Pestovanie jahôd v brehu: Kompletný sprievodca pre bohatú úrodu

Jahody patria medzi najobľúbenejšie druhy ovocia pre svoju lahodnú chuť a príjemnú vôňu. S blížiacim sa letom je spojená aj nezameniteľná chuť jahôd, na ktoré sa už všetci istotne tešíme. Ak ste sa do vypestovania vlastnej úrody ešte nepustili alebo by ste ocenili užitočné rady, ako pestovanie zefektívniť, určite čítajte ďalej, pretože tie domáce predsa chutia najlepšie!

Druhy jahôd a ich charakteristika

Podľa toho, ako a kedy nám jahody prinesú úrodu, rozlišujeme dve hlavné skupiny:

• Klasické jahody: Rodia jedenkrát za sezónu. Z odrôd, ktoré rodia jednorázovo, odporúčame napríklad skorú odrodu ´Elsanta´. Ide o holandskú odrodu s veľmi veľkými plodmi, ktoré sú sladké a aromatické. ´Elsanta´ je spoľahlivá a odolná voči chorobám. Stará odroda ´Senga Sengana´ patrí medzi poloskoré odrody, vysoko úrodné, má stredne veľké plody sladko korenistej chuti. Medzi najlepšie odrody patria Elsanta, Senga sengana a Korona. Elsanta je odroda, ktorú Prof. Hričovský najviac odporúča. Je stredne skorá, vysoko odolná a nezahníva. Korona patrí medzi stredne skoré jahody.
• Remontantné jahody (stálorodiace): Na ich plodoch si môžeme pochutnávať takpovediac až do obdobia prvých mrazíkov. Z remontantných odrôd je výborná napríklad už spomínaná odroda ´Mara de Bois´ so stredne veľkými jemnými plodmi, ktoré sú veľmi aromatické. Najlepšie sa jej darí na priamom slnku. Veľmi vďačná je aj odroda ´Selva´, pri ktorej oceníme jej nenáročné pestovanie bez náchylností na choroby. Plody tejto odrody sú nie veľmi výrazné, sú sladké, pevné, dobre prenosné.
• Mesačné jahody: Špeciálnou skupinou sú mesačné jahody, ktoré rozmnožujeme výsevom. Celkový vzhľad rastliny je iný, nevytvárajú poplazy a ich plody sú pomerne malé, pripomínajúce ich lesné príbuzné. Ich plody sú však chuťovo veľmi príjemné, pričom atraktívna je aj ich schopnosť rodiť takisto počas celého vegetačného obdobia od júna do septembra. Z mesačných jahôd môžeme spomenúť napríklad odrodu ´Tubby®Red´, ktorej chuť sa podobá chuti lesných jahôd.

Dômyselným výberom odrôd môžete jahody zberať prakticky od konca mája až takmer do októbra. Veľmi skoré, stredne skoré a neskoré odrody vysaďte tak, aby sa súčasne s koncom zberu jednej začínal zber druhej. Postupne budú dozrievať napríklad ‘Diana’, ‘Daroyal’, ‘Donna’, ‘Honneoye’, ‘Lambada’, ‘Darselect’, ‘Korona’, ‘Elsanta’, ‘Sonata’, ‘Polka’, ‘Symphony’, ‘Florence’ a ‘Malwina’. Osem jahodových týždňov raz rodiacich jahôd si predĺžite pestovaním stálorodiacich, ako je napríklad ‘Anabel’, ‘Calypso’, ‘Diamante’, ‘Everest’, ‘Fresh’, ‘Gaviota’, ‘Gento’, ‘Lidka’, ‘Meraldo’, ‘Ostara’, ‘Red Rich’ či ‘Selva’.

Príprava záhona na pestovanie jahôd

Dobre pripravený jahodový záhon je kľúčom k bohatej úrode a zdravým rastlinám. Než sa pustíte do samotnej výsadby, je dôležité zvoliť vhodné miesto a rozhodnúť sa, akú formu pestovania zvolíte.

Výber stanoviska

Jahody vyžadujú slnko, prípadne mierne zatienenie a ideálna je pre nich hlinitopiesočnatá, dobre priepustná pôda. Jahodám milujú slnečné stanovište, kde majú dostatok svetla po väčšinu dňa. Odporúčame vysádzať jahody na miesta, kde predtým bola pestovaná zelenina a boli dôkladne pohnojené maštaľným hnojom. Jahody sa potešia skôr slnečnému miestu. Vo vyšších polohách a chladnejších oblastiach jahody neskôr kvitnú. V teplejších oblastiach je potrebné ich viac zalievať, ale dosahujú aj vyššie úrody. Vyhnite sa svahom a severným stranám.

Príprava pôdy

Jahody obľubujú pôdu úrodnú, ľahšiu až stredne ťažkú, s dostatkom humusu. Veľmi dôležité je, aby bola táto pôda v absolútne bezburinnom stave. Jahody sú totiž plytko koreniace a buriny sú preto v poraste jahodám silným konkurentom v boji o vodu a živiny. Preto budúci záhon pred samotnou výsadbou dôkladne vyčistite a odburiňte. Následne pôdu prekyprite približne do hĺbky 30 až 35 cm a obohaťte ju dostatočným množstvom organickej hmoty. Na jeden štvorcový meter pridajte 10 až 15 kg dobre vyzretého kompostu.

Ideálna je pôda s mierne kyslým pH v rozmedzí 5,5 až 6,5. Ak máte pôdu veľmi kyslú, upravte ju vápnením. Pôdu tiež dôkladne zbavte buriny a pridajte základné hnojivá typu Ceresit a NPK. Úplne sa vyhnite hnojivám s obsahom chlóru, tie jahodám nesvedčia. Záhon je dobré vopred obohatiť kvalitným kompostom alebo dobre vyzretým hnojom, ktorý dodá potrebné živiny na celé vegetačné obdobie. Môžete použiť aj NPK hnojivo alebo hnojivo s obsahom horčíka, či na báze rohoviny. Ak viete už na jeseň, že budete robiť jarnú výsadbu, môžete záhon pripraviť tak, že do pôdy vpravíte dobre odležaný hnoj či kvalitný kompost. Ak to na jeseň nestihnete, je možné zapracovať kompost (pozor - hnoj už nie!) ešte dva až tri týždne pred samotnou jarnou výsadbou.

Tabuľka: Vhodnosť pôd pre pestovanie jahôd

Spôsoby pestovania jahôd

Jahody možno pestovať rôznymi spôsobmi, v závislosti od dostupného priestoru a osobných preferencií.

Klasický záhon

Na klasickom záhone v záhrade je to tradičný spôsob, ktorý nikdy nesklame. Rastliny majú dosť priestoru, korene sa môžu rozrásť do hĺbky a vy si môžete jednoducho vytvoriť pestrú záhradu plnú farieb a vôní. Jahody sa dajú pestovať rôznymi spôsobmi:

• Hniezdový spôsob: Sadeničky sa v závislosti od odrody vysádzajú v spone 40 x 40 cm, prípadne 45 až 50 x 40 cm. Nevýhodou je pomerne rýchle starnutie trsov, preto ich treba zmladzovať rastlinami z poplazov a prebytočné odstraňovať.
• Hrobčekový spôsob: Tento spôsob spočíva vo vytvorení 30 až 40 cm vysokých pásov pred výsadbou. Výhodou je pohodlnejší zber, lepšie hospodárenie s vodou a menej časté zahnívanie plodov i výhonkov. Hrobčeky môžu mať rozličnú šírku, ktorá závisí od výsadby sadeníc do jedného alebo dvoch riadkov.
• Pásový spôsob: Sadenice sa sadia v radoch hustejšie (maximálne 30 cm od seba), riadky sú však od seba vzdialenejšie. Cieľom je čo najskôr zapojiť výsadbu do celistvých pásov, čo dosiahnete práve poplazmi, ktoré sa v predchádzajúcom spôsobe odstraňujú. Pri pestovaní pásovým spôsobom jahodový záhon po štyroch rokoch jednoducho obnovíte tak, že necháte prerásť poplazy do uličky. Vymeníte tým pozíciu radov a uličiek a zároveň predĺžite životnosť porastu.

Vyvýšené záhony

Ideálna voľba, ak chcete ušetriť chrbát a mať rastliny pekne po ruke. Vyvýšené záhony sa rýchlejšie prehrievajú, pôda v nich zostáva dlhšie kyprá a darí sa v nich aj náročnejším plodinám. Nevýhodou je väčšia prácnosť spojená so založením záhonov, vyššie vstupné náklady a nároky na pravidelné dopĺňanie živín. Odmenou je jednoduché pestovanie a zber plodov. Zemina si viac drží vlahu, rast buriny máte viac pod kontrolou a všeobecne je pestovanie pohodlnejšie.

Pestovanie v nádobách (kvetináče, truhlíky, vrecúška)

Skvelá varianta pre balkóny, terasy alebo malú záhradku pri dome. Navyše ich môžete jednoducho prenášať podľa počasia a dokonca aj farebne zladiť s okolitou dekoráciou. Keďže jahody majú plytký koreňový systém, pestovanie v kontajneroch je efektívne a oplatí sa najmä na miestach s nedostatkom priestoru, ako sú balkóny či terasy. Pri pestovaní v hrantíku na balkóne alebo terase im živiny musíte zaistiť. Najlepšie urobíte, pokiaľ zvolíte substrát na jahody. Jahody na balkón vysádzajte do väčších pestovateľských nádob, ideálne voľte samozavlažovacie hrantíky. Keďže substrát v črepníkoch sa veľmi rýchlo vyčerpá, nevyhnutná je aplikácia doplnkového hnojenia. Ak chcete pestovať jahody v nádobách, nevyhnutná je pravidelná zálievka a hnojenie. Do každej debničky vysaďte aspoň jednu sadenicu s kvetom, z ktorého sa bude doslova prášiť. Ak si vyberiete samozavlažovacie debničky, pomôže vám to udržiavať dostatočnú vlhkosť.

Netradičné riešenia

Kreatívne riešenia, ktoré šetria priestor a premenia pestovanie na originálny prvok vašej záhrady. Takéto konštrukcie vyzerajú atraktívne, hodia sa aj do menších dvorov a navyše môžu slúžiť ako nečakaný dizajnový doplnok. Patria sem pyramídy, palety alebo rúry.

Výsadba jahôd: Kedy a ako správne sadiť

Sadenie jahôd môžete vykonávať buď na jar, alebo na jeseň.

Termíny výsadby

• Jarná výsadba: Je ideálna pre nedočkavých záhradkárov, pretože už v lete sa môžete tešiť na prvé sladké plody. Príhodné podmienky na sadenie bývajú koncom marca a počas apríla. Ak semienka jahôd zasadíte v januári alebo februári, koncom leta si už budete pochutnávať na svojich prvých jahodách. V prvej fáze rastu počas zimného obdobia však môže jahody ohroziť nedostatok svetla. Rastlinky sa v takom prípade začnú príliš vyťahovať. Preto je lepšou voľbou nechať vysievanie jahôd na obdobie od marca až do júna. Sadenice tak budú pevné a zdravé. Ak sa chystáte pestovať jahody vonku, ideálny čas na ich výsadbu je skoro na jar, približne v marci a apríli.
• Jesenná výsadba: Je naopak pokojnejšia, rastliny majú dostatok času zakoreniť, pripraviť sa na novú sezónu a nasledujúci rok vás odmenia bohatšou úrodou. Výsadbu časovo orientujeme na júl alebo august, kedy si do príchodu zimy ešte stihnú vytvoriť koreňovú sústavu aj s novou ružicou listov. Druhá polovica augusta je na založenie jahodového záhona ideálna. Najprirodzenejšou a najbežnejšou voľbou na výsadbu jahôd je jeseň. Presádzanie jahôd na jeseň je kľúčovým krokom pre zabezpečenie bohatej úrody a zdravších rastlín v nasledujúcej sezóne. Jesenné mesiace sú ideálnym obdobím, pretože pôda je ešte dostatočne teplá na zakorenenie, ale teploty už nie sú také extrémne ako v lete. Najvhodnejším obdobím na presádzanie jahôd je koniec augusta až polovica októbra.

Dôležité je vybrať si deň, keď nie je príliš horúco ani mráz, aby sadenice neutrpeli šok. Pred samotnou výsadbou je dobré rastlinky krátko namočiť do vody, aby ich korene neboli suché a lepšie sa ujali v pôde.

Výsadba zo semien vs. sadenice

Jahody sa dajú ľahko vypestovať doma, čo znamená, že môžete mať zásoby čerstvých jahôd z vlastnej záhrady. Väčšina pestovateľov jahôd zvykne vysádzať hotové priesady. Pestovanie zo semena je však pre jahody zdravšie. Voľbou výsadby zo semienok ochránite svoju rastlinu pred vírusovými chorobami. Takéto ochorenia deformujú listy, znižujú rodivosť, dokážu ju až celú zlikvidovať. Pri vegetatívnom rozmnožovaní sa totiž vírusy prenášajú zo sadenice na sadenicu. Významne pri tom pomáhajú aj vošky a iný cicavý hmyz. V ohrození je tak môže byť celý záhon. Aby ste sa tomuto nebezpečenstvu vyhli, riešením je pestovanie jahôd už u semien.

Pestovanie jahôd zo semienok je odlišné od pestovania sadeníc predovšetkým v náročnosti a čase potrebnom pre rast. Semená jahôd vyžadujú viac starostlivosti a trpezlivosti, pretože klíčenie môže trvať niekoľko týždňov a mladé rastlinky sú spočiatku veľmi krehké. Naopak sadenice sú už čiastočne vyrastené rastliny, ktoré môžete okamžite zasadiť a očakávať rýchlejšiu úrodu. Priesady jahôd si môžete dopestovať doma na okennom parapete, ale aj v skleníku. Semienka jemne zatlačte na povrch výsevného substrátu. Keďže na vyklíčenie potrebujú svetlo, nezatláčajte ich hlboko. Dbajte na rovnomernú vlhkosť počas celého procesu klíčenia. Pomôže, ak zakryjete výsevnú misku fóliou či tabuľkou skla. Ďalšou možnosťou je položiť priamo na substrát noviny. Aj tento jednoduchý trik pomôže udržať semienka v dostatočnej vlhkosti. Dopestovanie sadeníc trvá približne 3 mesiace. Z toho len samotné klíčenie zaberie 2 až 3 týždne. Sprvu sa vám môže zdať rast pomalý, to je ale bežné. Hneď, ako budú mať semenáčiky zopár prvých listov, sa rast zrýchli. Mladé rastlinky sa odporúča dvakrát presadiť. Keď majú mladé sadenice už 5 až 10 listov, je čas presadiť ich na záhon. Jahody môžete vysádzať v dvoch verziách - predpestované jahody v multiplatách s koreňovým balom alebo tzv. frigo sadenice. V prípade frigo sadeníc je potrebné dodržať špecifické odporúčania pre úspešné pestovanie a dosiahnutie úrody ešte v tom istom roku.

Správne rozostupy a hĺbka výsadby

Správne rozstupy pri výsadbe jahodníkov sú kľúčom k tomu, aby rastliny dobre prospievali, netrpeli plesňami a priniesli bohatú úrodu. Ak ich vysadíte príliš nahusto, budú si navzájom tieniť, horšie schnúť po daždi a plody sa ľahšie znečistia či napadnú chorobami. Ideálne je preto držať sa osvedčených pravidiel:

• Riadky vzdialené 60 až 70 cm: Tento priestor uľahčí pohyb medzi záhonmi, umožní lepšie prúdenie vzduchu a zníži riziko šírenia plesní. Vďaka širším uličkám sa vám bude aj pohodlnejšie zbierať.
• Rastliny v riadku po 25 až 30 cm: Takto majú jahodníky dosť miesta na rozrastanie a tvorbu poplazov, no zároveň zostanú blízko, aby vytvorili súvislý porast, ktorý udrží pôdu dlhšie vlhkú a bez buriny.
• Srdiečko jahodníka vždy nad povrchom pôdy: Stred rastliny, odkiaľ vyrastajú nové listy a kvety, nesmie byť zasypaný. Ak by ste ho zakryli zeminou, začal by hniť a rastlina by rýchlo odumrela. Pri sadení dávajte pozor, aby bolo srdiečko rastliny tesne nad povrchom pôdy. Príliš hlboko vysadená sadenica v prvom roku spravidla nekvitne. Priveľmi vysoko zasadenej zase hrozí namrznutie koreňového kŕčka či úplné vymrznutie. Jahody vysádzajte tak, aby hrubšia časť medzi listami a koreňmi, takzvané srdiečko, bola na úrovni pôdy.

Voľnokorenným sadeniciam stačí skrátiť koreňový systém a vysadiť ich do vopred pripravenej jamky. Kontajnerové sadenice treba vysádzať približne do takej výšky, v akej rástli v kontajneri. Pri výsadbe ku každej sadenici dobre pritlačte pôdu. Keďže základy budúcoročných kvetov sa tvoria už na prelome septembra a októbra, dbajte na dostatočnú zálievku.

Použitie netkanej textílie alebo mulču

Na voľnej ploche je pre výsadbu dobrým pomocníkom čierna netkaná textília. Vďaka nej vám v okolí jahôd nebude rásť burina, ochráni plody jahôd pred zablatením a udrží koreňom potrebnú vlhkosť. Textíliu roztiahnite na budúce jahodovisko ešte pred výsadbou. Po jej okrajoch ju zaťažte a urobte do nej krížový rez na mieste, kde chcete vložiť sadenicu. Do otvoru lopatkou vyhĺbime jamku. Do nej trochu vody a ju necháme vsiaknuť do zeme. Slama zabráni nielen rastu burín, zvýšenému výparu vody a hnitiu plodov, ale zároveň postupným rozkladom obohatí pôdu o organickú hmotu. Nástielka zo slamy sa robí približne na začiatku kvitnutia alebo tesne pred zberom plodov. Opatrne ju rozmiestnite okolo každého trsu, pričom dbajte na to, aby ste nepoškodili vyvíjajúce sa kvety. Zaslamovanie môžete použiť pri hniezdovom i pásovom pestovaní alebo skombinovať s pestovaním na netkanej textílii. Netkaná textília umožní rastlinám lepšie hospodáriť s pôdnou vlahou a zároveň zamedzí rastu burín. Vďaka čiernej farbe poskytne aj čiastočnú ochranu proti mrazom a urýchli vstup plodov do rodivosti. Na záhon ju položte pred samotnou výsadbou a následne dobre ukotvite. V závislosti od spôsobu pestovania a požadovaného sponu vytvorte otvory (dvomi priečnymi rezmi do tvaru písmena X), do ktorých vysadíte sadenice.

Starostlivosť o jahody počas roka

Správna a pravidelná starostlivosť o jahody rozhoduje o kvalite plodov aj celkovom výnose. Tieto obľúbené rastliny vyžadujú dostatok vlahy, pravidelné kyprenie pôdy, primerané hnojenie a tiež ochranu pred škodcami či chorobami. Ak im venujete trochu pozornosti počas celého roka, odmenia sa vám bohatou a sladkou úrodou.

Zalievanie

Jahody majú plytký koreňový systém, a preto pomerne rýchlo trpia suchom. Zalievať ich treba pravidelne, najlepšie priamo ku koreňom, aby ste predišli šíreniu chorôb na listy či plody. V období kvitnutia a najmä pri dozrievaní plodov je potrebné dopriať im ešte viac vlahy, inak môžu byť menšie a menej šťavnaté. Najlepšie je zalievať ráno alebo večer, keď sa voda lepšie vsiakne a nehrozí rýchle odparenie. Po výsadbe jahody bohato zavlažíme, snažíme sa rastlinky polievať predovšetkým ku koreňom, nie na listy. Vo všeobecnosti je dobré, ak na jahodách nikdy nebadáme ani najmenšie náznaky vädnutia. Výdatne treba zalievať tesne po výsadbe, aby jahody dobre zakorenili. V čase kvitnutia a nabiehania do plodu je tiež vlaha dôležitá, inak môžu mladé plody zoschnúť. V inom období zalievajte podľa potreby, vlhkosti pôdy. Pokiaľ listy schnú, nezalievajte počas dňa, ale až večer alebo skoro ráno. Ak sú jahody bujného vzrastu, neprihnojujte.

Hnojenie

Jahody sú pomerne náročné na živiny, a preto je dobré im ich pravidelne dopĺňať. Hnojte ich ideálne 2-3× ročne podľa fázy rastu. Po výsadbe im doprajte štartovacie hnojivo, ktoré podporí rýchle zakorenenie. Na jar, keď rastliny začínajú intenzívne rásť, siahnite po hnojive s vyšším obsahom dusíka, ktoré pomôže vytvoriť silné a zdravé listy. Po zbere plodov naopak potrebujú viac draslíka a fosforu, aby sa zregenerovali a dobre pripravili na ďalšiu sezónu. Hnojivo by malo obsahovať okrem základných živín aj organickú hmotu, ktorá dodáva do pôdy humus. Tieto hnojivá je ideálne zapraviť do pôdy pred výsadbou. Odporúčame hnojivo na jahody Kristalon, prípadne podobné Hoštické organické hnojivo alebo Juhočeské hnojivo na jahody a iné drobné ovocie. Osvedčilo sa nám aj hnojivo Floria - rýchlopôsobiace dvoj-zložkové hnojivo. Ak ste zástancom iba biologických hnojív, odporúčame vyrobiť výluh zo žihľavy. Jahody prihnojujeme vhodným hnojivom skoro na jar a druhý raz po prvom zbere plodov. Hnojenie pri výsadbe, či už jarné alebo jesenné, sa neodporúča. Rastliny sú počas výsadby náchylné k poškodeniu - hnojením by mohlo dôjsť k tzv. "spáleniu živinami". Kvapalné hnojivá na jahody sa aplikujú so zálievkou. Pri bio pestovaní jahôd je možné využiť aj bežný kompost. Aby ste zaistili správne vstrebávanie živín, zemina by mala byť vlhká.

Odstraňovanie poplazov a starých listov

Jahodníky často vytvárajú dlhé poplazy, ktoré slúžia na ich množenie. Ak však nechcete rozširovať záhon o nové rastliny, je lepšie ich pravidelne odstraňovať. Rastlina potom nebude zbytočne vkladať energiu do tvorby mladých sadeníc a viac sa sústredí na rast a dozrievanie plodov. Vďaka tomu získate väčšie, šťavnatejšie a chutnejšie jahody. Navyše bude záhon prehľadnejší a menej zaburinený. Okolie rastlín pravidelne odburiňujeme, pričom poplazy, ktoré sa priebežne vytvárajú odstraňujeme, aby sa neoslabovala hlavná materská rastlina. Odstraňujte z jahôd staré listy a keď sa začnú objavovať odnože - väčšinu z nich odstrihnite, rastliny tak zostanú silné. Žltnúce alebo choré listy by ste mali z rastliny odstrániť hneď, ako si ich všimnete, aby ste zabránili hromadeniu hniloby, ktorá by poškodila rastlinu a vaše plody. Pravidelne kontrolujte rastlinu, či na nej nie je burina, ktorá by ju mohla zahltiť, ako aj choré alebo odumierajúce listy a plody. Odstráňte tým aj potenciálny domov pre škodcov, ktorí by mohli chcieť obhrýzť vaše jahody, napríklad slimáky. Po zbere niektorí pestovatelia porasty jahôd úplne skosia a ponechajú jahodové srdiečka odhalené. V nevhodných pestovateľských oblastiach však v zime hrozí, že vymrznú. Radšej odstráňte len poškodené listy a plody. Po zbere vytvárajú jahody poplazy, ktoré odstráňte, pokiaľ ich nechcete použiť na nové výsadby. Keď sa začnú objavovať odnože, väčšinu z nich odstrihnite, aby sa rastliny neoslabovali.

Choroby a škodcovia

Jahody môžu trpieť sivou plesňou, škvrnitosťou listov alebo napadnutím slimákmi. Prevenciou je vzdušný záhon, striedanie plodín a používanie mulču. Na slimáky pomáha popol, piliny alebo špeciálne pasce. Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom. Medzi veľmi obľúbené prípravky patrí Ferrimax. Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch. Jedná sa o hubové ochorenie, ktoré napáda listy. Krčkovej hnilobe sa tiež dobre darí vo vlhkom prostredí. Má extrémne veľký počet hostiteľov. Pokiaľ sú v poraste jahôd mravce, svedčí to o nízkej a nepravidelnej zálievke. Mravce si nikdy netvoria mraveniská v zemi, kde sú neustále vytápané vodou. Jahody nepestujte viac ako 3 - 4 roky na jednom mieste. Jahodovisko potom zlikvidujte a premiestnite ho inde. Po zbere jahôd ich zostrihnite - odstránite zárodky chorôb. Veľakrát sa nevyhnete ani chemickej ochrane proti roztočíku jahodovému alebo iným ochoreniam či škodcom (kvetovka jahodová, pleseň sivá, biela škvrnitosť listov...). Porasty pravidelne kontrolujte.

Zber a uskladnenie

Jahody bežne kvitnú v apríli a máji a o 6 až 8 týždňov dozrievajú prvé plody. Jahody zbierajte ideálne každé druhé ráno. Ráno je totiž na zber najvhodnejší čas. Dbajte však aj na zber poškodených či nahnitých kusov. Tie zbierajte do osobitnej nádoby a ihneď zlikvidujte. Jahody si zachovajú dlhšie svoju čerstvosť, ak ich budete zbierať aj s kúskom stonky. Ak nie sú určené na okamžitú konzumáciu, uchovávajte ich v chladničke. Plnosť ich chuti a farby si však aj napriek uskladneniu v chlade užijete maximálne 3 dni. Sezónne rodia viac - poskytnú väčšie množstvo na spracovanie.

Rozmnožovanie jahôd

Jahoda je trváca rastlina, ktorá má krátky podzemok. Ružica jej listov je uložená nízko pri zemi. Práve tá vytvára dlhé poplazy, ktoré sa postupne zakoreňujú. Ich odstránením zabránite nežiaducemu rozmnožovaniu rastliny v záhone. Na konci leta / august, tvoria jahody dcérske rastliny na dlhých poplazoch. Niekedy je poplaz dlhý aj 2 metre a nachádza sa na ňom aj 10 mladých rastliniek. Na rozmnožovanie používajte len prvé 2 dcérske rastliny, ktoré sú najsilnejšie a najkvalitnejšie. Tie, ktoré nemajú vyvinuté korene, zasaďte do nádob, debničiek. Ostatné vysaďte. Na rozmnožovanie jahôd vám postačí malý kvetináč, substrát a kus drôtu. Vyberte odnože z trsov jahôd, ktoré najviac rodia. Časť odnože v pazuche prichyťte drôtom, aby sa mohla zakoreniť do kvetináča. Túto odnož neodstrihávajte, odstrihnite iba ďalej rastúcu odnož. Zalejte odnožovú rastlinu, aj keď je zatiaľ spojená s materskou rastlinou. Za mesiac sa sadenica zakorenia tak, že už ich môžete oddeliť od materského trsu.

tags: #pestovanie #jahod #v #brehu

Populárne príspevky:

• o iskerníku v záhrade
• biológia cicavcov: reprodukcia a ontogenéza
• Objavte silu ibiša lekárskeho pre vaše zdravie
• Všestranné využitie pohánky
• náušnice z chirurgickej ocele s ružou zo živice