Kompletný Sprievodca Pestovaním Čiernych Ríbezlí: Od Výberu Odrody po Zber

Čierne ríbezle (Ribes nigrum) sú obľúbené ovocné kríky, ktoré sú nielen chutné a výživné, ale aj pomerne nenáročné na pestovanie. Pochádzajú zo severnej a strednej Európy a severnej Ázie, kde sa prirodzene vyskytovali v lesoch a vlhších oblastiach. Dnes patria medzi významné ovocné plodiny najmä v krajinách strednej a severnej Európy.

Krík čiernych ríbezlí dorastá približne do výšky 1 až 1,5 metra a vytvára rozložitý porast s množstvom výhonkov. Listy sú typicky troj až päťlaločné a majú jemnú aromatickú vôňu. Na jar sa objavujú drobné zelenkasté kvety, z ktorých sa vyvinú strapce tmavých bobúľ.

Čierne ríbezle boli známe už v stredoveku, keď sa využívali najmä ako liečivá rastlina. Vo väčšom rozsahu sa začali pestovať približne v 16. a 17. storočí. Sú plné vitamínu C, antioxidantov a ďalších zdraviu prospešných látok, vďaka čomu sú dôležitou súčasťou letných dezertov, džemov a zdravých nápojov.

Ríbezle v skratke

Ríbezle sú členmi rodu Ribes. Sú to sladkokyslé plody plné chuti a zvyčajne sa pestujú ich nasledujúce odrody (typicky klasifikované podľa farieb):

Čierne ríbezle (Ribes nigrum): Sú známe svojou silnou chuťou, vďaka ktorej sú viac ideálne pre sirupy, džemy a podobné potravinové výrobky, než aby sa jedli čerstvé. Čierne ríbezle produkované odrodou „Boskoop Giant“ a „Noir de Bourgogne“ sú však veľmi chutné. Aj plody „Ben Sarek“ a „Titania“ sú veľké a dostatočne sladké, aby sa mohli konzumovať čerstvé, ak sú riadne dozreté. Čierne ríbezle sú čiastočne sterilné, takže je lepšie zasadiť dve odrody blízko seba.
Červené ríbezle (Ribes rubrum): Zvyčajne sa používajú na výrobu štiav, džemov, alebo lekvárov. Obľúbené sú ich odrody „Cascade“ s veľkým a sladkým ovocím, „Red Lake“ dobre rastúci druh s dlhými obdobiami kvitnutia a dozrievania a „Wilder“ s tendenciou šíriť sa a s extrémnou produktivitou. Červené ríbezle sú zvyčajne samoopelivé, ale za určitých podmienok profitujú z krížového opeľovania s ďalšou červenou alebo bielou odrodou.
Biele ríbezle (Ribes sativum): Tieto majú zvyčajne nižší obsah kyselín ako iné odrody, takže sú ideálne na priamu konzumáciu. Najlepšie biele ríbezle sú takmer priehľadné. „White Dutch“ má sladké, šťavnaté bobule a „White Imperial“ produkuje veľké množstvo malých bobúľ s veľmi nízkou kyslosťou. Rovnako ako červené ríbezle, aj biele sú zvyčajne samoopelivé, ale môžu sa opeľovať aj s ďalšou bielou alebo červenou odrodou.

Nutričné hodnoty čiernych ríbezlí

Z hľadiska obsahu nutričných látok patria čierne ríbezle medzi najcennejšie druhy ovocia. Už päťdesiat gramov čerstvých plodov alebo sedemdesiatpäť gramov čerstvej šťavy z čiernych ríbezlí prípadne šesťdesiat gramov mrazených bobúľ dodá organizmu odporúčanú dennú dávku vitamínu C. Čierne ríbezle majú najvyšší podiel vlákniny zo všetkých druhov ovocia, v priemere 4 %.

Čierne ríbezle patria medzi ovocné druhy s vysokým obsahom vitamínu C (až 300-400 mg na 100 g plodov, čo je desaťkrát viac ako citróny) a esenciálnych minerálov. Plody majú nízku kalorickú hodnotu, pretože obsah glycidu, tuku a dusíkatých látok je nízky. Celkový obsah cukrov sa pohybuje medzi 2,5 až 10 %. Čierne ríbezle sa líšia od väčšiny druhov ovocia aj tým, že obsahujú málo disacharidov (sacharózy). Rozhodujúci je obsah vysoko hodnotných monosacharidov (glukózy, fruktózy).

Z polysacharidov je veľmi cenný výskyt pektínov, celulózy a škrobu. Obsah pektínu býva od 0,1 do 1,6 %. Priemerný obsah tukov v čiernych ríbezliach sa pohybuje od 0,5 do 1,7 %, bielkovín od 0,9 do 1,9 %. Čierne ríbezle majú vysoký obsah minerálnych látok. Z hľadiska výživy človeka je pri čiernych ríbezliach významný vysoký obsah vitamínov, predovšetkým vitamínu C, ktorého je v plodoch 95 % v redukovanej forme kyseliny L-askorbovej. Podľa genetických vlastností obsahujú jednotlivé odrody od 950 do 2890 mg.kg-1 vitamínu C. Čierne ríbezle obsahujú ďalej vitamín B 0,63 mg.kg-1, P a karotén, soli draslíka, triesloviny, bioflavonoidy, pektínové látky, 2 až 4 % volných kyselín a antokyanové farbivá. Listy obsahujú asi 0,75 % silíc. Čierna ríbezľa je zaujímavá i z hľadiska obsahu flavonoidných látok, provitamínu A a vitamínu skupiny B. Údaje o obsahu minerálnych látok sa často rozchádzajú, avšak je isté, že čierne ríbezle ako ovocie majú týchto látok najviac. Obsahujú aj vysoký podiel organických kyselín (1 až 4 %), ktoré majú antibakteriálne účinky. Pre spracovanie je dôležitý obsah trieslovín. Pri čiernych ríbezliach sa pohybujú triesloviny v rozpätí od 0,42 do 0,8 %.

Ako a kde pestovať čierne ríbezle?

Čierne ríbezle sú na rozdiel od červených a bielych ríbezlí náročné na úplné osvetlenie. Najlepšie sa daria v nížinatých bezmrazových polohách maximálne do 350 m n. m. s priemernou ročnou teplotou 7 až 9°C. Hladina podzemnej vody má byť najvyššie v hĺbke 0,7 až 0,9 m. Ročný priemer atmosferických zrážok vyhovuje okolo 500 až 760 mm. Kríky sa najčastejšie vysádzajú na jeseň alebo skoro na jar.

Ríbezľa ako plytko sa zakoreňujúci druh si vyžaduje ornicu bohato zásobenú humusom s vysokou biologickou činnosťou. Čierne ríbezle znesú aj menej vlhké, ale záhrevné pôdy s neutrálnou a slabo alkalickou reakciou. Ideálne stanovište je slnečné alebo mierne polotienisté miesto, chránené pred silným vetrom. Ríbezle nemajú radi slané pôdy alebo pôdy so slabým odvodnením. Najlepšia pôda je taká, ktorá obsahuje veľa organických látok, čo zlepšuje odvodnenie a živí rastliny. Ríbezle nie sú príliš vyberavé na pôdu, len sa vyhnite príliš zásaditej alebo kyslej pôde. Môžu rásť v pôde s pH medzi 4 a 7, ale pre dosiahnutie najlepších výsledkov by mala byť pôda mierne kyslá v rozmedzí 6,0 až 6,5.

Ideálne podmienky pre pestovanie čiernych ríbezlí

Príprava pôdy a výsadba

Pred výsadbou čiernych ríbezlí plochu odburiníme a dobre zásobíme organickými hnojivami, najlepšie maštaľným hnojom v množstve 6 až 8 kg na m2. Maštaľný hnoj zarýľujeme, alebo zaorieme vždy na jeseň, pretože týmto zásahom sa porušuje značná časť koreňového systému. Korene však do jarného obdobia zregenerujú a s príchodom vegetácie už nie je porušený prívod potrebných živín.

Je veľmi dôležité pripraviť pôdu približne 4 týždne pred začiatkom výsadby. Počítajte s plochou asi 60 x 60 cm. Všetka burina by sa mala úplne odstrániť a miesto vyplňte množstvom (asi 2 vedrá) dobre zhnitého hnoja. Je dôležité odstrániť hlboko zakorenené buriny, pretože ak si ich všimnete neskôr okolo stoniek, nebudete ich vedieť odstrániť, pretože tam už budú korene ríbezlí.

Prostokorenné sadenice čiernych ríbezlí sa vysádzajú v októbri až novembri (alebo februári - marci) (na rozdiel od črepníkových rastlín, ktoré je možné pestovať kedykoľvek počas roka). Vzdialenosť medzi rastlinami a radmi by mala byť 150 cm. Pri vysádzaní dáme do jamiek dobre uležaný kompost. Keď kopete jamu, nezabudnite, že by mala byť aspoň dvojnásobná ako veľkosť koreňovej gule. Dávajte pozor, aby ste korene rozprestreli, keď dáte rastlinu do jamy. Stonka by mala ísť asi o 6 cm hlbšie ako pôvodne bola. Hlbšia výsadba umožní, aby sa zo základne objavilo mnoho nových výhonkov, ktoré sa nakoniec vyvinú do nových vetiev, ktoré prinesú ovocie. Pred opätovným naplnením jamy zamiešajte do pôdy trochu dobre zhnitého hnoja a potom jemne šlapte po zemi, aby spevnela. Nakoniec dôkladne zalejte výsadbový otvor, pretože rovnomerné prevlhčenie pomôže spevniť pôdu okolo koreňov rastliny.

Ivan Hričovský: VRÚBĽOVANIE EGREŠOV A RÍBEZLÍ

Výber odrôd čiernych ríbezlí

Aby nám čierne ríbezle bohato a pravidelne rodili, musíme urobiť správny výber kultivarov. Kultivary, ktoré pestujeme v našich záhradkách, by mali mať veľké bobule v dlhých strapcoch, aby sme zber mohli urobiť rýchlo a kvalitne. Plody na kroch čiernych ríbezlí po dozretí nevydržia a opadávajú. V záhradkách odporúčame pestovať kultivary a hybridy so vzrastenými, primerane zahustenými krami, ktoré majú vysoký stupeň samoopelivosti a vysoký stupeň rezistentnosti proti mrazom v dreve a kvete.

Pre pestovanie čiernych ríbezlí sú vhodné nasledujúce odrody:

‘Titania’: Veľmi úrodná a odolná odroda s veľkými plodmi. Odolná voči hrdze ríbezľovej a rezistentná voči múčnatke. Ker je vitálny a mohutný, dosahuje výšku okolo 2 metrov. Je vhodná na mechanizovaný zber.
‘Ojebyn’: Tradičná odroda s výraznou arómou plodov. Dozrieva skoro, má vyššiu odolnosť proti mrazom. Bobule sú guľaté, veľké, pevnej konzistencie.
‘Otelo’: Kvalitná, stredne neskoro dozrievajúca odroda s pravidelnými a vysokými úrodami. Bobule sú veľké, guľaté a pevné, neodpadávajú. Má veľmi dobrý zdravotný stav.
‘Ben Lomond’: Sľubná odroda s vysokými úrodami, rezistenciou voči chladu, veľkými plodmi a vysokou rezistenciou voči chorobám.
‘Viola’: Stredne skoro dozrievajúca samoopelivá odroda s dlhšími strapcami a stredne veľkými až veľkými bobuľami. Odolná proti spŕchaniu strapcov.
‘Katka’: Vytvára vzpriamené, vzrastné kríčky s vysokou rezistentnosťou kvetov proti jarným mrazom. Bobule sú veľké, sladkokyslé a neopadávajú.
‘Eva’: Kvalitná, stredne neskoro až neskoro dozrievajúca ríbezľa s veľkými, tmavo fialovočiernymi bobuľami.
Hybrid BO 539 Lúčnica: Má vzrastné, polovzpriamené až vzpriamené kry s chutnými plodmi dobrej konzistencie.
Hybrid BO 663 Vltava: Kry majú mohutný vzrast, strapce sú ťažké a s dlhou stopkou.
Hybrid BO 520 Zuzka: Kompaktné, stredne vzrastné kry, plody dozrievajú neskoro.
Hybrid BO 700 Eden: Nová kvalita v pestovaní čiernych ríbezlí s mohutným vzrastom a veľmi veľkými bobuľami, ktoré dlho vydržia na kre.
‘Wusil’ (Nemecko): Vyniká vzpriameným, stredne hustým habitusom kra, veľkosťou bobúľ a vysokou hmotnosťou strapcov.
‘Bogatýr’ (Rusko): Dobrá každoročná rodivosť, vysoká rezistentnosť krov proti škodlivým činiteľom.
‘Fertôdi’ (Maďarsko): Úrodný klon kultivaru ‘Brôdtorp’ s dlhšími strapcami a väčšími bobuľami.
Minaj Šmirev (Rusko): Veľké bobule a skoré dozrievanie plodov.

Pestovateľské tvary čiernych ríbezlí

Prvým krokom pri rozhodovaní o pestovaní ríbezlí je výber vhodného tvaru rastliny. Môžete si zvoliť medzi klasickým kríkovým tvarom, ktorý je prirodzene stabilnejší a dlhodobo plodný, alebo stromčekovým tvarom, ktorý je praktický najmä v menších záhradách.

Kríkový tvar: Ríbezľu je najvhodnejšie pestovať ako ker. V tomto tvare sa ľahko zmladzuje a dlhšie vydrží na stanovišti (v dobrých podmienkach a pri dobrom ošetrovaní až 40 rokov). Dobre vyvinuté dospelé kry majú mať 8-12 silných konárov. Ríbezle vysádzame do radov vzdialených od seba 3 m, v radoch vo vzdialenosti 2-3 m.
Stromčekový tvar: Stromčekovité ríbezle možno pestovať aj v tvare ovocných stien. Pri stromčekoch je nevyhnutný oporný kolík, ktorý musí byť taký vysoký, aby zasahoval až nad miesto vrúbľovania ušľachtilej časti v korunke. Týmto úväzkom zabránime prípadnému vylomeniu korunky pri silnejšom vetre v mieste zrastu s podpníkom. Tento tvar pestovania je čoraz populárnejší najmä v menších záhradách a medzi tými, ktorí preferujú jednoduchší zber.

Starostlivosť o čierne ríbezle

Po výsadbe je starostlivosť o čierne ríbezle pomerne jednoduchá, ale pravidelná. Udržiavanie zdravej rastliny s bohatou úrodou si vyžaduje pozornosť venovanú hnojeniu, závlahe a rezu.

Hnojenie

Od nástupu plnej rodivosti krov hnojíme maštaľným hnojom každý rok v množstve 2 až 3 kg na m2. Pri hnojení ríbezlí využívame organické hnojivá ako je kompost (cca 2kg k jednému urastenému kríku - je nutné ho vopred premiešať s pôdou). Ak pestujeme ríbezle v ťažšej pôde, hnojíme skôr na jeseň, pri pestovaní v ľahších pôdach hnojíme naopak na jar.

V priebehu vegetácie buriny odstraňujeme iba plytkou kultiváciou, pred ktorou rozhodíme v prípade potreby priemyselne hnojivo 30 až 50 g na m2. Najvhodnejší je Cererit. V prípade, že používame jednozložkové priemyselné hnojivá, pomer živín N:P:K by mal byť 2:1:3. Čierne ríbezle sú „hladnejšie“, ale hnojenie potrebujú aj tie červené. Hnojivo by sa malo pridávať pri príprave pôdy na sadenie mladých rastlín a pre usadené rastliny koncom jesene a / alebo koncom zimy. V závislosti od typu pôdy, kyslosti, odtoku, množstva zrážok atď. je potrebné pridať kompost / humus, starý hnoj, dokonca aj nejaký piesok a nejaké vyvážené hnojivo NPK, najlepšie s postupným uvoľňovaním živín. Majte na pamäti, že väčšie dávky dusíka môžu podporovať silný rast rastlín, ale rastliny budú slabé a náchylné k fyzickému poškodeniu a chorobám. Tiež by ste sa mali vyvarovať hnojív s chloridom draselným (alebo inými chloridmi).

Zálievka

Ríbezle majú plytký koreňový systém, preto sú citlivé na nedostatok vody najmä počas suchých letných dní a v období zakoreňovania. Zalievať by sme mali výdatne, ale nie príliš často - ideálne raz týždenne v dávke približne 15 až 20 litrov vody na ker. Zvýšenú pozornosť zálievke venujeme v čase zakoreňovania a pri príliš vysokých teplotách. Pôda by mala byť vlhká, ale nie premočená.

Pravidelný rez

Pravidelný rez je dôležitý pre zdravie ríbezlí a pre bohatú úrodu. Najlepší čas na rez je skorá jar alebo obdobie po zbere plodov. Neoprávnené rastliny rýchlo starnú a ich plodnosť je neuspokojivá. Kríky ríbezlí by nemali mať viac ako 9-12 výhonkov. Najstaršie by mali byť štvorročné a všetky staršie vetvy by sa mali pravidelne odstraňovať.

Rez po výsadbe

Hneď po výsadbe by ste mali skrátiť každý výhonok na 2 - 3 púčiky. Toto prerezávanie je v skutočnosti druhou fázou postupu hlbokej výsadby a ponúka takisto benefit spočívajúci v pridaní počtu konárov produkujúcich ovocie. Na plody treba čakať až do ďalšieho roku, pretože ovocie sa rodí na stonkách, ktoré vyrastali v predchádzajúcom roku. Budete síce musieť počkať na džem, ale vaša rastlina sa v dlhodobom výhľade krásne zveľaďuje.

Ročné prerezávanie

Je vhodné vykonávať každoročné prerezávanie kedykoľvek od novembra do marca. Viac sa odporúča marec, pretože ak sa vyskytnú nejaké rany, rýchlo sa vyliečia, keďže krík sa v apríli zobudí z obdobia pokoja. Zimné prerezávanie ponecháva surový rez otvorený živlom, pretože rastlina sa sama nedokáže liečiť.

Pamätajte, že ovocie bude najlepšie, ak sa produkuje z mladého dreva; preto sa staré drevo musí vyčistiť každý rok. To udrží vašu rastlinu v najproduktívnejšom stave. Staré drevo identifikujete tak, že je zreteľne tmavšie, zatiaľ čo mladé drevo je bledé. Je tiež hrubšie ako mladé drevo a preto sa dá ľahko nájsť. Pri odstraňovaní starého dreva ho režte čo najbližšie k spodnej časti rastliny; urobte vodorovný rez tak, aby sa zabránilo hromadeniu dažďovej vody v rane. Všetky rezy by tiež mali byť smerujúce smerom von do pukov, ktoré umožnia rast nových výhonkov smerom von a nie dovnútra. Je to preto, že nový výhonok vychádza z puku najbližšie k vášmu rezu a rastie rovnakým smerom ako puk. Mali by ste tiež orezať drevo, ktoré vyzerá slabo alebo nezdravo. Tiež by sa malo rezať horizontálne alebo nízke vetvy, ktoré odchádzajú z rastliny, aby sa krík mohol ľahko zozbierať a aby sa zabránilo aj nízko rastúcemu ovociu, pretože sa v dôsledku kontaktu s pôdou kazí. Koncom mája alebo začiatkom júna odstraňujeme tesne pri zemi slabé a nadbytočné nove letorasty a necháme len tie, ktoré sú potrebné na doplnenie kra.

Odporúčame odstraňovať štvorročné výhonky ihneď po zbere a ponechať na ich mieste rovnaký počet najmladších výhonkov. V prvom roku po výsadbe všetky výhonky skráťte na 3-4 púčiky. Počas vegetačného obdobia z nich vyrastú nové jednoročné výhonky, z ktorých by sa mali ponechať len 3-4 najsilnejšie. Každý ďalší rok opäť ponechajte tri výhonky a za štyri roky budú mať vaše ríbezľové kríky približne rovnaký pomer jednoročných k štvorročným vetvám. Jednoročné výhonky neskracujte.

Rozmnožovanie čiernych ríbezlí

Väčšinu kultivarov ríbezlí rozmnožujeme vegetatívne, a to buď drevitými, alebo mäkkými zelenými odrezkami. Na jarné rozmnožovanie odrezkami odoberáme od novembra do februára z jednoročných výhonov asi 0,2 m dlhé odrezky so 4-5 púčikmi. Odrezky založíme vo zväzkoch do mierne vlhkého riečneho piesku a uložíme v pivnici. Skoro na jar ich napicháme do záhonu s ľahšou humusovou piesočnatou pôdou s prídavkom rašeliny. Picháme ich mierne šikmo tak, aby horný púčik bol nad zemou. Odrezkovaním môžeme rozmnožovať aj v septembri.

Ak chceme rozmnožovať potápaním, rok pred rozmnožovaním na materskej rastline zrežeme výhony asi 50 mm nad zemou a pôdu okolo nej dobre pohnojíme. Na jar budúceho roku o tretinu skrátime 5-10 nových silných výhonov, lúčovite ich rozložíme okolo kra a háčikmi ich pripevníme k zemi. Len čo letorasty, ktoré vyrástli z púčikov, dosiahnu 0,25 m, postupne ich prihrnieme kyprou zeminou, aby sa zakorenili. Po skončení vegetačného obdobia zakorenené výhony oddelím a zaškôlkujeme.

Choroby a škodcovia

Hmyzí škodcovia sú pre domácich pestovateľov ríbezlí menšou hrozbou. Zamorenie je zriedkavé a len vzácne spôsobuje vážne škody. Ríbezle si nevyžadujú rozsiahle opatrenia na kontrolu chorôb. Starostlivý výber stanovišťa a správne postupy, ako je mulčovanie, prerezávanie a ozdravovanie, minimalizujú problémy so škodcami. Medzi problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť patria:

Choroby

Antraknóza ríbezľová (pačiaška ríbezľová): Ide o plesňové ochorenie, ktoré napáda ovocie počas dozrievania. Prvým viditeľným znakom je kruhový bod na pokožke, ktorý je mierne zapadnutý. Škvrny sa zväčšujú a tmavnú; ovocie hnije. Dlhšie obdobia tepla a vlhkosti uľahčujú rast antraknózy. Huba prezimuje v chorých rastlinných zvyškoch. Odporúčame ponechať dostatočný priestor medzi rastlinami pre dobrú cirkuláciu vzduchu, vyhýbať sa prílišnému zalievaniu, čo môže šíriť spóry húb, udržiavať čistú záhradu, odstraňovať a likvidovať všetok chorý rastlinný materiál. Použite mulč, aby ste zabránili rozšíreniu spór z pôdy na rastliny. Preventívne postreky bio prípravkami či fungicídom Dithane M 45 v 0,3 % koncentrácii pred kvitnutím a po zbere môžu účinne ochrániť rastliny.
Botrytis (šedá pleseň): Táto huba spôsobuje sivú pleseň na kvetoch, listoch, stonkách a púčikoch. Darí sa jej v chladnom a mokrom počasí. Odporúčame odstrániť postihnuté časti rastlín, vyvarovať sa zalievaniu v noci a ponechaniu vody na rastline pri zalievaní. Uistite sa, že ríbezle majú zabezpečenú dobrú cirkuláciu vzduchu.
Múčnatka egrešová (americká múčnatka egrešov - Sphaeroteca morsuvae): Vo vlhkých poveternostných podmienkach sa vyskytuje na vrchnej časti listov. Zdá sa, že listy majú belavý alebo sivastý povrch a môžu sa krútiť. Odporúčame zaistiť dobrú cirkuláciu vzduchu správnym rozmiestnením a prerezávaním. Proti múčivke egrešovej postrekujeme prípravkom Karathane FN 57 v 0,1 % koncentrácii.
Hrdza vejmutková (Cronartium ribicola): Najmä ak sú ríbezle vysadené v blízkosti borovíc. Vytvára na spodnej strane listu žlté až hnedé stĺpiky. Tieto napadané rastliny je možné ošetriť po zbere fungicídom Baycor 25 WP.
Vírusové ochorenia: Ak už máme v záhradke vysadené kry čiernych ríbezlí a nerodia nám, alebo rodia len veľmi málo a často sa líšia vo vzraste, hlavne v tvare listov, vykopeme ich a vysadíme nové. Je viac ako pravdepodobné, že v takomto prípade ide o vírusové ochorenie. Skorou likvidáciou takýchto jedincov zabránime rozširovaniu ochorenia na zdravé jedince.

Škodcovia

Vošky: Zelenožltý, červený, čierny alebo broskyňovo sfarbený hmyz. Časté býva aj napadnutie rastlín voškami. V prípade vošiek odporúčame ošetrenie napr. Vertimec 0,1% konc.
Roztoč ríbezľový (vlnovník ríbezľový): Spôsobuje zdurené, nevypučané púčiky. Odporúčame napadané vetvy skrátiť tesne pod napadnutým púčikom. Ako prípravok môžeme použiť Anthio 25 v 0,15 % koncentrácii alebo Omite 30 W v 0,2 % koncentrácii.

Nezabúdame na chemickú ochranu. Dôležitý je zimný, alebo predjarný postrek Arborolom M v 3 % konc., alebo Nitrosanom 25 v 2 % konc. Kry v postrekovej látke priam okúpeme. Dobre urobený zimný postrek nám môže nahradiť, alebo znížiť postreky v období vegetácie. Čierne ríbezle citlivo reagujú na nesprávnu aplikáciu herbicídov. V takomto prípade sú kry obyčajne atypické vo vzraste a príznaky sú často veľmi podobné s príznakmi vírusových ochorení.

Zber

Čierne ríbezle dozrievajú najneskôr - od druhej polovice júla až do augusta. Plody na kroch čiernych ríbezlí po dozretí nevydržia a opadávajú. Ríbezle zvyčajne začínajú plodiť 2 až 3 roky po výsadbe.

tags: #pestovanie #ciernych #ribezli