Pestovanie paradajok a paprík vo vlastnej záhrade sa stáva čoraz obľúbenejším u veľkého množstva pestovateľov v úžitkovej záhrade. Chuť doma dopestovaných paradajok, výborne vyzretých a čerstvo odtrhnutých z vlastnej záhrady, sa s tými kupovanými nedá ani porovnať. Paradajky patria medzi najčastejšie pestovanú zeleninu na slovenských záhradách. V našich záhradách sú najrozšírenejšie kolíkové (tyčkové) odrody. Paradajky patria k teplomilným druhom zelenín, preto sa s ich vysádzaním netreba ponáhľať. Počkajte, kým pominie riziko neskorých jarných mrazov, ktoré by mali definitívne pominúť po troch zmrznutých v polovici mája.
S výsadbou predpestovaných sadeníc paradajok na vonkajší záhon sa príliš neponáhľajte. Počkajte, až kým sa pominú posledné jarné mrazy. Ideálnym časom na vonkajšiu výsadbu je druhá polovica mája po troch ľadových mužoch. Pri výsadbe by mala teplota pôdy dosahovať minimálne 10 stupňov Celzia.
Výber správneho miesta a pôdy
Paradajky patria k teplomilným rastlinám a veľmi dobre sa im bude dariť na teplých slnečných miestach. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba.
Paradajky uprednostňujú dobre odvodnenú, kyprú pôdu bohatú na živiny. Do pôdy preto môžete pred výsadbou zapracovať špeciálne hnojivo na paradajky s pomalým uvoľňovaním, ako napríklad COMPO Dlhodobé hnojivo s ovčou vlnou. Na jeseň alebo na jar môžete na zeleninové záhony aplikovať aj kvalitný záhradnícky kompost. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Paradajky obľubujú piesočnato-hlinité pôdy s hodnotou pH medzi 6,0 a 6,8. Takéto prostredie zabezpečuje dobrý prístup k živinám a bráni vzniku deficiencií. Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.
Príprava sadeníc a výsadba
Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Sadenice paradajok musia byť pred výsadbou do vonkajšieho prostredia vo výbornej kondícii. Vyberajte rastliny, ktoré majú silnú a pružnú stonku, sú husto olistené, listy majú zdravú tmavo zelenú farbu a sú bez škvŕn. Pri nákupe sadeníc si prezrite listy aj zrubu, či nie sú napadnuté voškami alebo inými škodcami. Sadenice paradajok môžu mať prvé kvety. Nezabudnite tiež skontrolovať korene sadenice, ktoré musia byť dostatočne husté.
Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentokaz menej. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia. Pri kolíkových paradajkách nezabudnite pri rastline upevniť pevnú oporu do zeme. Vhodné sú najmä špirálové opory pre paradajky, ku ktorým sa rastliny jednoducho prichytia - netreba ich vyväzovať. V prípade kolíkových paradajok sa zvyčajne vysádzajú dve až tri sadenice na jeden štvorcový meter. Ak ešte pôda nie je dostatočne prehriata, oplatí sa dno hlbšej jamky vystlať čerstvo pokosenou trávou, ktorá produkuje teplo, a na ňu pridať vrstvu kompostu. Prípadne použite len kvalitný vyzretý kompost. Záhradkári do jamiek často pridávajú aj podrvené vaječné škrupiny alebo trochu dreveného popola ako zdroj živín. Potom jamku výdatne polejte a po vsiaknutí vody môžete sadiť.
Zálievka a starostlivosť
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Pravidelne kontrolujte zálievku. Kontrolujte zálievku. Rastliny paradajok je potrebné aj pravidelne zalievať, ideálne dažďovou alebo aspoň odstátou vodou - večer, prípadne aj ráno. Dávajte pozor, aby voda nestekala na listy, pretože na vlhkých listoch sa dobre darí plesniam. Ak paradajky pestujete v nádobách, je vhodné umiestniť ich napríklad pod presah strechy, aby dážď nezmáčal listy - tým znížite riziko napadnutia plesňou rajčiakovou, teda plesňou zemiakovou. Dostatok vody je pri pestovaní rajčín kľúčový. Paradajky preto pravidelne polievajte. Zalievajte ku koreňom, nikdy nie na listy. Zmáčané rajčiaky sú veľmi náchylné na rôzne hubové ochorenia. Veľkou pomocou sú automatické zavlažovacie systémy vo forme kvapkovej zálievky. O niečo viac zálievky budú potrebovať rajčiny pestované v kvetináčoch, keďže majú obmedzený priestor. Hoci je dostatok vody nesmierne dôležitý, ani v tomto prípade to so zálievkou nepreháňajte. Keď vysadené rastliny dosiahnu približne 40 cm, odstránime najnižšie položené listy. Okolo stonky obtočíme aspoň v dvoch vrstvách mierne navlhčený pás kartónu a upevníme napríklad drôtom. Rastliny rýchlejšie rastú a v porovnaní s ostatnými metódami sú už v júni najväčšie.
Zaštipovanie a odstraňovanie zálistkov
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Zaštipovanie paradajok je jednoduchý, no dôležitý krok pri pestovaní kolíkových (tyčkových) odrôd. Pomáha rastline sústrediť energiu na tvorbu plodov namiesto zbytočného rastu listov. Odstraňujú sa tzv. zálistky - malé výhonky, ktoré vyrastajú v pazuchách medzi hlavným stonkom a listom. Vyzerajú ako drobné nové rastlinky. Ideálne je vyštipovať zálistky vtedy, keď sú ešte malé, približne 3 - 5 cm dlhé. Jednoducho ich prstami jemne odlomte do strany. Pri väčších výhonkoch môžete použiť nožnice. Paradajky by sa mali pravidelne kontrolovať, najlepšie pri zalievaní, pretože zálistky rastú veľmi rýchlo. V auguste (približne 4 - 6 týždňov pred očakávanými prvými mrazmi) možno rastline zaštipnúť aj vrchol. Pestovanie paradajok tornádo či iných obľúbených odrôd kolíkových paradajok má špecifikum vo vylamovaní bočných výhonkov. Možno nie každý vie, že jeden bočný výhonok na paradajke je iný ako ostatné a práve ten je dobré na rastline ponechať a nevylomiť ho. Bočný výhonok je tá časť rastliny, ktorá vyrastá v pazuche listu medzi hlavnou stonkou a listom. Na obrázku je označená oranžovou šípkou. Pozor! Netreba si zamieňať listy s bočnými výhonkami. Vysoké odrody paradajok, aby nám dali čo najvyššie výnosy, zvyčajne pestujeme na dva výhonky. Na obrázku pod textom sú oranžovou šípkou vyznačené všetky bočné výhonky. Keď chceme paradajky pestovať na dva výhonky, tak vtedy nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím, ako je to názorne vidieť na obrázku. Výhonok pod prvým sukvetím je najsilnejší (je na ňom najviac plodov), preto ho ponechávame.
Metódy pestovania kolíkových paradajok
Metóda 1: Pestovanie na jednu hlavnú stonku
Ide o bežný spôsob pestovania kolíkových odrôd. Dorastajú do výšky aj viac ako 2 metre, pestujeme ich zväčša ako jednu hlavnú stonku, pričom všetky bočné vylamujeme. Výhodou sú rozstupy, ktoré sú menšie ako v prípade pestovania napríklad jednej rastliny s dvomi a viacerými výhonmi. Na plochu sa tak vojde viac rastlín či odrôd. Výsledky: V porovnaní s ostatnými metódami možno očakávať menej plodov, zato sú jednotlivé plody väčšie.
Metóda 2: Pestovanie na dve stonky
Rastlinu vysadíme medzi dve opory. Najskôr priviažeme hlavný výhon, potom k druhému kolíku priviažeme prvý rastúci zálistok. Ostatné zálistky, ktoré sa vytvárajú, priebežne odstraňujeme. Výsledky: Možno očakávať vysokú úrodu, výrazne viac plodov, ako keď pestujeme iba jednu stonku. Jednotlivé plody sú však menšie.
Choroby a škodcovia
Pri výsadbe sadeniciam odstránime spodné listy, pripravíme v pôde ryhu a sadenicu položíme. Zahrnieme pôdou. Vršok rastliny opatrne ohneme a priviažeme ku kolíku. Výsledky: Zo stonky v pôde porastú korene, čím dosiahneme väčší koreňový systém. Vďaka tomu sú listy krásne vyfarbené a aj úroda je veľmi dobrá.
Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou. Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky. Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok. Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody. Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika. Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov. Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu. Pásavka zemiaková - určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt. Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov. Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková. Čo keď počas kvitnutia a tvorby plodov nastane problém s černaním špičiek paprík a paradajok? Práve preto je dobré používať hnojivo KRISTALON Zdravá paradajka a paprika, ktoré obsahuje dve zložky, hnojivovú a aktívny vápnik. Hnojivová zložka sa postará o to, aby bola rastlina zásobovaná základnými živinami a zložka s vápnikom zabráni problému s černaním špičiek paradajok a hnilobe špičiek paprík.
Odporúčané odrody paradajok
Vysoké odrody - sú veľmi skoré a majú čerešňové plody. Stredne vysoké odrody - stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi. Kríčkové odrody (nízke) - medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr. Populárne odrody pre domáce pestovanie sú napr. 'Stupické skoré', 'Tornado F1' alebo 'San Marzano'. Odporúčam napríklad odrodu Orkádo F1, Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar).
Zalamovanie - zaštipovanie rajčín
tags:
#pestovanie #paradajky #na #zahone
Populárne príspevky:
