Komplexný sprievodca pestovaním jačmeňa jarného na Slovensku

Jačmeň patrí medzi plodiny, ktoré sa na Slovensku pestujú od nepamäti a patrí medzi najstaršie obilniny. Historické doklady o pestovaní jačmeňa v Číne a Indii siahajú do doby okolo 2000 rokov pred naším letopočtom. Vo svetovej produkcii je jačmeň na štvrtom mieste za pšenicou, ryžou a kukuricou. Jeho produkcia sa doma i vo svete využíva vo výžive hospodárskych zvierat, na výrobu osív a široké uplatnenie má v rôznych odvetviach priemyslu, predovšetkým vo výrobe sladu, piva, jačmenných krúp, náhradky kávy a farmaceutických výťažkov.

Aj napriek dlhej histórii a významu sa celková výmera jačmeňa jarného na Slovensku postupne znižovala a v roku 2012 sa pestoval na výmere približne 130 000 ha. Priemerná úroda na Slovensku v poslednom desaťročí neprekročila hranicu 4,2 t/ha. Úrodový potenciál registrovaných odrôd v pokusoch sa za posledné roky pohyboval v priemere 6 až 8 t/ha, pričom v klimaticky priaznivých ročníkoch nie sú výnimočné ani úrody 8,5 - 9 t/ha.

Pestovanie jačmeňa jarného je komplexný proces, ktorý si vyžaduje pozornosť venovanú systému, podmienkam pestovania, výberu odrody a samotnému pestovateľovi.

Biologické vlastnosti jačmeňa

Všetky kultúrne druhy jačmeňov patria pod jeden kultúrny druh - Hordeum vulgare L. - jačmeň siaty. Jačmeň je samoopelivý. Rod Jačmeň (Hordeum L.) patrí do čeľade lipnicovitých - Poaceae L.

Koreňová sústava jačmeňa je zväzkovitá a pozostáva z koreňov zárodočných a adventívnych. Koreňová sústava sa rozprestiera až do 1,2 m. Jačmeň má celkovo slabý koreňový systém a na viac aj zle prijíma živiny. V prípade odstránenia tejto nevýhody je predpoklad na dosiahnutie vysokej úrody.

Steblo jačmeňa pozostáva z kolienok a článkov, ktorých počet je 5 - 6. Steblo sa začína vytvárať po založení odnožovacieho kolienka a z neho vyrastajú odnože a adventívne korene. Každá odnož má samostatnú koreňovú sústavu. Steblo jačmeňa je väčšinou duté.

Listy sú usporiadané na nódiach stebla. Pozostávajú z pošvy a čepele, ktorá je úzka s pozdĺžnou žilnatinou a odstáva od stebla v rôznych uhloch. Medzi listovou pošvou a čepeľou je jazýček vybiehajúci do menších.

Kvetenstvo jačmeňa je klas, ktorý pozostáva z klasového vretena a kláskov. Jačmene na rozdiel od ostatných hustosiatych obilnín majú na uzlinách jednotlivých článkov klasového vretena 3 jednokveté klásky. Klások pozostáva z dvoch kláskových pliev a v každom klásku má po jednom kvietku.

Zrno jačmeňa je jednosemenná nažka - obilka. Obalové vrstvy sú zložené z oplodia a osemenia. Jadro je obklopené aleurónovou vrstvou a pod ňou je jadro, vyplnené škrobovými a bielkovinovými zrnami. Zárodok je uložený na báze chrbtovej strany zrna, s endospermom je spojený prostredníctvom štítku, ktorý má významnú úlohu pri klíčení. Podiel klíčka je najmenší, 1,5 - 3 %.

Požiadavky na podmienky prostredia

Jačmeň jarný má pomerne vysoké nároky na podmienky prostredia a vegetačné faktory a veľmi citlivo reaguje na výkyvy počasia. Rozhodujúcu úlohu pre dosahovanie vysokých a stálych úrod jarného jačmeňa má medzi faktormi prostredia klíma a pôda. Pre rast a vývin počas každej z fáz a štádií existuje určité teplotné optimum, teplejšie podmienky rast a vývoj urýchľujú, chladnejšie spomaľujú.

Klimatické podmienky

Geografická oblasť pestovania jačmeňa je daná predovšetkým teplotou. Jačmeň je pomerne nenáročný na teplotu. Minimálna teplota klíčenia je 1 - 3 °C, čo dovoľuje siať hneď na začiatku jari. Vegetačná termická konštanta je 1700 °C - 2200 °C. Pre vzchádzanie a zakoreňovanie je potrebná teplota vyššia ako 1 °C. Dôležité je, aby teplota v období zakoreňovania a odnožovania mierne stúpala.

Jačmeň začína klíčiť už pri teplote 1 - 3 °C, dobre odnožuje pri 5 - 7 °C a stebluje pri 10 - 12 °C, kvitnutiu praje 16 - 18 °C a dozrievaniu 18 - 20 °C. Vo fáze steblovania mu škodí rýchle zvyšovanie teploty spojené so suchom. Sucho a horúčavy v období dozrievania znižujú hmotnosť tisíc zŕn, naopak, nadmerne vlhké počasie pri dozrievaní aktivizuje fermenty, čo môže negatívne ovplyvniť klíčenie pri sladovaní.

Dobrý sladovnícky jačmeň sa pestuje v oblastiach, kde priemerné ročné teploty dosahujú okolo 8 - 9 °C a priemerné teploty cez vegetáciu 14,5 °C. Množstvo zrážok v našich podmienkach sa pohybuje od 450 do 650 mm. Transpiračný koeficient je 256 - 658, priemerne 300 - 350 a je schopný veľmi dobre využívať zimnú vlahu.

Pre jarný jačmeň je výhodné, ak v marci a apríli sú menej výdatné dažde, aby mohol dobre klíčiť, vzchádzať a odnožovať. Rozhodujúce sú zrážky v máji a v júni, kedy jarný jačmeň stebluje, klasí a dozrieva. Jačmeňu škodia aj prudké lejaky, ktoré narúšajú pôdnu štruktúru a zapríčiňujú silné poliehanie porastu.

Z klimatických faktorov si pozornosť zasluhuje najmä svetlo, ktoré je jednak nevyhnutným predpokladom pre asimiláciu, ovplyvňuje najmä odnožovanie a v neskoršom období kvalitu zrna. Pri nedostatku svetla sa tvoria dlhšie alebo slabšie etiolované články stebla a jačmeň skôr polieha. Jačmeň je rastlinou dlhého svetelného dňa, preto jačmene skôr siate prechádzajú svetelným štádiom dlhšie.

Pôdne podmienky

Jačmeň jarný vyžaduje pôdu v starej sile, v dobrom štruktúrnom stave, prevzdušnenú a s dostatočnou vodnou kapacitou. Vhodné sú ľahšie až stredne ťažké hliny s objemovou hmotnosťou pôdy do 1,5 t.m-3, s dobre priepustným pôdnym profilom. Najvhodnejším typom pôd sú černozeme, hnedozeme, luvizeme, fluvizeme, čiernice a kambizeme.

Pôdna reakcia má byť neutrálna alebo slabo zásaditá s pH 6 a viac. Nevhodné sú pôdy ťažké, ílovité, zlievavé a kamenisté, pretože neviažu vlahu, čo sa prejaví najmä v čase steblovania a klasenia, keď má jačmeň najväčšie požiadavky na vlahu.

Agrotechnika pestovania jačmeňa jarného

Zaradenie v osevnom postupe

Jačmeň jarný má krátku vegetačnú dobu, menšiu výkonnosť koreňovej sústavy a je náročný na živiny, preto veľmi citlivo reaguje na predplodinu. Najlepšie úrody dosahuje pri zaradení po okopaninách hnojených maštaľným hnojom (organickými hnojivami). Jarný jačmeň dosahuje dobré úrody aj po pšenici.

V poslednom období sa ako vhodné predplodiny prejavujú strukoviny, repka olejka a zelenina. Zaradenie po obilnine znižuje úrodu i sladovnícku kvalitu. Pri zaoraní slamy je dôležité vyrovnať pomer C:N a na 100 kg slamy pridať 1 kg dusíka v priemyselných hnojivách.

Príprava pôdy

Význam spracovania pôdy pre úrodu, kvalitu a istotu produkcie závisí do značnej miery od mineralizácie pozberových zvyškov. Základná príprava pôdy je závislá od predplodiny. Po zbere predplodín sa odporúča orba do hĺbky 0,18 - 0,24 m, aby sa do príchodu mrazov naakumulovalo v pôde čo najviac vody.

Povrch pôdy po orbe v ekologickom hospodárení urovnáme a podľa pôdno-klimatických podmienok, spektra povzchádzaných burín, likvidujeme povzchádzané buriny plytkým podrezaním koreňovej sústavy burín.

Predsejbová príprava pôdy na jar závisí od vlhkostného stavu pôdy. Príprava pôdy by nemala byť hlbšia ako 0,04-0,06 m. Pri sejbe jačmeňa príprava pôdy spočíva v urovnaní a prekyprení povrchu pôdy do hĺbky 0,04 až 0,06 m, čím vytvoríme osivové lôžko a optimálne podmienky pre vyklíčenie a vzídenie osiva.

V poslednom období sa aj pri jačmeni čoraz častejšie uplatňuje náhrada orby kyprením (minimalizačná technológia), zlúčenie prípravy pôdy a sejby (redukovaná technológia) a technológia priamej sejby do neobrobenej pôdy (bezorbová technológia).

Výber odrody

Výber vhodnej odrody je popri ďalších faktoroch veľmi dôležitý. Základným predpokladom úspešného pestovania bio jačmeňa je správny výber odrody pre danú lokalitu a pre účel pestovania. Pre sladovnícke účely sú preferované odrody ako KANGOO alebo OVERTURE.

V listine registrovaných odrôd, platnej pre rok 2004, bolo zaradených 43 odrôd jačmeňa siateho, z toho 29 odrôd jačmeňa siateho jarného a 14 odrôd jačmeňa siateho ozimného. Odrody jačmeňa siateho jarného sú rozdelené do troch typov sladovníckej kvality, a to 12 odrôd do typu A (výberová), 11 odrôd do typu B (štandardná) a 6 odrôd do typu C (neštandardná).

Termín sejby

Jarný jačmeň sa u nás vysieva v prvej vlne jarných prác, zvyčajne od začiatku marca do konca apríla. Pri extrémnom skorej sejbe jačmeň klíči pomaly a hrozí riziko napadnutia pôdnymi mikroorganizmami, poškodenie z nedostatku vzduchu, čím dochádza k horšej vzchádzavosti a nedostatočnému vývinu porastu. Oneskorená sejba v kukuričnej výrobnej oblasti je do 1. apríla, v repárskej do 10. apríla a v zemiakarskej do 20. apríla. Oneskorenie sejby znamená za každý deň oneskorenia zníženie úrody zrna o 40-50 kg.

Hoci jačmeň jarný reaguje na mierne oneskorenie výsevu pružnejšie ako jarná pšenica, tritikale alebo ovos, treba skorú sejbu vnímať ako agrotechnickú prioritu. Skorší výsev má za následok nielen dlhšie obdobie vegetatívneho štádia, čo síce tiež podmieňuje vysokú úrodu, pri skoršom termíne sejby sa zvyšuje aj počet klasov na jednotku plochy, ako aj počet zŕn v klase v porovnaní s neskorším výsevom.

Výsevok

Výsevok určujeme podľa účelu pestovania, podľa odrody, predplodiny a termínu sejby. Optimálna hĺbka sejby pre jačmeň je 30 - 40 mm. Pri skorých sejbách za priaznivých podmienok postačuje 300 až 350 klíčivých zŕn na m2, čo predstavuje 160 až 180 kg/ha. V prípade nepriaznivejších podmienok a neskoršieho termínu sejby sa odporúča výsevok navýšiť na 380 až 500 klíčivých zŕn na m2, teda 180 až 230 kg na hektár. Na podporu rozvoja koreňového systému, je vhodné aplikovať spolu s moridlom overenú kombináciu prípravkov Alga300++P v dávke 2l/t a SoftGuard v dávke 1 l/t osiva.

Výživa a hnojenie

Jačmeň je intenzívna plodina, ktorá príjme porovnateľné množstvo živín ako pšenica s dvojnásobne dlhším vegetačným obdobím. Tento fakt vyžaduje od pestovateľa, aby jačmeňu zabezpečil dostatočné množstvo prístupných živín hneď od prvých dní vegetácie. Vegetačná doba jačmeňa jarného je pomerne krátka a trvá približne 120 dní. V priebehu tohto času príjme jačmeň približne podobné množstvo živín ako pšenica za vegetáciu asi 270 dní. Produkčná schopnosť jačmeňa je 3-krát väčšia ako u pšenice a za deň dokáže vytvoriť až 92 kg/ha fytomasy.

Na 1 t zrna a príslušného množstva biomasy odčerpá jačmeň 24 kg N, 5 kg P, 20 kg K, 4 kg Ca a 2 kg Mg. Pri aplikácii dávok jednotlivých živín pred sejbou jačmeňa je potrebné brať ohľad aj na ich využiteľnosť z priemyselných hnojív ale aj z pôdy. Dusík aplikovaný v priemyselných hnojivách je využiteľný na 55 %, fosfor na 20 % a draslík na 50 %.

Využitie živín z pôdny je závislé hlavne od pH pôdy a v optimálnych hodnotách je využiteľnosť dusíka 50 - 60 %, fosforu 13 % a draslíka 10 %. Na zefektívnenie využiteľnosti všetkých živín je vhodné aplikovať pred sejbou organické granulované hnojivo z obsahom morských rias AlgaSoil (1 diel AlgaSoil na 3 diely hnojiva).

Hnojenie dusíkom

Pri voľbe dávky dusíka je rozhodujúci účel pestovania. Pri stanovení hnojenia jačmeňa dusíkom je potrebné zohľadniť obsah Nan v pôde pred sejbou, množstvo dusíka získaného mineralizáciou humusu počas vegetácie, predplodinu a doplniť deficit dusíka na predpokladanú úrodu hnojením priemyselnými hnojivami.

Potrebnú dávku dusíka aplikujeme jednorazovo. Ak je potreba prihnojiť počas vegetácie, môžeme aplikovať pri sladovníckom jačmeni dávku do 25 kg.ha-1 v rastovej fáze do vytvorenia 3.-4. listu. Na neskoršie prihnojenie reaguje jačmeň zhoršením sladovníckej kvality zrna najmä vo vlhších rokoch.

Celková dávka aplikovaného dusíka by nemala prekročiť 90 kg N na hektár. Pri sladovníckom jačmeni, pestovanom po dobrej predplodine hnojenej maštaľným hnojom, sa dávky dusíka pohybujú na úrovni 30 až 40 kg N na hektár. Po horšej predplodine (obilnina) sa dávky navyšujú približne o 20 - 30 kg.

Pre presnejšie stanovenie optimálnych dávok dusíka je potrebná laboratórna analýza obsahu živín v pôde.

Hnojenie fosforom, draslíkom a horčíkom

Hnojenie fosforom, draslíkom a horčíkom s následným zapravením je potrebné vykonať pred sejbou. Tieto živiny podporujú vyššiu hmotnosť tisíc zŕn, znižujú obsah dusíkatých látok a zvyšujú obsah škrobu.

Správne nastavená výživa draslíkom podporuje odolnosť proti poliehaniu. Dobrá úroveň fosforečnej výživy pozitívne ovplyvňuje rovnomerné dozrievanie zrna a podiel väčšieho zrna, pričom pôsobí aj na znižovanie obsahu bielkovín.

Vhodnosť jesenného hnojenia (najmä horčíkom, prípadne draslíkom) je však dôležité posúdiť s ohľadom na sorpčné vlastnosti pôd. Na ľahkých, premývaných pôdach s malou sorpčnou schopnosťou môže počas vlhkej zimy dochádzať k presunu týchto živín do hlbších vrstiev pôdy, mimo zónu utvárania koreňov jačmeňa. Jesenné hnojenie tak môže byť menej účinné, najmä v počiatočnom období rastu jačmeňa. Častým riešením, ktoré využíva mnoho pestovateľov, je jarná, predsejbová aplikácia týchto živín v kombinovaných NPK hnojivách.

Tabuľka 1. Využiteľnosť živín z priemyselných hnojív a pôdy

Ochrana jačmeňa jarného

Buriny

Zaburinenosti jačmeňa treba predchádzať výberom vhodného pozemku, zaradením v osevnom postupe a kvalitnou prípravou pôdy. Pri výbere pozemku sa treba vyhýbať predovšetkým pozemkom s výskytom trvácich burín. Odburiňovanie pozemkov by sa malo robiť v celom osevnom postupe.

Pri výskyte ovsa hluchého, ktorý má vysokú konkurenčnú schopnosť, je dobré v snahe o jeho potlačenie posunúť termín sejby a nechať ovos vyklíčiť, predsejbovou prípravou pôdy ho zničiť aj za cenu neskoršej sejby. Skorá sejba však vo všeobecnosti posilňuje konkurenčnú schopnosť jačmeňa proti burinám.

Pri bezorbovej technológii pestovania jačmeňa je potrebné na zničenie burín použiť prípravky typu ROUNDUP, ktoré spoľahlivo ničia buriny a sú ekologicky únosné, nakoľko nezanechávajú rezíduá v pôde a v rastlinách. Proti premnoženiu burín a tvorbe prísušku v porastoch používame najmä bránenie prútovými bránami. Brány nepoužívame v období od prvého po štvrtý list, z dôvodu vysokej citlivosti rastlín na vybránenie a mechanické poškodenie mladých rastliniek.

Choroby a škodcovia

Ochrana jačmeňa proti hubovým patogénom sa v prvom rade zakladá na kvalitnom morení osiva. To vo všeobecnosti predstavuje najekonomickejší a najefektívnejší spôsob ochrany jačmeňa pred hubovými patogénmi prenosnými osivom a napádajúcimi vzchádzajúce rastliny.

V ostatnom období je možné pozorovať vývoj nových fungicídnych prípravkov určených na morenie osiva, ktoré poskytujú systémový účinok, a tak mladú rastlinu chránia po dlhšiu dobu. Vďaka šľachteniu sa podarilo do jednotlivých odrôd jačmeňa integrovať gény odolnosti voči múčnatke, listovým škvrnitostiam a hrdziam. Aj napriek tomu je v praxi väčšinu porastov potrebné aspoň raz fungicídne ošetriť. V prípade jačmeňa jarného sa za štandard považuje jedno ošetrenie v čase konca odnožovania, čím sa v poraste pri dobre zvolenom prípravku a vhodných aplikačných podmienkach dá eliminovať široké spektrum chorôb.

Problémy môže spôsobiť neskorší výskyt listových škvrnitostí, ktoré v prípade vhodných podmienok a nepozornosti pestovateľa dokážu porasty jačmeňa zdecimovať za niekoľko dní. V ochrane jačmeňa proti chorobám využívame najmä preventívny zásah prírodnými účinnými látkami povolenými v Zozname prípravkov na ochranu rastlín povolených v ekologickej poľnohospodárskej výrobe na aktuálny rok.

Zber, pozberová úprava a skladovanie

Jačmeň zberáme pri zberovej vlhkosti zrna okolo 14 %, v plnej zrelosti. Predčasným zberom dochádza k znižovaniu úrody a kvality zrna. Pri oneskorenom zbere dochádza k väčším stratám vplyvom lámavosti stebla pod klasom.

Pri manipulácii so zrnom je potrebné predchádzať mechanickému a biologickému poškodeniu. Po zbere jačmeň predčisťujeme, čistíme, prípadne dosúšame.

Trendy a vplyv klimatických zmien

Globálne otepľovanie prináša zmeny, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na pestovanie jačmeňa jarného. Jednou z nich je možnosť pestovania jarných odrôd obilnín na jeseň. Táto prax, ktorú úspešne realizujú niektorí poľnohospodári, prináša skvelé výsledky v podobe vyšších úrod a zachovania kvalitatívnych parametrov zrna, ktoré sú pre sladovnícke účely často preferované pred ozimnými odrodami.

Zmena termínu sejby môže priniesť aj skoršiu žatvu, už v júni namiesto júla. Technológia pestovania jarín na jeseň je v podstate rovnaká ako pri jarnej sejbe, s odporúčaním mierneho zvýšenia výsevku pre väčšiu istotu prezimovania porastu. V najteplejších oblastiach na juhu Slovenska sa výsev jarného jačmeňa na pokročilú/neskorú jeseň príležitostne osvedčuje, pričom namiesto decembra je vhodnejší prelom októbra/novembra, prípadne aj skôr, až takmer nadväzujúc na koniec výsevu ozimného jačmeňa.

Jačmeň jarný má význam predovšetkým vo výrobe sladu, v kŕmení hospodárskych zvierat a vo výžive ľudí. Jeho pestovanie je produkčne zaujímavé vo všetkých regiónoch a pri rôznych systémoch a technológiách pestovania. Vzhľadom na krátke vegetačné obdobie (približne 120 dní) a relatívne malé požiadavky na tepelný súčet (1200 °C) je vhodný aj pre vyššie položené alebo suboptimálne poľnohospodárske oblasti.

tags: #pestovanie #jacmena #jarneho

Populárne príspevky:

• Nádoby na pestovanie
• symbolika ružovej kytice na svadbe
• Rozmnožovanie blchy ľudskej
• Metódy pozorovania baktérií
• Všetko o rakytníku rešetliakovom