Pestovanie papriky v kvetináči: Kompletný sprievodca od výberu odrody po zber

Paprika (Capsicum) patrí do čeľade ľuľkovitých, rovnako ako paradajky a zemiaky. Táto jednoročná, hospodársky veľmi významná plodina sa teší obľube po celom svete. Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatú (Capsicum annuum).

Pestovanie papriky je klasika, ktorá má v našich končinách dlhú pestovateľskú históriu. Aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať komplikované, pestovanie papriky na balkóne je celkom reálne. I bez záhrady a na malom priestore si môžete vypestovať zaujímavé množstvo vlastných paprík - sladkých, pálivých, alebo na korenie.

Tento článok vám poskytne všetky potrebné informácie o tom, ako pestovať papriku v kvetináčoch, a ako sa o ňu starať, aby ste dosiahli bohatú úrodu.

Výber vhodnej odrody papriky

Hoci nemáme taký široký výber odrôd špeciálne určených pre balkón ako napríklad u paradajky, je to najmä dôsledkom nižšieho vzrastu papriky, takže takmer každá odroda je vhodná aj na pestovanie v kvetináči. Pri výbere odrody papriky pre pestovanie v kvetináči je dôležité zohľadniť jej vzrast. Hoci takmer každá odroda je vhodná aj na pestovanie v kvetináči, existujú aj odrody s menším vzrastom, ktoré sú ideálne pre balkónové pestovanie.

Kompaktné odrody pre balkóny a kvetináče:

Odroda Hamík: Rastlinka má výšku 30-40 cm a rodí drobné oranžové plody vysokej sladkosti s minimom semien, preto ho milujú najmä deti. Konzumujú sa aj sterilizujú sa celé, zásadne v botanickej zrelosti. Táto paprika je ideálna pre pestovanie v kvetináčoch na balkónoch, poskytuje sladké a šťavnaté plody, je nenáročná na starostlivosť a vhodná aj pre začiatočníkov.
Snack Orange: Sladká, oranžová, vhodná aj do nádob. Odroda dosahuje výšku len okolo 40 - 50 cm. Plodov je veľké množstvo s minimom semienok v dužine.
Kristián: Štipľavá, žltá, pod kryt, na pole aj do nádob. Odroda má stredne dlhé, tenké plody.
Rela: Sladká, červená, pod kryt, na pole aj do nádob. Poloskorá odroda s menšími plodmi v tvare lichobežníka, ktoré sú dlhé 8 - 10 cm a široké 3 - 4 cm, vhodná pre všetky spôsoby pestovania. Nádoba musí mať objem minimálne 15 l. Plody sú v technologickej zrelosti stredne zelené dozrievajúce do červenej farby.
Yala: Sladká, žltá, pod kryt, na pole aj do nádob. Poloskorá odroda s menšími plodmi v tvare lichobežníka, ktoré sú dlhé 8 - 10 cm a široké 3 - 4 cm. Farba plodu v technologickej zrelosti je zelená, dozrieva dožlta.

Chilli a koreninové papriky:

Osobitne by som ešte spomenula chilli papričky a koreninové papriky. Chilli nájdete aj v odrodách, ktoré sú na priestor skromné ako pelargónia.

Kajenské korenie: Štipľavá, červená, vhodná na pole. Rastlina rastie do výšky 50 cm.
Orange Koral: Štipľavá, oranžová, na pole, pod kryt a do nádob. Skorá aromatická feferónka čerešňového typu. Rastlina je nižšieho vzrastu, vhodná na pestovanie na poli, vo fóliových krytoch aj v nádobách. Okrem sušenia sa aj nakladá a to samostatne, alebo v zmesi.

Príprava na pestovanie

Pestovanie papriky na balkóne zvládnu aj začiatočníci. Budete si musieť dať pozor na pravidelnú zálievku a hnojenie. Papriku úspešne dopestujete aj na balkóne v kvetináči alebo vo vreci od substrátu.

Predpestovanie sadeníc

Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semená kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné.

S vysievaním semienok papriky a predpestovaním vlastných sadeníc začnite vo februári a skončite v druhej tretine tohto mesiaca. Semená papriky majú dlhšiu dobu klíčenia, preto ju môžeme vysievať už koncom februára, prípadne začiatkom marca. Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť.

Osivo papriky vysievame do výsevných misiek naplnených substrátom. Ten musí byť priepustný a výživný. Nepoužívame zeminu zo záhrady ani čistú rašelinu, volíme kvalitný výsevný alebo supresívny substrát. Neobsahuje veľa živín ani solí, na ktoré sú klíčiace papriky veľmi háklivé.

Semená papriky následne rozosejeme na vrch substrátu. Výsevy musia byť rovnomerné, jednotlivé semienka sa nemajú dotýkať. Po výseve semená zasypeme tenkou vrstvou substrátu a jemne ho utlačíme. Ideálna hĺbka vysievania je 0,5 až 1 cm. Takto vysadenej paprike musíme zabezpečiť vhodné svetelné a teplotné podmienky.

Rastliny potrebujú čo najviac slnečných lúčov, aby neboli slabé, s tenkými stonkami a zle vyvinutými koreňmi. Výsevnú misku je najlepšie umiestniť na slnečný parapet, ktorý nie je tesne pri vykurovacích telesách. Semená klíčia pri teplote 18 °C, no hneď po vysiatí je dôležité udržať vysokú teplotu 26 až 30 °C cez deň a 20 až 22 °C v noci. Výsevy môžeme podporiť zakrytím fóliou pre lepšie udržanie vlhkosti. Zalievame rosením, inak hrozí vyplavenie semien.

Pikírovanie a presádzanie

Po vyklíčení semien, asi o 2 až 3 týždne po výseve, získame mladé rastlinky. V období dvoch klíčnych listov prichádza na rad pikírovanie. Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Rastlinky opatrne vyberieme z misky a rozdelíme ich koreňové sústavy. Papriky presádzame do vopred pripravených nádobiek. Môžeme použiť malé kvetináče, tégliky od jogurtov a podobne. Do každého umiestnime 2 mladé rastlinky.

V tomto kroku použijeme plnohodnotný substrát, najlepšie s postupne sa uvoľňujúcimi živinami. Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny. Získané priesady necháme rásť na svetlom parapete, zavlažujeme a pravidelne otáčame, aby mali vyrovnaný rast.

Nákup a otužovanie sadeníc

Pokiaľ budete priesady papriky kupovať na trhu či v záhradníctve, máte čas do mája. Vždy kupujte len bezchybné sadenice. Priesady papriky sa lepšie ujmú a budú odolnejšie, ak ich začnete otužovať, keď teplota vonku vystúpi nad 10 °C. Na začiatok stačí pár hodín v garáži, na balkóne alebo na inom chránenom mieste. Postupne čas predlžujte, až do vysádzania.

Výber vhodného kvetináča a substrátu

Výber vhodného kvetináča pre pestovanie papriky na balkóne je na začiatku veľmi dôležitý. Paprika má rada živiny, trvalo vlhkú pôdu i dostatok priestoru pre korene. Abyste jej to mohli dopriať, vyberte jej nádobu (kvetináč) o veľkosti aspoň 18 litrov a o priemere cca 40 cm. Každá vysoká rastlinka potrebuje nádobu asi veľkosti štandardného vedra. Len aby som si to porovnal, pestoval som ich tento rok v obyčajnom terakotovom kvetináči. Práce so zalievaním bolo o poznanie viac, občas mala sväšené listy, ale podarilo sa. Pre bezproblémové pestovanie odporúčam samozavlažovací kvetináč. Rastliny pri pestovaní v nádobách prechádzajú väčšími stresmi a toto nie je dobré miesto na šetrenie.

Na dno dostatočne veľkej nádoby, v ktorej budete papriku pestovať, dajte drenáž z kamienkov, keramzitu alebo polystyrénu, cez ktorú bude odtekať prebytočná voda. Nezabudnite na drenážne otvory, pretože paprika je citlivá na preliatie. Na ňu položte netkanú fóliu, aby substrát neprepadal do drenáže a na ňu nasypte aspoň 20 cm substrátu, vhodného na pestovanie papriky. Do kvetináča nasypte substrát na plodovú zeleninu alebo univerzálny záhradnícky substrát zmiešaný s kompostom. Kvetináč musí mať otvory pre odtekanie prebytočnej vody.

Papriky dopestujete aj vo vreci, hoci aj od substrátu. Do veľkého vreca umiestnite dve rastliny. Rožky vreca odstrihnite, nebude sa v nich držať voda a zároveň bude mať prebytočná voda kade vytekať.

Výsadba priesad papriky

Papriku na záhony alebo aj do kvetináčov na balkón je lepšie vysádzať z už predpestovaných priesad. Priesady papriky vysádzajte von v druhej polovici mája, aby im neuškodili prípadné neskoré mrazy alebo nízke nočné teploty. Vhodným termínom na výsadbu je druhá polovica mája, po „troch zamrznutých“, čo však už v súčasnosti nie vždy platí. Aj keď je termín pohyblivý, svetová strana jednoznačne určená bude. Papriky totiž, rovnako ako paradajky, milujú veľa slnka. Preto sú vhodné pre balkóny orientované južne a juhozápadne. Ak chceme zbierať šťavnaté a chrumkavé delikatesy, potrebujú sa denne kúpať v slnečných lúčoch. Papriky milujú slnko, potrebujú minimálne šesť, ale lepšie osem hodín plného slnka denne.

Vyberte im slnečné a vzdušné miesto. Dariť sa im bude tam, kde predtým rástli strukoviny, tekvice, koreňová zelenina či kukurica. Naopak, na miesto po paprike už papriku nesaďte aspoň 3 roky. Papriky by ste nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách počas 3 - 5 rokov.

Papriky vysádzajte vo vzdialenosti 40 - 60 cm od seba. Do jamky pridajte lopatku kompostu, zalejte vodou a zasaďte po dve paprikové priesady. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Koreň aj stonka až do 5 cm od prvých listov by sa mali nachádzať v pôde. Paprika si zo stonky postupne vyženie ďalšie korene a bude lepšie rásť. Rastlinky zahrňte zeminou dostatočne vysoko, aby ich vietor nezlomil a ešte raz trochu zalejte.

Starostlivosť o papriku

Zálievka

Paprika si potrpí na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Rastliny polievajte ku koreňom a v čase sucha myslite na to, že jedna rastlina papriky potrebuje asi 4 litre vody. Voda na polievanie by mala byť odstáta a teplá približne ako pôda. Pre lepšie využitie závlahy je výhodnejšie polievať ráno. Na balkóne zalievajte skoro ráno. Rannú zálievku si rastlina postupne vezme, odparí sa a nehrozí premokrenie koreňov, hubové choroby a plesne. Zalievam kanvicou k rastline, nie na listy.

Keď je žiaduce dennodenné presušenie pôdy slniečkom, je potrebná aj každodenná zálievka. V najhorúcejších dňoch sa môže stať, že dokonca dvakrát denne. Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Napriek tomu, aká podstatná je vlaha, nie je vhodné umiestňovať rastlinky na miesta, kde by boli vystavené dažďu. Pri nekontrolovanom prelievaní rastliny chorľavejú. Ak chcete ušetriť trochu času, zabezpečte si samozavlažovací kvetináč.

Nedostatok vlahy spôsobuje nedostatočne vyvinuté a malé plody a zasychanie ich špičiek. Pri polievaní papriky dajte pozor na zmáčanie listov, aby ste tým nepodporili hubovité ochorenia.

Hnojenie

Papriky majú rady hnojenie. Už pôda, do ktorej budete papriky sadiť, by mala byť dostatočne humusná. Dôležitým prvkom úspechu je hnojenie. Pôdu si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Dva týždne pred vysádzaním pohnojte pôdu síranom amónnym a počas vegetácie hnojte liadkovým hnojivom. Nasadenie a zretie plodov podporí draslíkaté hnojivo.

Najpraktickejšie sú prírodné tekuté hnojivá. Ich aplikáciu začíname už dva týždne po presadení sadeníc. V období kvetu a tvorby plodov hnojím raz týždenne hnojivami BioBizz. Dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami. Pamätajte, že rajčiaky a papriky patria medzi „hladné rastliny“, preto im vždy doprajte čerstvý substrát, do ktorého môžete zapracovať aj eko hnojivo v podobe granulovaného hnoja.

Ďalšia starostlivosť a opora

Paprike pomôže aj vyväzovanie k tyčke, ťažké plody ju tak nezlomia a tiež bude odolnejšia voči vetru. Pretože patrí medzi druhy s takzvaným dichotomickým vetvením, jednotlivé výhonky zaťažené dozrievajúcimi plodmi sa bez opory môžu vylamovať. Väčšina odrôd nepotrebuje pri pestovaní oporu, avšak druhom s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový.

Pri okopávaní myslite na to, že paprika zakoreňuje plytko a hlbším prekopaním môžete poškodiť korene. Buriny uberajú živiny, tienia a tvoria prostredie vhodné na rozvoj chorôb. Porast preto udržujte čistý.

Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama. Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.

Pre lepšiu kondíciu papriky počas vegetácie je dôležité vylamovanie prvého kvetu a malých prízemných lístkov. Nasadenie prvých kvetov mladú papriku vyčerpáva, keďže energiu venuje práve kvetom a následne tvorbe plodov. Ak prvé kvety odtrhnete, rastlina zmocnie a neskôr bude mať viac kvalitných plodov.

PAPRIKA : PĚSTOVÁNÍ PAPRIKY | VYŠTIPOVÁNÍ PAPRIK | Co je to? Proč to dělat? + Praktická ukázka

Dobrí spoločníci papriky

Ak chcete pre papriky dobrú partiu, zasaďte k nim bazalku. Tá svojou vôňou vysvetlí roztočom a voškám, že tu nie sú vítané. Vhodnými spoločníkmi sú aj cibuľa a špenát, čo vám pomôže využiť pôdu okolo rastlinky. Paprika je kamarátka najmä s bazalkou, keďže majú veľmi podobné potreby pre rast. Perfektne sa znáša aj s okrou, inak nazývanou ibištek jedlý.

Choroby a škodcovia papriky

Papriky sú počas vegetácie ohrozené viacerými ochoreniami. Či už uprednostníte pestovanie papriky na záhrade alebo na balkóne, netreba zabudnúť na rôzne choroby a škodcov a priebežne kontrolovať ich výskyt. Správnou prevenciou sa im však vyhnete aj bez investícií a vynaloženého úsilia. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov.

Ak sa obávate chorôb, mám pre vás dobrú správu. Paprika najviac zaujíma vošky a roztoče. Ak by nestačila pomoc prisadenej bazalky, máme skvelé skúsenosti s prírodnými postrekmi. Jemné listy papriky často poškodzujú vošky, roztočec chmeľový a molice. Rastliny preto pravidelne kontrolujte, aby ste proti nim mohli čo najskôr zasiahnuť. Vošky škodia nielen priamym cicaním rastlinných štiav, ale môžu prenášať nebezpečné virózy, podobne ako molice.

Prehľad najčastejších chorôb a škodcov:

Stolbur papriky: Patrí medzi vírusové choroby papriky, i keď pôvodcom sú mikroorganizmy, predstavujúce niečo medzi baktériami a vírusmi. Tie sú prenášané rôznymi druhmi cikádok. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.
Suchá škvrnitosť plodov: Prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Škvrny sa môžu stenšiť a prejsť do hniloby, prípadne sa na nich môžu objaviť aj hubové povlaky. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika.
Slnečný úpal zeleniny: Ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté.
Vädnutie papriky (fuzáriové alebo sklerocíniové): Ide o hubové choroby papriky. Pri tzv. fuzáriovom vädnutí papriky huba preniká do rastliny cez korene zasiahnuté vysokou hladinou živín, napr. z pôdy príliš intenzívne hnojenej domácim hnojom z hydiny. Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky rastlín. Obe tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.
Roztočec chmeľový: Malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 - 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na vyše 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín. V posledných rokoch sa na paprike čoraz častejšie objavuje roztočík, ktorý napáda rastové vrcholky a listy, ktoré sa deformujú, žltnú až bronzovatejú. Najtypickejším poškodením plodov je ich matný povrch a jemná korkovitosť spôsobená cicaním škodcu. Ochrana proti nemu zatiaľ neexistuje.
Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek chcete zlikvidovať.
Strapka západná: Drobný, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
Molica skleníková: Známá aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.

Zber úrody

Papriky zberajte tak, ako dozrievajú, podporíte tým tvorbu nových plodov. Paprika dozrieva postupne, preto plody vždy oberajte prebierkou tak, aby ste ich na rastlinách nenechávali zbytočne prezrievať. Brzdili by ste si tak tvorbu nových. Z jednej rastliny som sklidil 8 paprík. Za mňa spokojnosť.

Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v takzvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".

Plody papriky majú vysokú biologickú hodnotu a sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov. Najviac ho má červená paprika. Plody obsahujú aj provitamín A, vitamíny skupiny B a množstvo ďalších dôležitých látok. Paprika je hotovou zásobárňou vitamínu B, C a pre ľudské zdravie je veľmi dôležitá, hlavne v čerstvom stave. Obsahuje tiež kapsaicín, karotény (vitamín A), vitamín K a mix rôznych minerálnych látok, ako je vápnik, draslík, zinok, železo a horčík. Zelená paprika je skvelý zdroj kyseliny listovej a vitamínu E. Vitamíny v paprike sú skvelé pre zdravý zrak. Karotenoidy chránia ľudskú sietnicu pred oxidačným poškodením, čím môžu znížiť riziko šedého zákalu aj makulárnej degenerácie.

Zrelé červené papriky pripravené na zber

Prezimovanie papriky

Aj keď sa paprika zvyčajne pestuje ako jednoročná rastlina, s trochou úsilia sa vám ju podarí prezimovať v interiéri. Najľahšie je to s paprikami, ktoré pestujeme v nádobách. Rastliny skrátime na 10 až 15 cm. Pokiaľ je hlavná stonka príliš krátka a nízko nad zemou sa rozvetvuje, skrátime takto stonky, ktoré z nej vybiehajú. Prezimovať možno aj papriky vysadené voľne do pôdy. Stačí, ak ich po zbere úrody vykopeme s veľkým koreňovým balom a presadíme do kvetináča. Počas zimy držíme papriku v miestnosti s teplotou 15 až 20 °C. Aj v tomto období potrebuje veľa svetla, ideálne je nechať rastlinu priamo na okne.

tags: #pestovanie #papriky #v #kvetinaci