Pestovanie papriky Kurtovszka kapia v skleníku: Podrobný sprievodca
Paprika je na teplo náročná plodina, ktorá si vyžaduje špecifické podmienky pre úspešný rast a bohatú úrodu. Hoci dnes nájdete množstvo odolných odrôd, ktoré bez väčších problémov porastú aj v našich záhradách, najlepšie sa im darí v skleníku. Ten im poskytne stabilné podmienky, teplo a ochranu pred vetrom, za čo sa vám papriky odvďačia vyššou úrodnosťou.
Kápie patria medzi obľúbené druhy paprík, ktoré sú známe svojou veľkosťou, sladkou chuťou a hrubými stenami. Sú tradičnou súčasťou mnohých jedál, od obložených chlebíčkov až po juhoamerické špeciality. Pre odrody kápií je typický podlhovastý tvar so špicom, hrubé steny a sladká chuť. Plody môžu mať rôzne farby, od zelenej, cez žltú a oranžovú, až po červenú, pričom najobľúbenejšie sú práve červené odrody.
Paprika Kurtovszka kapia je odroda typu kápia so silným rastom a veľkými plodmi. Bobule sú trošku sploštené, kužeľovitého tvaru a dozrievajú z tmavozelenej farby do tmavočervenej. Plody majú hrubú dužinu, vážia 120 - 180 g a sú vhodné na dlhodobé skladovanie ešte celé týždne po zbere. Paprika Kurtovszka kapia je náročná na pestovanie, no odmena v podobe výnimočnej chuti a možnosti skladovania stojí za to.
Prečo pestovať papriku v skleníku?
Paprika ročná (Capsicum annuum) je na teplo náročná plodina od klíčenia cez pestovanie až po obdobie zberu. Počas vývinu nemá rada striedanie teplých a studených období ani výraznejšie výkyvy teplôt počas dňa. Paprike sa najlepšie darí v zakrytých priestoroch. V našich podmienkach nám skleník zaručuje lepšiu úrodu a vyrovnanejší výnos.
Teplo a vlhko je pre papriky najdôležitejšie, preto najlepšie výsledky dosiahnete pestovaním vo fóliovníku a skleníku, kam ich môžete vysadiť skôr. Skleník im poskytne stabilné podmienky, teplo a ochranu pred vetrom, za čo sa vám papriky odvďačia vyššou úrodnosťou. Pestovanie v skleníku je ideálna možnosť, ako si vďaka pomerne jednoduchej starostlivosti dopriať množstvo úrody.
Príprava skleníka a pôdy
Na to, aby bola vaša úroda bohatá, je potrebné správne pripraviť pôdu, čo začína už na jeseň, po zbere poslednej úrody. Po zbere úrody pozbierajte zvyšky rastlín a dajte ich do kompostéra - kompostovaním sa tieto zvyšky zmenia na kvalitné hnojivo. Vyzretý kompost, prípadne ak máme možnosť použiť vyzretý maštaľný hnoj, zapracujete na jeseň do pôdy v skleníku. Skontrolujte skleník a opravte prípadné poškodenia.
Na jar prichádza na rad dezinfekcia pôdy v skleníku. Postará sa o to dusíkaté vápno - poprášte ním všetku pôdu v skleníku. Následne ju skyprite a podľa druhu pestovanej zeleniny môžete aj prihnojiť. Dezinfikovať skleník pred výsadbou môžete aj zapálením sírneho knôtu, ktorý sa bežne používa na dezinfekciu drevených sudov. Paprika vyžaduje pôdu bohatú na humus a živiny.
Predpestovanie priesad papriky Kurtovszka kapia
Pokiaľ priesady nekupujete, ale sadíte si vlastné, s ich predpestovaním môžete začať vo februári až marci. Semená vysievame od februára do marca pri teplote 18 °C v krytých priestoroch. Semienka saďte do pripravených zakoreňovačov alebo menších kvetináčov s vhodným substrátom.
Predpestovať môžete v interiéri v mini skleníku alebo priamo vo vonkajšom skleníku, dôležité však je, aby bola teplota vzduchu v rozmedzí od 25 do 30 °C. Klíčiace rastlinky budú potrebovať aj dostatok svetla a primerané množstvo vlahy. Keď sa objavia prvé pravé listy, môžete mladé papriky presadiť do väčších kvetináčov a prihnojiť. V tomto štádiu, ak ste tak neurobili po vyklíčení, je tiež dôležité znížiť teplotu prostredia o 5 až 8 °C. V noci nesmie teplota klesnúť pod 15 °C.
Veľkopestovatenia papriky a uhoriek
Výsadba papriky Kurtovszka kapia do skleníka
Správny čas, kedy priesady sadiť do skleníka nastáva približne koncom apríla až začiatkom mája, opäť sa riaďte najmä počasím. Predpestované sadenice presádzame na záhon v máji do spone 60 x 20 cm. Do pripravenej jamky vkladajte po dve rastliny, aby sa navzájom mohli podopierať a ich kvety opeliť. Odporúčaný spon je približne 0,40 x 0,40 m. Samotné priesady by mali byť od seba vzdialené cca 35 až 45 cm, čo znamená, že na m2 sa vojde okolo 8 ks paprík.
Výsadbové jamy vyhĺbte dostatočne hlboko. Koreň aj stonka až do 5 cm od prvých listov by sa mali nachádzať v pôde. Paprika si zo stonky postupne vyženie ďalšie korene a bude lepšie rásť. Po zasadení sadenice zahrňte pôdou, utlačte a polejte.
Bežné odrody roľných paprík nepotrebujú oporu, ale ak sa rozhodnete pestovať odrody s veľkými a mäsitými plodmi, bude opora vhodná. K vyšším odrodám môžete pre lepšiu oporu rastliny zatĺcť do zeme kolík. Papriky sadíme do brázd, ktoré by mali byť od seba vzdialené cca 50 - 60 cm.
Starostlivosť o papriku v skleníku
Zavlažovanie
Paprika je náročná na dostatok vlahy. Papriky nezabudnite pravidelne polievať odstátou vodou. Nie je vhodné používať studenú vodu. Zalievajte najlepšie ráno, prípadne večer. Zálievka by mala byť pravidelná, radšej v menších množstvách a častejšie. Rastliny zavlažujte najlepšie v ranných hodinách, keď je pôda chladnejšia. Teplota závlahovej vody v porovnaní s teplotou pôdy by nemala byť nižšia viac ako o 5 ºC. Najlepšie je zalievať odstátou vodou z dažďových sudov, určite nie studenou vodou čerstvo načerpanou zo studne.
Paprika má plytké korene a potrebuje pravidelné polievanie, 2 - 3 krát týždenne v závislosti od množstva zrážok. Pričasté polievanie jej škodí, pretože korene by nerástli dostatočne do hĺbky a rastlina by bola náchylnejšia na hnilobu a hubové ochorenia. Pôda by mala byť len vlhká.
Osvedčilo sa nastielanie pôdy čiernou netkanou textíliou, čo je výhodné z hľadiska udržiavania vlahy a zároveň potláčania rastu burín. Využiť môžeme aj zavlažovanie kvapkovým systémom a polievať priamo korene rastlín.
Hnojenie
Okrem dostatočnej závlahy je dôležité počas vegetácie pravidelné kyprenie pôdy v okolí rastlín, likvidácia buriny, ako aj prihnojenie. Do pôdy sa zapracúva najmä dusíkaté hnojivo v liadkovej forme. Prvýkrát koncom júna, v období nasadzovania prvých plodov, ďalšiu dávku treba aplikovať približne o mesiac. Papriky potrebujú pravidelné hnojenie. Paprika je pomerne náročná na živiny, preto je potrebné ich prihnojovať vhodným hnojivom. Pestovanie papriky nie je náročné ani čo sa týka hnojenia. Postačí jej dávka kompostu pri presádzaní.
V prípade, že na listoch objavíte hnedé škvrny alebo zasychajúce špičky plodov, je to príznak nedostatku vápnika. Dodajte ho rastlinám prostredníctvom listovej výživy.
Vetranie a teplota
Pestovanie papriky v skleníku je síce pre rastliny priaznivejšie, no napriek tomu je potrebné dbať na dodržanie správnych podmienok. Skleník počas leta vetrajte, aby teploty neprekročili 35 °C, kedy táto zelenina prestáva rásť. Najmä počas veľkých horúčav je v skleníku dôležité vetranie. Vetrať môžete skleníkovými oknami, alebo v prípade vysokej teploty aj otvorenými dverami. Pozor treba dávať pri veternom počasí - niektoré rastliny znášajú prievan zle a pri silnom vetre im hrozí aj mechanické poškodenie.
Pozor si dajte aj na vyhovujúcu vzdušnú vlhkosť, paprika má rada „vlhké teplo“. Pokiaľ je vlhkosť vzduchu príliš nízka, odrazí sa to na kvalite plodov.
Prerezávanie
Pre zvýšenie produktivity, keď paprika dosiahne približne 15 cm výšku, odtrhnite vrcholové výhonky. Rastlina sa tak viac rozvetví.
Kompatibilita rastlín v skleníku
Pri pestovaní viacerých druhov plodín ich vieme kombinovať a priestor medzi väčšími plodinami využiť na zasadenie tých menších. Plodiny by sa ale v skleníku na seba nemali príliš tlačiť. Môže tak dochádzať k rýchlejšiemu prenosu škodcov alebo parazitov. Vo všeobecnosti platí zásada, že jednotlivé rastliny by od seba mali byť vzdialené približne 30 - 60 cm, niekedy i viac, podľa typu plodiny a metódy sadenia.
Pri výbere vhodného miesta na zasadenie by sme okrem teploty, vzdušnosti a vlhkosti, ktoré tá-ktorá rastlina potrebuje, mali brať do úvahy aj ich veľkosť. Napr. kolíkové paradajky zvyčajne narastajú do výšky niekoľkých desiatok centimetrov, môžu tak zatieniť iné rastliny, ktorým sa nedostane dostatok svetla. Ďalším dobrým pravidlom pri sadení je striedanie plodín - listovej a hlúbovej zeleniny, plodín s veľkými a malými listami, s plytkými a hlbokými koreňmi.
Paprika je kamarátka najmä s bazalkou, keďže majú veľmi podobné potreby pre rast. Perfektne sa znáša aj s okrou, inak nazývanou ibištek jedlý. K paprikám môžete vysadiť aj obdobné plodiny ako baklažán a paradajky. Skleníkové papriky si však vyžadujú pravidelné hnojenie. Ich susedom môže byť cibuľa, cuketa, mrkva či karfiol. Neodporúča sa pestovať spolu papriky a rajčiny, pretože rajčiny sú vyššie ako papriky a môžu ich zatieniť.
Choroby a škodcovia papriky
Jemné listy papriky často poškodzujú vošky, roztočec chmeľový a molice. Rastliny preto pravidelne kontrolujte, aby ste proti nim mohli čo najskôr zasiahnuť. Vošky škodia nielen priamym cicaním rastlinných štiav, ale môžu prenášať nebezpečné virózy, podobne ako molice.
V posledných rokoch sa na paprike čoraz častejšie objavuje roztočík, ktorý napáda rastové vrcholky a listy, ktoré sa deformujú, žltnú až bronzovatejú. Najtypickejším poškodením plodov je ich matný povrch a jemná korkovitosť spôsobená cicaním škodcu. Ochrana proti nemu zatiaľ neexistuje.
Z chorôb sa často vyskytuje vädnutie papriky - fuzáriové alebo sklerocíniové. Suchá škvrnitosť sa prejavuje ako nepravidelné bledohnedé škvrny pri špičke plodov papriky. Príčinou ochorenia je zvyčajne nedostatok vlahy a nevyrovnaná výživa rastliny (málo vápnika). Z hubových chorôb sa vyskytuje alternáriová škvrnitosť a fytoftórová hniloba.
Prehľad škodcov a chorôb
Škodcovia:
- Vošky: Malé zelené, žlté, červené, ružové, hnedé alebo čierne hmyzy, ktoré sa prilepia na spodnú stranu listov a stoniek. Pri väčšom zamorení odrežte časti rastliny s najväčším počtom vošiek a použite neemový olej na postrek.
- Brukve: Títo škodcovia sa živia listami a pri silnom napadnutí rastlinu úplne odlistia. Dospelé chrobáky sa objavujú na jar a kladú vajíčka. Červy sa zameriavajú na sadenice a dokážu prehrýzť základňu mladých rastlín. Posypanie kávovou usadeninou, vaječnými škrupinami a kremelinou pomáha odradiť týchto škodcov.
- Bzdôšky: Spôsobujú malé dierky v listoch, ktoré potom vyzerajú ako švajčiarsky syr. Viacero aplikácií kremeliny spolu s neemovým olejom sa účinne postará o týchto škodcov.
Choroby:
- Antracnóza: Plesňová infekcia, ktorá spôsobuje veľké škody na úrode.
- Mozaika: Vírusová infekcia, pri ktorej sa listy papriky žltia a rastlina celkovo zastavuje rast. Neexistuje žiadna liečba.
- Phytophthora: Plesňové ochorenie, ktoré sa prejavuje veľkými hnedými škvrnami na listoch, vädnutím listov, hnednutím či černaním stoniek v spodnej časti rastliny a hnilobou koreňov.
Zber a využitie papriky Kurtovszka kapia
Papriky môžete zberať zelené v takzvanej technologickej zrelosti alebo plne vyfarbené podľa odrody do červenej, žltej alebo oranžovej farby (botanická zrelosť). Vždy zberajte len tie, ktoré sú dostatočne narastené a vyzreté. Príliš skoro odtrhnuté plody majú tenšiu stenu a po zbere rýchlo vädnú.
Paprika je pripravená na zber približne za 70 až 80 dní pri ideálnych podmienkach pestovania. Zvyčajne sa zbiera zelená, nie úplne zrelá. Mala by byť na dotyk pevná a sviežo vyzerať. Pri zbere ju netreba ťahať, ale odrezať ostrým nožom alebo špeciálnymi nožnicami.
Ak paprika zostane na rastline dlhšie, dozrieva do červena, pričom dužina je sladšia a obsahuje viac vitamínov. Keď hrozí mráz, je lepšie ju vytiahnuť zo zeme a zavesiť na chladné miesto, aby dozrela. Plody majú vysokú biologickú hodnotu, sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov. Najviac ho má červená paprika. Plody obsahujú aj provitamín A, vitamíny skupiny B a množstvo ďalších dôležitých látok.
Najvhodnejšie je využiť papriku v surovom stave, no dá sa aj tepelne upraviť, prípadne konzervovať. Je významnou súčasťou mnohých mäsovo-zeleninových jedál, ako je lečo, paprikáš, guláš a iné. Okrem čerstvej konzumácie sú vynikajúce aj sterilizované v sladkokyslom náleve a oleji, alebo pripravené pečené a olúpané so syrom.
Skladovanie papriky
Najlepšie je skladovať čerstvú papriku v chladničke. Vložte ju do plastového vrecka a uložte do zásuvky na zeleninu. Optimálna teplota je medzi 4-5 °C. Papriku pred skladovaním neumývajte, pretože voda môže proces hniloby urýchliť. Pri správnej teplote vydrží paprika 2 až 3 týždne. Hrubostenné papriky vydržia dlhšie ako tenkostenné a celá paprika čerstvejšia než nakrájaná.
tags: #pestovanie #kurtovska #kapija #vo #skleniku