Kompletný sprievodca pestovaním malín vo veľkom

Maliny (Rubus idaeus) sú obľúbeným drobným ovocím, ktoré si získalo srdcia mnohých vďaka svojej sladkej chuti a vysokému obsahu vitamínov. Okrem skvelej chuti obsahujú množstvo vitamínov a zdraviu prospešných látok. Majú pozitívny vplyv na reumatické, obličkové ťažkosti a ťažkosti pri vyprázdňovaní. Zlepšujú imunitu, pomáhajú pri zmierňovaní horúčky a sú bohatým zdrojom antioxidantov. Malinové kríky sú trvalky, ktorým sa najlepšie darí v miernom podnebnom pásme, no dokážu plodiť aj v chladnejších oblastiach. Stáročia kríženia a šľachtenia priniesli množstvo odolných odrôd vhodných pre rôzne klimatické zóny. Pestovanie malín je výnimočne nenáročné a vitálne ovocie, ktoré prináša spoľahlivé výsledky.

Malina patrí medzi polokríky a vytvára zdrevnatené výhony, ktoré sú živé iba dva roky. Výhony maliny sa vyznačujú dvojročným životným cyklom. V prvom roku výhon vyrastie, pričom dorastá do výšky cca 1,5 m. V druhom roku sa rozkonáruje, vytvorí krátke konáriky, na ktorých sa tvoria plody. Po odrodení výhon odumiera. Ostružina malinová, ktorá prináša úrodu iba raz v roku, a to začiatkom leta, má dvojročný cyklus. Počas prvého roka jej narastú silné výhonky, ktoré sa do budúceho roka rozkonária a väčšinou v júli zarodia. Remontantné odrody sa vyznačujú tým, že väčšina výhonkov prinesie úrodu už v roku, v ktorom vyrástli (v auguste až septembri) a v ďalšom roku - v júli - majú plody znovu. Vzhľadom na to, že maliník plodí na minuloročnom dreve, prebytočné letorasty u jednouplodiacich odrôd odstraňujeme tesne nad zemou čo najskôr (cca v máji), podporíme tak rast a živnosť zvyšných výhonov. U remontantných odrôd po odplodení odumierajú horné časti výhonov.

Aj keď malina patrí medzi nenáročné ovocné druhy, správnou starostlivosťou a zabezpečením optimálnych pestovateľských podmienok dosiahneme vyššiu úrodu, ale aj lepšiu kvalitu plodov.

Výber vhodného stanovišťa a príprava pôdy

Pri výbere miesta na výsadbu malín je kľúčové zvoliť slnečné stanovište s dostatkom priameho slnka, ideálne aspoň 6 hodín denne. Dostatočné slnečné svetlo je nevyhnutné pre bohatú úrodu a sladkosť plodov. Rastliny síce tolerujú aj čiastočný polotieň, avšak v takom prípade bude úroda výrazne nižšia. Plody pestované v polotieni sú väčšinou menej chutné, vodnatejšie, menej sladké a kyslejšie. Maliny obľubujú slnečné, teplé a záveterné stanovište, ale báza rastliny by mala byť mierne zatienená.

Ochrana pred vetrom je tiež dôležitá, pretože silný vietor môže poškodiť jemné výhonky malín. Dozreté plody sú náchylné na opadávanie, čomu silné vetry ešte prispievajú. Volíme teda stanovisko, ktoré je pred vetrom chránené. Ak nemáte prirodzene chránené stanovište, zvážte výsadbu v blízkosti živého plota alebo inej vhodnej bariéry.

Maliny preferujú priepustnú, humóznu pôdu s dostatkom živín, ktorá je mierne vlhká. Trvalému zamokreniu sa vyhýbame. Aj keď sú náročné na vlahu, ktorá má rozhodujúci vplyv na kvalitu, množstvo a veľkosť plodov, trvalé zamokrenie im neprospieva. V prípade, že má malina dostatok vlahy a živín, nie sú problémom ani piesčité pôdy. Pôda má byť výživná, najlepšie hlinitá alebo hlinitopiesočnatá. Znášajú však aj ťažšie pôdy. Optimálne pH pôdy je 5,6 - 6,5. Hladina spodnej vody nemá byť vyššia ako 75 cm. Nevhodné sú ťažké ílovité a zamokrené pôdy, kde rastliny trpia hubovými chorobami. V ľahkých pôdach môžu rastliny trpieť slabými letorastami, ktoré majú tendenciu zasychať a odumierať. Hĺbka ornej pôdy by mala byť minimálne 0,25 metra. Maliny z dôvodu ich plytšej koreňovej sústavy sú náročnejšie na pôdnu vlahu.

Maliny rastú na jednom mieste asi 9 - 12 rokov. Preto musíme príprave pôdy venovať pozornosť ako u všetkých rastlín vysádzaných na dlhé obdobie. Skypríme ju do hĺbky a následne ju môžeme obohatiť o dobre vyzretý kompost alebo maštaľný hnoj. Pár týždňov pred výsadbou je potrebné pôdu dôkladne pripraviť. Do záhonov pridajte organický kompost a uležaný maštaľný hnoj, čím obohatíte pôdu o potrebné živiny a zlepšíte jej štruktúru. Pred sadením malín by sme mali malinovisko poriadne pripraviť nielen bohatou dávkou živín, ale aj odstránením buriny, ktorá má snahu odčerpať čo najviac živín pre seba. Veľmi dôležité je z pôdy pred výsadbou odstrániť burinu, ktorá by rastlinám odoberala živiny. Odporúčame tiež do jamy pridať fosfor a draslík.

Výsadba malín

Ešte pred tým, ako sa rozhodneme malinu vysadiť, je potrebné si premyslieť, akým spôsobom ju chceme pestovať. Vo všeobecnosti poznáme dva spôsoby pestovania, s opornou konštrukciou, alebo bez nej. Medzi najvýznamnejšie delenie odrôd patrí hľadisko času dozrievania. Maliny môžu byť jedenkrát ročne rodiace, alebo tzv. remontantné, ktoré úrodu prinášajú až do jesene. Maliny zapestované v kontajneroch môžeme vysádzať aj počas leta, ideálne počas daždivejších dní. Určite sa netreba vyhýbať ani výsadbe počas slnečných dní.

Čas na výsadbu predpestovaných rastlín je zvyčajne 4 až 6 týždňov pred posledným mrazom. V prípade kontajnerovaných sadeníc je možné výsadbu realizovať počas celého vegetačného obdobia. Najvhodnejší čas na presadenie malín je na jeseň, ideálne v októbri až novembri, kedy už rastlina ukončila vegetáciu, ale pôda ešte nie je zamrznutá. Druhým možným variantom je jarné presadenie, obvykle od marca do polovice apríla. Na vysádzanie sa používajú zdravé, jednoročné sadenice maliny.

Pri výsadbe do jám hlbokých asi 40 cm a priemerom do 60 cm dodržiavajte odporúčané rozostupy. Nekontajnerované maliny vysadíme do jám hlbokých asi 40 cm a priemerom do 60 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi sa odporúča od 0,5 do 1 m, podľa veľkosti odrody. Pri pásovej výsadbe by mali byť rady od seba vzdialené 2 metre a v radoch 0,6 až 0,8 metra od seba. Pestovanie pri koloch si vyžaduje spon 200 x 100 cm, zatiaľ čo pri pestovaní na drôtenke sa drôt upevňuje na kôl vo výške 80 - 120 cm. Do pripravenej jamy vložíme sadenicu a zasypeme obohatenou pôdou. Silné púčiky nachádzajúce sa na báze rastliny umiestnime cca 5 cm pod úroveň pôdy. Bal vložíme asi o 5 cm hlbšie do pôdy oproti kontajneru a zasypeme ho zeminou, prípadne záhradníckym substrátom. Po zasadení zrežeme nadzemnú časť - výhonok - na 2 až 3 očká (cca 30 centimetrov nad zemou). Pri jesennej výsadbe prihrnieme ešte ochrannou vrstvou pôdy a lístia, ktorá poslúži ako ochrana rastliny pred mrazmi.

Starostlivosť o malinové kríky

Rez malín

Správny rez je kľúčový pre dosiahnutie dobrých úrod. Maliny rodia na letorastoch, ktoré vyrástli z minuloročných výhonov (letné maliny) alebo na jednoročných výhonoch (remontantné maliny). Na začiatku jari, ešte pred pučaním, je potrebné kríky prerezať a odstrániť všetky mŕtve, poškodené alebo slabé vetvičky. Odstránime tesne pri zemi odrodené výhony, ktoré už priniesli ovocie. Ponecháme len najsilnejšie tohtoročné výhony, 6 až 12 na 1 meter páse v závislosti od kultivaru. Na jar budúceho roku tieto výhony skrátime o štvrtinu až o tretinu. Ak pestujeme maliny na drôtenke, postačí skrátiť len namrznuté alebo zaschnuté konce výhonov. V priebehu vegetačného obdobia odstraňujeme slabé a prebytočné výhony. Ponecháme 6 až 8 letorastov nahrádzajúcich vyrodené drevo.

Remontantné maliny sú výnimočné tým, že rodia aj na výhonoch, ktoré narástli v ten istý rok. Môžete si zvoliť zber dvakrát do roka s nižšou úrodou, alebo zber koncom leta až do neskorej jesene s vyššou kvalitou plodov. Pri pestovaní remontantných malín ako jednoročných, sa po jesennom zbere všetky výhony odstrihnú pri zemi. Pri druhom spôsobe sa skráti horná 1/3 výhonu, pričom zvyšok bude rodiť na budúci rok. Bežnejším spôsobom pestovania malín rodiacich na jednoročných výhonoch (Ljulin, Heritage) je ten, že celý porast po ukončení zberu (október) zrežeme (skosíme).

Pre pestovateľov je dôležité vedieť, že klasické záhradné maliny plodia na dvojročných výhonkoch. Každý rok preto po zbere odstránite staré, odplodené výhony a na ich mieste vyrastnú nové. Dvakrát plodiace maliny rodia na jednoročných výhonkoch, a to je podstatný rozdiel. V prípade, že by ste tieto výhonky odstránili, pripravíte sa o bohatú úrodu.

Maliníky krátko po výsadbe (na jar) zrežeme na dĺžku 20-40cm. V druhom roku ponecháme dva až tri najsilnejšie výhony. V nasledujúcich rokoch ponechávame šesť až osem najsilnejších výhonov. Pri jedenkrát rodiacich odrodách odstránime po zbere odrodené výhony až na úroveň pôdy. V prípade remontantných odrôd odstraňujeme odrodené vrcholky výhonov, ktoré nám ešte v minulom roku priniesli úrodu. Pri reze vždy používajte čisté, ostré nožnice a odstráňte aj slabé alebo poškodené výhony, aby mali rastliny dostatok svetla a priestoru. Odplodené výhony poznáte podľa drevnatého vzhľadu a zasychajúcich listov. Strihajte ich čo najnižšie pri zemi. Všetky výhonky, na ktorých už dozreli plody a sú vyzbierané, môžete skrátiť. Výnimku predstavujú remontantné maliny, ktoré prinášajú úrodu opakovane. Rez odrodeného dreva hneď po zbere je veľmi dôležitý najmä pri dvakrát rodiacich odrodách.

Zálievka a hnojenie

Maliny vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období a v období kvitnutia, dozrievania plodov a tvorby rodivých púčikov, kedy majú najväčšiu spotrebu vody. Dbajte na to, aby pôda zostávala vlhká, ale nie premočená. Prebytočná voda môže poškodiť korene a spôsobiť hnilobu. Mulčovanie okolo rastlín pomáha udržiavať pôdu vlhkú a chrániť korene pred prehriatím. Dostatok vlahy je nevyhnutný najmä v období kvitnutia, tak isto aj v čase dozrievania úrody. V suchších rokoch doplnková závlaha podstatne zvyšuje úrodnosť aj veľkosť plodov. Maliníku prospieva skôr jedna výdatnejšia závlaha, ako početné slabšie závlahy.

Hoci maliny nie sú extrémne náročné na hnojenie, primerané dodávanie živín im prospeje. Oplatí sa použiť univerzálne organické hnojivo bohaté na dusík a fosfor, ale nehnojte neskôr ako v júni. Na doplnenie živín do pôdy môžeme použiť kvalitný humus alebo kompost. Na začiatku a v priebehu vegetačného obdobia odporúčame použiť komplexné NPK hnojivo. Po odkvitnutí a počas dozrievania je vhodné použiť dusíkaté hnojivá, pretože dusík je dôležitým faktorom pre rast malín. Na jeseň je vhodné použiť fosforové hnojivá, ktoré zvyšujú imunitu a mrazuvzdornosť kríkov. Maliny sú pomerne citlivé na obsah chlóru v pôde, preto nepoužívajte chlórové vápno na vápnenie pôdy. Odporúča sa každé tri roky dopĺňať organickú hmotu v podobe organických hnojív alebo kompostu. Pri okopávaní súčasne odstraňujeme slabé výhonky, ktoré porast zahusťujú. Maliny aj černice počas roka 3 - 4 aj viackrát okopávame. Závisí to od stavu pôdy a jej zaburinenia.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Negatívom malín je ich relatívne vysoká citlivosť voči škodcom a chorobám. Medzi najčastejšie choroby malín patrí skupina vírusových chorôb, medzi ktoré patrí napríklad mozaika škvrnitá. Pre pestovateľa takéto choroby predstavujú nezvratné škody, vzhľadom na to, že neexistuje spôsob, ako s nimi bojovať. Spoľahlivým spôsobom, ako takýmto škodám predísť, je správny výber odrôd. Častou chorobou je vädnutie spôsobené hubou Verticillium, ktorá sa môže prenášať z iných rastlín. Z chorôb sú nebezpečné odumieranie malín, vírusová mozaika a hniloba plodov, objaviť sa môže aj múčnatka. Vhodnou prevenciou týchto chorôb je dodržanie odporúčanej vzdialenosti (sponu) pri výsadbe, prevzdušňovanie krov a vo včasných postrekoch.

Bežnými škodcami sú vtáky, roztoče a chrústovec japonský. Medzi najčastejších škodcov, s ktorými sa môžeme na malinách stretnúť, patrí Byľomor ostružinový. Napadnuté výhonky treba odrezať a spáliť pri jarnom reze. Ďalším nebezpečným škodcom je Malinár plstnatý, ktorý spôsobuje odpadávanie plodov. Na jeho likvidáciu sa neodporúčajú postreky, pretože by boli toxické aj pre opeľujúce včely. Na malinách sú rozšírené dva druhy vošiek, voška malinová (Aphis idaei) a voška ostružinová (Amphorophora rubi). Obidve vošky cicajú na rube listov, listy sa deformujú a skrúcajú. Používajte prírodné ochranné prostriedky, ako je neemový olej, mydlový roztok alebo insekticídne mydlo, ak sa objavia škodcovia. Pravidelná kontrola rastlín je nevyhnutná.

Druhy malín a ich charakteristika

Maliny môžu mať plody červenej, čiernej, ale aj žltej či oranžovej farby, všetko závisí od konkrétnej odrody. Existuje niekoľko rôznych druhov malín, ktoré sa líšia podľa farby, doby zrenia a spôsobu sadenia:

• Červené maliny (Rubus idaeus): Najbežnejší typ, obľúbený pre svoju sladkú chuť a vysokú úrodu.
• Žlté maliny (Rubus idaeus 'Golden'): Menej obvyklý, ale rovnako chutný druh. Odroda Golden Bliss má plody žltej farby, ktoré sú veľmi aromatické.
• Čierne maliny (Rubus occidentalis): Tmavšie, takmer čierne maliny s výraznejšou, mierne kyslejšou chuťou.
• Purpurové maliny (Rubus x neglectus): Hybridný druh kombinujúci vlastnosti červených a čiernych malín.
• Malinojahoda (Rubus illecebrosus): Hybrid s plodmi pripomínajúcimi malé jahody, ale s chuťou malín.
• Malinočernica (Rubus fruticosus x idaeus): Tayberry hybrid kombinujúci vlastnosti malín a černíc, s väčšími plodmi a intenzívnou chuťou. Obľúbený pre svoju odolnosť a univerzálnosť.

Prehľad vybraných odrôd malín

Zber a využitie malín

Maliny treba oberať, keď dozrejú - majú vtedy tmavočervenú farbu, výraznú chuť a vôňu. Väčšina odrôd sa zberá začiatkom leta počas dvoch až troch týždňov. Plody zberajte, keď sú plne zrelé, sýtočervené a krehké. V čase dozrievania malín, teda zhruba od konca júna do polovice júla, v závislosti od odrody, oberáme plody pravidelne, niekoľkokrát do týždňa. Pri vysokých teplotách dozrievajú pomerne rýchlo, pričom po dozretí sú veľmi citlivé a náchylné na opad. Najlepšie maliny sú čerstvé, ale existuje veľa možností, ako ich spracovať. Dlhé skladovanie nie je možné, pretože rýchlo plesnivejú, dajú sa však zamraziť alebo zavárať. Dôležité je, aby ste ich spotrebovali alebo spracovali čo najskôr, pretože vydržia maximálne dva až tri dni. Poškodené plody a tie, ktoré sa rozpadávajú, vyhoďte.

Maliny sú nielen chutné, ale aj mimoriadne zdravé. Obsahujú množstvo vitamínu C, mangánu, flavonoidov a antioxidantov. Sú ideálnou zložkou do zdravých dezertov, ovocných šalátov, raňajkových kaší a cereálií. Okrem plodov sa dajú využiť aj malinové listy, ktoré sa zberajú v čase kvitnutia. Sú bohaté na triesloviny a vitamín C a čaj z nich sa používa pri zápaloch ústnej dutiny, horúčke a prechladnutí. Ideálne je zberať ešte v čase kvitnutia, keď sú mladé a plné blahodarných látok. Nájdeme v nich vysoký podiel trieslovín a vitamínu C. Prítomné sú tiež cenné minerály, organické kyseliny, pektín a karotén. Čaj z listov malín sa používa pri zápaloch ústnej dutiny na kloktanie, pri horúčkovitých ochoreniach a nachladnutí. Maliny sa dajú spracovať rôznymi spôsobmi: džemy, kompóty, sirupy, šťavy, mrazené produkty či domáca zmrzlina.

Recepty a spracovanie

• Malinový džem: Maliny očistíme pod tečúcou vodou a vložíme do väčšieho hrnca. Horúcim džemom plníme pripravené fľaše, ktoré starostlivo zaviečkujeme a na 5 minút postavíme hore dnom.
• Malinový sirup: Maliny umyjeme, vložíme do hrnca a zalejeme vodou. Varíme na miernej teplote asi 20 minút. Po 20 minútach scedíme maliny cez jemné sitko do druhého hrnca, v ktorom sirup dovaríme. Do šťavy prisypeme cukor a citrónovú šťavu. Lyžicou postupne odoberáme všetku penu z hladiny tak, aby nám zostal čistý sirup. Necháme ho vychladnúť, prelejeme do uzatvárateľnej fľaše a skladujeme v chladničke.
• Malinová zmrzlina: Maliny umyjeme, dáme do mixéra a rozmixujeme. Smotanu na šľahanie vyšľaháme a pridáme do nej vanilkový extrakt. Zmrzlinovú zmes nalejeme do uzatvárateľnej nádoby a zakryjeme najskôr potravinárskou fóliou, tak aby sa dotýkala povrchu zmrzliny, a následne uzavrieme.
• Tinktúra z malinových listov: Sklenenú fľašu naplníme umytými, osušenými a na menšie časti pokrájanými listami a zalejeme alkoholom. Fľašu uzavrieme, odložíme na tmavšie miesto a necháme macerovať asi dva týždne. Tinktúra z malinových listov sa využíva najmä na vonkajšie použitie, napríklad pri spomínaných kožných problémoch či na kŕčové žily.

Rozmnožovanie malín

Maliny sa dajú rozmnožovať viacerými spôsobmi:

1. Delenie koreňov: Tento spôsob rozmnožovania sa používa hlavne u malín, ktoré rastú zo silných podzemných koreňových rizómov. Celú rastlinu vyberieme z pôdy a opatrne oddelíme časti s vytvorenými koreňmi.
2. Rozmnožovanie výhonkami (suckers): Maliny majú tendenciu vytvárať výhonky, ktoré sa vzdialia od materského kríka. Tieto výhonky, známe aj ako suckers, môžete oddeliť od materského kríka a presadiť na nové miesto.
3. Rozmnožovanie rezaním výhonkov (stolónov): Malinové kríky môžu tvoriť stolóny, čo sú vodorovné výhonky, ktoré rastú nad povrchom pôdy. Tieto stolóny môžete zrezať a presadiť na nové miesto.
4. Potápanie: Na jar ohneme výhonok k zemi, zakopeme ho do jamy hlbokej približne 15 - 25 centimetrov, ukotvíme ho háčikom a opatrne prihrnieme pôdou. Vyčnievajúci koniec rastliny skrátime nad tretím púčikom.
5. Odrezky: Volíme drevnaté, asi 20 cm dlhé výhonky. Po odrezaní ich treba upraviť šikmým rezom nad spodným aj horným púčikom. Takmer celý odrezok zakopeme do zeme, vyčnievať bude len posledný púčik.
6. Semenami: Hoci maliny sa zvyčajne rozmnožujú vegetatívnymi spôsobmi, môžete ich rozmnožiť aj zasiatím semien. Semená sa zberajú z dozrievajúcich plodov a sadia sa na jeseň alebo na jar.
7. Klonovanie: Profesionálni pestovatelia a záhradkári môžu používať techniky klonovania, ktoré zahŕňajú napríklad odrezanie časti rastliny a jej umiestnenie v špeciálnej pôde a pod svetelnými podmienkami na podporu rastu nových koreňov.

tags: #pestovanie #malin #vo #velkom

Populárne príspevky:

• Symbolika a štýl svadobnej kytice
• Nenápadní strážcovia
• Ako levanduľa pomáha deťom zaspať
• Ako sa starať o kaktusy s najdlhšími ostňami
• Úspešné kvitnutie orchideí