Komplexný sprievodca pestovaním kolíkovej fazule v záhrade

Fazuľa, latinsky Phaseolus, je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých, ktorá má svoj pôvod v tropických oblastiach Južnej Ameriky. Dnes ju však nájdeme doslova po celom svete a je cenená pre svoje výživné semená a struky, ktoré sú zdrojom dôležitých makroživín, vitamínov a minerálov.

Poznáme dve formy fazule záhradnej - tyčovú (kolíkovú) a kríčkovú. Zatiaľ čo kríčková fazuľa rastie kompaktne a struky dozrievajú takmer súčasne, kolíková fazuľa potrebuje oporu a struky sa dajú zbierať postupne, ako dozrievajú. Vďaka svojej nenáročnosti a bohatej úrode je fazuľa ideálnou voľbou pre každého záhradkára. Ak milujete žlté alebo zelené fazuľové struky na rôzne spôsoby, či už so slaninou a cesnakom ako prílohu, súčasť čínskej zmesi alebo v luskovej omáčke, stačí zvoliť vhodnú odrodu.

Druhy fazule

Výsledný habitus rastliny závisí od konkrétneho druhu i odrody. Niektoré majú klasické ovíjavé stonky, ktoré sa plazia po opore nepretržite celé vegetačné obdobie, iné sú skôr kríčkové s ukončeným rastom. Práve tie pestovateľov zaujímajú najviac. Existuje mnoho druhov fazule, ktoré sa líšia farbou, tvarom a spôsobom pestovania.

• Fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris): Je najčastejšie pestovaným druhom vôbec. V odbornej literatúre aj v záhradníctve ho môžete nájsť aj pod názvom fazuľa záhradná. Odrôd tohto druhu existujú doslova stovky. Preto ich delíme na kultivary popínavé a kríčkové. Obľúbenými kríčkovými fazuľami sú napríklad fazuľa kríčková so zelenými luskami alebo žltoluská. Medzi obľúbené odrody pri pestovaní fazuliek (strukov ako zeleniny) patria napríklad 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'.
• Fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus): Tento druh sa obvykle pestuje ako okrasný, pričom struky sú samozrejme jedlé. Kvety fazule šarlátovej sú sýto červené, semená majú väčšinou tiež podobné odtiene.
• Fazuľa červená: Červená fazuľa má výraznú chuť a používa sa najmä v jedlách ako chilli alebo fazuľové polievky.
• Fazuľa biela: Biela fazuľa má jemnú chuť a je ideálna pre šaláty a prívarky.
• Fazuľa mungo: Táto fazuľa je známa pre svoje klíčky, ktoré sú obľúbené v ázijskej kuchyni.

Zástupcov z rodu fazule je viac ako 50, avšak tie sa u nás pestujú skôr raritne. Nájdite si tie pravé odrody fazule aj pre vašu záhradu.

Výber vhodného miesta a pôdy

Pre úspešné pestovanie fazule je kľúčové vybrať správne stanovište a pôdu. Ideálne je slnečné a teplejšie miesto, ktoré je chránené pred vetrom a nepriaznivými vplyvmi počasia. Fazuľa je teplomilná rastlina, preto sa jej v chladnejších oblastiach príliš nedarí. Vyhovuje jej dobre priepustná, ľahšia piesočnato-hlinitá pôda s dostatkom živín a pH okolo 6,5. Nevyhovujú jej príliš ílovité, piesočnaté ani premokrené pôdy.

Fazuľa sa považuje za plodinu druhej trate, čo znamená, že nie je extrémne náročná na hnojenie, avšak pre optimálny rast a úrodu je vhodné pôdu pred výsadbou obohatiť kompostom alebo organickým hnojením. Je dôležité vyhnúť sa chloridovým hnojivám, ktoré fazuli nevyhovujú. Na jeseň je potrebné pôdu poriadne prekypriť a na jar, pred výsadbou, ju upraviť rotavátorom. Následne zapracujeme draselnú soľ, liadok a superfosfát. Fazuľa má schopnosť fixovať dusík priamo z pôdy pomocou symbiotických baktérií, takže nepotrebuje veľa dodatočného hnojenia dusíkom.

Výsev a sadenie

Na sejbu fazule sa netreba ponáhľať, nakoľko je pomerne náročná na teplo. Je to teplomilná rastlina, ktorá potrebuje dostatočne zohriatu pôdu. Semená začínajú klíčiť pri teplote pôdy 8 až 10 °C, ale optimálna teplota na klíčenie je okolo 20 °C. Výsev do zeme sa odporúča vykonávať až vtedy, keď už nehrozia mrazy a pôda je dostatočne teplá. Na južnejších územiach je možné začať so sejbou začiatkom mája, zatiaľ čo v severnejších oblastiach je vhodnejšie počkať do druhej polovice mája alebo až do júna. S výsevom teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája.

Semená fazule sa vysievajú priamo na stanovište do hĺbky približne 2 až 3 cm. Pred výsevom je možné semená na 12 hodín namočiť do vlažnej vody, čím sa naštartuje ich klíčenie. Výsev môžeme zrealizovať do riadkov, ktoré budú od seba vzdialené 35 - 40 cm, jednotlivé semená by od seba mali byť vo vzdialenosti asi 10 cm. Možný je aj výsev do pripravených hniezd. Tie si vyhĺbime asi 30 cm od seba, do každého vložíme po 3 až 4 semená a zasypeme ich zeminou. Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok.

Kolíkové (tyčové) druhy potom vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko. Kolíkovú a ohnivú fazuľu vysievame v rovnakom čase, najlepšie do hniezd po štyroch až šiestich semenách na vzdialenosť 60 až 80 cm v štvorcovom spone. Pred sejbou je potrebné vybudovať oporný systém, ktorý môže byť z drôtu, špagátu alebo siete. Po vzídení sa fazuľa ovíja na pripravené konštrukcie.

Tabuľka termínov výsevu kolíkovej fazule pre niektoré odrody:

Starostlivosť počas vegetácie

Počas rastu fazule je dôležité udržiavať pôdu okolo rastlín prekyprenú a bez buriny. Prekyprenie pôdy sa odporúča vykonávať hneď po vyklíčení a pokračovať s ním až do začiatku kvitnutia. Pred kvitnutím je vhodné pôdu mierne prihrnúť k rastlinám.

Zavlažovanie je kľúčové, najmä v období nasadzovania strukov. Fazuľa potrebuje dostatok vlahy, ale je dôležité vyhnúť sa premočeniu pôdy, ktoré by mohlo viesť k hnilobe koreňov. Voda by mala smerovať priamo ku koreňom, polievanie listov sa neodporúča. Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Mulčovanie pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje výskyt buriny. Pred vysadením sadeníc pridajte do zeme mulč.

V období nasadzovania strukov je možné fazuľu prihnojiť liadkom vápenatým. Pokiaľ sa pestuje v prvej trati (teda na najlepšej pôde s dostatkom živín), prihnojovanie nemusí byť potrebné vôbec. Ak sa rozhodnete prihnojovať, odporúča sa použiť organické hnojivá v čase rastu. Keď dôjde k tvoreniu kvetov, rastliny už nehnojte.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Fazuľa je pomerne odolná, no môže byť napadnutá niektorými škodcami a chorobami. Medzi najčastejších škodcov patria vošky, ktoré sa rýchlo premnožia a môžu spôsobiť značné škody. Pri ich objavení je dôležité ich čo najskôr zlikvidovať. Na výhonkoch mladých rastlín si rady pochutnajú aj slizniaky. Z chorôb môže fazuľu ohroziť antraknóza a rôzne hubové ochorenia.

• Vošky: Môžete ich odstrániť ručne alebo použiť organické postreky, napríklad na báze mäty piepornej alebo cesnaku.
• Slizniaky: Proti slizniakom je účinné ručné zbieranie alebo použitie ekologických pascí.
• Hubové choroby: V prípade vlhkého roka sa odporúča ošetriť fazuľu postrekom proti hubovým chorobám (napríklad meďnatými prípravkami). Preventívnym opatrením proti šíreniu chorôb a škodcov je striedanie plodín, teda pestovanie fazule na tom istom mieste najskôr o 4 roky. Po fazuli by ste sa mali vyhnúť pestovaniu iných strukovín alebo cibule. Vhodnými susedmi sú jahody, zemiaky, mrkva, kukurica či uhorky.
• Antraknóza: Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú.
• Vírus mozaiky: Menej časté, ale predsa len niekedy pestovateľov potrápia.

Zber úrody

Fazuľa sa môže pestovať na zelené struky alebo na zrelé semená. Spôsob zberu závisí od toho, na aký účel rastlinu pestujete. Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu.

• Zber zelených strukov: Zber sa vykonáva približne raz do týždňa, keď sú struky čerstvé, dajú sa ľahko oddeliť od stonky a majú dĺžku 15 až 20 cm. Semená vo vnútri by mali byť vyvinuté, ale nie úplne oddelené od stien struku. Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, usychajúce a žltnúce listy. Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu.
• Zber semien (zrná): Zber semien sa vykonáva v čase, keď struky zaschnú, semená dozrejú a vyfarbia sa. Zrelé struky spoznáte podľa toho, že sa pri ohnutí ľahko zlomia.

Skladovanie a využitie v kuchyni

Po zbere by sa zelené struky mali skonzumovať do 7 dní a skladovať v chladničke, kde vydržia 4-5 dní. Zelené struky v čerstvom stave rýchlo podliehajú skaze a neznášajú dlhé skladovanie. Alebo ich môžete ihneď blanšírovať a zmraziť. Popínavá fazuľa sa zbiera vysušená. Struky začnú najskôr blednúť, až sa napokon úplne vysušia. Pri teplom počasí bez zrážok dokážu vyschnúť priamo na rastline. Ak je však sychravo, je potrebné vytiahnuť rastliny z pôdy a dosušiť ich v teplom a suchom interiéri, prípadne v skleníku.

Fazuľa je výživnou potravinou a má aj liečivé účinky. Obsahuje množstvo mikroelementov a bielkoviny, ktoré vie telo ľahšie spracovať ako bielkoviny z mäsa. Z minerálov obsahuje železo, vápnik, draslík, horčík a mangán. Má tiež veľký obsah bielkovín a cennej vlákniny.

Fazuľa je v kuchyni všestranná delikatesa! Struky stačí nakrájať, podusiť na cibuľke, osoliť a dochutiť, vliať zásmažku, povariť a na záver zjemniť kyslou smotanou alebo smotanou na varenie. Vynikajúca je zeleninová polievka alebo prívarok. Ešte lepšie však chutia jemne grilované alebo opečené na panvici spolu s inou zeleninou alebo len tak, poliate roztopeným maslom. Takto upravené poslúžia ako príloha k mäsu, ryži, zemiakom alebo ako náplň do tortilly. Fazuľové struky môžeme spracovávať sterilizáciou v slanom alebo sladkokyslom náleve.

Náš tip: Nezabúdajte, že zelené fazuľky sa nesmú jesť surové. Obsahujú jedovaté lektíny. Konzumuje sa až po tepelnej úprave, surová totiž obsahuje aj nežiaduce látky, ktoré sa varením rozkladajú.

tags: #pestovanie #kolikovej #fazule

Populárne príspevky:

• Všetko o kosatcoch
• ako založiť hľuzovkový sad
• Pestovanie harmončeka lekárskeho
• Pestovanie neobvyklých paradajok
• Potenciál topola čierneho v medicíne