Pestovanie moruše: Všetko, čo potrebujete vedieť
Moruša je ovocný strom, ktorý u nás nie je až tak známy, no v minulosti patril k pomerne populárnym drevinám. Stromy moruše pochádzajú z Číny, avšak v teplejších oblastiach Európy sú vysádzané už po celé stáročia a darí sa im tu veľmi dobre. Morušovníky, latinsky Morus, sú opadavé stromy, ktorých plody sú drobné a veľmi chutné súplodie nažiek, ktorým hovoríme moruše. Morušovníky sú tiež veľmi úzko späté s výrobou hodvábu. Stromčeky moruší si však môžete vysadiť aj na svojej záhrade.
Moruša je staré ovocie, ktoré u nás nie je až tak známe. Moruše (Morus) majú tendenciu vytvárať hrboľatý, skrútený tvar aj v pomerne mladom veku. Listy sú srdcovité, na okrajoch mierne zúbkované, na rube chlpaté. Kvety sa objavujú v lete - samičie kvety sú zelené a usporiadané v strapcoch, zatiaľ čo samčie kvety pripomínajú jahňady. Zriedkavo sa dajú kúpiť komerčne (v obchodoch), pretože sa zle prepravuje a ani sa dobre neskladuje, takže zvyčajne jediným spôsobom, ako si užiť moruše, je pestovať si vlastné stromy.
Druhy moruší
Na našom území sa vyskytujú zástupcovia hlavne dvoch druhov moruší a to moruša biela, ktorá sa vyskytuje častejšie a druh moruša čierna ku ktorému patrí aj u nás v minulosti uznávaný samostatný druh moruša trnavská. Niekedy u nás ešte môžeme nájsť ďalšieho samostatného druhu a to moruše červenej. Vyskytuje sa u nás častejšie ako moruša čierna.
Moruša biela (Morus alba L.)
Moruša biela je spravidla o niečo málo vyššia ako moruša čierna. Taktiež však ide o opadavý strom s na pohľad úzkou korunou, ktorému sa dobre darí v teplých oblastiach. Plody sú svetlo ružové až úplne biele. Chuť plodov je príjemná sladko-kyslá a sú výrazne šťavnaté. Plody dozrievajú postupne a neopadávajú tak intenzívne ako plody moruše bielej. Práve tento druh sa pestuje pre priadky morušové - hmyz, ktorý stojí za produkciou drahých hodvábnych vlákien. Listy moruše bielej sa živia larvy priadky morušovej, z ktorej kukiel sa získava hodváb. Plody moruše bielej začínajú zrieť skôr, od poslednej júnovej dekády do konca júla. Plody sú podlhovasto valcovité, sladšie a šťavnaté. Majú príjemnú morušovú arómu.
Moruša čierna (Morus nigra L.)
Moruša čierna je opadavý strom, ktorý sa dorastá do výšky až 10 metrov. Pestuje sa ako strom okrasný aj ovocný. Zrelé plody tohto druhu sú tmavo fialové a možno ich konzumovať čerstvé alebo ich pridávať do zaváranín, ovocných štiav či vína. Chuť plodov je výrazne sladká bez kyslosti. Plody sú výrazne tmavé a zanechávajú tmavé škvrny. Plody dozrievajú naraz a neskôr zo stromu vo veľkom opadávajú. Moruša čierna so svojimi tmavými, sladkými plodmi je živým pokladom vo vašej záhrade. Tento majestátny strom, často obdivovaný pre svoju dlhovekosť a bohatú úrodu, dokáže vytvoriť nielen estetický zážitok, ale aj ponúknuť množstvo chutných a zdravých plodov. Moruša čierna (Morus nigra) je opadavý strom alebo veľký krík, ktorý môže dosiahnuť výšku až 10 metrov. Pochádza z juhozápadnej Ázie, no dnes je obľúbená v mnohých častiach sveta. Strom má srdcovité listy, ktoré sú na vrchnej strane tmavozelené a na spodnej strane jemne chlpaté. Plody sú tmavé, takmer čierne, a majú sladkú, mierne kyslastú chuť. Moruša čierna je známa svojou dlhovekosťou, niektoré stromy môžu žiť aj viac ako sto rokov. Najlepšie plody poskytuje moruša čierna alebo niektorá z jej odrôd, než akýkoľvek iný druh moruše. Stromy moruše čiernej môžu narásť 10-15 m vysoké a široké, takže potrebujú veľa miesta. Na pestovateľské podmienky sú náročnejšie odrody moruše čiernej, ktorej sa už nedarí v podmienkach, kde ešte prospieva moruša biela. Plody moruše čiernej začínajú zrieť od prvého júlového týždňa u pravej čiernej moruše až do konca augusta. Plody sú tmavé, so silne farbiacou šťavou a osviežujúcou sladkokyslou chuťou.
Moruša červená (Morus rubra L.)
Moruša červená, aj napriek svojmu názvu, plody tohto druhu môžu mať farbu okrem bielej aj červenú, či čiernu. Listy sú v porovnaní s morušou čiernou viac vykrojené, hladké a majú tmavšie zelenú farbu. Moruša červená (Morus rubra), pôvodom z východnej a strednej Severnej Ameriky, prináša červené alebo tmavočervené plody s príjemne sladkokyslou chuťou. Jej listy, na rozdiel od listov bielej moruše, sú väčšie a majú drsný povrch.
Pestovanie moruše
Moruše sú dlhoveké stromy, ktoré sa dožívajú aj 200 rokov. Jedná sa o teplomilný druh, ktorému vyhovujú teplé oblasti nížin. Pestovanie moruší je možné iba v niektorých častiach nášho územia. Potrebujú totiž teplejšie podnebie, priemerná ročná teplota by sa mala pohybovať okolo 8 °C. Stromy potrebujú plne slnečné stanovište. Tieň im nerobí dobre, plody zle dozrievajú a nie sú tak sladké. Dôležitý je aj správny typ pôdy. Musí byť dostatočne výživná, hlinitá, aby dobre udržovala teplo. Morušovníky neznášajú trvalé zamokrenie, preto by mal byť substrát tiež dobre priepustný.
Ako bolo spomenuté najvhodnejšou lokalitou pre pestovanie moruší sú južné vinohradnícke oblasti. Avšak hlavne morušu bielu môžeme pestovať aj v severnejších lokalitách, staré rodiace stromy nájdeme napríklad aj v Žiline. Samozrejme to nie je strom vhodný do horských obastí a mrazových dolín.
Na pôdu nie sú moruše príliš náročné, ale najvhodnejšie sú výhrevné, dostatočne priepustné pôdy dostatočne zásobené vodou. Moruša korení hlboko takže si dokáže zabezpečiť živiny a vlahu z väčšej hĺbky. Moruše majú rady hlbokú, vlhkosť zadržiavajúcu, ale dobre priepustnú pôdu, ktorá bola obohatená o dobre prehnitý hnoj alebo záhradný kompost.
Keďže sa jedná o pomerne vzrastné stromy už pri výsadbe myslíme na to, že strom bude potrebovať pomerne veľký priestor. Moruše sú vzrastné stromy (napr. 10 - 15. stromy dosahujú výšku 6 - 8 m a šírkou koruny 3 - 5 m). Moruše preto sadíme do väčších záhrad, kde majú dostatok priestoru, aspoň 10 m od okolitých rastlín. Morušovníky vyzerajú skvele ako stredobod na trávniku s dostatkom priestoru okolo nich, takže si ich pekný, často hrboľatý vzhľad môžete vychutnať naplno.
Morušu vysádzame na jeseň, prípadne na jar v období vegetačného kľudu. Na výsadbu si vyberte slnečné, chránené miesto, kde bude mať strom dostatok priestoru na rozvinutie svojho širokého tvaru - skontrolujte si štítok, aby ste videli jeho prípadnú veľkosť. Pred výsadbou ponoríme korene mladého stromčeka do vedra s odstátou, ideálne dažďovou vodou na niekoľko hodín. Ďalej postupujeme tak, ako je bežné - k mladému stromčeku umiestnime kôl ako oporu a koreňový systém rastliny dôkladne prisypeme kyprou zeminou. Uistite sa, že vrch koreňového balu je na úrovni pôdy umiestnením trstiny cez vrch výsadbovej jamy. Naplňte pôdu okolo koreňov, dobre ju upevnite, zalejte a zamulčujte povrch pôdy kompostom alebo štiepanou kôrou, aby ste zlepšili zadržiavanie vlhkosti a zabránili rastu buriny.
Zálievkou sa zaoberáme iba v prvom roku po výsadbe, kým sa strom dobre uchytí. Korene morušovníkov sú veľmi rozrastené a siahajú hlboko, takže si strom vodu dobre nájde aj sám. Prvých pár rokov novovysadené morušové stromy pravidelne zalievajte od jari do jesene. Usadené stromy by nemali potrebovať dodatočné zavlažovanie, s výnimkou obdobia sucha alebo veľmi voľne odvodňovanej pôdy. Avšak, lepšie rastú a rodia, keď sú pravidelne polievané, najmä počas tvorby plodov. Pravidelné polievanie zabezpečuje bohatú úrodu veľkých, šťavnatých plodov. Vyhnite sa však nadmernému polievaniu, pretože to môže viesť k hnilobe koreňov.
Po jarnom hnojení naneste mulč z organickej hmoty, napríklad dobre prehnitý hnoj alebo záhradný kompost, okolo päty stromu, ale nie až po kmeň. Hnojenie hrá dôležitú úlohu pri zabezpečení zdravého rastu a vývoja moruší. Aplikácia komplexného minerálneho hnojiva špeciálne formulovaného pre ovocné stromy podporuje aktívny rast a zvyšuje výnos. Pre moruše použite vyvážené hnojivo s NPK pomerom, napríklad 10-10-10, skoro na jar. Na jeseň aplikujte kompost, vyzretý hnoj alebo organické granulované hnojivo na zvýšenie úrodnosti pôdy a zlepšenie jej štruktúry. Organické hnojivá poskytujú pomaly sa uvoľňujúce živiny a zlepšujú zdravie pôdy.
Rez a tvarovanie moruše
Na rez nie je moruša vôbec náročná. Dobre znáša presvetľovací rez počas vegetácie, najlepšie počas augusta. Pravidelný rez moruší je dôležitý pre ich zdravie, tvar a kvalitu plodov.
Najlepší čas na rez moruší je v období pokoja, teda koncom zimy alebo začiatkom jari, keď strom ešte nezačal aktívne rásť. Rez moruší by sa mal vykonávať každoročne, aby sa zabezpečil zdravý rast stromu a dostatočná úroda. Na rez moruše potrebujete ostré záhradné nožnice a pílu na hrubšie vetvy.
Prvým krokom pri reze moruší je odstránenie všetkých poškodených, mŕtvych alebo chorých vetiev. Vetvy, ktoré sa prekrývajú alebo rastú dovnútra koruny, by mali byť odstránené, aby sa zlepšilo prúdenie vzduchu. Moruše by mali byť tvarované do otvorenej koruny alebo vázovitého tvaru. Dôležité je udržiavať dostatočný priestor medzi hlavnými vetvami, aby sa zabránilo prehusteniu koruny.
Omladzovací rez je potrebné vykonávať každé 2-3 roky. Tento rez zahŕňa odstránenie starších vetiev, ktoré už neprinášajú plody, a podporuje tvorbu nových, produktívnych výhonkov. Pri omladzovacom reze sa zamerajte na odstránenie starších a slabších vetiev, ktoré už neprispievajú k plodeniu.
Pri reze moruší je dôležité používať ostré náradie, aby ste si zabezpečili čisté rezy a minimalizovali poškodenie stromu. Pred každým rezom dezinfikujte svoje záhradné náradie, najmä ak prichádzate do styku s chorými vetvami. Väčšie rezy (viac ako 2,5 cm v priemere) môžu byť náchylné na infekcie. Po vykonaní rezu pravidelne sledujte strom, či nevykazuje príznaky stresu alebo ochorení.
Rez moruší zlepšuje prístup svetla a vzduchu k plodom, čo zlepšuje ich kvalitu, veľkosť a chuť. Stromy, ktoré sú pravidelne strihané a správne tvarované, prinášajú pravidelnú a kvalitnú úrodu.
Rozmnožovanie moruše
Rozmnožovať môžeme rôznymi spôsobmi. Zo semien vypestované rastliny si nezachovávajú vlastnosti rodičovských rastlín, preto semenáče hlavne moruše bielej používame ako podpník, pre naštepenie ušľachtilej odrody. Ďalej môžeme pomerne úspešne použiť rozmnožovanie pomocou potápania konárikov rastúcich pri zemi, prípadne náročnejšie vzdušné potápanie. ďalej môžeme kopcovať a následne po dokonalom zakorenení odsádzať koreňové výhonky. Nakoniec je treba ešte spomenúť možnosť zakorenenia odrezkov moruše. Pre zakorenenie používame bylinné, prípadne polodrevnaté konáriky. Najvhodnejšie je zakoreňovať mladé výhonky počas júna. Výhonky udržiavame vo vysokej vzdušnej vlhkosti pokiaľ nezakorenia. Do voľnej pôdy sadíme až dobre prekorenené rastliny vo veku 2-3 roky.
Štepené odrody zvyčajne začnú rodiť po 1-3 rokoch od výsadby, semenáče často až po 4-8 rokoch (u Morus nigra aj 5-10 rokov).
Využitie plodov moruše
Využitie moruše je veľmi pestré. Stromy rodia bohato a pravidelne. Z jedného stromu v plnej rodivosti môžeme získať 100-200 kg kvalitných plodov. Moruše sú vhodné ako kvalitné ovocie na priami konzum, hlavne plody moruše čiernej. Ďalej ich môžeme spracovávať na kompóty, štavy, vína, sirupy, džemy a podobne. Plody morušovníka sú lahodné, s chuťou, o ktorej mnohí hovoria, že je lepšia ako všetky ostatné bobule - nezvyčajná a príťažlivá kombinácia sladkej a kyslej. Moruše používajte rovnako ako maliny alebo černice: jednoducho ich konzumujte čerstvé, použite do koláčov alebo dezertov, posypte si raňajkové cereálie alebo použite na prípravu džemu. Opatrne zozbierané plody sa dajú aj mraziť.
Plody moruše sú nabité živinami. Okrem vysokého obsahu vitamínu C obsahujú aj veľké množstvo vlákniny, vitamínu K, vitamínov zo skupiny B, železa, vápnika, fosforu, draslíka, horčíka aj zinku - skrátka prírodný vitamínový komplex. Majú nízky obsah kalórií, asi 45 kcal na 100 g. Ich prínosy sú založené na ich bohatom biochemickom zložení. Moruše obsahujú až 20% cukru, hlavne fruktózy, 0,2% organických kyselín (kyselina jablčná, citrónová), antioxidanty (resveratrol), až 900 mg vitamínu C, vitamíny skupiny B, karotén, vitamín P (rutín), až 8% živíc, pektín a malé množstvo vlákniny. Stopové prvky v morušiach zahŕňajú draslík, vápnik, horčík, zinok a molybdén. Obsah chrómu je vyšší ako v jablkách a hruškách. Z hľadiska obsahu železa, 3,5 mg na 100 g čerstvého ovocia, moruša prevyšuje mišpuľu a aróniu.
Listy moruše sa používajú na prípravu liečivých čajov. Čaj užívame pri vysokom krvnom tlaku. Listy sa používajú sušené, zberáme ich v júli.
Škodcovia a choroby
Rastliny zväčša netrpia škodcami ani chorobami, takže sú veľmi vhodné pre ekologické pestovanie, bez použitia chemickej ochrany. Moruše sú relatívne bezproblémové stromy. Najbežnejšími škodcami sú vošky a roztoče. Pri nevhodných podmienkach pestovania, ako sú vlhké alebo tienisté miesta, môžu moruše postihnúť múčnatka, Botrytis (šedý plesňový ochorenie) alebo bakteriálna listová škvrnitosť. Pravidelná kontrola stromov pomáha včas identifikovať problémy a prijať opatrenia. Na kontrolu škodcov a chorôb je možné použiť insekticídy a fungicídy. Je však dôležité aplikovať ich podľa pokynov a v súlade s environmentálnymi normami.
Múčnatka (Erysiphe mori) - plesňové ochorenie, ktoré spôsobuje biele fľaky na spodných častiach listov rastliny. Hnedá škvrnitosť moruše (Mycosphaerella mori) - hubová choroba, ktorá vzniká hlavne za vlhkého počasia.
Ivan Hričovský: AKO PESTOVAŤ MORUŠE?
tags: #pestovanie #moruse #vo #svete