Pestovanie ovocia na Slovensku: Od tradičných druhov po exotické rarity
Nie každý záhradkár má možnosť pestovať rastliny na veľkej ploche. Pri troche fantázie a správnom výbere ovocných druhov však môžete aj v malej záhrade vypestovať pestrý sortiment ovocia. Slovensko má pre pestovanie ovocia veľmi priaznivé podmienky. Najvhodnejšími oblasťami na Slovensku pre pestovanie ovocia sú bezpochyby všetky nížinné oblasti, avšak ovocie pri správnom výbere vhodných kultivarov možno úspešne pestovať až do nadmorskej výšky 600 m nad morom. Klimatické a pôdne podmienky na Slovensku dávajú takisto dobrý predpoklad pre úrodu chuťovo veľmi dobrého ovocia, najmä vďaka výkyvom nočných a denných a zimných a letných teplôt. Toto kolísanie teplôt núti ovocné stromy k tomu, že musia viac bojovať o svoju existenciu, čo vedie k odolnejším rastlinám a plodom s výraznejším pomerom sladkosti a kyslosti.
Ovocinárstvo je špeciálne výrobné odvetvie v rámci záhradníckej výroby, ktoré produkuje jednak sadenice ovocných rastlín (tzv. škôlkarské výpestky) a jednak vlastné ovocie. Ovocné rastliny poskytujú nenahraditeľné ovocie, ktoré je základnou zložkou výživy človeka. Čerstvé ovocie je zdrojom monosacharidov, ktoré sú pre organizmus človeka ľahko stráviteľné a z hľadiska výživy ďaleko výhodnejšie než sacharóza. Ovocie je naviac chudobné na tuky (s výnimkou semien) a má nízky obsah bielkovín, s najnižším obsahom v jablkách a hruškách (okolo 0,4 %). Obsah vody sa pohybuje v priemere na úrovni 75 - 90 %. Surové, ale i spracované ovocie je nositeľom tzv. ochranných látok, ku ktorým zaraďujeme vitamíny a minerálne látky. Významný je obsah vitamínu C (kyselina L-askorbová), ktorého najbohatším zdrojom sú šípky, rakytník rešetliakovitý a čierne ríbezle. Ovocie je tiež bohatým zdrojom provitamínu A (marhule, broskyne, rakytník rešetliakovitý, šípky). Minerálne látky ovocia sa podieľajú na udržiavaní acidobázickej rovnováhy v organizme a obsahujú vlákninu (napr. pektíny v jablkách a drobnom ovocí), ktorá napomáha odstraňovaniu škodlivín z tela.
Plánovanie záhrady a výber ovocných druhov
Pre malé záhrady sú najvhodnejšie ovocné kry, ktoré nedorastajú do väčších veľkostí, a tiež druhy, ktoré sú dobre tvarovateľné. Určite sa treba vyvarovať stromom, ako sú orechy, gaštany, čerešne na klasických podpníkoch či moruše, ktoré dorastajú do obrovských rozmerov. Priestor sa snažte využiť čo najefektívnejšie, preto výsadbu rastlín plánujte tak, aby ste využili aj možnosti podrastu.
Ako začať s výsadbou
Najskôr si vyberte druhy veľkého ovocia, ktoré budú tvoriť kostru výsadby. Z nich sú najvhodnejšie jablone a hrušky, ktoré sú jednoducho tvarovateľné a súčasný sortiment ponúka veľké množstvo odrôd a podpníkov. Keďže tieto stromy budú v záhrade najvyššie, snažte sa ich umiestniť do severnej strany záhrady, aby čo najmenej tienili nižším druhom.
Výber vhodného tvaru a formy pestovania
Veľmi dôležitý je výber vhodného tvaru. Miesto ušetríte tak, že si vyberiete niektorý z plochých, prísne tvarovaných tvarov, ako sú napríklad kordóny alebo palmety. Vďaka nim efektívne využijete vertikálny priestor a pritom z plochy uberiete iba minimum. Určitou modifikáciou jednoduchého kordónu je aj superštíhle vreteno, ktoré je užšie a môžete ho vysádzať do vzdialenosti 40 až 50 cm od seba. Pri všetkých týchto prísne tvarovaných tvaroch je potrebné rátať s výstavbou opornej konštrukcie, ktorá bude stromy fixovať. Ak by ste opornú konštrukciu nechceli budovať, siahnite po sortimente stĺpovitých jabloní, napríklad ‘Rondo’, ‘Sonet’, ‘Kordona’, ‘Pidi’, ‘Red Spring’, ‘Goldlane’, ‘Redlane’ alebo ‘Moonlight’. Stĺpovité ovocné stromy nazývané aj balleríny sa nerežú. Odstraňuje sa len obrast tvorený v spodnej časti podpníka alebo sa skracujú len bočné výhony za tretím očkom v auguste. Inak nevyžadujú žiadnu starostlivosť rezom aj niekoľko rokov. Stĺpovitá forma je geneticky daná, takže vždy bude hlavný terminál aj najdôležitejším pre tvorbu plodov. Nejedná sa len o jablone, ale aj o hrušky, slivky, čerešne.
Dve odrody na jednom strome
Pre tých, ktorí majú priestor iba na jeden strom, možno odporučiť duo stromčeky alebo duetá. Ide o druh výpestka, keď sú na jednom podpníku naštepené dve rozdielne odrody. Pri výbere odrôd prihliadajte nielen na vhodnosť do vašej lokality, ale aj na rezistentnosť. Vyhnite sa aj odrodám rodiacim na dlhom dreve, sú to napríklad ‘Rubín’, ‘Rubinola’, ‘Bohemia’, ‘Gold Bohemia’ či ‘Viktória’. Zo súčasného sortimentu sú do malých záhrad najvhodnejšie odrody ‘Red Topaz’, ‘Luna’, ‘Opál’, ‘Orion’, ‘Ametyst’ či ‘Heliodor’.
Stĺpovité tvary a ich údržba
Z ostatných druhov možno odporučiť ešte odrody so sklonom k vertikálnemu rastu, ktoré sa predávajú tiež pod označením stĺpové. Tu si však treba uvedomiť, že okrem jabloní ostatné ovocné druhy zatiaľ nemajú stĺpovitý rast geneticky podmienený. Takže sa treba pripraviť na pravidelný rez, ktorým dané odrody v stĺpovitom tvare budete udržiavať. Pokiaľ vám to priestor umožňuje, vysaďte si aj čerešňu na slaborastúcom podpníku Gisela 5, ktorú treba zapestovať do tvaru štíhleho vretena a pravidelne udržiavať v kompaktnom tvare. Ak máte miesto iba pre jednu čerešňu, vyberte si niektorú samoopelivú odrodu - ‘Lapins’, ‘Summit’, ‘Halka’ alebo ‘Stella’.
Drobné ovocie a menej známe druhy
Drobné ovocie je vďaka svojmu vzrastu ideálne do malých záhrad. Využiť môžete napríklad bojnický systém pestovania, keď do jednej jamy a k jednému kolíku vysadíte 2 až 3 kusy stromčekových ríbezlí či egrešov s rozličnou výškou štepenia. Podobne môžete vysadiť aj kríčkovú a stromčekovú ríbezľu. Jahody sú ovocný druh, ktorý by nemal chýbať v žiadnej záhrade. Pre šetrenie priestoru ich môžete pestovať podrastovo pod jabloňami alebo v debničkách zavesených na stene či plote.
Menej známe, no perspektívne druhy
Do menších záhrad sú vhodné napríklad brusnice, drieň či zemolez kamčatský. Aróniu čiernoplodú môžete pre šetrenie priestoru vysadiť v stromčekovej forme do jednej jamy napríklad s kríčkovou ríbezľou alebo zemolezom kamčatským. Stromčekový tvar arónie navyše nerastie tak intenzívne ako kríčkový. Veľmi vďačné sú tiež čučoriedky, ktoré vytvárajú kry veľkosti ríbezle. Ak sa rozhodnete pre ich pestovanie a vytvoríte im vhodné kyslé prostredie, plochu pod nimi môžete podrastovo ešte vyplniť kľukvou.
Popínavé alebo výhonkové ovocie
Ďalšiu možnosť na vertikálne využitie poskytuje stena domu, múr či plot. Pomocou jednoduchej a ľahkej konštrukcie tu môžete pestovať vinič či popínavé ovocné druhy, ako sú aktinídia, schizandra alebo tiež ovocné druhy tvoriace dlhšie výhonky - černice a malinočernice. V kúte záhrady vymedzte priestor aj na maliny.
Tradičné drobné ovocie v slovenských záhradách
Okrem menej tradičných druhov sa na Slovensku úspešne pestujú aj obľúbené druhy drobného ovocia, ktoré sú nenáročné a prinášajú bohatú úrodu.
Lieska obyčajná (Corylus avellana)
Lieska obyčajná je opadavý ker alebo malý strom, známy svojimi jedlými plodmi - lieskovými orieškami. Je to nenáročná rastlina, ktorá preferuje slnečné až polotienisté stanovište s hlinitou a dobre priepustnou pôdou. Nevyhovuje jej príliš vlhký substrát. Pre dosiahnutie úrody orechov je často potrebné pestovať aspoň dva exempláre na jednom pozemku kvôli opeľovaniu; odroda Webbova je dobrým opeľovačom. Výsadba by mala prebehnúť na jar alebo na jeseň s dostatočným priestorom medzi kríkmi (3-4 metre). Kríky nevyžadujú chemickú ochranu. Prerezávanie liesky sa vykonáva na konci zimy alebo začiatkom jari s cieľom odstrániť mŕtve, poškodené a prekrývajúce sa vetvy.
Maliny
Maliny patria medzi obľúbené ovocné kríky, ktoré pravidelne plodia aj bez zložitej starostlivosti. Majú plytký koreňový systém a rýchlo sa rozširujú podzemnými výhonkami, preto je dôležité vybrať im trvalé a dobre ohraničené miesto. Najlepšie sa im darí na slnečnom stanovišti s výživnou, priepustnou pôdou. Kontajnerované rastliny možno vysádzať počas celého vegetačného obdobia, nekontajnerované na jeseň (október-november) alebo na jar (marec-apríl). Vzdialenosť medzi kríkmi by mala byť 0,5 až 1 meter. Maliny potrebujú dostatok živín (odporúča sa jarné hnojenie) a pravidelnú zálievku, inak bývajú plody drobné a suché. Raz plodiace odrody sa strihajú ihneď po zbere, dvakrát plodiace na jar o polovicu. Pri reze je dôležité používať čisté, ostré nožnice a odstraňovať slabé alebo poškodené výhony.
Egreše
Egreše sú obľúbené a chutné bobuľoviny s pestovateľskými nárokmi podobnými ako ríbezle. Populárne odrody zahŕňajú žlté ‘Hinnonmaki Gelb’, biele ‘Invicta’, zelené ‘Mucurines’, červené ‘Hinnonmaki Rot’ a ‘Kamenar’, ako aj veľkoplodé odrody ako ‘Invicta’ a beztrňové ‘Spinefree’. Kríkový egreš sa vysádza do sponu 2×2 metre, ideálne na jeseň. Stromkové egreše sa sadia do sponu 2×1 metra a vyžadujú pripevnenie ku kolíku. Egreše potrebujú teplé a slnečné stanovište, humóznu pôdu a vyhnúť sa treba premokreniu aj veľkému suchu. Rez egrešov je kľúčový pre zdravý rast a bohatú úrodu; vykonáva sa v rôznych fázach v závislosti od formy pestovania (ker alebo stromček) a zohľadňuje sa počet a dĺžka výhonov.
Josta
Josta je kríženec čiernych ríbezlí a egrešov, vyznačujúci sa jemnejšou, mierne kyslastou chuťou a vysokým obsahom vitamínu C. Má podobu beztrňového kríka dorastajúceho do výšky 1,5 - 2 metrov, vhodného do priestranných záhrad. Má rada slnečné stanovište a hlboké, dostatočne zásobené pôdy. Josta je odolná voči chorobám a škodcom. Vysádza sa na jeseň alebo na jar, ideálne vo dvojici pre lepšie opeľovanie. Plody dozrievajú v druhej polovici júla. Strihanie josty zahŕňa skracovanie prerastených vetiev a presvetľovací rez pre lepší prístup slnečných lúčov.
Malinojahoda (Jahodomalina)
Malinojahoda (Rubus illecebrosus), známa aj ako jahodomalina, je kríženec jahody a maliny pochádzajúci z Japonska. Rastie ako hustý krík do výšky až dva metre s listami pripomínajúcimi jahodové. Od mája do júna kvitne bielymi kvetmi, v júli sa objavujú guľovité plody, ktoré v auguste dozrievajú. Je to odolná a nenáročná rastlina, ktorá si poradí takmer v každej záhrade, no preferuje optimálne podmienky.
Pestovanie menej tradičného a exotického ovocia na Slovensku
S rastúcim záujmom o pestovanie ovocia sa na Slovensku objavujú aj druhy, ktoré boli kedysi považované za nevhodné pre naše klimatické podmienky.
Ebenovník (Hurmikaki)
Ebenovník, známy aj ako hurmikaki alebo tomel, je subtropická rastlina, ktorá si postupne získava pozornosť slovenských pestovateľov. Jeho sladké plody sa ponášajú na žiarivo oranžové paradajky. Existujú desiatky odrôd, pričom druh Diospyros kaki je vhodnejší do teplejších oblastí. Ukrajinské hybridy a americké ebenovníky druhu Diospyros virginiana sú odolnejšie a vhodné aj do iných polôh. Mrazuvzdornosť sa pohybuje od -18 do -30 °C, v závislosti od druhu a odrody.
Pistácia (Pistacia vera)
Pistácia je ďalším veľmi perspektívnym ovocným druhom, ktorý sa dá úspešne pestovať aj v suchších podmienkach, napríklad v Podunajskej nížine alebo na juhu východného Slovenska. Pre naše podmienky je vhodná výsadba veľkoplodých pistácií štepených na odolnejší podpník UCB1. Pistáciu opeľuje vietor, preto je nevyhnutné vysádzať páry rastlín - samčiu a minimálne jednu samičiu rastlinu v pomere 1 samec na 5 - 15 samíc. Štepené rastliny začínajú plodiť približne 4 roky po výsadbe. Ide o dlhoveký väčší krík až menší strom. Odporúčané odrody pre Slovensko zahŕňajú samca opeľovača ‘Peters’ a samičie odrody ‘Kerman’, ‘Larnaka’, ‘Aegina’.
Jujuba (Čínska datľa)
Jujuba (Ziziphus jujuba), známa aj ako čínska datľa, je vhodná do suchších lokalít. Svojimi nárokmi a podobou pripomína „menší mierne tŕnitý agát“ a najlepšie sa jej darí na suchých slnečných lokalitách. Jej veľkou výhodou je neskoré rašenie (od konca mája), čím sa vyhýba neskorým jarným mrazom. Kvitne v júni a plody dozrievajú od septembra do konca októbra. V surovom stave pripomínajú chrumkavé jabĺčko a sú chutné aj sušené. Hoci nie je nutná výsadba dvoch rastlín kvôli opeľovaniu, dve jujuby zabezpečia pravidelnejšiu a väčšiu úrodu.
Paw paw (Praasijka)
Paw paw (Asimina triloba) je odolný druh zo Severnej Ameriky, ktorý je vhodný do polotieňa a na vlhšie stanovište, čím do sortimentu ovocných drevín vnáša závan exotiky. Rastlina je cudzoopelivá, preto vyžaduje výsadbu dvoch rozdielnych odrôd alebo kombináciu veľkoplodej odrody a semenáča. Výnimkou sú samoopelivé odrody ‘Prima 1216’ a ‘Sunflower’. Paw paw dosahuje výšku okolo 5 metrov a do plodnosti nastupuje vo veku približne 5 rokov.
Granátovník (Granátové jablko)
Dokonca aj granátovník (Punica granatum) je možné pestovať na Slovensku. Do našich podmienok sú najvhodnejšie odrody z Azerbajdžanu, Iránu a Turkmenistanu, ktoré vynikajú odolnosťou proti suchu a majú kratšie vegetačné obdobie, čím plody u nás stíhajú dozrieť. Dozreté plody sú vhodné na výrobu štiav a marmelád.
Figovník (Ficus carica)
Figovník je subtropická rastlina, ktorá prekvapivo dobre znáša mierne mrazy. Niektoré odrody sú vhodné na pestovanie aj v našich podmienkach, či už v záhrade alebo v nádobe. Vyžaduje teplé, slnečné miesto, ideálne pri južnej stene domu, a dobre priepustnú pôdu. Počas vegetácie ocení pravidelnú zálievku a prihnojovanie. Mladé rastliny potrebujú zimnú ochranu.
Citrusy
Citrusové stromy, ako citrónovník, pomarančovník a mandarínkovník, sa na Slovensku pestujú najčastejšie v nádobách, aby bolo možné ich na zimu premiestniť do interiéru. Potrebujú dostatočne veľkú nádobu s drenážnymi otvormi a ľahký, priepustný substrát s mierne kyslým pH. Počas vegetačného obdobia vyžadujú slnečné stanovište a pravidelnú zálievku, no bez premokrenia. Hnojenie špeciálnymi hnojivami pre citrusy je nevyhnutné. Zimovanie by malo prebiehať na chladnom, svetlom mieste s primeranou vlhkosťou.
Pestovanie tropického ovocia v mrazivých horách Colorada bez vykurovania
Nashi hruška (Japonská hruška)
Nashi hruška, nazývaná aj japonská hruška, je cenená pre svoje chrumkavé plody s osviežujúcou chuťou. Vyžaduje slnečné stanovisko, chránené pred silným vetrom, a dobre priepustnú, úrodnú pôdu. Potrebuje pravidelnú zálievku a hnojenie. Je pomerne mrazuvzdorná, no mladé rastliny potrebujú ochranu pred silnými mrazmi.
Všeobecné podmienky pre pestovanie ovocia na Slovensku
Slovensko má pre pestovanie ovocia veľmi priaznivé klimatické a pôdne podmienky. Najvhodnejšie sú nížinné oblasti, ale pri správnom výbere kultivarov je možné pestovať ovocie až do nadmorskej výšky 600 metrov. Horské a podhorské oblasti, severné svahy a mrazové kotliny sú menej vhodné. Výkyvy teplôt nútia ovocné stromy bojovať o existenciu, čo vedie k odolnejším rastlinám a plodom s výraznejším pomerom sladkosti a kyslosti, ktoré sú na trhu viac žiadané.
Klimatické faktory
Klimatické faktory, ako sú svetlo, teplo, vzduch a jeho pohyb, vzdušná vlhkosť a zrážky, majú komplexný vplyv na rast a vývin ovocných rastlín. Intenzita fotosyntézy, diferenciácia kvetných púčikov, vyfarbenie plodov a odolnosť voči mrazom sú ovplyvnené týmito faktormi. Dôležitá je tiež konfigurácia terénu, expozícia svahu a vicinálne pomery (susedstvo vodných plôch, lesov), ktoré môžu ovplyvňovať teplotné a svetelné podmienky.
Pôdne podmienky
Pôda má mimoriadny význam pre ukotvenie koreňov, dýchanie a príjem živín. Hĺbka využiteľného profilu by mala byť pre ovocné dreviny hlbšia v porovnaní s poľnými plodinami a nemala by mať vysokú hladinu spodnej vody. Najvhodnejšie na pestovanie ovocných drevín sú hnedozem, černozem a rendziny. Všeobecne platí, že ovocným drevinám vyhovuje ľahšia humózna pôda s mierne kyslou reakciou. Je treba dbať, aby na mieste výsadby nebola vysoká hladina spodnej vody, pri ktorej by došlo k odhnívaniu koreňov. Príliš kamenisté, nepriepustné alebo zasolené pôdy sú na pestovanie nevhodné.
Príprava pôdy a výsadba
Pri výsadbe ovocných drevín je dôležité zabezpečiť vhodnú pôdu - ľahkú, mierne kyslú a humusovitú. Pred výsadbou sa odporúča zlikvidovať trávnatú mačinu ekologickými metódami. Odporúča sa robiť výkop jám aj niekoľko dní dopredu a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo. Dôležitejšia je však veľkosť jamy, ktorá by pri jabloniach mala byť 60x60x60 cm. Vzdialenosť jám, čiže spon, je závislý od druhu, odrody ako aj použitého podpníka. Dôležitá zásada pri výsadbe ovocných stromov je neumiestniť miesto vrúbľovania pod úroveň pôdy. Výsadbu voľnokorenných rastlín môžeme robiť na jar alebo na jeseň. Kontajnerované rastliny sa sadia po vybratí z kontajnera počas celého vegetačného obdobia priamo, bez skracovania koreňov.
Výživa a hnojenie
Ovocné rastliny, najmä drobné ovocie, sú náročné na výživu. Odporúča sa používať špeciálne organické hnojivá s obsahom humínových a fulvových kyselín, ktoré urýchľujú vznik humusu. Hnojenie by malo byť prispôsobené potrebám konkrétneho druhu ovocia, pričom dôležitú úlohu hrá aj dostatok slnečného svetla, vody a kvalitná listová plocha.
Rez ovocných drevín
Pravidelný rez je nevyhnutný pre udržanie zdravia, tvaru a plodnosti ovocných drevín. Typ rezu a jeho načasovanie závisí od druhu ovocia, odrody a cieľa pestovania. U niektorých druhov, ako sú maliny, egreše či josty, je dôležité odstraňovať staré a odplodené výhony, zatiaľ čo iné, napríklad liesky, vyžadujú presvetľovací rez na podporu rastu nových výhonkov. Po zbere úrody je dôležité najmä na kôstkovinách vykonať letný rez. Presvetlíte korunu a tiež zabezpečíte úrodu v nasledujúcom roku. Odstraňujú sa odrodené výhonky a aj tie, ktoré sa pod váhou plodov poškodili a zlomili. Ďalej sa odstraňujú vlky a výhony vyrastené do stredu koruny, ktoré ju zbytočne zahusťujú.
Opeľovanie ovocných stromov
Opeľovanie je prenos peľu z tyčinky na bliznu piestika. Ak sa to deje v rámci jedného kvetu, jedná sa o samoopelenie. Väčšina ovocných stromov, ako sú jablone a hrušky, sú cudzoopelivé a vyžadujú na opelenie cudzí peľ z iných odrôd kvitnúcich približne v rovnakom čase. Tieto odrody musia byť však vhodným opeľovačom. V súčasnej modernej dobe sú však na trhu aj samoopelivé čerešne na podpníkoch s primeraným rastom, alebo si môžete zakúpiť dreviny, kde na jednom podpníku sú naštepené 2 druhy, prípadne 2 kultivary. Dôležitý je aj výber vhodného podpníka.
Jedlé živé ploty a alternatívne pestovanie
Trendom v záhradnom dizajne sú jedlé živé ploty, ktoré kombinujú estetickú funkciu s produkciou ovocia. Vhodnými druhmi sú lieska, drieň, hlošina či arónia, ktoré sú odolné a nenáročné. Alternatívne pestovanie ovocných stromov a krov v okrasnej záhrade je novší spôsob pestovania ovocných druhov priamo na záhone spolu s okrasnými drevinami a trvalkami. Vhodnými drevinami na výsadbu do záhonov sú napríklad broskyne. Na jar krásne kvitnú, v lete poskytnú šťavnaté plody a na jeseň vyfarbia svoje listy do nádhernej červenej. Zaujímavé sú napríklad druhy na kmienku. Nezaberajú toľko miesta, pod ich korunkou sa dajú pestovať trvalky alebo bylinky. Figovník je jedna z rastlín, ktoré sú vhodné na pestovanie v okrasných záhonoch.
tags: #pestovanie #ovocia #juta