Komplexné agroporadenstvo pre pestovanie pšenice jarnej
Pšenica patrí v podmienkach Slovenska k najvýznamnejším obilninám. Každoročne sa vysieva na výmere okolo 400-tisíc hektárov, pričom v štruktúre osevu jednoznačne prevažuje pšenica ozimná. Podľa údajov ŠÚ SR napríklad v roku 2020 predstavovala celková zberová plocha pšenice 387-tisíc hektárov, z toho 96,4 % tvorila plocha pšenice ozimnej a pšenica jarná bola zberaná len zo zvyšných 3,6 % osiatych plôch.
Jarná forma pšenice letnej bola u nás dlho „Popoluškou“, považovali sme ju skôr za náhradnú plodinu k pšenici ozimnej. No aj vďaka šľachteniu nových odrôd s vyššími úrodami jej význam rastie. Dôvodom takého nepomeru je predovšetkým väčšia úrodnosť oziminy daná dlhším vegetačným obdobím a spravidla priaznivejšími podmienkami pre tvorbu úrodových prvkov (počet produktívnych stebiel a počet zŕn v klase).
Na druhej strane však podmienky pre kvalitné založenie porastov pšenice ozimnej, ako aj niektorých ďalších ozimín, bývajú často veľmi nepriaznivé ako z hľadiska prípravy pôdy, tak aj z hľadiska termínu sejby. Pšenicu jarnú možno zaradiť do osevného postupu všade tam, kde nepriaznivé klimatické podmienky na jeseň neumožnili pripraviť pôdu pre oziminy, alebo kde sa oneskoril zber predplodín.
Je tiež vhodným prostriedkom na zníženie výskytu ozimných burín, ako napríklad metličky obyčajnej. Pšenica jarná má aj ďalšie „plusy“, ak ju porovnáme s pšenicou ozimnou. Nevyžaduje takú spotrebu priemyselných hnojív, má nižšiu náchylnosť na choroby a tiež lepšiu odolnosť proti suchu počas vegetácie. Na to, aby vás odmenila dobrou úrodou, však musíte splniť jej charakteristické nároky: predovšetkým kvalitnú predsejbovú prípravu pôdy, čo najskorší výsev pre zachytenie jarnej vlahy a tiež zber v správnej zrelosti. Nápomocná je aj genetická výbava kvalitných osív jarných pšeníc dostupných aj na Slovensku.
Predsejbová príprava pôdy a sejba
Pred jarnou sejbou využite čas na to, aby ste eliminovali všetky nepriaznivé činitele na poli, či už je to výmrv pšenice ozimnej, alebo trávovité buriny. Tieto rastliny by totiž mohli vytvoriť „zelený most“ pre šírenie vírusu septóriovej škvrnitosti listov pšenice, ktorá môže znížiť úrody až o 60 %. Preto už na jeseň dôsledne spracujte pôdu stredne hlbokou orbou a zbavte ju burín.
Pri tom zapracujte polovicu až dve tretiny z celkovej dávky dusíka (t. j. z 80 až 120 kg.ha-1), prípadne zásobné hnojenie vo forme NPK.
Výber predplodiny
Jarná pšenica je náročnejšia na predplodinu než jarný jačmeň. Najvyššie úrody dosahuje pšenica jarná po neskoro zberaných okopaninách. Medzi najvhodnejšie predplodiny patria strukoviny, ďatelinoviny, olejniny, okopaniny a zeleniny. Väčšinou sa jarná pšenica zaraďuje po neskoro zbieraných predplodinách (cukrová repa, zemiaky, silážna kukurica).
Ak chcete zasiať pšenicu jarnú po obilninách, využite strniskové medziplodiny (napr. úhor, ďatelina). V takýchto prípadoch sa odporúča použiť strniskové medziplodiny ako prerušovače na vyrovnanie vplyvu zlej predplodiny. Jarnú pšenicu je možné siať aj po vyzimovanej ozimnej pšenici, ak je včas zaoraná.
Výber odrody
Jarnú pšenicu je možné prakticky pestovať vo všetkých výrobných oblastiach. Pestovateľský región ale do značnej miery ovplyvňuje dosiahnutie parametrov jej kvality. Väčšina registrovaných odrôd má však deklarovanú potravinársku kvalitu.
Ak sa rozhodnete pre pšenicu jarnú tvrdú, pri výbere odrody myslite na to, že vyžaduje skôr úrodnejšie a teplejšie oblasti. U nás sa pestuje najmä v okolí Trnavy a na juhu Nitrianskeho či Košického kraja. Naopak, pestovateľské plochy pšenice jarnej mäkkej nájdete skôr severnejšie, na dohľad od Vysokých Tatier.
Všetky vyšľachtené odrody pšenice tvrdej sa vyznačujú vysokou kvalitou A - E. Majú pomerne vysokú hmotnosť tisíca zŕn (HTZ) a stabilné pádové číslo. Pšenica jarná mäkká s vyšším obsahom lepku a bielkovín je vhodná na prípravu chleba, pečiva a cukroviniek. Nie je vhodná pre živočíšne krmivá, no v potravinárskom priemysle je žiadaná. Čoraz častejšie sa využíva aj v rámci racionálnej stravy pre celozrnné výrobky z obilia.
Termín a technika sejby
Jarná pšenica má zo všetkých jarných obilnín najslabší koreňový systém, a preto citlivo reaguje na nedostatok zásob pôdnej vlahy po suchej zime. Vysieva sa spravidla prvá, len čo to pôdne a poveternostné podmienky dovolia. Optimálna doba výsevu je jedným zo základných faktorov podmieňujúcich pestovateľský úspech jarnej pšenice. Veľmi skorý výsev väčšinou zaručuje aj dobré úrody.
Pšenicu jarnú zasejte ihneď ako sa dá strojmi bez problémov vojsť do poľa (u nás od konca februára do konca marca). V suchších rokoch ju môžeme vysievať už od februára. Nie je potrebné čakať, až pôda úplne vyzreje. Jarná pšenica na rozdiel od jarného jačmeňa znáša pri sejbe tzv. zamazanie. Vhodné obdobie výsevu trvá do konca marca. Pri aprílových výsevov musíme počítať so znížením úrod, najmä ak sa termíny posunú až do druhej polovice apríla. Pri neskorých výsevoch sa zhoršujú aj rastové a vývojové podmienky v celej vegetácii. Porasty sú nevyrovnané a neskoré slabé odnože sú spravidla neproduktívne. Neskoré výsevy možno čiastočne kompenzovať vyšším výsevkom a kompletným hnojením.
Osivové lôžko šetrne pripravte na jar do hĺbky 60 až 70 mm tak, že prevzdušníte povrchovú vrstvičku a na dne zachováte utlačenejšiu pôdu s dobrou kapilaritou. Pred sejbou alebo priamo počas nej zapravte do pôdy aj dve tretiny celkovej dávky fosforu a draslíka (t. j. z 65 kg.ha-1 fosforu a z 15 kg.ha-1 draslíka). Vtedy sa rastlina rýchlo zakorení a pod povrchom pôdy vytvorí silný odnožovací uzol.
Ak by ste sa predsa obávali poškodenia či vytiahnutia rastlín mrazmi, môžete zasiať hlbšie, do hĺbky 30 až 50 mm. Rovnako tak sejte aj na ľahších pôdach a v suchších podmienkach. Vtedy je treba rátať s vyšším výsevkom. Odporúčame 5,5 až 6,0 miliónov klíčivých zŕn na hektár (550 až 600 zŕn na 1 m2), podľa výrobnej oblasti. Tvorba úrody bude potom sústredená na hlavné steblo. Pokiaľ používate morené osivo, skontrolujte nastavenie výsevného mechanizmu sejačky a vlastný výsevok, pretože ošetrené zrno je obvykle väčšie. Ešte tip - po sejbe prejdite pole hladkým valcom, aby sa obmedzilo vyparovanie.
Jarná príprava pôdy a Sejba tekvíc I Saatbeetbereitung und Kürbis anbau I Bio Feigl - Agro Gajary
Ošetrovanie počas vegetácie
Keď ste vykonali v prvom dôležitom kroku všetko správne, sledujte podmienky rastu mladých rastliniek. V posledných rokoch sa stáva, že na jar príde veľmi suché a teplé počasie. To môže urýchliť rast a zároveň oslabiť intenzitu zakoreňovania, prípadne neskoršieho odnožovania. Preto je dôležité v rastovej fáze porast pšenice jarnej prihnojiť.
Hnojenie
Hnojenie fosforečnými, draselnými a horečnatými hnojivami predovšetkým optimalizujeme obsah všetkých základných živín v pôde. Až potom môžeme stanoviť dávky dusíkatého hnojiva, ktoré odpovedajú predpokladanému a na danej lokalite možnému odberu dusíka pre dobrú a kvalitnú produkciu jarnej pšenice. Bežne aplikované dávky dusíka k jarnej pšenici sú v rozmedzí od 80 do 120 kg na hektár.
Pri zohľadnení úrodnosti pôdy, vhodnosti predplodiny a po prípadnom hnojení organickými hnojivami môžu byť znížené až na 60 kg dusíka na hektár, alebo zvýšené až na 150 kg na hektár. Pritom je významný výber vhodného druhu hnojiva, čas a spôsob jeho aplikácie. Na konci odnožovania použite zvyšok plánovanej dávky dusíka.
Dôležité pre výživu pšenice sú aj draslík a horčík, ktoré podporujú tvorbu chlorofylu. Okrem dusíka teda počas vegetácie odporúčame aplikovať aj zvyšok dávky fosforu a draslíka (napríklad formou NPK 15:15:15), plus malú dávku horčíka (napríklad liadok vápenatý - LAD alebo DAM). Vďaka týmto živinám prebieha v zelených listoch rastlín fotosyntéza, ktorá zabezpečí sacharidy na plnenie zŕn v kláskoch. Čím suchšie podmienky nastanú vo vašej oblasti, tým je táto výživa dôležitejšia. Ak si nie ste istí dávkovaním, dajte si otestovať kvalitu pôdy. To vám pomôže dávkovať potrebné množstvo živín čo najpresnejšie. Najlepšie je použiť dvojkotúčové odstredivé mechanizmy pre tuhé priemyselné hnojivá. Do popredia sa čoraz viac dostávajú aj moderné technológie s využitím diaľkového sledovania na ešte presnejšie zacielenie hnojiva v rámci jednej parcely.
Pre porovnanie nákladov je dobré vedieť, že náklady na osivá majú približne 10 % podiel z vlastných nákladov, náklady na hnojivá približne 19 % podiel, náklady na pesticídy 10,5 % podiel a zvyšok z vlastných nákladov predstavujú režijné náklady. Priaznivá miera rentability pestovania pšenice jarnej je dosahované predovšetkým v podmienkach vlhkejšej repnej výrobnej oblasti.
Ochrana proti škodcom a chorobám
Na vývoj počasia síce nemáme dosah, no môžeme ovplyvniť prísun vlahy a zamedziť škodlivým vplyvom. Pri jarnej inventarizácii zistite počet vzídených zŕn na 1 m2, vzídené buriny, ich druhové zloženie a rozšírenie. Podľa toho si spresníte druhy a dávky ošetrujúcich prípravkov. Herbicídy proti neskoršie vzchádzajúcim dvojklíčnolistovým burinám vo fáze odnožovania alebo tesne pred klasením proti listovým chorobám (múčnatke), proti voškám použijeme insekticídy.
Pokiaľ počet silných stebiel na 1 m2 a podmienky pre tvorbu zŕn v klase nie sú dostatočné, zvážte potrebu neskoršieho prihnojenia dusíkom v produkčnej fáze. V čase zberu by mala hustota porastu dosiahnuť 500 až 700 rodiacich stebiel na 1 m2, podľa podmienok výrobnej oblasti (v repnej menej, v zemiakovej viac). Súčasne s výživou a kontrolou škodcov je dôležitá aj dostatočná vlaha. Tam, kde je to možné, využite vo svojom vodnom manažmente závlahy. Za celú sezónu spotrebuje pšenica jarná asi 4600 až 5400 mm vody.
Zber a pozberové spracovanie
Keď ste zabezpečili rastlinám vyhovujúce podmienky pre rast a vývoj, ste na dobrej ceste ku skvelým výsledkom! Zostáva zožať úrodu z poľa. Aj táto fáza môže mať často rozhodujúci vplyv na kvalitu a množstvo zŕn. Nájdite čo najlepší termín zberu. Pšenica jarná má kratšiu vegetačnú dobu ako ozimná, no termín zberu je približne rovnaký, u nás koniec júna, resp. začiatok júla. Obvykle sa pšenica jarná zberá o 7 až 14 dní po pšenici ozimnej.
Po úspešnej žatve pšenice jarnej sa sústreďte na pozberovú úpravu obilia. Zrno je najmä pri pšenici tvrdej najlepšie priamo dosušiť v teplovzdušných sušiarňach, prípadne chladením. Veríme, že starostlivým prístupom a poznaním pšenice jarnej ste v nej našli nového partnera pre úspešnú realizáciu svojej produkcie. Pšenica jarná môže totiž dosahovať úrodu bežne aj 4,5 až 6,5 t.ha-1.
Navyše, cena vydarenej pšenice jarnej môže byť vyššia ako pri ozimnej pšenici, aj o 10 až 20 eur za tonu. Popularita pšenice tvrdej - „durumky“ (z latinského Triticum durum) narastá, jej trhová cena je tradične vyššia v porovnaní s mäkkou pšenicou aj o 50 až 60 eur na tonu. Používa sa najmä na výrobu chutných cestovín, a tak je šanca ju výhodne predať aj do zahraničia.
tags: #pestovanie #psenice #jarnej #agroporadenstvo