okolo rastlín a udržuje pôdu vlhkú a kyprú. Nesmieme však šľapať blízko rastlín. Mulčovanie je vhodné zvlášť vo fóliách a vertiko-systému. Najvhodnejšia je čierna netkaná textília, ktorá prepúšťa vzduch a vodu lepšie ako čierna fólia. Podobný účinok ako netkaná textília má mulčovanie. Na mulčovanie použite prírodný materiál hrubšej štruktúry - kôra, seno, slama, lístie, piliny, štrk a pod. Pozor - piliny alebo čerstvo pokosená tráva môžu vo vrstve cca 3 cm spôsobiť plesnivenie pôdy. Pri pestovaní uhoriek je ideálne pokryť pôdu okolo rastlín mulčom (slamou, drevnou štiepkou, kôrou, atď.), ktorý chráni pôdu pred vysúšaním a burinami a plody pred kontaktom s pôdou.
Je to nepriama ochrana proti plesni uhorkovej - listy vyššie nad zemou rýchlejšie schnú (po daždi, rose) a suché listy pleseň napadá neskôr a menej než listy vlhké. Ďalšou výhodou sú lepšie a čistejšie plody, vyšší výnos a pohodlnejší zber. Rastliny uhoriek sa však samé do výšky neťahajú (na rozdiel napr. od popínavých fazulí). Musíme im pomôcť, ovíjaním okolo špagátu alebo navedením do ôk sietí. V priaznivých podmienkach (predovšetkým dostatok živín a vlahy) dosiahneme porast až 2m výšky.
Aj prirýchlenie smeruje k úspešnému zberu - možno tak „predbehnúť“ pleseň. V priaznivých oblastiach stačia nízke fóliové kryty (prípadne odklápacie - vetranie). Pri tak krátkej dobe použitia vydrží fólia obvykle niekoľko rokov, môžeme pod ne siať či sadiť. V chladnejších oblastiach je najlepšie pestovať uhorky vo fóliovníkoch/skleníkoch. Vyplatí sa viesť rastliny do výšky na špagátoch, aby sa ušetril priestor. Dôležité je vetranie, a to aj za špatného počasia. V nevetranom fóliovníku sú listy dlho vlhké, čo uľahčuje napadnutie plesňou. Vetraním taktiež umožňujeme prístup včiel, ktoré kvety opeľujú. Bez toho rastliny síce bujne rastú, ale neopelené kvety sa nevyvíjajú v plody. To neplatí pre tzv. partenokarpné odrody.
Pestovanie uhoriek na sieti je stále populárnejšie a má to hneď niekoľko dôvodov. Tým prvým je minimalizácia plesní. Uhorky na sieti lepšie "dýchajú", presychajú a zelené časti neustále neležia na vlhkej pôde, ktorá sa na množenie patogénov priamo ponúka. Ku kvetom a plodom sa dostane viac slnka. Pestovanie na sieti je ľahké, pretože rastlina so svojimi úponkami prirodzene plazí sama. Stačí do záhona upevniť sieť kolmo k zemi. Keď sú sadenice dostatočne vysoké, začneme ich na sieť smerovať. Potom už regulujeme ich smer a vyvádzame konce stoniek až k hornej časti siete, odkiaľ potom necháme rastlinu prerastať späť dole.
Rovnaké pozitíva ako pestovanie na sieti má aj vyväzovanie uhoriek. Vyväzovanie prebieha rovnako ako napríklad u fazule. Najľahšie je umiestniť sadenice na záhone do kruhu a do jeho stredu zapichnúť približne 1,5 až 2 metre dlhú tyč. Pri každej sadenici zapichneme do zeme kolík a vyvedieme špagát k vrcholu tyče. Po týchto napnutých povrázkoch potom budeme smerovať rastúce stonky - dostatočne silný šľahúň vždy opatrne priviažeme k tyči pomocou povrázku a necháme ho rásť až k vrcholu tyče.
Zavlažovanie
Pri nedostatku vlahy rastú uhorky slabo a výnos je nízky. V suchých oblastiach či obdobiach sa zálievka vždy vyplatí (ak je možná). Je to taktiež opatrenie proti plesni - pri dostatku vlahy uhorky bujne rastú a rýchlo nahrádzajú choré a poškodené listy novými. Veľmi dôležité je zalievať menej často, ale zato dôkladne. Časté kropenie listov malou dávkou vody iba podporuje pleseň, rastlina ďalej trpí suchom - pôda pod listami je suchá alebo mokrá iba na povrchu.
Bez závlahy to nejde. Dôležité je udržiavať prevlhčenú celú vrstvu pôdy, v ktorej sú korene. Teplota zálievkovej vody by nemala byť nižšia, ako je teplota pôdy. Preto najvhodnejší čas na zavlažovanie je ráno, keď je teplota pôdy a rastlín približne rovnaká. Rastliny treba zavlažiť aj hneď po zbere plodov. Medzi najvhodnejšie spôsoby závlahy patrí brázdový podmok alebo kvapková závlaha. Pri nich sa listy rastlín nezmáčajú a znižuje sa tak riziko napadnutia plesňou. Dodržaním závlahovej dávky, pravidelnosti a správnej aplikácie závlahy sa vyvarujeme vädnutia rastlín, plodov a vzniku chorôb.
Jedna z najčastejších chýb, ktorá sa netýka len pestovania uhoriek, je nesprávne zalievanie. Pri pestovaní uhoriek, je nevyhnutné vedieť ako často, kedy a hlavne ako, ich zalievať. Nepravidelné polievanie spôsobí to, že vám uhorky zhorknú. S uhorkami je to rovnaké, ako s paradajkami - potrebujú veľké množstvo vody keďže práve tieto dva druhy zeleniny ju potrebujú k tomu, aby boli chutné šťavnaté. Tie potrebujú denne aspoň liter a pol vody na jednu rastlinku. Pokojne im môžete dopriať aj dvojnásobnú dávku, a hlavne ak je suché obdobie. Ak si na uhorkách všimnete spľasnuté listy, je to pre vás znamenie toho, že sú uhorky nedostatočne poliate. Polievať by ste ich mali skoro ráno, a ak je priveľké sucho, polievajte ich aj večer, ale až počas západu slnka, keď už nie je tak horúco. Kontrolujte si aj teplotu vody, tá by mala byť vlažná. Pri použití studenej vody by vám uhorky zhorkli. Taktiež zalievanie listov by uhorkám neprospelo, pretože to spôsobuje vznik baktérií a plesní. Vhodnou voľbou na polievanie je priesaková hadica, pri ktorej nehrozí, že budú poliate aj listy.
Uhorky majú koreňový systém rozložený v pomerne plytkej vrstve pôdy. Pri pravidelnej okopávke je dôležitá zvýšená opatrnosť, aby sme nepoškodili vlásočnicové korene, ktoré zásobujú rastliny vlahou. Len veľmi ťažko sa regenerujú a rastlina pri nedostatku vlahy a živín nie je schopná tvorby plodov.
Pri pestovaní uhoriek v skleníku alebo vo fóliovníku je dôležité vedieť, že uhorky sa neznášajú s paradajkami, preto nesaďte tieto dva druhy rastlín vedľa seba do uzatvoreného priestoru. Platí to tak pri pestovaní v skleníku ako aj pri pestovaní vo fóliovníku. Uhorky potrebujú vysokú vlhkosť vzduchu a sú dosť náročné na zálievku. Môže sa teda stať, že v čase obeda dôjde pri nedostatočnej zálievke a nízkej vlhkosti vzduchu k vädnutiu listov. V takom prípade však zachovajte chladnú hlavu a uhorky polejte odstátou vodou ku koreňu, nikdy nie na listy.
Uhorky potrebujú dostatok vlahy, pričom najdôležitejšie je oň dbať v čase kvitnutia a dozrievania plodov. Ak je počas tohto obdobia rastlina vystavená stresu z nedostatku vody, prípadne z prílišnej vlhkosti, môže to zvýšiť horkú chuť jej plodov. Kľúčom k úspechu je dbať o to, aby bola pôda stále mierne vlhká.
Hnojenie
Trocha liadku ( alebo zriedeného hydinového trusu) na začiatku kvitnutia, prípadne ešte znovu na začiatku zberu a opakovaná listová výživa (Harmavit a pod.) taktiež výdatne podporí rast listov, teda „regeneráciu“ - viď zálievka. Bez dostatku vlahy je však účinok prihnojenia menšia.
Aj správne hnojenie je pre uhorky dôležité. Môže sa vám zdať, že po ich vysadení, nič také nepotrebujú, ale nie je to pravda. Aj uhorky potrebujú z niečoho prijímať potrebné živiny, ktoré im práve hnojenie poskytuje. Hnojivo, ktoré by ste mali uprednostniť by malo zvyšovať hladinu dusíka v uhorke. Keď rastliny prestanú rásť, sledujte ich, aby ste sa uistili či nie je ešte potrebné použiť hnojivo. Uhorky sú známe vysokou potrebou dusíkatých hnojív, no zároveň zle znášajú vyššie koncentrácie priemyselných typov hnojív.
Choroby a škodcovia
Pri pestovaní uhoriek sa stretávame s viacerými problémami. Okrem vädnutia rastlín alebo plodov to môžu byť aj malé, deformované a inak nekvalitné plody. Toto všetko sa viac alebo menej odzrkadlí na množstve a kvalite dopestovanej úrody.
Choroby a škodcovia sa nevyhýbajú ani uhorkám, pričom častejšie ich napádajú pri pestovaní v skleníkoch a fóliovníkoch. Tu totiž vzniká ideálne prostredie pre rôzne druhy chorôb a tiež sa tu darí viacerým škodcom. Poďme sa teda pozrieť na choroby a škodcov, s ktorými sa pestovatelia uhoriek môžu najčastejšie stretnúť.
Pleseň uhorková
Pleseň uhorková (Peronoplasmopara cubensis) je najobávanejšou hubovou chorobou uhoriek. Od jej prvého výskytu v roku 1984 porasty uhoriek a cukrových melónov pravidelne poškodzuje a čím skôr sa objaví, tým väčšie škody spôsobí. Jej výskyt podporuje daždivé počasie, ale aj časté ovlhčenie rastlín pri zavlažovaní. Pestovanie uhoriek v tieni vysokých stromov alebo budov je tiež faktorom podporujúcim šírenie ochorenia. Na infikovaných listoch sa vytvárajú drobné, žlté, žilnatinou ohraničené škvrny. Na spodnej strane listov sa v miestach škvŕn objavuje sivohnedý nálet konídionosičov s tmavými výtrusmi.
Uhorkové listy majú svetlozelenú až žltozelenú fľaky ohraničené žilkami na vrchnej strane starších listov. Počas vlhká nájdete na spodnej strane listov tmavosivý plesňový povlak. Najlepší spôsob prevencie proti plesni uhorkovej je zabezpečiť rastlinám dostatočné vetranie a vyhnúť sa zbytočnému ovlhčovaniu listov.
Prevenciou je dôkladné ranné zalievanie rastlín, čím zvýšite pôdnu a vzdušnú vlhkosť. To sa múčnatke páčiť nebude, pretože obľubuje teplo a sucho. Napadnuté rastliny čo najskôr odstráňte.
Pri prvom výskyte plesne uhorkovej treba zasiahnuť chemicky. Treba tomu však predísť pravidelným vetraním skleníkov a zalievaním kultúr - znížite infekčný tlak choroby.
Ak dodržíme body 1. - 9. nemusíme väčšinou proti plesni „striekať“. Ak chceme mať istotu, že sme nič nezanedbali, postačia 1 -2 postreky s prípravkom Champion 50Wg, Cuproxat SC, Infinito atď. Pri pestovaní vo veľkom, kde počítame aj s tržbami, sa oplatí chrániť intenzívnejšie.
Múčnatka
Je jednou z najbežnejších hubových chorôb. Zároveň patrí medzi tie najhoršie. Rýchlo sa šíri a často fatálne zasiahne celý porast. Zasahuje tak skleníkové ako aj poľné porasty uhoriek. Na listoch sa vytvárajú biele pavučinkové škvrny okrúhleho tvaru. Rýchlo však pribúdajú a rastlinu významne oslabujú. Múčnatka najprv napadne slabé rastliny a neskôr sa rozšíri do celého porastu.
Ochrana spočíva v dôkladnom odstránení pozberových zvyškov. Z chemických prípravkov sú vhodné Kumulus WG a Thiovit Jet. Rastliny treba ošetriť preventívne po zistení prvých príznakov ochorenia (zvyčajne v júli) v 7- až 10-dňových intervaloch.
Najvhodnejšie je vysadiť už namorené semienka uhoriek, ktoré sú ošetrené proti plesniam. Môžete siahnúť aj po biologických postrekoch proti plesniam ako napríklad Alginure prípravok na posilnenie odolnosti rastlín proti hubovým chorobám. Jeho výhodou je, že po večernom postreku môžete ihneď na ďalší deň bezpečne konzumovať plody. Ak hľadáte postrek proti tejto hube, medzi najpredávanejšie u nás patrí Champion 50 WG - univerzálny fungicíd a baktericíd proti širokému spektru hubových chorôb.
Vírus žltej mozaiky
Žltá mozaika cukety (Zucchini yellow mosaic virus - ZYMV) napáda všetky druhy tekvicovitej zeleniny. Tento vírus sa vyskytuje najmä v južnejších častiach Slovenska a napadá všetky tekvicovité rastliny, ale aj napríklad uhorky. Vírusové choroby je ťažké identifikovať, pretože príznaky sa medzi jednotlivými rastlinami líšia a môžu sa tiež meniť v závislosti od veku rastliny a podmienok jej pestovania. Najbežnejšie spôsoby identifikácie vírusov mozaiky sú uvedené nižšie: Listy sú škvrnité so žltými, bielymi a svetlými a tmavozelenými škvrnami, ktoré sa zdajú byť vyvýšené. To dáva listom blistrovitý vzhľad. Rastliny sú často zakrpatené alebo rastú slabo. Rastliny môžu mať iné deformácie a ich listy môžu byť zvlnené. Po infikovaní rastlín už nie je možné vyliečiť vírusy mozaiky. Z tohto dôvodu je prevencia kľúčová! Ak však rastliny vo vašej záhrade prejavujú príznaky vírusov mozaiky, minimalizujte poškodenie takto: Odstráňte všetky napadnuté rastliny a zničte ich. Nedávajte ich do kompostu, pretože vírus môže pretrvávať v infikovanej rastlinnej hmote. Spaľujte napadnuté rastliny. Dôsledne sledujte ostatné rastliny, najmä tie, ktoré sa nachádzajú v blízkosti infikovaných rastlín. Záhradnícke náradie po každom použití dezinfikujte.
Škodcovia
Medzi najznámejších škodcov patria strapky, molice, vošky. Môžete sa ich zbaviť hneď niekoľkými spôsobmi - lepovými doštičkami, insekticídmi ako napr. biologický Biool s obsahom repkového oleja.
Roztočec chmeľový: Poškodenie listov poukazuje aj na možnosť napadnutia rastlín roztočcom chmeľovým. Voľným okom je neviditeľný - má len 0,5 mm. Vytvára však jemné viditeľné pavučinky na rastlinách, škodí cicaním. Poškodzuje predovšetkým skleníkové uhorky, ale v teplých a suchých rokoch napáda aj poľné uhorky. Z chemických prípravkov možno proti nemu použiť Neemazal - T/S alebo Vertimec 018 EC. V skleníkoch a fóliovníkoch možno použiť aj ekologickú biologickú ochranu.
Molice: Najčastejšie sa vyskytuje molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum). Škodia na rajčiakoch, paprike, baklažáne, uhorke a inej plodovej zelenine, hlavne v skleníkoch a fóliovníkoch. Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum) sa vyskytuje najmä v zatvorených priestoroch, ale môže škodiť aj v poľných podmienkach. Škodí vyciciavaním štiav z listov. Listy žltnú, deformujú sa a opadávajú. Sú pokryté medovicou. Na začiatku výskytu dospelých jedincov vykonať postrek bakteriálnym produktom NovaFerm® ORION, v koncentrácii 3 %, spolu s prípravkom BorOil, v koncentrácii 0,2 %.
Strapky: Strapka západná (Frankliniella occidentalis) je drobný hmyz so štíhlym čiarkovitým tvarom tela. Žije na púčikoch kvetov a listov, ktoré silne poškodzuje. V skleníkoch môže vytvárať 5 až 7 generácií. Strapka západná (Frankliniella occidentalis) škodí vyciciavaním štiav hlavne na kvetoch, kvetných pukoch a na mladých listoch. Prezimuje v štádiu imága v pôde v skleníkoch, prezimovanie na otvorenom poli nebolo zatiaľ u nás zistené. V skleníku má 5 až 7 generácii. Škodí aj na otvorenom poli. Strapka tabaková (Thrips tabaci) škodí na listoch, vegetačných vrcholoch, kvetoch a plodoch. Na napadnutých častiach sa vytvárajú striebristé, lesklé, nepravidelné škvrny s drobnými čiernymi kôpkami trusu. Preventívne opatrenia sú dôležité najmä v skleníkoch. Ochrana proti strapkám je obtiažna.
Vošky: Vošky (Aphididae) sa na dyni červenej vyskytujú veľmi často. Najčastejšie sa vyskytujú: voška maková (Aphis fabae), voška broskyňová (Myzus persica), voška rešetliaková (Aphis nasturtii) a voška bavlníková (Aphis gossypii). Škodia vyciciavaním štiav z pletív rastlín, vylučujú medovicu, ktorá býva znečistená hubami a čerňami. Napadnuté mladé rastliny zaostávajú v raste.
Veľký boj (UHORČÍK)
Riešenie problémov s plodmi
Prečo uhorky horknú? Horknutie plodov spôsobuje vysoký obsah glykozidov, ktorý sa u väčšiny moderných odrôd šľachtením znížil. Môže ho však spôsobovať aj nadmerne suché počasie s nedostatočnou a nepravidelnou závlahou, ako aj veľké kolísanie denných a nočných teplôt.
Deformované plody: Najčastejšou príčinou tohto problému bývajú náhle zmeny teploty, ktoré môžu mať negatívny vplyv na opelenie (v prípade nepartenokarpických odrôd). Partenokarpické odrody majú tú schopnosť, že rastliny nasadia plody aj bez opelenia, preto sú vhodné aj do skleníka.
Opadávajúce mladé plody: Dôvodom spŕchavania malých plodov býva nedostatočná výživa rastlín, hlavne nedostatok dusíka. Uhorky sú známe vysokou potrebou dusíkatých hnojív, no zároveň zle znášajú vyššie koncentrácie priemyselných typov hnojív.
Málo plodov: Zalievate a poctivo hnojíte? Ak áno, problém bude príliš zahustená rastlina. Zálistky treba vylamovať hneď, ako sa objavia. Čím skôr to urobíte, tým menšia rana na rastline vznikne. S množstvom zálistkov sa porast zbytočne zahusťuje a s nedostatkom svetla prichádza aj zle prúdiaci vzduch v okolí rastlín. Tým vznikajú ideálne podmienky na tvorbu plesní. Postupom času sa aj na zálistkoch môžu tvoriť kvety a rastlina tak musí vydať množstvo energie do nasadzovania a dozrievania ďalších plodov, na ktoré však už nemá kapacitu. Dôležité je, zálistky vylamovať včas, ideálne každý druhý deň a rukou.
Hniloba špičiek plodov: Spôsobuje ju nevyrovnaná výživa, a to buď z dôvodu nedostatku vápnika v pôde, alebo z nadbytku draslíka a dusíka, čo obmedzuje príjem vápnika rastlinou. Dodaním hnojiva do pôdy v čase naplno rozbehnutej vegetácie už problém nevyriešite.
Správny zber
Nevhodným a nešetrným spôsobom zberu plodov môže dôjsť k poškodeniu až odumretiu výhonkov. Plody preto zberáme odlomením, rezom alebo odstrihnutím. Nikdy ich netrháme, aby sme nepoškodili stonky. Uhorky v zberovej zrelosti pozberáme čo najskôr, aby sa rýchlejšie vyvíjali ďalšie. Ak necháme plody na rastline príliš dlho, môže sa stať, že rastlina ďalšie plody v mladom štádiu rastu odvrhne a nevyvinú sa.
Uhorky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber je postupný. Plody uhoriek oberajte ešte pokým sú pevné a ich jadierka sú mäkké. Vtedy majú najväčšiu kvalitu, nie sú horké a pravidelným oberaním takýchto plodov rastlinu stimulujeme k produkcii ďalšej úrody. Naopak, ak necháme čo i len jeden plod úplne dozrieť uhorka môže úplne prestať s plodením. Uhorky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami či nožom aj so stopkou. Takto rastlinu zbytočne neťaháte a nepoškodíte. Uhorky sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie uhoriek je vhodná klasická príprava nakladaných uhoriek v sladkokyslom náleve.
tags: #pestovani #uhoriek #schnuce #plody