Ekologické pestovanie ovocných stromov v záplavovej oblasti: Sprievodca pre zdravú úrodu

Trend ekologického pestovania ovocných drevín sa začína presadzovať a zoznamuje sa s ním čoraz viac záhradkárov. Ekologické pestovanie ovocných drevín znamená ovocný sad pestovaný bez akýchkoľvek chemických látok, vrátane postrekov. Prevažná väčšina pesticídov sú agresívne chemické látky, ktoré poškodzujú životné prostredie, živočíchy a v neposlednom rade aj človeka.

Cieľom ekologického pestovania je zbaviť sa týchto nežiaducich účinkov chemických prípravkov. Preto sa celkom vylučujú postreky na ochranu proti chorobám, škodcom a burinám a je vymedzený aj sortiment hnojív, ktoré je možné pri tomto spôsobe pestovania použiť.

Prestaňte používať pesticídy vo svojich sadoch. Začnite váš sad vnímať ako ucelený ekosystém. Každý jeden chemický postrek si žiada ďalší a ďalší zásah. Váš sad je ako telo bez obranných látok, bez imunity, závislé len na Vás, ako doktorovi. Je potrebné vrátiť mu späť jeho silu, posilniť jeho imunitu a vdýchnuť mu späť jeho život. Nechajte pracovať za Vás prírodu s Vašou pomocou.

Vplyv prostredia na ovocné stromy, najmä v záplavových oblastiach

Faktory prostredia pôsobia na rastlinu komplexne, pri vzájomnom pôsobení sa ich vplyv zosilňuje alebo oslabuje a jeho prejavy na rastline sú okrem iného ovplyvnené vekovým obdobím, veľkosťou koreňovej sústavy, kondíciou, druhom, odrodou, orgánom na ktorý pôsobia (staré drevo, výhonky, kvetné a vegetatívne púčiky), fenofázou atď. Prostredie ako faktor života ovocných rastlín má mimoriadny význam pre dlhodobý život rastliny na trvalom stanovišti. Poskytuje rastlinám niektoré zo základných faktorov potrebných pre život - vodu, živiny, vzduch pre dýchanie koreňov, a je miestom ukotvenia koreňov.

Ovocné kríky a stromy sú na Slovensku pestované s dlhoročnou tradíciou, vďaka dobrým klimatickým podmienkam. Vo väčšine prípadov sú pestované ovocné dreviny nenáročné na klimatické podmienky, ako aj na pôdu.

Odborná literatúra rozdeľuje tieto podmienky na:

• Klimatické (prírodné): teplota, zrážky, nadmorská výška, hladina spodnej vody, zdroj vody na zavlažovanie, svetová orientácia svahu, mrazová kotlina, pôda - typ, vlastnosti a pod.
• Ekonomické (hospodárske): blízkosť odbytišťa, vybavenosť podniku, kvalifikovaní pracovníci, kvalita ciest, možnosť využívať odpadové teplo a pod.

Pôdne podmienky a vplyv záplav

Pre ovocné dreviny majú byť pôdy hlbšie v porovnaní s poľnými plodinami (v závislosti od hĺbky zakoreňovania ovocných rastlín) a nemajú mať vysokú hladinu spodnej vody, aby bol pre korene k dispozícii dostatočne hrubý profil pôdy.

Pôdny typ, obsah solí v pôde a pH sú kľúčové. Najvhodnejšie na pestovanie ovocných drevín sú hnedozem, černozem a rendziny. Využiteľné sú i menej kvalitné typy pôd, avšak vyžadujú si zvýšenú starostlivosť (prísun organickej hmoty vo forme maštaľného hnoja, kompostu, zelené hnojenie a pod.). Nevhodné sú zasolené (mimoriadne citlivé sú broskyne a jablone), zamokrené a pôdy s nepriepustnými vrstvami. Vhodné pH je cca 7 alebo o niečo nižšie, kôstkoviny vyžadujú pôdy neutrálne až mierne alkalické, jadroviny a drobné ovocie pôdy neutrálne až mierne kyslé, kyslé pôdy vyhovujú čučoriedkam.

Veľké množstvo absorpčných koreňov ovocných stromov je rozmiestnených v povrchovej pôde nad 30 cm v rizosfére. Tieto koreňové systémy možno nazvať miazgou ovocných stromov a sú veľmi citlivé na zmeny prostredia. Zmeny teploty, suchá, záplavy atď. v povrchovej pôde spôsobia ich smrť.

Výskum ukazuje, že po povodňovej závlahe veľké množstvo absorpčných koreňov v povrchovej pôde často odumiera v dôsledku veľkých zmien vo ventilácii, teplote a obsahu vlhkosti v povrchovej pôde. Smrť týchto koreňových systémov spôsobí dočasný nutričný deficit ovocných stromov, kým nevyrastú nové absorbujúce korene.

Povodňová závlaha má silný vplyv na eróziu a zhutňovanie pôdy. Povodňová závlaha vytlačí vzduch v pôde a pôda zostane v anoxickom prostredí. Niektoré korene a pôdne mikroorganizmy odumrú v dôsledku nedostatku kyslíka a zničí sa aj súhrnná štruktúra pôdy.

V dôsledku presakovania pesticídov a herbicídov sa z pôdy stala doslova púšť. Aj keď to voľným okom nevidíme, v pôde sa odohráva kompletný fyziologický proces premeny pôdy pomocou rôznych mikroorganizmov a baktérií. Tieto mikroorganizmy okysličujú pôdu, čím umožňujú rastline zlepšiť koreňový systém. Cez ich tráviace ústrojenstvo sa pôda obohacuje a rastliny dostanú vyššiu dávku potrebných živín.

Meteorologické vplyvy

Svetlo

Svetlo podmieňuje intenzitu fotosyntézy, vývin rastliny, diferenciáciu kvetných púčikov, ovplyvňuje vyfarbenie plodov, charakter rastu rastliny a vstup do obdobia vegetačného pokoja (hromadenie asimilátov, vyzrievanie letorastov).

Pri nedostatku svetla sú koruny viac vzpriamené, letorasty sú dlhé, tenké, menšia je intenzita rozkonárovania, púčiky sú menšie, nedostatočne vyvinuté, listy sú menšie, plody sú horšie vyfarbené a obsahujú menej cukrov. Rastliny využívajú len 1-3 % FAR, pričom dôležité je nielen priame slnečné svetlo, ale aj difúzne žiarenie, ktoré obsahuje veľký podiel využiteľnej časti spektra.

Z hľadiska intenzity svetla má veľký vplyv konfigurácia terénu (najlepšie osvetlenie na kopcoch a rovinách). Svahy dostávajú množstvo svetla v nasledovnom poradí - južný, západný, východný, severný. Intenzita svetla klesá so znižovaním nadmorskej výšky, zmenšovaním sklonu svahu, zvyšovaním vlhkosti vzduchu a so znečistením ovzdušia. Výhodné je z hľadiska svetelných pomerov umiestnenie výsadieb v blízkosti veľkých vodných plôch odrážajúcich svetlo. Význam má i orientácia osi radov - u nás v smere sever-juh je z hľadiska svetelných pomerov najvýhodnejšia.

Poradie nárokov na svetlo:

1. Orech, mandľa, broskyňa, marhuľa, skoré odrody čerešní
2. Neskoré odrody hrušiek, jabloní a sliviek
3. Skoré odrody týchto druhov, maliny, černice, ríbezle čierne, červené a biele, jahody, egreše
4. Menej svetla vyžadujú višne, baza čierna a iné.

Optimálne využitie svetla možno dosiahnuť výberom vhodného stanovišťa, vhodným sponom a vhodným pestovateľským tvarom (optimálne, ak vrchné listy sú schopné využiť svetlo odrazené spodnými listami).

Teplo

Teplo ovplyvňuje transpiráciu, príjem vody a živín z pôdy, určuje dynamiku fenofáz a rastové procesy, ovplyvňuje tiež výskyt chorôb a škodcov, kvalitu plodov a skladovateľnosť (napr. v prípade zimných odrôd jadrovín).

Ako ukazovateľ požiadaviek rastlín na teplotu sa používa teplotné optimum (je rôzne pre druhy, ale i pre rôzne procesy), resp. i minimum a maximum alebo priemerná ročná teplota potrebná pre daný druh, používa sa tiež hodnota sumy teplôt, alebo sumy efektívnych teplôt potrebná pre nastúpenie alebo uskutočnenie vybranej fenofázy.

Teplotné pomery sa menia s nadmorskou výškou, s expozíciou a inklináciou svahu, s konfiguráciou terénu (inverzné polohy na dne údolí, priehlbín), s vicinálnymi pomermi (susedstvo veľkých plôch skál, vodných plôch, kopcov, lesov, lúk, mestských sídel atď.), a s pôdnym pokryvom.

Tabuľka 1: Odolnosť ovocných stromov voči mrazu v období vegetačného pokoja

Veľmi citlivé sú korene, ktoré mrznú pri teplotách:

• Jablone: -7 až -15,5 °C
• Hrušky: -9 až -11 °C
• Broskyne: -10 až -11 °C
• Maliny a černice: -11 °C
• Višne a mahalebky: -14 až -14,5 °C
• Ríbezle: -15,5 °C
• Egreš: -18 °C

Kvety pri pučaní sú poškodzované v prípade jadrovín a kôstkovín pri -4 °C, mandlí a marhúľ pri -2 °C, broskýň -3 °C a ostatných druhov pri -2 °C. Blizny rozkvitnutých kvetov namŕzajú pri -0,5 až -1,5 °C. Mladé plodíky zničí pri jabloniach teplota -1,7 °C, hruškách, čerešniach, slivkách a broskyniach -1,1 a marhuliach -0,6 °C.

Poradie náročnosti na teplo: mandľa, broskyňa, marhuľa, orech, dula, čerešňa, slivka, hruška, višňa, ostružiny, maliny, ríbezle, egreše, jabloň.

Vzduch a jeho pohyb

Vzduch pôsobí prostredníctvom obsahu kyslíka a oxidu uhličitého, ktoré sú nevyhnutné pre základné životné pochody. V prízemnej vrstve pôdy je atmosféra obohacovaná o CO2 z pôdy. Nepriaznivý môže byť obsah niektorých splodín priemyslu a iných odvetví - F, Cl, SO2, ai.

Najviac citlivé na ne sú malina, jarabina, lieska. Hrušky a jablone trpia v oblastiach s vyšším obsahom SO2 vo vzduchu menej chrastavitosťou. Odolnejšie sú rastliny s lesklými listami (orech, moruša a višňa). Vyššia vzdušná vlhkosť je v chladnejších polohách, lesnatých oblastiach a pri rozsiahlych vodných plochách.

Vietor pri malej sile pôsobí pozitívne, má úlohu pri opeľovaní niektorých drevín, ale silnejší zvyšuje transpiráciu, vysušuje pôdu, ochladzuje, zabraňuje lietaniu včiel a môže priamo poškodzovať konáre, prípadne spôsobiť vyvracanie stromov. Najvhodnejšie sú u nás polohy chránené pred severovýchodnými, severnými a západnými vetrami.

Zrážky

Voda zohráva dôležitú úlohu v metabolizme, v príjme živín, transporte látok po organizme, zabezpečuje turgor rastlín, je stavebným prvkom organizmu. Pre rastliny sú využiteľné rôzne formy zrážok:

• Dážď: Vhodnejšie sú dažde s nižšou intenzitou, prívalové dažde môžu mechanicky poškodiť jemné orgány, spôsobujú eróziu a vyplavovanie živín, porušujú pôdnu štruktúru. Dážď prispieva k rozširovaniu niektorých chorôb ovocných drevín.
• Sneh: Izolujúca vrstva, zdroj zimnej zásoby vlahy, môže mechanicky poškodiť nadzemnú časť, môže uľahčiť prístup zajacov a zveri do sadu (ohryz).
• Krúpy: Nebezpečné poškodenie plodov a zhoršenie kondície stromov v dôsledku otvorených rán, výrazné zhoršenie kvality plodov.
• Rosa: V suchých oblastiach môže tvoriť až 10-20 % ročných zrážok, zvyšuje vzdušnú vlhkosť a podmienky podporujúcich vznik rosy pozitívne vplývajú na dozrievanie a vyfarbovanie plodov.
• Námraza: Ak je príliš silná môže spôsobiť lámanie konárov ovocných stromov.
• Hmla: Pozitívne vplýva na dozrievanie jadrového ovocia, skracuje trvanie slnečného svitu a spomaľuje ohrievanie prostredia, rozširovanie chorôb.

Pestovateľské opatrenia v záplavových oblastiach

Medzi základné opatrenia pri ekologickom pestovaní patrí dodržanie správneho striedania plodín. Po kôstkovinách by sa nemali vysádzať opäť kôstkoviny, aby sa predišlo šíreniu vírusových chorôb. Dôležitá je dokonalá príprava pôdy pred a počas výsadby, rozumné hnojenie a mechanické odburiňovanie pôdy.

Výsadba a príprava pôdy

Samotná výsadba je veľmi dôležitým úkonom, ktorý ovplyvňuje naše pestovanie počas celej životnosti rastliny. Začať treba práve dôkladnou prípravou pôdy. Odporúča sa robiť výkop jám aj niekoľko dní dopredu a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo. Dôležitejšia je však veľkosť jamy, ktorá by pri jabloniach mala byť 60x60x60 cm. Tu treba tiež zohľadniť kvalitu pôdy.

Ovocné stromčeky sa vysádzajú v chladnom období, v čase vegetačného pokoja, na jeseň približne od polovice októbra, než je pôda premrznutá do hĺbky. Stromčeky je vhodné vysádzať aj neskoro na jeseň. Pri chladnom počasí stromčeky nevysychajú a majú lepšie podmienky na zakorenenie. Druhé pravidlo je, že stromček musíte byť schopní zasadiť. Teda, že pôda nie je premrznutá do veľkej hĺbky. Jarná výsadba začína ihneď po rozmrznutí pôdy a trvá väčšinou do konca apríla.

Vysadíme stromček nepatrne pod úroveň terénu (koreňový krčok, ale musí byť v úrovni zeminy), aby vznikla priehlbina, ktorú potom zvýrazníte nastielacím materiálom. Pomerne veľká misa zrazu pojme niekoľko desiatok litrov vody.

Vzdialenosť jám, čiže spon, je závislý od druhu, odrody ako aj použitého podpníka. U malín to býva 40x40 cm, kríčkovité ríbezle sadíme na vzdialenosť 80 až 120 cm, jablone na slabo rastúcich podpníkoch od 150 do 200 cm, kiwi na vzdialenosť 2,5 až 4 m.

Dôležitá zásada pri výsadbe ovocných stromov ako aj iných vrúbľovaných drevín je neumiestniť miesto vrúbľovania pod úroveň pôdy. Miesto vrúbľovania nesmie byť zahrnuté zeminou, aby sme neznehodnotili význam vrúbľovania. Podpník brzdí rastovú silu ušľachtilej odrody, čím zlepšuje jej plodnosť. Hĺbku výsadby prispôsobíme v závislosti od ovocného druhu. Jablone a hrušky na vegetatívnych podpníkoch vysádzame do takej hĺbky, aby miesto štepenia bolo minimálne 10 cm nad zemou. Kôstkoviny na semenných podpníkoch sadíme tak, aby bol koreňový krčok kúsok pod úrovňou pôdy. Drobné ovocie ako ríbezle, egreše, maliny sadíme cca 5 - 10 cm hlbšie ako rástli v škôlke.

Vyberáme slnečné a teplé stanovištia, najlepšie orientované na južnú stranu, s pôdou dostatočne bohatou na živiny, ľahkú, dobre priepustnú, vlhkú, ale nepremokrenú. Jablone preferujú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou.

Marhule preferujú skôr suchšiu pôdu, s neutrálnou reakciou okolo pH 7, ľahšieho typu. Ťažká pôda príliš zaťažuje korene marhúľ. Stanovište vyberieme dostatočne teplé, svetlé a slnečné. Pre broskyne vyberieme slnečné, dostatočne otvorené stanovište, najlepšie v nadmorskej výške do 250 m.n.m., orientované na juh a zároveň chránené proti severným vetrom.

Domovinou orechov je územie Ázie a južná Európa. Orech je možné vysádzať na jar aj na jeseň, na veľmi svetlé a slnečné stanovište, s dostatkom priestoru pre budúce korene. Predtým a hojnejšie plodia v nížinách, ale možno ho s úspechom pestovať aj vo vyšších nadmorských výškach.

Kanadským čučoriedkám (Vaccinium corymbosum), kamčatským čučoriedkám (Lonicera camtschatica), brusniciam (Vaccinium vitis-idaea), či kľukve (V. oxycarpum) sa darí aj vo vyššie položených oblastiach, kde prinášajú bohatú úrodu drobných plodov. Pretože sú obyčajne náročnejšie na vlahu, nie je vhodné ich sadiť na príliš vysychavé stanoviská. To platí najmä pri ich pestovaní v teplejších nížinných podmienkach. Špecifickými nárokmi na pôdu sa vyznačujú najmä rastliny rodu Vaccinium, ktoré si vyžadujú kyslú, rašelinovú pôdu. Na to je dôležité myslieť už pred výsadbou, a pôdu do hĺbky cca. 30 - 50 cm na záhone vymeniť. Ďalšou, menej prácnou možnosťou je pestovanie týchto rastlín v nádobách, ktoré zapustíme do pôdy. Ich objem by však mal byť minimálne 10 litrov.

Ochrana proti burinám a mulčovanie

Medziradia sa zatrávňujú miešankou z mätonohu s prídavkom kostravy. Vhodné sú aj ďatelinotrávne miešanky, ktoré prirodzeným spôsobom obohacujú pôdu o dusík. Príkmenné pásy sa udržujú bez burín. Pri veľkom ovocí sa odporúča mechanické odstraňovanie buriny, pri drobnom ovocí sa používa nastielanie slamou, trávou alebo iným organickým materiálom.

V prvých rokoch rastu a zakoreňovania je však úplne najväčším problémom tráva rastúca v blízkosti stromu. Tá má hustú sieť vlásočníc vo vrchnej vrstve pôdy a mladý strom nemá šancu v jej konkurencii obstáť. Navyše ak už nejaká tá kvapka z neba spadne, potom je tráva prvá, ktorá ju zužitkuje a ku koreňom stromu sa už nič nedostane. Práve preto by sa malo v prvých piatich rokoch udržiavať okolie kmienka v beztrávnom stave. To sa dá buď pravidelným okopávaním, pletím motykou, alebo nastielaním.

Nástielka predstavuje akýkoľvek organický materiál, ktorý navrstvíte na povrch pôdy. Ideálna je 20 až 30 cm vrstva hnoja alebo kompostu, ktorú prikryjete 5 až 10 cm vrstvou drevnej štiepky (z listnatých drevín) alebo slamou. Štiepka a slama majú predovšetkým kryciu funkciu. Hnoj potom nevysychá. Obsahujú aj dostatok uhlíka, takže sa hnoj aj lepšie vstrebáva. Či zvoliť kravský, konský alebo králičí, je v podstate jedno. Čím viac odležaný, tým lepšie, ale inak stačí, keď je aspoň dva mesiace na daždi - úplne čerstvý by mohol poškodiť korene. Pokiaľ nemáte možnosť použiť hnoj, nezúfajte, čokoľvek je lepšie ako nič. Môžete nastielať aj čerstvo pokosenou trávou, ale len do vrstvy 5 cm, inak bude tráva plesnivieť. Ak máte iba štiepku či slamu, dajte aspoň to.

Nahrádzanie zálievky: Nech už použijete akýkoľvek organický materiál, najdôležitejšou úlohou nástielky je potlačiť konkurenciu trávy. Navyše udrží pod sebou oveľa dlhšie vlhkú zeminu, preruší vzlínanie vody z pôdy von a zároveň dôjde k pozvoľnému uvoľňovaniu živín, čo je najlepšia forma hnojenia, pretože podporuje množenie pôdnych mikroorganizmov, ktoré sú dôležité nielen pre zdravie pôdy, ale aj rastlín. Kvalitné nastielanie dokáže nahradiť až 50 percent zálievky a po roku dochádza taktiež k značnému zlepšovaniu pôdnej štruktúry.

Upozornenie: Nastielacím materiálom nesmiete zasypať kmienok. Ten by potom mohol začať zahnívať. Pri kmienku musí byť nástielka odhrnutá. Vznikne tak akási misa, ktorá vám potom pomôže pri zalievaní.

Zavlažovanie

Aby ovocné stromy prosperovali, je nevyhnutné zabezpečiť konzistentné zavlažovanie, najmä v teplých a suchých obdobiach. Mladé stromy, ktoré sú ešte v procese zakoreňovania, potrebujú zavlažovanie častejšie než dospelé stromy. Efektívna metóda zavlažovania zahŕňa hlboké a pomalé vnikanie vody do pôdy, čo umožňuje jej dosiahnutie hlboko položených koreňov. Tento prístup podporuje hlbšie zakorenenie, čo prispieva k lepšej odolnosti stromov voči suchu.

Strom ocení viac vody menej často ako časté zavlažovanie malým množstvom vody, ktoré sa z pôdy rýchlo odparí. Počas suchých mesiacov zalievajte pomaly, aby voda stíhala vsakovať. V poslednom období sa voda stáva dôležitým prvkom pri pestovaní všetkých ovocných drevinách. Je to dané zmenou klimatických podmienok, čo vedie k tomu, že rastliny sú odkázané na doplnkovú závlahu. V jarnom období majú dreviny väčšinou dostatok vody, ale v období intenzívneho rastu plodov je jej často nedostatok, čo sa môže odraziť v kvantite i kvalite očakávanej úrody.

Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny. Obzvlášť treba dať pozor v letných mesiacoch na preschnutie kiwi (Actinidia).

Podľa prieskumov si zaplavenie akerového sadu vyžaduje viac ako 120 ton vody. Použitím technológie zavlažovania šetriace vodu môžete ušetriť viac ako 75% vody. Bez ohľadu na národnú úroveň je to pre jednotlivých pestovateľov ovocia veľká vec. výdavky.

Ochrana ovocných stromov v záplavových oblastiach

Proti škodcom a chorobám je však stále potrebné zasahovať, a preto existuje viacero spôsobov, ako to dosiahnuť bez chemických prípravkov.

Fyzikálne a mechanické spôsoby ochrany

Medzi fyzikálne spôsoby ochrany patrí napríklad ochrana proti neskorým jarným mrazom vo forme protimrazovej závlahy, zadymovania alebo ohrievania vzduchu rôznymi spôsobmi. Patrí sem rez múčnatkou, spálou, moniliózou, nektriou, apoplexiou a inými chorobami napadnutých letorastov a ich častí. Likvidovať možno aj celé konáriky alebo stromy (spála), ak sú kalamitne napadnuté nejakým škodcom. Veľmi dôležitým preventívnym opatrením je pozberanie opadaného lístia a mumifikovaných plodov v jesennom období, pretože tieto zvyšky sú zásobárňou spór v nasledujúcej vegetácii.

V regiónoch s chladnými zimami môže byť ochrana mladých stromov pred mrazom a vetrom nevyhnutná pre ich prežitie a zdravý rast. Izolačné materiály, ako sú zimné obaly, slama, alebo špeciálne navrhnuté ochranné púzdra, môžu poskytnúť potrebnú tepelnú izoláciu. V niektorých prípadoch, najmä pre veľmi mladé alebo citlivé druhy, môže byť vhodné postaviť ochranné štruktúry alebo vetrolamy, ktoré fyzicky blokujú chladný vietor a znižujú riziko poškodenia mrazom. Citlivejšie druhy (broskyne, marhule, nektarinky, figovníky) je vhodné na zimu obaliť vhodným priedušným materiálom.

Biologická ochrana v ovocinárstve

Prilákajte do svojho sadu včely, motýle a čmeliaky. Ako to urobiť? Vysádzajte pomedzi stromy kvitnúce rastliny, ktoré neskôr použijete ako zelené hnojenie. V žiadnom prípade nestriekajte ovocný sad počas slnečného dňa. Striekajte iba v predvečerných hodinách, alebo skoro ráno, podľa druhu postreku. Použite na opeľovanie vlastné včelstvá, alebo čmeliaky.

Hnojenie pôdy a kompostovanie

Hnojenie pôdy je potrebné na to, aby sa stále rodil dostatok úrody. Veľa druhov ovocia a zeleniny totiž vyčerpáva pôdne živiny, ktoré je potrebné pravidelne dopĺňať.

• Kompostovanie: Pôda je základom všetkého. V zdravej pôde rastú zdravé rastliny. Prečo práve kompost? Pretože je to najlacnejší a najudržateľnejší spôsob, ako zvýšiť výšku ornice a vrátiť pôde živiny v prirodzenej forme. Kompost neutralizuje pH pôdy a zvyšuje množstvo pôdnych mikroorganizmov. Kompostujte listy, konáriky, byliny, zvyšky nenapadnutých plodov a všetko to, čo patrí späť do pôdy.
• Vyvážené kompostovanie: Pri zakladaní kompostu je najdôležitejší správny pomer uhlíkatých a dusíkatých materiálov. Mäkké, teda dusíkaté materiály sa miešajú s uhlíkatými v pomere 1:1. Dôležitejšie ako vrstvenie je práve správne namiešanie pomeru materiálov.
• Dostatok vzduchu a správna vlhkosť: Kompostovanie si vyžaduje dostatok kyslíka. Čím menšie kusy materiálov ste použili, tým menej priestoru na udržiavanie vzduchu kompost má. Nezabudnite teda na správnu štruktúru zmesi z menších a väčších častí. Každý kompostér musí mať dostatok vetracích otvorov. Prúdeniu vzduchu pomôžete aj pravidelným prekopávaním. Ak v kompostéri nie je dostatočne vlhko, celkový proces sa spomaľuje. Naopak, pri nadmernej vlhkosti začne materiál hniť a niekedy môže aj skysnúť. Množstvo vody je potrebné neustále kontrolovať.

Mineralizácia pôdy: Rokmi pestovania sme minerály z pôdy jednoducho vyčerpali. Výživová hodnota ovocia sa každým rokom znižuje, preto je potrebná remineralizácia vyčerpaného sadu. Najjednoduchší spôsob je zapracovať do pôdy rozdrvenú kamennú múčku alebo prach z kameňolomu. Ak k nim nemáte prístup, použite rohovinové hnojivá. Mineralizované stromy sú väčšie, silnejšie a zdravšie. Skladovateľnosť ovocia je niekoľkonásobne dlhšia a výživová hodnota omnoho vyššia.

Mykoríza: Tak ako v lese má každý strom svoju vlastnú hubu, tak aj ovocné stromy potrebujú svoje vlastné podhubie. Tieto mykorízne huby zvyšujú vitalitu rastliny, zlepšujú koreňový systém, čím uľahčujú prijímať živiny z pôdy a udržujú rastlinu v lepšej kondícii aj za prítomnosti väčšieho podielu vody zadržaného v pôde. Tým šetria peniaze na zavlažovanie a hnojivá.

Mykorízne produkty obsahujú huby, ktoré sú schopné rozložiť skleróciá, mikroskleróciá, gemmy a chlamydospóry patogénnych húb. Niektoré huby potláčajú plesne na plodoch viniča hroznorodého a jahôd, proti Plesni sivej - Botritýde (Botrytis cinerea) a ochraňujú trávniky proti rôznym formám Plesne snežnej a iným mykóznym ochoreniam tráv.

Listové hnojivá

Listové hnojivá chránia rastlinu pred škodcami a chorobami vytvorením ochranného filmu, ktorý bráni škodcom. Znižujú ich požerovú aktivitu a zabraňujú vstupu patogénov do pletiva rastlín, čím zvyšujú jej obranyschopnosť voči napadnutiu chorobami, alebo škodcami. Zlepšujú jej imunitný systém, chránia ju pred UV žiarením, hnilobou, ľadovcom a spálením slnkom. Dopĺňajú potrebné minerály a aminokyseliny priamo cez listy a to s okamžitým nástupom. Sterilizujú povrch rastliny a chránia tak rastlinu, listy aj plody. Listové hnojivá obsahujúce olej pôsobia zároveň ako zmáčadlo.

Biologické postreky a dravé organizmy

V prípade napadnutia škodcami použite okamžite biologický postrek podľa druhu škodcu. Na báze Bacillus thuringiensis sa používa Lepinox plus proti húseniciam obalovačov. Proti žravým a savým škodcom, ako molice, strapky, vošky, sa používajú postreky Neemazal, Quassia Amara, Cocana, Spintor. Na mravce, ktoré roznášajú vošky po stromoch, sa používajú prípravky Loxiran. Dôležité je včas identifikovať škodcu a pri možnom väčšom zamorení rýchlo zakročiť.

Na stálu ochranu pred roztočmi použite dravého roztoča Typhlodromus pyri, ktorý pri správnej biologickej ochrane a nepoužívaní pesticídov, bude žiť na strome po celú jeho životnosť.

Používajte lepové doštičky na identifikáciu a odchyt škodcov. Lepové doštičky zachytia podstatnú časť škodcov pri čiastočnom napadnutí stromov, ľahko identifikujú škodcu a stanovia množstvo zamorenia. Sú natreté farbou, ktorá priťahuje daného škodcu. Obmedzte pohyb mravcov na stromy, z dôvodu roznášania vošiek a to použitím lepových pásov.

Biologické postreky proti chorobám

Proti už existujúcim hubovým a bakteriálnym chorobám použite meďnaté a sírnaté postreky ako Kocide 2000, Vital K 25, Thiovit Jet. Včasným preventívnym používaním listových hnojív predchádzajte vzniku týchto chorôb a udržujte stromy v dobrej kondícii. Použite predjarný postrek Kocide 2000 a Prev-B2, alebo CuproTonic. Tiež môžete použiť BorOil a FerrumOil.

Prerezávanie a štepárske vosky

Prerezávanie je kľúčové pre udržanie zdravia a vitality ovocných stromov. Odstránením mŕtvych, chorých alebo poškodených vetiev nielenže zlepšujete estetiku stromu, ale aj zvyšujete prístup svetla a vzduchu do vnútorných častí koruny. Časovanie prerezávania je kritické a závisí od cieľov, ktoré chcete dosiahnuť. Zimné prerezávanie (počas obdobia vegetačného pokoja) podporuje rýchly jarový rast, pretože strom má tendenciu rýchlejšie zaceliť rezy a rýchlo vyrastať nové výhonky. Letné prerezávanie sa vykonáva po odkvitnutí a má za cieľ kontrolu rastu, zlepšenie tvaru a kvality ovocia.

Pre ucelenie rán po reze používajte štepárske vosky. Zamedzíte tým vstupu patogénov do otvorených rán a zamedzíte tým zbytočnému otvoreniu rastliny pred infekciou a vstupu škodcov do pletiva rastlín. Pri reze sa snažte rezať tak, aby rana nebola zbytočne vystavená dažďu a priamemu slnečnému žiareniu. Rez veďte tak, aby ste spôsobili stromu čo najmenšie poranenie. Používajte prírodné vosky a balzamy slovenskej výroby DENDROSAN.

Moderné pestovateľské metódy a tvary

Moderné pestovateľské metódy sú ďalším spôsobom, ako dopestovať ovocie bez použitia chemických prípravkov. Cieľom moderných tvarov je znižovanie celkovej výšky stromu. V súčasnosti sa presadzujú tvary, pri ktorých je možné obrať 80 % úrody zo zeme. Stromy tak nie je potrebné ošetrovať z rebríka alebo plošiny, ale je možné ich pohodlne ostrihať zo zeme a mať ich pod kontrolou. Tieto kritériá najlepšie spĺňa tvar štíhle vreteno. Pri ovocných drevinách, pri ktorých technológia štíhleho vretena nie je ešte dokonale zvládnutá, je možné s úspechom použiť napríklad voľne rastúci zákrpok, obmeny dutej kotlovitej koruny, a to nielen pre broskyne, prípadne zákrpok s odstráneným stredníkom.

Ovocné dreviny v záhrade sa nemusia striktne pestovať len v úžitkovej časti, oddelene od okrasnej časti, vzdialenejšie od domu. A už vôbec nemusia stáť samostatne po celej záhrade alebo vysadené v pásoch. Palmeta je univerzálny pestovateľský tvar, ktorý pre svoje pestovanie vyžaduje drôt alebo inú oporu. Konáre sú vedené na poschodia a vodorovne. Kordón je zvislý pestovateľský tvar, v tvare písmena U. Na pestovanie sa využívajú 2 základné konáre vyviazané do tohto tvaru na konštrukciu.

tags: #pestovanie #ovocnych #stromov #v #zaplavovej #oblasti

Populárne príspevky:

• návod na založenie záhonu pred domom
• Kráľovná jarných záhrad – kosatce
• cesta od semienka až po úrodu
• Pestovanie ostrožky stračky
• Starostlivosť o popínavú krásu povojníka