Pestovanie zeleniny: Porovnanie pred 20 rokmi a dnes
Semeno je rozmnožovacím orgánom semenných rastlín a nesie v sebe genetickú informáciu celého životného cyklu. Keď zasejete to nesprávne, v čase rastu bude už na reparát neskoro. V drobnom a nenápadnom semienku sa skrýva budúcnosť vašej úrody. Či už je guľaté, oválne, hladké, alebo ryhované, predstavuje základ úspechu či sklamania pri pestovaní.
Vzniká po opelení samičieho vajíčka samčím peľom a obsahuje embryo, teda základ budúcej rastliny. Umožňuje jej prekonať nevyhovujúce klimatické podmienky a obnoviť ďalšiu generáciu práve vtedy, keď nadíde priaznivý čas. V súčasnosti je ponuka semien veľmi bohatá. Stačí si len vybrať dôveryhodnú značku, ktorá odrody svedomito šľachtí a selektuje, následne vyrába a balí semienka.
Ako to bolo v minulosti?
Generácie našich predkov pestovali zeleninu bez chemického ošetrovania osív a uspeli. Určite vám hneď napadla otázka, ako je možné, že aj pred stovkami rokov si naši predkovia dokázali vypestovať bohatú úrodu aj bez certifikovaného osiva. Keďže ešte semenárska špecializácia neexistovala, z dopestovaných rastlín vybrali tie najlepšie exempláre a semená zberali z nich. Výsledkom ich práce bolo to, čo dnes voláme krajové odrody. Ich výhodou bola rajonizácia, prispôsobenie miestnym klimatickým podmienkam. Postupne však nastala špecializácia vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti, a tak, ako topánky začali vyrábať obuvníci, aj na produkciu osiva vznikli špecializované firmy. Samozrejme, aj dnes si môžete zabezpečiť vlastné osivo, treba však vedieť kedy sa to oplatí a kedy radšej zužitkovať dlhoročnú prácu odborníkov.
Treba si len vysievať osivo v optimálnom termíne, neprehustiť výsevy a primerane polievať. A, bohužiaľ, sa občas zmieriť s tým, že nie všetko sa vydarí tak, ako by sme chceli.
Predíďte sklamaniu
Na prvý pohľad je zber vlastného osiva zdanlivo jednoduchý proces. Stačí si pochutnať nadopestovanej úrode, semená odložiť a vysiať. No úspešné vypestovanie svojej odrody, prispôsobenej lokálnym podmienkam a jej stabilizovanie, môže trvať roky i desaťročia. Občas dôjde k prekríženiu s inou rastlinou alebo k strate genofondu. Keďže sú jednotlivé druhy rastlín rozdielne - samoopelivé, cudzoopelivé, opeľované hmyzom či vetrom, jednoročné i dvojročné, často sa zásobenie vlastným osivom končí neúspechom. Treba si uvedomiť, že semenárstvo je špecializovaný odbor vyžadujúci odborné znalosti a osivo, ktoré sa k vám dostane vo farebnom vrecúšku, má za sebou dlhú cestu. Niekto ho vyšľachtil, vypestoval, pozberal, vysušil, vyčistil, pred balením ošetril a zabalil.
Osivo je určené na siatie, nevyužívajte ho preto napríklad na domácu výrobu jedlých klíčkov. Výrobcovia na to výslovne upozorňujú označením „Osivo nepoužívať na konzum“. Pokiaľ je osivo morené, chemická látka musí byť na obale presne špecifikovaná.
Pôvod je dôležitý
Doniesli ste si z dovolenky v Stredomorí semená neskutočne chutnej zeleniny s túžbou vypestovať si ju vo svojej záhrade? Rajčiaky z južných oblastí budú rásť na výhrevnej lokalite aj u vás. Pri paprikách môže byť problém s neskorým nasadzovaním plodov. Sú však zeleniny, ktorých výborná španielska alebo francúzska odroda v našich podmienkach môže zlyhať. Napríklad niektoré takzvané krátkodenné odrody cibule potrebujú k zdarnému vývoju v priebehu vegetácie kratší deň, ako je u nás, a v našich podmienkach predčasne vykvitajú. To isté platí pre tropické odrody mrkvy.
Životnosť semien
Semeno môže prečkať veľa rokov v dormantnom (pokojovom) stave, no lehota použiteľnosti sa mení v závislosti od druhu. Uhorky, cukety, tekvice, ale aj rajčiaky si uchovávajú klíčivosť 10 aj viac rokov. Mrkva, petržlen, papriky a šaláty spravidla tri až šesť rokov. Najrýchlejšie strácajú schopnosť klíčiť cibuľové zeleniny, ako je cibuľa, pažítka a pór, ktoré môžete vysievať po zbere dva až štyri roky.
Semená, tak ako každá živá hmota, podliehajú starnutiu. Ich životnosť, schopnosť vyklíčiť, je individuálna. Závisí jednak od faktorov, ktoré neovplyvníte - podmienkach pri produkcii semien a ich vyzretí. Z faktorov, ktoré ovplyvniť môžete, sú zásadné dva, a to teplota a vlhkosť. Čím sú ich hodnoty pri skladovaní semien nižšie, tým dlhšia je ich životnosť. Semená preto nenechávajte pri vysokej teplote na radiátore alebo cez leto v skleníku, kde teplota nezriedka dosahuje aj 50 °C. Pri distribúcii sú semená chránené pred vlhkosťou najčastejšie trojvrstvovým (papier, hliník, polyetylén) alebo dvojvrstvovým (papier, polyetylén) vnútorným obalom.
Skladovanie semien
Ak semená na jar nevysejete, uložte ich do škatule a skladujte pri stabilnej teplote. Čím bude táto teplota nižšia, o to lepšie. Ak viete, že ich budete vysievať až o rok, môžete ich uložiť aj do chladničky. Dajte však pozor, aby ste neporušili hermeticky uzatvorené vnútorné vrecúško. Aj v chladničke musíte zaistiť, aby semená nenavlhli, preto ich dajte do väčšieho igelitového vrecúška a dobre oblepte izolačnou lepiacou páskou. V génových bankách sa uchovávajú semená v základných kolekciách 10 až 20 rokov. Podmienkou ich dlhej životnosti však je, aby boli pred uložením vysušené, optimálne na vlhkosť okolo päť percent a skladované pri teplote až -18 °C.
Hovorí sa, že len za posledných 100 rokov došlo k strate viac ako 75 percent biodiverzity pestovaných plodín. Vďaka domácemu semenárstvu môžeme biodiverzitu postupne obnovovať.
Aby vyklíčilo
Cestu semena k plodiacej rastline ovplyvňuje mnoho faktorov, ako je pôda, vlhkosť, teplota či prítomnosť chorôb a škodcov. Všetky tieto faktory môžu klíčiace semeno alebo mladú rastlinu poškodiť, oslabiť a nakoniec zničiť. Veľakrát sú tieto faktory nenápadné, a keď sa hľadá príčina neúspechu, semeno je prvé na rane. Skúste preto vždy pozorne preskúmať podmienky pestovania a zvážiť všetky určujúce vplyvy, ktoré mohli viesť k neúspechu.
Neolitická revolúcia: Rozvoj poľnohospodárstva - Cesta k civilizácii #02
Dejiny poľnohospodárstva sú približne také dlhé ako dejiny ľudstva. Obrábanie pôdy sa vyvíjalo nezávisle v rôznych zemepisných oblastiach v závislosti od klimatických a miestnych podmienok. Rané začiatky poľnohospodárstva pripadajú do čias, keď človek - lovec začal chovať v zajatí mláďatá zvierat, ktoré lovil pre mäso a kožušiny. V praveku (8 tis. až 6 - 4 tis. rokov pred Kr.) sa postupne objavuje využívanie dreveného radla na oranie polí, kamenný kosák na zber úrody obilnín. Starovek sa vymedzuje časovo do 3000 pred Kr. až 500 rokov po Kr., geograficky do oblasti Stredomoria a susediaceho územia, Čínu, Indiu a Blízky východ. V staroveku sa začatím využívania bronzu a hlavne železa výrazne zdokonaľovalo náradie využívané v poľnohospodárstve. Vynájdením striedania plodín sa zvýšila poľnohospodárska výkonnosť. Stredovek (r. 500 - 1500) je obdobie všeobecnej stagnácie vedy, hlavne v oblasti biológie. V 6. storočí bol v západnej Európe inovovaný železný pluh s krájadlom, radlicou a odhrňovadlom na obracanie pôdy pri oraní, ako základnom spracovaní pôdy. Pribudli ďalšie náradia ako brány, kosa, cepy a vidly. V 12. storočí typický feudálny veľkostatok vyžadoval 350 - 800 ha ornej pôdy a rovnaké množstvo iných predpísaných druhov pôd ako močiarov, lesov a pastvín. Režim obrábania pôdy bol prísne predpísaný, orná pôda bola rozdelená na tri časti. Jedna bola na jeseň obsiata pšenicou alebo ražou, druhá na jar jačmeňom, ražou, fazuľou alebo hrachom a tretia časť ležala ľadom, teda nebola obrábaná. Po roku 1492 nastali veľké globálne zmeny oblastí pestovania plodín. V 16. storočí sa postupne opravujú vedecké názory, ktoré boli dovtedy preberané zo staroveku. Stúpala európska populácia, čo spôsobilo opätovné oživenie poľnohospodárstva. Nové ekonomické teórie sa zavádzali aj do poľnohospodárstva, čím pozitívne ovplyvňovali aj produkciu. V tomto období prebiehala rozsiahla kolonizácia sveta, kolonizovali sa nové oblasti, ktoré boli charakteristické špecifickými podmienkami aj poľnohospodárskou výrobou. Pestovali sa nové plodiny ako tabak, bavlna, cukrová trstina, a čajovník. V 17. storočí vedecká revolúcia podnietila experimentovanie aj v oblasti poľnohospodárstva. Zlepšovanie pestovateľských technológií viedlo k zvyšovaniu priemerných úrod. Začína sa siatie do riadkov. Na začiatku 18. storočia sú vďaka dôkladnej selekcii (výber) kultivarov úrody hlavných poľnohospodárskych plodín niekoľkonásobne vyššie oproti dosahovaným úrodom v stredoveku. Koncom 18 storočia začínajú experimenty hybridizácie rastlín, čo znamenalo veľký pokrok v šľachtiteľských začiatkoch. Pravidlá striedania plodín, vrátanie striedanie strukovín (bôbovitých rastlín) a obilnín boli viac zaužívané. Priemyselná revolúcia ovplyvnila pozitívnym smerom aj poľnohospodárstvo. Chov hospodárskych zvierat sa stáva samostatným odvetvím poľnohospodárstva, uplatňuje sa zámerná selekcia hospodárskych zvierat. S rapídnym rastom mechanizácie na konci 19. a na začiatku 20. storočia, konkrétne s rozvojom traktorov, mohli byť úlohy farmárov splnené rýchlejšie, ako kedykoľvek predtým. Tieto pokroky, spojené s rýchlo sa rozvíjajúcim výskumom v oblasti inovácie v poľnohospodárstve, viedli najmä k rozvoju moderných fariem v USA, Argentíne, Izraeli, Nemecku, ktoré boli charakteristické tým, že produkovali veľké množstvá vysoko kvalitných poľnohospodárskych produktov. Rozvoj železníc, diaľnic, a zvýšené používanie kontajnerových lodí a používanie zariadení na chladenie v rozvojových krajinách, boli základom pre rozvoj mechanizovaného poľnohospodárstva, ktoré dovoľoval aby sa prevoz tovarov mohol uskutočniť aj na veľké vzdialenosti. Kým umelé hnojivá a pesticídy existovali už v 19. storočí, ich používanie narástlo hlavne na začiatku 20. storočia.
Zelenina dnes tvorí neoddeliteľnú súčasť množstva jedál, ktoré dennodenne konzumujeme. V dobách, kedy sa lovci a zberači presúvali z oblasti dnešnej Afriky do ostatných častí sveta, dochádzalo prakticky iba k náhodnému objaveniu rastlín vhodných na konzumáciu. Neskôr, spolu so zrodom moderných civilizácií, sa človek naučil zeleninu cielene pestovať a zušľachťovať pre svoje potreby. Dnes je ponuka zeleniny mimoriadne pestrá čo sa týka rôznych odrôd, farieb, tvarov a chutí. V súčasnosti poznáme vyše 20 000 rôznych druhov zeleniny a toto číslo stále narastá.
Hrach je považovaný za najstarší druh zeleniny, ktorý bol rozšírený už počas doby kamennej. Zemiaky si cestu z Južnej Ameriky do Európy našli približne v 16. storočí. Mrkva sa po prvýkrát objavila v Európe približne v 13. storočí. Cesnak sa objavuje už pred 9 000 rokmi. Uhorky ako súčasť čeľade tekvicovité sprevádzajú ľudstvo už vyše 4 tisíc rokov.
Masívnemu rozšíreniu zeleniny museli často napomáhať cestovatelia, spoločenské udalosti a napokon aj šľachtitelia. V súčasnosti je ponuka semien veľmi bohatá. Stačí si len vybrať dôveryhodnú značku, ktorá odrody svedomito šľachtí a selektuje, následne vyrába a balí semienka. Dnes sa už toľko chémie na poliach nepoužíva, teraz sa na našej najúrodnejšej pôde stavajú automobilky a logistické centrá. Niečo končí, iné začína. Verím, že ešte nie je neskoro to zvrátiť. Je to celé už o niečom inom, keďže vzduch je plný škodlivín, zem, voda tak isto. Na pozemku 20x20 je búda (bungalov), vedľa miesto na prístrešok na auto, vpredu - vzadu tráva aby bolo kde vyvaľovať holú riť, v jednom kúte hopsadlo pre decko (ak nie je nahradené psom), v druhom kúte miesto na gril a medzitým bazén. Okolo toho zámková dlažba a betónový plot. Veľkí "sedliaci" majú aj 1-2 vyvýšené záhony so 5-6 rajčinami. Lenže aká by bola potom úroda. Pre nejakých nadšencov, čo si vypestujú pár kíl zeleniny a ovocia pre vlastnú spotrebu, ale nie sú na túto úrodu odkázaní, lebo keď sa neurodí, zabehnú do obchodu a nakúpia a celá záhrada je len pre spestrenie deja, tam to ide aj bez chémie. Presne takto obhospodarujeme my našu záhradu. Ale ak by som bola odkázaná na úrodu zo záhrady ako jediný zdroj, alebo hlavný zdroj potravín, tak to by bolo bud veľmi náročné na pracnosť a aj tak by bol výsledok neistý.
Ak si odkázaná na zarobok zo svojho pola, to čo dopestuješ predáš a máš na to aby si naplnila všetky životné potreby svojej rodiny, tak tam je to úplne iné. Keď ti zožerie mandelinka 5 hektárov krumplí a ty nemáš čo predať, čože pol roka si sa lopotil a zarobok žiadny, tak po tej chémii siahneš. Lebo nikto na svete ti nepošle peniaze na účet, že tu máš, nakŕm deti, lebo si neznečistil prírodu. Biohospodáriť vo veľkom je veľmi rizikové. Ono sa to pekne povie, že kedysi sa pestovalo bez chemie, lenže kedysi prichádzali hladomory po neurode, ľudia umierali hladom, proste nebolo čo zjesť. Hladomory sa vyskytovali celkom pravidelne po celé stáročia.
Všetky tie pesticídy, insekticídy a všetky ďalšie -ídy nie sú nášmu zdraviu ani prírode prospešné. Nie sú ani nám ani prírode mimoriadne prospešné ani umelé hnojivá, nie je prírode prospešné intenzívne pestovanie pod závlahami, v skleníkoch... Ale už sme si zvykli, že aj na hody sú jahody, paradajky majú v každom obchode 365 dní do roka. Mnohí z týchto bioobkecávačov by sa raz-dva stiahli, ak by v zime mali v obchode kapustu, krumple, mrkvu a kel a z toho by mali žiť celú zimu. A viem, že keby mi na mojej skorobio záhrade nenarástla jediná paradajka, niekomu niekde narástla a pôjdem ju kúpiť, lebo v obchode majú. Keď sa mi neurodia jablká, neprepadám zúfalstvu, lebo viem, že zemeguľa je veľká, niekde jablká narástli, niekto ich dovozí do toho môjho obchodu. Preto nebudem opindávať toho, čo ich vypestoval, že použil NPK aby mal vyššiu úrodu a protiplesňový postrek aby jeho paradajky na poli priniesli úrodu aj pre mňa, aj pre všetkých ostatných, ktorí ani bio ani skorobio ani nebio záhradu nemajú.
Kým umelé hnojivá a pesticídy existovali už v 19. storočí, ich používanie narástlo hlavne na začiatku 20. storočia. V súčasnosti je ponuka zeleniny mimoriadne pestrá čo sa týka rôznych odrôd, farieb, tvarov a chutí. V súčasnosti poznáme vyše 20 000 rôznych druhov zeleniny a toto číslo stále narastá.
tags: #pestovanie #pred #20 #rokmi #vs #dnes