Pestovanie a rez figovníka pre bohatú úrodu
Figovník (Ficus carica) sa v posledných rokoch opäť dostáva do centra pozornosti záhradkárov. Ide o nenáročný subtropický ovocný ker, ktorý v našich podmienkach výborne rastie a zároveň pôsobí mimoriadne dekoratívne. Veľké laločnaté listy, krehká silueta a sladké, zdravé plody dodávajú každej záhrade nádych Stredomoria. Plody - figy - sú bohaté na vlákninu, antioxidanty, železo, draslík aj vápnik a predstavujú cenný doplnok výživy. Figovníky pestované dlhodobo v kvetináčoch presádzame každé 4 roky. V kvetináčoch sa dajú pestovať aj špeciálne figovníky, určené pre pestovanie len ako izbové rastliny. Patria sem figovník lesklý, figovník kaučukový alebo figovník lýrovitolistý. Je pre ne typické, že nemajú radi zmenu prostredia a hneď po prenesení na iné miesto začnú zhadzovať listy.
V našich zemepisných podmienkach, ktoré sú čoraz podobnejšie Stredomoriu, sa figám darí. Dostatok teplých slnečných dní môže prispieť k tomu, že aj u vás doma ročne dozrejú desiatky sladkých plodov. Niektoré odrody dokonca dávajú úrodu dvakrát ročne, ktorá sa počíta v desiatkach kilogramov! O tento priestorovo výrazný ker sa však treba vedieť postarať.
Figovníky odporúčam vysádzať do voľnej pôdy v záhrade alebo aj na sídlisku až ako dvojročné či trojročné rastliny. Dôvod je veľmi jednoduchý, mladšie drevo by nám mohlo pri veľmi nízkych teplotách úplne vymrznúť. Dvojročné a staršie kríky sú odolné až do -15 °C a vydržia úplne bez poškodenia. Avšak aj napriek tomu odporúčam figovník ochrániť pred mrazivými dňami a nocami jednoduchým obalením kmeňa do papiera a pôdu okolo koreňov slamou. Umiestniť by sme tieto rastliny mali na slnečné miesto, ktoré je dobre chránené pred silnými vetrami. Mnoho slnka figovníku neublíži, odolný je aj voči slnečnému úpalu.
V našich podmienkach rastie figovník ako bujný ker. Na čerstvých zelených výhonoch však nerodí. Prvé dva roky je ker slabý a náchylný na mráz. Zvykne sa preto pestovať v kvetináči, v ktorom figovník ľahko premiestnite podľa potreby na bezpečné miesto, chránené pred mrazom. Neskôr, po zosilnení už zvládne aj vysadenie do pôdy. Dobrým zvykom je vkladať figovník aj spolu s kvetináčom do zeme. Koreňovému balu sa tak dostane tienenie a lepšie si udrží vlahu.
Figovník znáša rez veľmi dobre, udržiavame ním tvar a výšku. Pravidelný rez pomáha aj tomu, aby rastlina prinášala bohatú úrodu. Ročné prírastky na korune môžu pri ideálnych podmienkach dosahovať 1,5 - 2 metre. To, čo sa na prvý pohľad zdá ako pestovateľský úspech, však môže zapríčiniť zhoršenú rodivosť. Mladé výhony korunu nadmerne zatemňujú.
Strihanie figovníka je kľúčové pre zabezpečenie jeho zdravia a bohatej úrody. Strihanie figovníka je dôležité pre odstránenie poškodených, chorých alebo preplnených vetiev. Pre pevnosť a dobre rozloženú kostru kríka figovníka je dôležitý každoročný rez. Už v prvom roku pestovania sa na jar skracuje hlavný výhonok na 5-6 púčikov, aby sa vytvorili aj bočné konáriky. Tie sa na nasledujúci rok opäť skrátia na 3-5 púčikov. Rez figovníka je nevyhnutný aj kvôli bohatej úrode. Figovníky najlepšie rodia na kratších bočných konárikoch.
Kedy strihať figovník?
Figovník znáša rez veľmi dobre. Jarný rez sa odporúča vykonať v druhej polovici februára alebo začiatkom marca, teda tesne pred rašením. Netreba sa báť ani drobnejších korekcií v hlavnom vegetačnom období. Na jar po posledných mrazoch. Vtedy zároveň dobre vidieť aj všetky namrznuté časti. Rez na jeseň sa neodporúča, pretože vtedy rastlina stráca veľa šťavy. Tesne pred zimou by ste odstránili veľké množstvo obrastu, ktorý v podstate, ak by prišla ozaj tuhá zima, môže vymrznúť bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo existenciu kra. Ak sa tak stane, na jar namrznuté výhonky jednoducho odstránite.
Ako strihať figovník?
Na strihanie figy sa odporúčajú ostré záhradnícke nožnice alebo pílky. Skráťte hlavné výhonky na päť až šesť púčikov. Odrodené konáre po zbere úrody odstránime. Výhonky, ktoré smerujú dovnútra kra. Myslite na to, že príliš hustý ker slabo rodí. Až do zdravého dreva zrežte výhonky poškodené mrazom. Najviac namŕzajú mladé, teda minuloročné. Zbavujte sa priebežne (každých pár rokov niektorej) starej zhrubnutej časti kra tak, že ju hlboko zrežete a nahradíte novými výhonkami. Vymrznuté výhonky zrežte až na živé drevo a rany zatrite voskom alebo špeciálnym stromovým balzamom. Pri formovaní kra v mladom veku založíme potrebný počet konárov (6-10). V prvom roku budovania výhonky môžeme mierne skrátiť, aby sme podporili ich rozkonárenie, v ďalšom období výhonky neskracujeme, aby sme sa nepripravili o istú úrodu zo základov plodíkov v hornej často výhonkov. Skracujeme len v prípade namrznutia, keď počkáme do času, kým rastlina nezačne pučať a namrznutú časť odstránime rezom nad zdravým púčikom. Ďalej pri skorom jarnom reze odstraňujeme prebytočné výhonky, aby koruna bola dostatočne svetlá a základné výhonky vyrastajúce z koreňovej časti rastliny. Prebytočné letorasty je možné aj vylámať v prvej polovici jari, aby zbytočne nazahustili ker. Rastlina spravidla mohutne rastie a ak niekoľko zím nezmrzne, dosiahne výšku, pri ktorej je pomerne ťažko oberať plody bez použitia rebríka, V takom prípade je vhodné začať s obmedzovaním výškového rastu. Využívame pri tom rez na prevod na nižšie rozkonárenia na osi kostrových konárov, prípadne každoročne z rozkonárení na vrchole konárov odstraňujeme 1 až 3 najsilnejšie výhonky. Ak dôjde k zmrznutiu celého kra, rastlina zabezpečí regeneráciu tvorbou veľkého množstva základných výhonkov z koreňovej časti. Časť z nich treba počas vegetácie vylámať, inak by ker bol príliš prehustený, čo by neprospelo dobrému vyzretiu dreva. Následne opäť zapestujeme potrebný počet konárov bez zbytočného skracovania.
Figovníku nevadia ani hlbšie zásahy do starého dreva. Ak teda máte staršiu rastlinu, ktorej tvar vám už nevyhovuje, pokojne ju zrežte. Väčšie rany zatrite štepárskym voskom alebo stromovým balzamom. Zo spiacich púčikov postupne vyrastú dlhé mladé výhonky. Ak by sme to mali zhrnúť, zvoľte si jeden zo spomínaných termínov podľa toho, ako vaša rastlina (ne)rodí.
Figovníky zvyknú v zime uschnúť, lebo nie sú polievané a zimy bez snehu sú suché. Počas zimy sa odporúča ochrana figovníkov prihrnutím pôdy, krytom z trstiny, vrecoviny alebo čečinou. U mladých rastlín spojte výhony do jedného trsu, zviažte ich a obaľte vhodným materiálom. Niekedy však figovník po zime nezačne pučať vôbec. Dajte mu však ešte šancu. Prekvapiť vás môže novými výhonkami pokojne aj začiatkom leta.
OREZANIE FIGOVNÍKOV | Najlepšie techniky rezu pre VÄČŠIE OVOCIE a LEPŠIU ÚRODZU
Ne Zabudnite, že pravidelné strihanie figovníka je nevyhnutné pre jeho zdravý rast a bohatú úrodu.
Podmienky pre pestovanie:
- Slnko a vietor: Figovník vyžaduje teplé a slnečné miesto, najlepšie orientované na juh alebo juhozápad. Vyhovuje mu slnečné miesto, kde je chránený pred prudkými nárazmi vetra. Mnoho slnka figovníku neublíži, odolný je aj voči slnečnému úpalu.
- Pôda: Figovník ocení priepustnú, neutrálne až mierne zásaditú pôdu. Dobre sa mu bude dariť v piesčito-hlinitej, mierne vápnitej a výživnej pôde.
- Voda: Na priamom slnku netrpí úpalom, no počas horúcich letných dní vyžaduje aj dostatok vlahy. Predovšetkým, ak ho máte zatiaľ vysadený v kvetináči, kde sa zemina nadmerne vysušuje aj prehrieva. Figovníky potrebujú najviac vody v jarných a letných mesiacoch. V čase dozrievania plodov je veľmi dôležité obmedziť prísun vody iba na nevyhnutne potrebné minimum. To zabezpečí dobré vyzretie plodov a ich vysokú cukornatosť.
Hnojenie:
Od apríla do júla mesačne pridajte NPK hnojivá s vyšším podielom draslíka. Kry figovníkov vo voľnej pôde hnojíme špeciálnym hnojivom dostupným v záhradníctve najlepšie na jeseň. Hnojenie dusíkom netreba preháňať.
Zimovanie:
Figovník je mrazuvzdorný do teplôt -15 °C, preto ak bývate v teplejšej časti Slovenska, neprekáža jej ani zimovanie vonku. Aj z toho dôvodu sa mladšie, iba niekoľkoročné figovníky odporúča zimovať v skleníkoch alebo vo svetlých miestnostiach s teplotou okolo 10 - 15 °C. Na zimu listy zhadzujú a odpočívajú. Figovník je len čiastočne mrazuvzdorný. Bez vhodnej zimnej ochrany figovník buď veľmi premrzne, alebo dokonca úplne odumrie. Najlepšie je prezimovať figovník vonku na mieste chránenom pred vetrom a dažďom - napríklad pod prístreškom, ako je prístrešok na auto. Pred mrazom a chladom ho chráňte tak, že koreňový bal zakryjete hrubou vrstvou lístia, jedľovými konármi alebo kokosovou rohožou. Korunu opatrne zabaľte do vlny. Keďže rastlina v zime aj tak zhadzuje listy, môžete figovník prezimovať aj v tmavej, chladnej pivnici. Ak žijete v oblasti s mimoriadne drsným zimným počasím, môžeme tento spôsob len odporučiť, pretože ochrana pred mrazom vonku nemusí byť dostatočná. Zimovanie v tme sa stáva problematickým až na jar, pretože figovníky klíčia veľmi skoro a vtedy potrebujú svetlé, ale chladné miesto.
Choroby a škodcovia:
V našich podmienkach netrpia figovníky prakticky žiadnymi chorobami a škodcami. Z chorôb sa môže vyskytnúť antraknóza. Po jej zistení neodkladne odstráňte napadnuté časti a následne preventívne aplikujte jesenný a jarný postrek vhodnými prípravkami. Ojedinele sa môžete stretnúť s tzv. hrdzou figovníkov (hnedočervené škvrny na listoch), ktorá sa objavuje v chladnom a vlhkom prostredí. Môže spôsobiť opadanie listov, oslabenie rastliny a malú úrodu. Najznámejší škodca figovníkov je listomôľka figovníková, ktorá sa objavuje stále viac. Listomôľka je malá húsenička, ktorá vyžiera listy a pokrýva ich pavučinkami. Zvykne sa objavovať dva razy do roka a to začiatkom leta a na jeseň. Ďalšou chorobou, ktorej sa pravdepodobne nevyhnete je vírusová mozaika. Toto ochorenie má čoraz viac stromov v zahraničí a aj na Slovensku sa tento vírus rozširuje.
tags: #pestovanie #a #rez #figy