Pestovanie energetických rastlín na Slovensku: Potenciál a perspektívy
Poľnohospodárstvo je základným pilierom každej krajiny a ľudskej spoločnosti, slúži ako zdroj obživy a zohráva významnú úlohu pri zachovaní biodiverzity. Spôsob využitia pôdy závisí od mnohých faktorov, ako sú prírodné podmienky, technológie pestovania či možnosti využitia hnojív. Aktuálny stav poľnohospodárstva na Slovensku ponúka rozsiahle možnosti pestovania tzv. energetických rastlín. Z dôvodu prísnych kvót emisných limitov prichádza do úvahy hlavne produkcia určená na výrobu ekologicky čistej energie. Jedným z alternatívnych spôsobov ekologického využitia fytomasy je kogeneračná výroba tepelnej a elektrickej energie jej priamym spaľovaním, resp. úpravou na formu použiteľnú pre spaľovacie motory napr. vo forme MERO (Metylester repky olejnej).
Integračné procesy v Európe priniesli aj fenomén pôd dočasne alebo trvalo nepotrebných pre poľnohospodársku činnosť. Jedným z efektívnych riešení využitia takýchto lokalít sa ukazuje pestovanie energetických plodín. Tieto plodiny je možné pestovať na sekundárnych pôdach, ktoré sa môžu alternatívne využívať aj na výrobu biomasy. Pestovanie energetických rastlín na Slovensku je regulované komplexnou legislatívou, ktorá sa postupne vyvíjala a doplňovala v priebehu rokov. Táto legislatíva zahŕňa širokú škálu zákonov, nariadení vlády a vyhlášok, ktoré upravujú rôzne aspekty od registrácie, uvádzania na trh, až po používanie prípravkov na ochranu rastlín.
Legislatívny rámec a podpora pestovania
Základným pilierom legislatívy v oblasti poľnohospodárstva a rastlinnej výroby sú zákony, ktoré stanovujú všeobecné pravidlá a rámce. V kontexte pestovania energetických rastlín je dôležité sledovať najmä:
- Zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách, ktorý bol následne novelizovaný, napríklad zákonom č. 202/2008 Z.z.
- Zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov, ktorý bol menený napríklad zákonom č. 279/2007 Z. z.
- Zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti, ktorý bol novelizovaný viackrát, vrátane zákona č. 45/2009 Z. z. a zákona č. 405/2011 Z. z.
- Zákon č. 597/2006 Z. z., ktorý bol menený napríklad zákonom č. 467/2008 Z. z.
- Zákon č. 184/2006 Z. z., ktorý bol vykonávaný vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 69/2007 Z. z.
Okrem týchto základných zákonov je dôležité sledovať aj početné nariadenia vlády a vyhlášky, ktoré detailnejšie špecifikujú jednotlivé požiadavky a postupy. POZNÁMKA: o pestovaní rýchlorastúcich drevín (RRD) formou plantáže na poľnohospodárskej pôde hovorí §18a zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Plantáž rýchlorastúcich drevín je možné založiť na poľnohospodárskej pôde s bonitou 5. až 9. skupiny. Netreba pri tom žiadať o odňatie pozemku z poľnohospodárskej pôdy, teda zmeniť druh pozemku. Pri zakladaní a prevádzkovaní plantáže treba ale dodržiavať všetky pokyny podľa § 18a spomínaného zákona. Na založenie plantáže je potrebné predložiť žiadosť o registráciu plôch RRD. Všetky príslušné dokumenty, ktoré treba v tejto súvislosti predložiť sú uvedené v spomínanom § 18a. Čo sa týka druhového zloženia plantáže, nie je zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka obmedzenie. Nesmú sa však pestovať invázne druhy podľa zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.
Registrácia a uvádzanie prípravkov na trh
Jedným z kľúčových aspektov legislatívy týkajúcej sa pestovania rastlín je regulácia používania prípravkov na ochranu rastlín. Táto oblasť je detailne upravená v nasledujúcich predpisoch:
- Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zo 7. októbra 1997 č. 1497/3/1997-100, ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie doplnkových látok do obehu, na ich zloženie, skúšanie a hodnotenie a bližšie požiadavky biologického overovania krmív.
- Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 21. januára 2002 č. 3322/3/2001-100, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o prípravkoch na ochranu rastlín.
Nariadenia vlády, ako napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 64/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 64/2004 Z. z., a jeho následné zmeny (napr. nariadenie vlády SR č. 177/2005 Z. z.), špecifikujú požiadavky na uvádzanie prípravkov na trh. Dovážať prípravky môžu držitelia registrácie, ktorí získajú príslušné osvedčenie. Toto osvedčenie sa vydáva na obdobie piatich rokov. Prípravky na ochranu rastlín musia spĺňať prísne kritériá týkajúce sa ich zloženia, účinnosti a bezpečnosti. Súčasťou procesu registrácie je aj predkladanie bezpečnostnej karty prípravku, ktorá obsahuje informácie o jeho zložení, toxicite, ekotoxicite a spôsoboch aplikácie.
Registrácia odrôd pestovaných rastlín
Okrem prípravkov na ochranu rastlín je legislatíva zameraná aj na samotné odrody pestovaných rastlín. Táto oblasť je upravená napríklad v Nariadení vlády SR č. 491/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 50/2007 Z. z. o registrácii odrôd pestovaných rastlín v znení nariadenia vlády SR č. 315/2007 Z. Registrácia odrôd zabezpečuje ich kvalitu a vhodnosť na pestovanie v konkrétnych podmienkach.
Potenciál biomasy na Slovensku
V súčasnosti sa celkový dostupný technicky potenciál biomasy na Slovensku odhaduje na viac ako 38 PJ. Z tohto potenciálu zhruba 28 % pripadá na fytomasu, z čoho napr. obilná slama predstavuje 275 tis. ton (3.9 PJ), repková slama 160 tis. ton (2.2 PJ). Vyšľachtené sú rôzne druhy rastlín vyznačujúce sa vysokými výnosmi, ktorých výhrevnosť sa pohybuje od 8.1 do 18.6 MJ.kg-1 v závislosti na obsahu vody, napr. slama s obsahom vody cca 15 % má výhrevnosť 14.3 MJ.kg-1 (4.0 kW.kg-1), slama repky ozimnej 17.5 MJ.kg-1, repkový olej 37.1 MJ.kg-1 (10.3 kW.kg-1). Prognózy poukazujú na to, že v klimatických podmienkach Slovenska je pre využívanie biomasy reálny 6 až 12 % podiel krytia celkovej spotreby energie. Východné Slovensko má v tomto ukazovateli najnižší podiel v rámci SR.
Využitie nevyužitej poľnohospodárskej pôdy
Celková poľnohospodárska plocha na Slovensku predstavuje približne 2 milióny hektárov, rozdelených na takmer 168 000 polí. Najväčšiu plochu tvoria trvalo zatrávnené polia (takmer 680 000 ha), najmä v strednej a východnej časti krajiny, ktoré sú zamerané na živočíšnu výrobu. Orné plochy sú sústredené v úrodných oblastiach južného Slovenska. Poľnohospodárska pôda na Slovensku predstavuje k 1. 1. 2016 výmeru 2 389 616 ha. Z toho nevyužitá poľnohospodárska pôda predstavuje 464 830 ha. Túto pôdu, ktorá sa nevyužíva na pestovanie plodín pre potravinové účely, by bolo možné využívať prednostne na pestovanie plodín pre účely energetiky.
Názor, že pestovanie energetických plodín na výrobu palív je na úkor produkcie potravín, sa nezakladá na pravde. Hlavným dôvodom má byť údajné znižovanie výmery poľnohospodárskej pôdy na pestovanie plodín na potravové účely. Výmera nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy za ostatné roky v SR totižto neustále stúpa. Príčin je viac, jednou z nich je pokles počtu chovaných hospodárskych zvierat a tým aj pokles potrieb pestovania krmovín pre ich chov. Prvoradou úlohou poľnohospodárstva SR je a musí zostať produkcia potravín pre obyvateľstvo. Slovensko disponuje dostatočnou výmerou pôdy na produkciu potravín, poplašné správy o zdražovaní potravín zapríčinené pestovaním plodín na výrobu biopalív možno jednoznačne hodnotiť ako nepravdivé. Najviac nevyužitých poľnohospodárskych pôd bolo k 1. 1. 2016 zaznamenaných v Žilinskom (42 %), Trenčianskom (32 %) a Prešovskom (25 %) kraji.
Pestovaním energetických rastlín sa neznižuje úrodnosť pôdy. Po ukončení pestovania tieto rastliny zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom stave, s pozitívnou bilanciou živín. Nehovoriac o zabránení výraznejšej veternej a vodnej erózii, vyparovaniu vody a odnosu živín. Navyše trváce porasty energetických rastlín stabilizujú odtok vody z územia. Z hľadiska hospodárskeho významu sa dokonca odporúča pestovať takéto plodiny aj na pôdach s nižšou kvalitou. Pre pestovanie energetických rastlín je tak možné využívať nielen nevyužitú poľnohospodársku pôdu, ale aj pôdu menej kvalitnú.
Biomasa: Aká čistá je v skutočnosti energia z odpadu a rastlín?
Perspektívne energetické plodiny na Slovensku
V rámci jednotnej poľnohospodárskej politiky EÚ vznikol v súvislosti s dočasným, alebo trvalým nevyužívaním pôdy na poľnohospodársku činnosť (5 %) nový fenomén, a to pestovanie energetických plodín v týchto lokalitách, pretože po biomase ako palive je čoraz väčší dopyt. Plodiny ako ozdobnica čínska (Miscanthus x giganteus), trsteník obyčajný (Arundo donax L.), konopa siata (Cannabis sativa L.), energetický pýr (Elymus elongatus), sida obojpohlavná (Sida hermafrodita) spĺňajú parametre výhrevnosti a môžu sa použiť ako palivo do tepelných zariadení, nehovoriac o ich pozitívnom dopade na životné prostredie. Predovšetkým je dôležité poukázať na nedocenený fakt, že sa jedná o lignocelulózové rastliny s obrovským potenciálom uplatnenia v priemysle, v stavebníctve, papiernictve a vo farmaceutickom priemysle. Využitie energetických rastlín na iné ako spaľovacie účely sa skúma aj na Slovensku. Pestovanie energetických rastlín má význam aj pri efektívnejšom využití poľnohospodárskej pôdy nižšej bonity. Môžu sa pestovať ako súčasť greeningu do výmery 5 % v rámci výmery poľnohospodárskej pôdy farmára.
Cirok dvojfarebný (Sorghum bicolor)
Cirok dvojfarebný môžeme zaradiť medzi perspektívne plodiny vhodné pre energetické účely, nielen pre jeho vysokú výťažnosť na siláž, ale aj pre jeho genetické dispozície, keďže je ho možné pestovať aj v menej priaznivých podmienkach. Výmera pestovateľských plôch na Slovensku narastá, pretože cirok je hlavnou komoditou využívanou v bioplynových staniciach. Existujú dokonca farmy, ktoré sa špecializujú na predaj siláže pre bioplynové stanice. Ich výmery sa pohybujú od 200 do 700 ha. Prednosti pestovania cirokov na siláž v porovnaní s kukuricou sú hlavne v suchovzdornosti (dokážu preklenúť obdobie sucha s oveľa menším stresom ako kukurica) a zároveň porasty cirokov sú menej napádané divou zverou. Cirok je náročný na živiny a dobre znáša hnojenie maštaľným hnojom. Cirok sa odporúča pestovať v oblastiach s nedostatkom zrážok a tam, kde je úroda kukurice na zrno nižšia. Ďalšou výhodou cirokov je ekonomická efektívnosť ich pestovania, čo súvisí s nižšími nákladmi (nižšie náklady na osivo, nižšie náklady na sušenie z dôvodu nižšej zberovej vlhkosti, nižšia potreba hnojív) a stabilnou úrodou aj pri menej priaznivých poveternostných podmienkach.
Konopa siata (Cannabis sativa L.)
Jednou zo staronových plodín pestovaných v minulosti na Slovensku je konopa siata. Na Slovensku sa konopa pestovala od nepamäti ako priadna rastlina na vlákno. Po rokoch zabudnutia sa opäť hlási o slovo. Konopa je obnoviteľný zdroj energie s vysokým potenciálom. Na pestovanie sú povolené odrody v zmysle čl. 33, ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. Z odrôd patrí medzi favorizované v ČR aj SR poľská odroda Bialobrzeskie, ktorá sa vyznačuje vysokou plasticitou a adaptabilnosťou v našich pestovateľských podmienkach. Konopa má možnosti všestranného využitia, či ide o produkciu prírodného vlákna, organickej hmoty na spaľovanie, v stavebníctve ako izolačný materiál, produkciu semena na výrobu oleja a má využitie aj v potravinárskom priemysle. Jej mnohonásobné využitie dáva predpoklady pre jej znovu zavádzanie do osevných postupov, kde by táto plodina mohla mať pevné miesto. V súčasnosti sa pestovateľské plochy konopy siatej na Slovensku začínajú rozširovať, je to však limitované spracovateľskými a odbytovými možnosťami. Máme tým na mysli predovšetkým pestovanie na semeno, na výrobu oleja a na produkciu biomasy na spaľovanie.
Ozdobnica čínska (Miscanthus x giganteus)
Ozdobnica čínska má celý rad výhod, najmä jej vysoké hektárové úrody fytomasy v intervale od 20 - 40 t.ha-1 absolútnej sušiny v závislosti od agroklimatických podmienok. Zároveň aj nízke vstupné náklady pestovania, počiatočné náklady na založenie porastu sa vplyvom neustálej tendencie znižovania cien rhizómov rapídne znižujú. Pestovanie tejto energetickej plodiny v Európe je ovplyvnené rizikom poškodenia mrazom novozaložených porastov. Z pohľadu priemyselného využitia je táto energetická rastlina vhodná na výrobu biometánu, bioetanolu a ako zdroj celulózy lignínového charakteru, pričom jej uplatnenie je momentálne v štádiu výskumu. Napr. plocha ozdobnice čínskej na Záhorí klesla z výmery 120 ha na 80 ha. V rámci celého Slovenska sa nedá hovoriť o intenzívnom, ale o extenzívnom pestovaní tejto rastliny.
Paulovnia (Paulownia)
Paulownia je energetická plodina, ktorá vyžaduje tzv „čapovanie“, výchovný rez na pník v prvom roku. Rez prevádzame po zime, povedie to k rastu kmeňa bez ohybov, dokonale rovného, najmenej 6 m dlhého, čím sa dosiahne maximálne množstvo dreva ako výrobný „typ A“. Výrub odporúčame v 8. roku. Ťažiť je možné 3 -krát bez jeho „preplantážovania“. Paulownia svojím chemickým zložením a fyzikálnymi vlastnosťami - najlepšie vyhovuje výrobe ethanolu, vlákniny pre drevársky a papiernícky priemysel ale aj na výrobu biopalív, biomasy. Paulownia svojím širokými listami vynikajúco absorbuje oxid uhličitý na kyslík - 900 metrov kubických na hektár za rok, ako najlepší absorbér oxidu uhličitého-kyslík vráti späť do atmosféry. „Paulovnie isopren neprodukuje vůbec (vŕba, topoľ a iné rýchlorastúce dreviny ÁNO) a navíc roste mnohem rychleji, díky stejnému typu fotosyntézy jako má například kukuřice. „Vypadá to, že paulovnie má snad samé výhody: vzhledem k odlišnému způsobu fotosyntézy, respektive fixace CO2, má výrazně vyšší nejen produkci biomasy, ale i efektivitu využití vody a dusíku. Na vytvoření určitého množství biomasy tedy potřebuje výrazně méně dusíku a vody než rostliny s běžným typem fotosyntézy, měla by tedy mnohem lépe prosperovat i v sušších a dusíkem chudých půdách,“ vyjadril sa RNDr. Lukáš Fischer PhD. Koreň a štiepka, tá je veľmi cenená ako Biomasa pre nízky obsah popola, chlóru a draslíka s absenciou oxidu kremičitého. Paulownia svojimi veľkými kvetmi prispieva v nesmiernej miere k „záchrane včelstva“ - teda priamo k záchrane planéty a ľudstva. Dnes ešte tomuto problému ľudstvo nevenuje veľkú pozornosť, ale už v blízkej budúcnosti sa táto problematika stane prioritnou. Med z Paulownie má pozoruhodnú chuť, svetlú farbu a je ho možné porovnávať iba s agátovým medom, s ktorým má rovnaké vlastnosti. Med sa tiež používa ako liek, pomáha liečiť zápal priedušiek a ochorení dýchacích ciest, zlepšuje trávenie. Paulownia sa odporúča pestovať v polohách do nadmorskej výšky 700 m nad morom. Drevina nie je síce veľmi citlivá na typ pôdy, ale je dôležité, aby pôda bola hlboká a dostatočne odvádzala vodu. Nevyhovujú jej ťažké ílovité pôdy ani veľmi kyslé pôdy. Stromy potrebujú veľa svetla. V prípade klonov pestovaných na produkciu dreva sa v nasledujúcom roku po výsadbe (koncom marca, resp. začiatkom apríla) celý kmienok (bez ohľadu na jeho veľkosť) zreže. Ku spomaleniu rastu stromov môže viesť i koreňová konkurencia burín, preto je potrebné burinu obmedzovať čo najskôr po výsadbe a často ešte aj v 2. roku. Odolnosť voči patogénom, vysoká odolnosť voči vysokým a nízkym teplotám, predurčujú výber “klonu Pw 9501“, pre tento program „Eorópa 2020“ ako aj pre jednoduchosť pestovania samotného. Výhodou je jednoduchosť pri príprave pôdy, minimálne požiadavky na vodu a živiny.
Biomasa: Aká čistá je v skutočnosti energia z odpadu a rastlín?
Vplyv energetických rastlín na životné prostredie a hospodárstvo
Pestovanie rastlín na energetické účely môže byť perspektívny a zaujímavý výrobný program pre poľnohospodárov, zabezpečujúci pracovné príležitosti pre miestnych obyvateľov. Využitie biomasy ako zdroja energie si samozrejme vyžaduje aktívnu a pružnú spoluprácu rezortov pôdohospodárstva, financií a životného prostredia a tiež aj legislatívy. Určité obmedzenia, ktoré bránia vo využívaní biopalív súvisia s prípravou, výstavbou a prevádzkovaním týchto jednotiek, z dôvodu absencie technologických zariadení. Taktiež nie je docenený environmentálny a regionálny prínos týchto energetických plodín. V dôvodu sprísnenia emisných kvót a neustáleho zvyšovania cien fosílnych palív možno predpokladať v budúcnosti väčší rozmach využívania biopalív.
Pestovaním energetických rastlín sa neznižuje úrodnosť pôdy. Po ukončení pestovania tieto rastliny zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom stave, s pozitívnou bilanciou živín. Nehovoriac o zabránení výraznejšej veternej a vodnej erózii, vyparovaniu vody a odnosu živín. Navyše trváce porasty energetických rastlín stabilizujú odtok vody z územia. Z hľadiska hospodárskeho významu sa dokonca odporúča pestovať takého plodiny aj na pôdach s nižšou kvalitou. Pre pestovanie energetických rastlín je tak možné využívať nielen nevyužitú poľnohospodársku pôdu, ale aj pôdu menej kvalitnú.
Energetické spracovanie biomasy
Produkcia bioplynu anaeróbnym rozkladom organických látok je nielen efektívnym spôsobom získavania energie zo živočíšnej alebo rastlinnej biomasy, ale aj ekologickým riešením zneškodňovania biologického odpadu z poľnohospodárskej, priemyselnej či potravinárskej sféry. Aby bola zabezpečená potrebná úroveň rentability a návratnosti bioplynového zariadenia, prechádza sa dnes k súčasnej fermentácii viacerých druhov biomasy, tzv. kofermentácii. Väčšina bioplynových staníc je však odkázaná na zdroje z najbližšieho okolia, pretože doprava zo vzdialenejších miest by výrazne zvyšovala náklady. Zatiaľ čo bioplynová stanica spravidla zhodnotí 40 až 50 % energie z bioplynu vo forme elektriny, prípadne i tepla, pri úprave na biometán a jeho dodávke do plynovodnej siete rastie tento potenciál aj na viac ako 60 %.
Vzorka bola skúmaná z hľadiska stanovenia spalného tepla a výhrevnosti. Spalné teplo udáva množstvo tepla v kJ, ktoré je možné získať dokonalým spálením určitého množstva paliva so vzduchom, pri konštantnom tlaku, pričom všetky splodiny sú ochladzované na východziu teplotu zložiek. Pri spalnom teple sa uvažuje, že voda vzniknutá reakciou aj pôvodne obsiahnutá v palive je v kvapalnom stave. Kondenzačné teplo vody, ktoré sa pri horení uvoľní je pripočítané k energetickej bilancií. Na základe experimentálnej hodnoty spalného tepla Qs, je možné vypočítať výhrevnosť sušiny Qi i potenciálnej energetickej suroviny Qir pri aktuálnej vlhkosti, to je hodnota spalného tepla zmenšená o výparné teplovody. Výhodné je prepočítať spalné teplo horľaviny Qs na výhrevnosť sušiny Qi a potom prepočet tejto hodnoty na obsah vody v palive. Tento postup je veľmi výhodný pre prípad, že máme výrazne vlhkú potenciálnu energetickú surovinu čo u biomasy je častý prípad a hľadáme, na akú hodnotu vlhkosti je žiaduce ju vysušiť, aby sa dosiahla optimálna kvalita paliva vo vzťahu k energetickému zariadeniu, ktoré má dané biopalivo spaľovať. Spalné teplo horľaviny potom predstavuje pre daný druh paliva, resp. energetickej suroviny konštantu vyjadrujúcu kvalitu energetického nosiča.
Ako motorové palivo je ďalej biometán šetrnejší k životnému prostrediu a to nielen v porovnaní s bežnou naftou či benzínom, ale aj obnoviteľnými substitútmi - bionaftou a bioetanolom vyrábanými aj u nás z tradičných plodín. V porovnaní s repkou olejkou (20 - 50 GJ.ha-1) je možné z bioplynu v našich podmienkach získať vyšší energetický zisk (120 GJ.ha-1). Ak nie je možné využiť v plnej miere teplo vyrobené z bioplynu, je účelné z neho vyrábať biometán, ktorý sa efektívnejšie využíva ako pohonná látka v doprave.
Výzvy a budúcnosť pestovania energetických rastlín
Slovenskí poľnohospodári s obavami sledujú vývoj počasia. Aktuálny výrazný deficit vlahy na celom území Slovenska pravdepodobne ovplyvní rast ozimín a založenie novej úrody na jar. Bez funkčných závlahových systémov už niektoré plodiny ani nebude možné dopestovať. Plodiny ako jačmeň a pšenica nutne potrebujú pri svojom vzchádzaní vlhkú pôdu. Pokiaľ bude sucho pretrvávať aj naďalej, presušenú pôdu pocítia aj pestovatelia špeciálnej rastlinnej výroby, a to pri vysádzaní zemiakov a zeleniny. Slabá zima neprispeje ani k likvidácii škodcov. Na územie SR spadne počas roka v priemere 743 mm zrážok, čo predstavuje asi 36,4 miliardy metrov kubických (m3) vody. Z tohto objemu však odtečie až 12,5 miliardy m3 vody. Podpredseda SPPK Jozef Šumichrast zdôraznil, že bez závlah to jednoducho nepôjde a je potrebné nájsť nástroje, ktoré umožnia pestovateľom, ktorí chcú zavlažovať, aby mohli zavlažovať. Na Slovensku pestujeme cukrovú repu na výmere približne 22 500 ha. Pod závlahou máme len 11 percent plôch, teda 2 500 ha. Z hľadiska dostupnosti vodného zdroja by bolo ideálne, keby sme zavlažovali repu aspoň na výmere šesťtisíc ha. SPPK okrem existujúcich možností vyzýva štát, aby hľadal aj ďalšie finančné zdroje, napríklad z plánu obnovy a odolnosti, ktoré môžu napomôcť pri riešení manažmentu vody v krajine.
tags: #pestovanie #energetickych #rastlin #na #slovensku