Pestovanie hlivy ustricovej: Komplexný sprievodca pre domácich pestovateľov

Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) je u nás veľmi obľúbenou hubou, vítaným životabudičom najmä v zimnom období, keď už je čerstvých vitamínov zo záhradky pomenej. V obchodoch ju nájdete počas celého roka, ale môžete si ju dopestovať aj doma. To, že je veľmi prospešná pre zdravie, už snáď netreba ani spomínať.

Hliva ustricová si získala popularitu nielen pre svoju jemnú chuť a všestrannosť v kuchyni, ale aj pre svoje nutričné benefity a relatívne jednoduché pestovanie. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie hlivy ustricovej v domácich podmienkach, od výberu a prípravy priestoru a substrátu, cez očkovanie a inkubáciu, až po zber a kulinárske využitie.

Prečo pestovať hlivu ustricovú?

Existuje mnoho dôvodov, prečo sa rozhodnúť pre pestovanie hlivy ustricovej:

• Posilňuje imunitný systém: Obsahuje látky, ktoré stimulujú imunitné bunky.
• Znižuje cholesterol: Pomáha znižovať hladinu "zlého" LDL cholesterolu v krvi.
• Vysoký obsah vlákniny: Podporuje zdravé trávenie.
• Antiseptické účinky: Pomáha chrániť organizmus pred toxickými látkami.
• Nízka energetická hodnota: Vhodná pri redukčných diétach.
• Prevencia proti niektorým chorobám.
• Spomaľuje proces starnutia a zbavuje telo toxínov.

Domáce pestovanie hlivy ustricovej

Pestovanie hlivy ustricovej v domácich podmienkach je pomerne jednoduché a pri troche snahy to zvládne každý. Táto drevokazná huba sa vo voľnej prírode živí rozkladom dreva listnatých stromov. Jej plodnice dorastajú do priemeru 5 až 20 cm a majú mäsitú štruktúru. Vďaka svojim vlastnostiam sa hliva ustricová stala vyhľadávanou jedlou hubou na prípravu rôznych jedál po celom svete.

Výber a príprava priestoru

Miestnosť, v ktorej plánujeme pestovať hlivu ustricovú, by mala spĺňať nasledovné kritériá:

• Vysoká vlhkosť vzduchu: Dôležitá pre rast a vývoj plodníc (75 - 80%).
• Stabilná teplota: Ideálne 8 - 15 °C, niektoré druhy vyžadujú vyššie teploty (napr. hliva buková 15-25 °C).
• Vetranie: Okno alebo iný spôsob zabezpečenia cirkulácie vzduchu.
• Svetlo: Nepriame slnečné svetlo alebo umelé osvetlenie (8-12 hodín denne). Hliva nedokáže rásť v úplnej tme.
• Ľahko umývateľné povrchy: Keramická dlažba, leštený betón a iné povrchy bez dreva a drsných povrchov, aby sme sa vyhli budúcej kontaminácii substrátu rôznymi plesňami či hmyzom.

Na pestovanie hlivy sa najčastejšie využívajú pivnice, garáže s oknom a prirodzeným svetlom. Hlivu ustricovú je možné pestovať aj v exteriéri (napríklad na klátoch dreva), no v tom prípade je nutné zabezpečiť vhodné prostredie a zvoliť si vhodné ročné obdobie. Miestnosť, v ktorej budeme hlivu ustricovú pestovať je nevyhnutné vyčistiť.

Príprava substrátu

Hliva ustricová, ako aj iné druhy hlivy, rastú na širokom spektre organických materiálov (slama, seno, piliny listnatých drevín, suché lístie, kartón, kávový odpad alebo iné druhy organických zvyškov obsahujúcich celulózu a lignín), z ktorých rozkladom čerpajú živiny. Organický materiál by mal byť čerstvý (nie starší ako 1 rok), nemal by byť znečistený, plesnivý alebo zvlhnutý zlým skladovaním.

Veľmi dôležitým faktorom je frakcia, na akú je substrát rozdrvený/nasekaný, pretože je tým ovplyvnená rýchlosť s akou vlákna mycélia prenikajú do substrátu, akou získavajú živiny a akou vytvorí hliva plodnice. Napríklad slama by mala byť v ideálnom prípade nasekaná na cca 1 - 2 cm dĺžku. V prípade kávového odpadu je naopak problém s príliš malou frakciou, ktorá sa má pri väčších množstvách tendenciu zhutňovať a preto je ju vhodné zmiešať napr. s pilinami.

Aby mala hliva ustricová k dispozícii čistý substrát bez zárodkov iných húb, plesní a baktérií, ktoré by jej konkurovali, či znehodnotili hlivu, je substrát potrebné pred samotným naočkovaním hlivy sterilizovať. Substrát vložte do nádoby (hrniec alebo kotol s pokrievkou) s vodou tak, aby bol celý ponorený, vodu zohrejte na 80 až 85 °C a udržujte túto teplotu cca 30 minút. Aby substrát ostal pod hladinou horúcej vody, môžete ho zaťažiť mriežkou alebo sitkom. Alternatívou je jednoduchšia metóda, pri ktorej sa slama vloží do nádoby a preleje vriacou vodou, nechá sa vychladnúť a potom sa voda znova zleje a preleje vriacou vodou. Slama sa nechá vychladiť na 30 °C.

Očkovanie substrátu

Všetky operácie, ktoré nasledujú po sterilizácii substrátu, by ste mali vykonávať v čistej miestnosti (ideálne v pripravenej kultivačnej miestnosti) s vydenzifikovanými povrchmi, pretože inak by mohla všetka vaša doterajšia práca vyjsť nazmar.

Substrát je potrebné nechať po pasterizácii odtiecť od prebytočnej vody. Ak stlačíme substrát v dlani, mala by sa z neho vytvoriť kompaktná hrudka, no vytiecť by malo len pár kvapiek, takže ho nechajte po pasterizácii dostatočne dlho odtiecť. Substrát necháme po pasterizácii a odkvapkaní vychladnúť na izbovú teplotu (chladnutie môžeme urýchliť tým, že substrát rozhrnieme na čistom, vydenzifikovanom povrchu).

Po vychladnutí môžeme do substrátu primiešať hnojivo (drvený vápenec alebo sadrovec) v objeme cca 5% z objemu substrátu. Pripravený substrát môžeme naočkovať hlivou ustricovou. Sadba hlivy je predávaná naočkovaná na obilnom zrne alebo na iných živných médiách. Naočkovanie takejto sadby znamená, že ju jednoducho rovnomerne premiešame s pripraveným substrátom v pomere uvedenom na obale (väčšinou 2-3% k objemu substrátu).

Inkubácia a tvorba plodníc

Po zaočkovaní sadbou hlivy môžeme substrát vložiť do plastových (PE) vreciek/vriec, pričom do každého môžeme vložiť 4 až 10 kg substrátu. Najvhodnejšie sú dlhé a úzke vrecká (70 - 90 cm dĺžka a 20 - 40 cm šírka), do ktorých substrát dôsledne utlačíme. Ideálne sú pevné a priehľadné vrecká, pretože akékoľvek napadnutie plesňami je ihneď viditeľné a kontaminované vrecko môžeme odstrániť z inkubačnej miestnosti. Plastové vrecká následne uzavrieme šnúrkou (prípadne zošívačkou) a narobíme do nich dierky cca s priemerom 1-2 cm, ktoré rozmiestnime cikcakovito 10 až 15 cm od seba. Dierky zabezpečujú ventiláciu a dýchanie huby.

Inkubácia (obdobie od naočkovania po začiatok vytvárania plodníc) trvá zvyčajne 17 až 27 dní. Počas inkubácie hlivy ustricovej (Pleurotus ostreatus) je potrebné v kultivačnej miestnosti udržiavať stabilnú teplotu 8 - 18 °C (iné druhy hlivy si vyžadujú iné teplotné podmienky - napr. hliva buková (Pleurotus pulmonarius) 15 až 25 °C a teplomilná hliva lievikovitá/miskovitá (Pleurotus cornucopiae), či hliva kráľovská (Pleurotus eryngii) 20 až 30 °C), vysokú vlhkosť vzduchu (75 - 80%), ktorú môžeme udržiavať poprašovaním kultivačnej miestnosti vodou a dostatočné vetranie.

Po 4 dňoch od naočkovania je možné vidieť prvé belavé vlákna hlivy kolonizujúce substrát. Po cca 3 týždňoch hliva úplne prerastie substrát, ktorý celý zbelavie a vtedy je pripravená vytvárať plodnice, pretože sa jej míňajú živiny a to je pre hubu signál aby začala tvoriť plodnice, ktorými by sa vo voľnej prírode rozmnožovala.

Tvorbu plodníc môžeme podporiť aj znížením teploty v miestnosti na 6 - 10 °C počas 2-3 dní (napríklad pootvorením okien počas noci ako simuláciu chladného jesenného počasia) a následne teplotu v miestnosti opäť zvýšime na 8 - 18 °C. Pre tvorbu plodníc je už potrebné aj svetlo (8 - 12 hodín denne nepriameho svetla), pričom intenzita svetla má efekt na ich rast (málo svetla spôsobuje predĺženie stopiek plodníc, zatiaľ čo hlavičky plodníc ostávajú menšie). Plodnice húb sa začnú vytvárať na miestach, kde sme vytvorili dierky. Plodnice sa vytvárajú 4 až 10 dní v závislosti od podmienok. Ak jednotlivé body dodržíte, už o niekoľko týždňov sa môžete tešiť z bohatej úrody. Hliva rodí v takzvaných úrodových vlnách, to znamená, že na dvadsiaty až dvadsiatypiaty deň môžete zberať prvú úrodu. Trsy oberajte vždy celé. Po ôsmich až dvanástich dňoch pozberáte druhú vlnu, ktorá je menšia.

Zber a ďalšie pestovanie

Hlivu môžeme začať zbierať akonáhle sú plodnice dostatočne veľké (zvyčajne 3 - 5 dní po tom, ako sa objavili prvé hlavičky huby). Plodnica hlivy je zrelá, keď klobúčik získa svetlejšiu farbu a je plochý. Kvalita plodníc však časom stráca kvalitu, takže nečakajte, kým prezrejú a zbytočne nezačnú produkovať spóry. Po prvej vlne tvorby plodníc môžeme plastové vrecko úplne rozrezať (ak je v kultivačnej miestnosti dostatočná vlhkosť a vetranie). Po prvej úrode nechajte substrát 2-3 týždne oddýchnuť a potom ho opäť premiestnite na 2 dni na teplejšie miesto (20-25 °C), aby sa spustil rast ďalších plodníc. Tento proces sa dá opakovať 3-4 krát v závislosti od veľkosti substrátu. Pripravené balíky substrátu rodia vo vlnách 1 až 3 mesiace.

Spôsoby pestovania hlivy ustricovej

Pestovať hlivu je možné viacerými spôsobmi. Najjednoduchší spôsob vhodný aj pre začiatočníkov je pestovanie hlivy zo špeciálneho substrátu, ktorý zakúpite v záhradníctve. Druh hlivy si vyberte podľa toho, aké podmienky viete hube poskytnúť. Smerodajná je najmä teplota. Zakúpený substrát je už prerastený podhubím a obsahuje návod so všetkým, čo pestovateľ potrebuje vedieť.

Pestovanie na dreve (klátikoch)

Hliva ustricová prirodzene rastie na dreve listnatých stromov. Preto ju môžete pestovať aj na klátikoch dreva dlhých 20-50 cm (priemer 15-20 cm). Vhodné sú klátiky všetkých druhov listnatých drevín (nie ihličnanov!). Najvhodnejšie je drevo topoľové alebo bukové, ale môže byť aj z vŕb, osík, briez a dubov. Naopak, nevhodné sú ihličnany, agát, hruška, jaseň a kôstkoviny s výnimkou spomínanej čerešne. Problémy by mohol robiť aj dub, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín.

Najvýhodnejšie je drevo čerstvé, prípadne zo stromov maximálne 5 mesiacov zoťatých, a to najlepšie koncom zimy. Drevo by nemalo byť zoťaté viac než polroka. Ak kultúru zakladáte v teplom období roka, môžete vrecia uložiť na tienisté miesto vonku a prekryť fóliou na udržanie vlhkosti. Na povrch nahádžte zeminu alebo staré seno, čím zabránite prehriatiu. Vonkajšia teplota by sa mala pohybovať od 20 do 25 °C. Čas prerastania je dva až 4 mesiace podľa vzdialenosti očkovacích miest a tvrdosti dreva. Klátiky by mali mať priemer aspoň 20 cm, pretože drevo s menším priemerom by rýchlejšie vyschlo.

Je veľa možností ako naočkovať klátik. Podstatou je, aby sa sadivo dostalo do kontaktu s drevom a hýfy hlivy mohli začať prerastať do dreva. Do klátikov môžete navŕtať dierky alebo pílkou urobiť zárezy, do ktorých potom natlačíte očkovací substrát. Pred očkovaním rezné plochy polejte horúcou vodou, tým ich dezinfikujete. Pri modernej kolíčkovej metóde sa do dreva rovnomerne po celom jeho povrchu zboku cez kôru navŕtajú otvory. Ich priemer by mal byť približne 8 mm a vrt by mal byť o 3 až 5 mm dlhší ako dĺžka dreveného kolíka, ktorý do otvoru zatlčiete. Do vyvŕtaných otvorov sa vloží kúpená zrnitá sadba hlivy a kolíky sa zatlčú do otvoru tak, aby boli „utopené“. Potom sa zapečatia voskom. Postačí aj ten z obyčajnej sviečky. Do zárezov natlačte sadbu a prekryte ich štepárskou páskou tak, aby nevysychala.

Očkovať môžete aj klát vhodnej dreviny s koreňmi v zemi, ktorý zostal po výrube v teréne. Na očkovanie počkajte do konca apríla, najneskôr do konca septembra. Klát musí byť starý maximálne rok. V tomto prípade sa očkujú korene, z ktorých opatrne odstránite kôru. Sadbu opatrne zahrňte hlinou. Potom klátiky dajte do vreca a nechajte 2-3 mesiace prerastať hýfami. Kmene ukladajte do polyetylénových vriec, ktoré navrchu zaviažte cez valček vaty špagátom. Naočkované drevo nesmie zostať na priamom slnečnom svetle.

Naočkované poleno vložte do igelitového vreca s približne pollitrom vody a zaviažte. Raz za dva týždne ho otvorte, nechajte vyvetrať, prípadne doplňte vodu. Naočkovaný klátik zakopte do polovice do zeme. Trvalý kontakt so zeminou mu zabezpečí vlahu. Ideálne bude miesto, kde je tieň a vlhko, napríklad pod kríkom alebo na severnej strane pozemku. Niektorým pestovateľom sa osvedčilo aj pestovanie naležato - drevo len položia na zem. V čase sucha ich občas môžete poliať. Prvú úrodu zvyčajne čakajte nasledujúci rok po naočkovaní.

Podhubím prerastené klátiky potom zapustite z 1/3 do pôdy v tienistej časti záhrady. V prípade sucha ich striekajte vodou. Optimálnym termínom zakladania kultúry je začiatok leta. Čerstvá násada podhubia pri teplotách plus 2 až plus 10 °C vydrží 4 aj viac týždňov, pri teplote 20 °C však iba 14 dní. Prerastené kmene vyberte z vriec a zakopte ich do pôdy tak, aby dve tretiny boli v pôde a tretina nad povrchom. Zvoľte tienisté miesto s vlhkou pôdou. Pozor na vysokú hladinu spodnej vody, pretože podhubie pod vodou v krátkom čase odumiera. V období sucha okolie kmeňov zalievajte a pôdu udržujte stále vlhkú.

Klátiky dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkove rodia 3 až 4 roky. Pri menšej intenzite je plodnosť 2-3- aj viacročná. Výťažnosť je asi 15 % voči hmote použitého dreva.

Pestovanie na slame alebo štiepkach (vo vreciach)

Pestovanie hlivy ustricovitej vo vreci je obľúbené najmä pre svoju jednoduchosť, dostupnosť materiálov a možnosť dopestovať si čerstvé huby bez potreby záhrady. Sadba hlivy ustricovitej je vhodná pre pestovanie vo vreci a predstavuje praktický spôsob, ako si dopestovať obľúbenú hlivu v domácich podmienkach.

Pri intenzívnom pestovaní hlivy ustricovej využívame iné ligno-celulózové materiály, najmä odpady, ako sú piliny, stružliny, kukuričné kôrovie, pšeničná slama. Pri intenzívnom pestovaní sa substrát, t.j. pšeničná slama alebo kukuričné kôrovie, najprv rozreže asi na centimetrové kúsky, navlhčí sa a preparuje sa pri teplote 100 °C niekoľko hodín. Pri zjednodušenom spôsobe pestovania sa slamené balíky namočia do horúcej vody alebo sa ňou dôkladne popolievajú a voda sa nechá odtiecť. Na druhý deň to zopakujeme.

Slama sa nechá vychladiť na 30 °C a balíky sa prenesú do miestnosti s teplotou 15 až 20 °C alebo v lete na tienisté miesto v záhrade a zabalia sa do fólie. Podhubie rozdrobené na kúsky veľkosti orecha sa vpraví do celého objemu preparovanej slamy v balíku. Fólia, do ktorej je balík zabalený, sa na spodnej strane poprepichuje, aby sa prebytočná voda odviedla. Proti priamemu svetlu balíky chránime zakrytím plachtou, slamou alebo zeminou.

Za 6 týždňov slamu prerastie biele podhubie. Zjari a na jeseň nám slama bude plodiť aj vonku na tienistom mieste. Stačí len fóliu odstrániť alebo aspoň narezať a balíky pyramidálne na seba nastavať a chrániť ich pred priamym svetlom a vysychaním. V miestnostiach s regulovateľnou teplotou tieto kultivácie môžeme robiť celoročne. Rodivosť je však veľmi skorá, intenzívnejšia, aj keď krátkodobá. Výťažnosť je však až 25 % zo sušiny substrátu. Viacnásobným zopakovaním produkčného cyklu v tej istej miestnosti však dokážeme vytvoriť aj na malej ploche už veľmi slušnú produkciu.

Pestovanie na kávovej usadenine

Ďalšou možnosťou je pestovanie hlivy ustricovej na kávovej usadenine.

Čo budete potrebovať:

• Čistý Growkit
• Kávová usadenina
• Sadba hlivy ustricovej

Postup:

1. Zamiešajte 100g kávovej usadeniny s celým balením sadby hlivy v priloženom vrecúšku.
2. Poriadne zaklopte vedierko s vrchnákom.
3. Nezabudnite otvory nechať prelepené mikroporéznou páskou počas celej doby pestovania.
4. Takto pripravený Growkit umiestnite na miesto mimo priameho slnečného žiarenia pri izbovej teplote.
5. Ak sa vo vedierku neobjavuje biela „prikrývka“, doprajte usadenine viac vlahy. Ideálne ju navlhčite vodou z rozprašovaču.
6. Ak je opäť usadnina pokrytá bielou vrstvou hubového mycélia, znamená to, že je hotovo.
7. Jednoducho pridávajte 100 gramové vrstvy kávovej usadeniny.
8. Tento postup opakujte dovtedy, kým Growkit naplníte až po okraj. Potrvá to zhruba 4 - 5 týždňov.
9. Keď Growkit naplníte až po okraj, môže niekedy trvať aj 2 - 3 týždne, kým huby prerastú cez pásku.
10. Pokiaľ chcete tento proces rastu o trochu urýchliť, dajte celý GrowKit do chladu (buď do chladničky alebo vonku - ak samozrejme nie je leto). Vďaka tomu vám hliva vyklíči skôr.

Nutričné zloženie a zdravotné účinky hlivy ustricovej

Z konzumného hľadiska je zaujímavá nutričná hodnota hlivy ustricovej. V priemere sa svojím 3,5 až 5% obsahom bielkovín skôr podobá hodnotnej zelenine ako mäsu, hoci niekedy sa huby nadsadene nazývajú aj „lesné mäso“. Bielkoviny sa však v hubách nachádzajú vo forme nie celkom jednoducho stráviteľnej. Na zlepšenie stráviteľnosti má často najväčší vplyv ich spôsob kuchynskej úpravy, teda jemné nakrájanie, prípadne až rozomletie a dobré tepelné spracovanie. Pozoruhodný je aj ich relatívne vysoký obsah minerálnych látok, je to asi 10 % zo sušiny. Obsah cukrov je len 0,9-2 % na čerstvú hmotu, čo predstavuje veľmi nízku kalorickú hodnotu, a to len 45 kalórií na 100 g plodníc.

Veľmi zaujímavý je obsah biologicky aktívnych látok, najmä vitamínu B2 a B12, menej vitamínu C, ďalej obsahuje kyselinu škoricovú, vanilínovú a kumarovú. Pozoruhodný je aj ich vplyv na odbúranie cholesterolu. Japonským vedcom sa dokonca podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť v hlive ustricovej prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok.

Hliva ustricová je bohatá na vitamíny skupiny B (najmä B2, B3 a B5), vitamín D, minerály ako draslík, fosfor, železo a selén, a tiež obsahuje polysacharidy, ktoré majú imunostimulačné účinky.

Kulinárske využitie hlivy ustricovej

Kuchárske využitie hlivy ustricovej je pestré. Môže sa z nej pripraviť viedenský alebo parížsky rezeň, chutná je hliva dusená na masle, na víne, na horčici, na divoko. Originálne chutí zapečená v alobale v pahrebe so slaninou a cibuľou. Dá sa z nej pripraviť ražniči, palacinky, ba i šalát s olejom, majonézou alebo s tatárskou omáčkou. Chutná je aj pripravená na ihle, v polievke a vítaná je čerstvá, použitá do novoročnej kapustnice. Hliva ustricová je zdravá a v kuchyni aj veľmi všestranná - pripravíte z nej polievku, guláš, omáčku, praženicu, ale napríklad aj sekanú.

Pred prípravou je dôležité hlivu očistiť od prípadných nečistôt. Stačí ju utrieť vlhkou handričkou alebo jemne opláchnuť pod tečúcou vodou a osušiť.

Ako dlho variť hlivu ustricovú?

Doba varenia hlivy ustricovej závisí od jej veľkosti, spôsobu prípravy a preferencií. Vo všeobecnosti platí, že by sa mala variť, kým nezmäkne.

• Priemerná doba varenia: Odporúča sa variť hlivu ustricovú asi 15 až 20 minút na nízkom plameni.
• Varenie na panvici: Restujte ju na strednej teplote približne 5 až 10 minút, kým nezmäkne a nezíska zlatistú farbu.
• Varenie na pare: Doba varenia je okolo 10 minút.

Vždy je výhodné ochutnať, aby ste sa uistili, že je pripravená podľa vašich predstáv.

Základné spôsoby prípravy hlivy ustricovej:

• Soté: Hliva nakrájaná na plátky sa opeká na panvici s olejom, cesnakom a bylinkami. Je to rýchly a jednoduchý spôsob prípravy, ktorý zachováva jej prirodzenú chuť.
• Pečenie: Hliva sa môže piecť v rúre s olivovým olejom, soľou, korením a inými prísadami. Pečená hliva má intenzívnejšiu chuť a jemne chrumkavú textúru.
• Grilovanie: Hliva sa môže grilovať na grile, buď samostatne, alebo ako súčasť špízov. Grilovanie dodáva hlive dymovú arómu.
• Vyprážanie: Hliva sa môže obaliť v cestíčku a vypražiť na panvici. Vyprážaná hliva je chrumkavá a chutná, ale je potrebné dbať na to, aby nebola príliš mastná.

Recepty s hlivou ustricovou

• Hlivový paprikáš (perkelt): Výborný s knedľou, cestovinami alebo ryžou.
• Hlivový guláš: S chlebom alebo knedľou.
• Vyprážaná hliva: So zemiakovou kašou, tatárskou omáčkou alebo zeleninovým šalátom.
• Polievka z hlivy ustricovej: Posypaná petržlenovou vňaťou.
• Hliva ustricová s cestovinami: Posypané čerstvou petržlenovou vňaťou a parmezánom.

Bežné chyby pri príprave hlivy ustricovej

• Príliš dlhé varenie: Hliva ustricová má tendenciu byť po dlhom varení gumená. Preto je dôležité ju variť len krátko, kým nezmäkne.
• Príliš veľa tuku: Hliva ustricová absorbuje tuk veľmi ľahko, preto je dôležité používať minimálne množstvo tuku pri jej príprave.

tags: #pestovanie #hlivz #ziarovky

Populárne príspevky:

• Starostlivosť o klinčeky
• Starostlivosť o kvet Yucca Elephantipes
• Sprievodca pre úspešný chov Koi
• Pozrite si náš podrobný článok o pestovaní zimozeleňe menšej.
• Elegantná izbová rastlina araukária