Pestovanie energetických plodín na pozemkoch
Využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) je kľúčové pre zníženie závislosti od fosílnych palív a zmiernenie klimatických zmien. Biomasa, ako jeden z najvýznamnejších OZE, zohráva v Európskej únii dôležitú úlohu, pričom pokrýva takmer polovicu celkovej spotreby OZE. Na Slovensku predstavuje biomasa po solárnej a geotermálnej energii zdroj s tretím najvyužiteľnejším potenciálom.
Regulované pestovanie rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskych pozemkoch je dôležitou súčasťou stratégie bioenergetických plodín. Zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy stanovuje podmienky pre ich zakladanie a udržiavanie. Rýchlorastúcou drevinou sa na poľnohospodárskej pôde rozumie porast na produkciu drevnej biomasy na ploche väčšej ako 1000 m², založený najviac na 20 rokov.
Tieto porasty je možné zakladať na menej kvalitnej poľnohospodárskej pôde (piata až deviatej kvalitatívnej skupiny podľa bonity), ale aj na kvalitnejšej pôde (prvá BPEJ), ak je kontaminovaná rizikovými látkami. Pestovanie je povolené aj na pôde tretej až štvrtej BPEJ, ak sa nachádza v záplavovom území, je zamokrená alebo vystavená veternej erózii. Pre pestovanie je potrebné rozhodnutie orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy.
Podmienky a proces pestovania
Každý, kto chce pestovať rýchlorastúce dreviny na poľnohospodárskej pôde, musí podať žiadosť o registráciu plochy na príslušnom okresnom úrade. Medzi rýchlorastúce dreviny v stredoeurópskych podmienkach patria tie, ktorých ročná objemová produkcia presahuje 10 m³.ha⁻¹.
Príprava pozemku je kľúčová pre úspešné založenie energetického porastu. Ideálna je jesenná orba, ktorá umožňuje na jar pozemok iba skyriť kultivátorom a vyrovnať. Jarná orba môže narušiť kvalitu pôdy a spôsobiť vysušenie horných vrstiev. Na dobre pripravených pozemkoch stačí kultivácia a urovnanie.
Výsadba sa pri porastoch s krátkou rubnou dobou realizuje odrezkami. Cena jedného odrezku sa pohybuje okolo 0,10 EUR. Optimálny spon na ťažších stredne úrodných pôdach je 1,2 x 0,8 m. Do týždňa po výsadbe je nevyhnutné ošetriť plochu herbicídom, aby sa zabránilo konkurencii burín, ktorá spomaľuje rast drevín.
Starostlivosť a ochrana: Herbicídy účinkujú približne 6-10 týždňov, po ktorých by mal porast dosiahnuť výšku 40-60 cm. V prípade vŕby je dôležité pamätať na jej náchylnosť na poškodenie zverou kvôli vysokému podielu salicitátov a triesla v dreve. Na miestach so zvýšeným výskytom zveri je potrebné použiť repelentné prípravky.
Ťažba pri porastoch s trojročným cyklom sa vykonáva v treťom roku. Spôsob ťažby závisí od terénu a sponu, môže byť ručný (motorovou pílou) alebo mechanizovaný (poľnohospodárskym kombajnom). Ťažba kombajnom je síce nákladnejšia, ale menej pracná a drevo sa pri nej rovno zoštiepkuje.
Ekonomické aspekty pestovania
Ekonomika pestovania rýchlorastúcich drevín musí zohľadňovať nielen biologické vlastnosti, ale aj náklady na založenie, pestovanie, starostlivosť a ťažbu. Pre investorov je kľúčová celková ekonomika projektu, ktorá ovplyvňuje ich rozhodovanie.
Pri kalkulácii nákladov na založenie energetického porastu sa vychádzalo z aktuálnych cenníkov poľnohospodárskych prác. Náklady na manipuláciu a odvoz štiepky sú tiež dôležitou súčasťou celkových výdavkov.
Výnosy predstavujú tržby za predaj štiepky. Priemerná výkupná cena štiepky k 31. 12. 2010 bola 46,70 EUR/t. Pri výpočte množstva vyprodukovanej dendromasy sa vychádzalo z údajov Národného lesníckeho centra.
Náklady aj výnosy sa diskontovali ročnou úrokovou sadzbou 4 %. Celkový čistý zisk počas 18-ročnej životnosti porastu (6 cyklov po 3 rokoch) bol vypočítaný na 2 301,50 EUR/ha, čo predstavuje ročný zisk 127,86 EUR/ha. Tento zisk je dosiahnutý bez štátnej podpory.
Pre porovnanie, čistý ročný zisk z energetického porastu je takmer dvojnásobne vyšší ako pri pestovaní kukurice alebo pšenice. Dôvodom je jednorazové vynaloženie vstupných nákladov na založenie energetického porastu počas celej jeho životnosti.
| Plodina | Čistý ročný zisk |
|---|---|
| Energetický porast (vŕba) | 127,86 |
| Kukurica | ~70 |
| Pšenica | ~70 |
Z ekonomického hľadiska je pestovanie energetických porastov efektívnejšie ako pestovanie tradičných poľnohospodárskych komodít, avšak pri rozhodovaní je potrebné zohľadniť aj potreby potravinovej sebestačnosti krajiny.
Podpora a legislatíva
Podpora zalesňovania poľnohospodárskych pozemkov je v programovacom období 2007-2013 poskytovaná v rámci Programu rozvoja vidieka SR podľa opatrenia Prvé zalesnenie poľnohospodárskej pôdy. Poskytovanie podpory upravuje nariadenie vlády SR č. 499/2008 Z. z.
Podpora zakladania rýchlorastúcich drevín je tiež možná v rámci Programu rozvoja vidieka SR, Os 1 Zvýšenie konkurencieschopnosti sektora poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, Opatrenie 1.1 Modernizácia fariem.
Špecifické energetické plodiny
Okrem rýchlorastúcich drevín sa na energetické účely pestujú aj iné plodiny, napríklad:
- Ozdobnica čínska (Miscanthus x giganteus): Vyznačuje sa vysokými hektárovými úrodami fytomasy (20-40 t.ha⁻¹ sušiny) a nízkymi vstupnými nákladmi. Je vhodná na výrobu biometánu, bioetanolu a ako zdroj celulózy.
- Cirok dvojfarebný (Sorghum bicolor): Perspektívna plodina pre energetické účely, vhodná aj do menej priaznivých podmienok. Je suchovzdornejší ako kukurica a menej náchylný na poškodenie zverou. Používa sa najmä v bioplynových staniciach.
- Konopa siata (Cannabis sativa L.): Obnoviteľný zdroj energie s vysokým potenciálom. Má všestranné využitie - produkcia vlákna, organickej hmoty na spaľovanie, výroba oleja a využitie v potravinárstve.
- Trsteník obyčajný (Arundo donax L.): Vhodný druh z hľadiska tvorby biomasy, avšak citlivý na zimu.
Pestovanie energetických plodín sa často realizuje na marginálnych alebo menej kvalitných pôdach, čím sa diverzifikuje poľnohospodárska výroba a zvyšuje konkurencieschopnosť podnikov.
Názor, že pestovanie energetických plodín je na úkor produkcie potravín, nie je opodstatnený, nakoľko výmera nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku rastie. Pestovaním energetických rastlín sa neznižuje úrodnosť pôdy, naopak, po ich ukončení zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom stave s pozitívnou bilanciou živín a bránia erózii.
Pri pestovaní energetických plodín sa nesmú používať umelé a chemické hnojivá ani pesticídy. Uprednostňujú sa zmiešané porasty pred monokultúrnymi plantážami a odporúča sa pestovať druhy, ktoré umožňujú rýchly prechod na pestovanie konvenčných plodín.
Výroba energie z biomasy by mala vykazovať pozitívnu energetickú bilanciu. Je dôležité kvantifikovať a minimalizovať spotrebu energie na zber, spracovanie a dopravu biomasy. Používanie zariadení spaľujúcich biomasu musí minimalizovať škodlivé emisie.
Energia z biomasy
Popol zo spaľovania biomasy, ak neobsahuje škodlivé prímesi, môže byť použitý ako hnojivo, čím sa prispieva k recyklácii živín a znižovaniu potreby chemických hnojív.
Zavedenie energetických rastlín do poľnohospodárskeho podniku si vyžaduje optimalizáciu pestovateľských podmienok. Záujem pestovateľov sa čoraz viac orientuje na využitie lignocelulózových rastlín pomocou inovačných technológií.
Diverzifikácia poľnohospodárskej výroby na priemyselné využitie fytomasy je kľúčová pre udržanie konkurencieschopnosti na trhu. V súčasnosti sa šľachtia nové druhy energetických plodín s cieľom ich účelového využitia v rámci rýchlo sa rozvíjajúceho trhu s biopalivami.
tags: #pestovanie #energetickych #plodin #na #pozemkoch