Ako pestovať papriku Hamík v kvetináči

Pestovanie papriky je medzi záhradkármi veľmi obľúbené. Chutné a šťavnaté plody v rozmanitých tvaroch i farebnosti dopestujete v skleníku, fóliovníku, priamo v pôde, no aj v kvetináči na balkóne. Papriky sú zástupcom teplomilnej plodovej zeleniny. V prostredí, v ktorom máte lepšiu kontrolu nad teplotou a vlahou, s úspechom dopestujete aj vysoko výnosné odrody paprík. Aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať komplikované, pestovanie papriky na balkóne je celkom reálne. Papriky určite patria na každý slnečný balkón.

Paprika (Capsicum) patrí do čeľade ľuľkovitých, rovnako ako paradajky a zemiaky. Táto jednoročná, hospodársky veľmi významná plodina, sa teší obľube po celom svete. Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatú (Capsicum annuum). Článok vám poskytne všetky potrebné informácie o tom, kedy sadiť papriku, ako ju pestovať v kvetináčoch, a ako sa o ňu starať, aby ste dosiahli bohatú úrodu.

Výber odrody papriky pre pestovanie v kvetináči

Hoci nemáme taký široký výber odrôd špeciálne určených pre balkón ako napríklad u paradajky, je to najmä dôsledkom nižšieho vzrastu papriky, takže takmer každá odroda je vhodná aj na pestovanie v kvetináči. Pri výbere odrody papriky pre pestovanie v kvetináči je dôležité zohľadniť jej vzrast. Hoci takmer každá odroda je vhodná aj na pestovanie v kvetináči, existujú aj odrody s menším vzrastom, ktoré sú ideálne pre balkónové pestovanie.

Tipy na odrody

• Odroda Hamík: Lahôdková odroda „baby“ papriky ročnej s menšími, sýto oranžovými plodmi lahodnej chuti, ktoré sú takmer bez semien. Konzumujú sa aj sterilizujú celé, zásadne v botanickej zrelosti. Rastlinka má výšku 30-40 cm a rodí drobné oranžové plody vysokej sladkosti s minimom semien, preto ho milujú najmä deti.
• Chilli a koreninové papriky: Osobitne by som ešte spomenula chilli papričky a koreninové papriky.
• Mestské odrody papriky: Medzi mestské odrody patrí paprika s názvom balkónovka, ktorá je skorá, má podobu kríka nízkeho vzrastu a plody červenej farby. Papriky sú sladké, dlhé až 15 centimetrov.
• Ďalšie vhodné odrody: Amadea, Slovana F1, ‘Kristián’ - štipľavá, žltá, pod kryt, na pole aj do nádob, ‘Snack Orange’ - sladká, oranžová, aj do nádob, ‘Rela’ - sladká, červená, pod kryt, na pole aj do nádob, ‘Yala’ - sladká, žltá, pod kryt, na pole aj do nádob, ‘Orange Koral’ - štipľavá, oranžová, na pole, pod kryt a do nádob.

Príprava na pestovanie

Výber vhodného kvetináča

Výber vhodného kvetináča pre pestovanie papriky na balkóne je na začiatku veľmi dôležitý. Každá vysoká rastlinka potrebuje nádobu asi veľkosti štandardného vedra. Nezabudnite na drenážne otvory, pretože paprika je citlivá na preliatie. Pre špeciálne mini balkónové papriky stačia o čosi menšie nádoby, ale zdôrazňujem „o čosi“ - rozdiel nie je až tak markantný ako pri vysokých a trpasličích paradajkách. Pri pestovaní na balkóne či na terase používajte len špeciálne nádoby s odvodňovacími otvormi. Nevyhnutná je hrubšia drenážová vrstva, ktorú od substrátu oddelíte netkanou textíliou. Nádoba musí mať objem minimálne 15 l.

Papriky milujú slnko, potrebujú minimálne šesť, ale lepšie osem hodín plného slnka denne. Paprika má rada živiny, trvalo vlhkú pôdu i dostatok priestoru pre korene. Abyste jej to mohli dopřát, vyberte ji nádobu (květináč) o velikosti alespoň 18 litrů a o průměru cca 40 cm. Pre bezproblémové pestovanie doporučujem samozavlažovací kvetináč. Rastliny pri pestovaní v nádobách prechádzajú väčšími stresmi a toto nie je dobré miesto na šetrenie.

Predpestovanie sadeníc

Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semienka kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné. Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť. Výsev papriky robíme už vo februári. Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku.

Ak sa rozhodnete pestovať svoje papriky zo semien, začať by ste mali už koncom februára, najneskôr v marci. Semená papriky majú dlhšie dobu klíčenia, preto ju môžeme vysievať už koncom februára, prípadne začiatkom marca. Osivo papriky vysievame do výsevných misiek naplnených substrátom. Ten musí byť priepustný a výživný. Nepoužívame zeminu zo záhrady ani čistú rašelinu, volíme kvalitný výsevný alebo supresívny substrát. Neobsahuje veľa živín ani solí, na ktoré sú klíčiace papriky veľmi háklivé.

Semená papriky následne rozosejeme na vrch substrátu. Výsevy musia byť rovnomerné, jednotlivé semienka sa nemajú dotýkať. Papriku nemusíme vysievať do riadkov, pretože mladé rastlinky budeme neskôr pikírovať. Po výseve semená zasypeme tenkou vrstvou substrátu a jemne ho utlačíme. Ideálna hĺbka vysievania je 0,5 až 1 cm. Takto vysadenej paprike musíme zabezpečiť vhodné svetelné a teplotné podmienky. Rastliny potrebujú čo najviac slnečných lúčov, aby neboli slabé, s tenkými stonkami a zle vyvinutými koreňmi. Výsevnú misku je najlepšie umiestniť na slnečný parapet, ktorý nie je tesne pri vykurovacích telesách. Semená klíčia pri teplote 18 °C no hneď po vysiatí je dôležité udržať vysokú teplotu 26 až 30 °C cez deň a 20 až 22 °C v noci.

Výsevy môžeme podporiť zakrytím fóliou pre lepšie udržanie vlhkosti. Zalievame rosením, inak hrozí vyplavenie semien. Po vyklíčení semien, asi o 2 až 3 týždne po výseve, získame mladé rastlinky. V období dvoch klíčnych listov prichádza na rad pikírovanie. Rastlinky opatrne vyberieme z misky a rozdelíme ich koreňové sústavy. Papriky presádzame do vopred pripravených nádobiek. Môžeme použiť malé kvetináče, tégliky od jogurtov a podobne. Do každého umiestnime 2 mladé rastlinky. V tomto kroku použijeme plnohodnotný substrát, najlepšie s postupne sa uvoľňujúcimi živinami. Získané priesady necháme rásť na svetlom parapete, zavlažujeme a pravidelne otáčame, aby mali vyrovnaný rast.

Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny.

Nákup sadeníc

Pokiaľ budete priesady papriky kupovať na trhu či v záhradníctve, máte čas do mája. Vždy kupujte len bezchybné sadenice.

Výsadba priesad

Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Tie vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu.

Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť či úplne znehodnotiť. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie). Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu.

Vhodným termínom na výsadbu je druhá polovica mája, po „troch zamrznutých“, čo však už v súčasnosti nie vždy platí. Aj keď je termín pohyblivý, svetová strana jednoznačne určená bude. Papriky totiž, rovnako ako paradajky, milujú veľa slnka. Preto sú vhodné pre balkóny orientované južne a juhozápadne. Ak chceme zbierať šťavnaté a chrumkavé delikatesy, potrebujú sa denne kúpať v slnečných lúčoch. Pred tým, ako papriku vysadíte von, bude sa musieť aklimatizovať. Aklimatizácia by mala trvať aspoň týždeň. Na tento účel vyberte miesto v polotieni kryté pred vetrom. Prvý deň nechajte papriku vonku na 2 - 3 hodiny. Počas nasledujúcich dní tento čas postupne predlžujte.

Ako správne vysádzať papriky: Papriky môžete sadiť, keď už určite nehrozí mráz a teploty pôdy dosiahli 20°C. Na balkón či von za okno môžete papriky preniesť až v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazy.

Vyberte si oblasť, ktorá má dostatok priameho slnka, minimálne osem až desať hodín denne. Vhodný je záhon na slnečnom a výhrevnom stanovišti bez prievanu. Určite najprv vyčistite záhon od buriny. Zamiešajte do pôdy aj trochu kompostu, aby ste dodali pôde živiny. Už pri jesenných, respektíve skorých jarných prácach na záhrade môžete do pôdy zapracovať maštaľný hnoj. Pred vysádzaním priesad je dôležité udržať pôdu v nezaburinenom stave pomocou kultivátorov alebo rotavátorov.

PH pôdy môže byť medzi 5,5 a 7,5. Pridajte síru na zníženie pH alebo záhradné vápno na zvýšenie pH. Pôda má byť dobre kyprá a priepustná s neutrálnym pH, rozhodne nesmie byť kyslá. Rastliny je vhodné vysádzať 40 - 60 cm od seba. Väčšina odrôd nepotrebuje pri pestovaní oporu, avšak druhom s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový. Papriku vysádzajte podľa potrieb konkrétnej odrody, ideálne 60 cm od seba.

Vykopte dostatočne veľké jamy pre koreňový systém. Papriky nemajú veľmi hlboké korene, ale vedia sa pekne roztiahnuť po ploche. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu.

Koreň aj stonka až do 5 cm od prvých listov by sa mali nachádzať v pôde. Paprika si zo stonky postupne vyženie ďalšie korene a bude lepšie rásť. Sadenice zahrňte pôdou, utlačte a polejte. Polejte ich, ideálny čas na polievanie je za súmraku. Na stonky alebo listy vodu nedávajte. Mnohí majú dobré skúsenosti s pestovaním papriky na čiernej netkanej textílii, ktorá podporuje výhrevnosť pôdy a bráni vzchádzaniu burín.

Starostlivosť o papriku

Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka.

Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením.

V bežných záhradách patria paradajka, paprika aj uhorka do tzv. prvej trate. Preložené do reči začiatočníkov to znamená, že sa sadia do najvýživnejšej pôdy. A tohto poznatku sa treba držať aj pri balkónovom záhradníčení. Dôležitým prvkom úspechu je hnojenie a správna zálievka.

Paprika sa obvykle pestuje v záhonoch, nič však nebráni túto zeleninu vysádzať aj do nádob. Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme. Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami - toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok.

Zálievka

Keď je žiadúce dennodenné presušenie pôdy slniečkom, je potrebná aj každodenná zálievka. V najhorúcejších dňoch sa môže stať, že dokonca dvakrát denne. Paprika má plytké korene a bude potrebovať polievanie 2 - 3 krát týždenne podľa množstva zrážok. Pričasté polievanie jej škodí. Korene by nerástli dostatočne do hĺbky a mala by náchylnosť k hnilobe a hubovým ochoreniam. Ak chcete ušetriť trochu času, zabezpečte si samozavlažovací kvetináč. Pri zálievke je dôležité dodržiavať pravidelný interval polievania, najlepšie raz za deň, resp.

V najhorúcejších dňoch som ich zalieval denne. Na balkóne zalievam skoro ráno. Rannú zálievku si rastlina postupne vezme, odparí sa a nehrozí premočenie koreňov, hubové choroby a plesne. Zlievam konvou k rastline, nie na listy.

Paprika si potrpí na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Rastliny polievajte ku koreňom a v čase sucha myslite na to, že jedna rastlina papriky potrebuje asi 4 litre vody. Voda na polievanie by mala byť odstáta a teplá približne ako pôda. Pre lepšie využitie závlahy je výhodnejšie polievať ráno. Už pôda, do ktorej budete papriky sadiť, by mala byť dostatočne humusná.

Hnojenie

Môžete používať rôzne podomácky vyrobené zákvasy, ale to by asi nepotešilo vašich susedov. Najpraktickejšie sú prírodné tekuté hnojivá. Ich aplikáciu začíname už dva týždne po presadení sadeníc. Postačí jej dávka kompostu pri presádzaní. K vyšším odrodám môžete pre lepšiu oporu rastliny zatĺcť do zeme kolík. Na hnojenie paprík sa najčastejšie používa síran amónny vo forme liadku. Do paprík pestovaných v nádobách sa hodí organické hnojivo s postupným uvoľňovaním.

V období kvitnutia a tvorby plodov hnojím raz týždenne hnojivami BioBizz. Z jednej rastliny som zožal 8 paprík. Za mňa spokojnosť.

Papriky sú náročné nielen na teplo, ale aj na zálievku a živiny. Zalievame ich výdatne, ale len na povrch pôdy a pred ďalšou zálievkou necháme pôdu zľahka preschnúť. Od konca jari papriky každý týždeň prihnojujeme tekutým hnojivom na plodovú zeleninu.

Už vyššie sme si uviedli, že papriky sú pomerne dosť náročné na živiny. Dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami.

Už pri jesenných, respektíve skorých jarných prácach na záhrade môžete do pôdy zapracovať maštaľný hnoj. Pred vysádzaním priesad je dôležité udržať pôdu v nezaburinenom stave pomocou kultivátorov alebo rotavátorov. Dva týždne pred vysádzaním pohnojte pôdu síranom amónnym a počas vegetácie hnojte liadkovým hnojivom.

Ďalšia starostlivosť

Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama.

Často sa môžete stretnúť so rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.

Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.

Ak chcete pre papriky dobrú partiu, zasaďte k nim bazalku. Tá svojou vôňou vysvetlí roztočom a voškám, že tu nie sú vítané. Vhodnými spoločníkmi sú aj cibuľa a špenát, čo vám pomôže využiť pôdu okolo rastlinky.

Pre lepšiu kondíciu papriky počas vegetácie je dôležité vylamovanie prvého kvetu a malých prízemných lístkov.

Paprike sa nebude dariť, ak ju vysadíte na rovnakom mieste 3 až 5 rokov po sebe, respektíve po príbuzných rastlinách.

Ochrana proti škodcom a chorobám

Paprika môže byť náchylná na vošky, molice alebo plesňové ochorenia. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov. Či už uprednostníte pestovanie papriky na záhrade alebo na balkóne, netreba zabudnúť na rôzne choroby a škodcov a priebežne kontrolovať ich výskyt. Správnou prevenciou sa im však vyhnete aj bez investícií a vynaloženého úsilia.

Ak sa obávate chorôb, mám pre vás dobrú správu. Paprika najviac zaujíma vošky a roztoče. Ak by nestačila pomoc prisadenej bazalky, máme skvelé skúsenosti s prírodnými postrekmi. Tu je prehľad najčastejších chorôb a škodcov: Stolbur papriky: Patrí medzi vírusové choroby papriky, i keď pôvodcom sú mikroorganizmy, predstavujú niečo medzi baktériami a vírusmi. Tie sú prenášané rôznymi druhmi ci...

Tabuľka: Kalendár sadenia priesad a pestovania jednotlivých rastlín

Pre lepšiu a efektívnejšiu kombináciu sadenia plodín môžete využiť nášho praktického sprievodcu. Podrobnejší rozpis nájdete v tomto kalendári sadenie priesad a pestovania jednotlivých rastlín:

tags: #pestovanie #papriky #v #kvetinaci #hamik

Populárne príspevky:

• Starostlivosť o okrasné dreviny v záhrade
• Analýza piesne Kvet pre mamu
• Všetko o bielych okrúhlych kvetináčoch
• praktický sprievodca pestovaním vo vyvýšených záhonoch
• Domáci bazový sirup