Pestovanie rakytníka na Slovensku: Všetko, čo potrebujete vedieť
Rakytník patrí medzi menej známe ovocné stromy, no vďaka jeho prednostiam je veľmi zaujímavou rastlinou na pestovanie. Pre pestrosť a koncentráciu bioaktívnych látok obsiahnutých v rakytníku sa táto rastlina považuje za jednu zo superpotravín a pritom patrí k najnenáročnejším plodinám, ktoré môžete v záhrade pestovať. Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides) sa teší rok čo rok väčšej obľube medzi záhradkármi na Slovensku. Táto nenáročná, ale mimoriadne liečivá rastlina ponúka bohaté plody plné vitamínu C, antioxidantov a omega mastných kyselín. Ak túžite po vlastnom „vitamínovom zázraku“, nepodceňte správne miesto, čas a spôsob sadenia. Rakytník je mimoriadne prospešný a odolný ovocný ker, ktorý si môže dopriať každý záhradkár. Jeho zdravotné benefity a nenáročná starostlivosť robia z rakytníka ideálnu voľbu pre každú záhradu. Okrem plodov získate aj výbornú drevinu na živý plot alebo dokonalé a husté vytvorenie pozadia.
Charakteristika a výhody rakytníka
Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides) je robustný, rýchlo rastúci ker alebo strom dorastajúci do výšky 3-6 metrov. Je známy svojimi sladkokyslými plodmi žltej farby, ktoré sú bohaté na vitamíny a antioxidanty, čím sa radí medzi tzv. "superpotraviny". Vďaka vysokým hladinám antioxidantov, najmä vitamínu C (desaťkrát viac ako v pomaranči), je toto ovocie priam výživovou bombou. Okrem toho obsahuje vitamíny A, E, B2, K, kyselinu listovú, karotenoidy, flavonoidy, minerály a ďalšie cenné látky. Rôzne časti rakytníka sa už po stáročia používajú v tradičnej ázijskej a európskej medicíne. Vedecké štúdie odhalili, že rakytník obsahuje široké spektrum bioaktívnych látok vrátane vitamínov (A,C,E, B2, K, kyselina listová), karotenoidov (α, β, ð, lykopén), flavonoidov, sterolov (ergosterol, stigmasterol, lanosterol, amyrín) a minerálov. Vďaka týmto bioaktívnym látkam je rakytník cenným doplnkom pri liečbe rôznych ochorení, no aj pri prevencii a zdravej výžive. Je mimoriadne odolná proti mrazom, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám. Tieto vlastnosti ho robia ideálnou rastlinou pre ekologické záhrady.
Jeho koreňový systém je hlboký a rozkonárený, vďaka čomu výborne toleruje sucho. Zaujímavou vlastnosťou rakytníka je symbióza jeho koreňov s baktériami, ktoré fixujú atmosférický dusík, čím zvyšujú úrodnosť pôdy. To znamená, že rakytník nevyžaduje dusíkaté hnojenie.
Rakytník má aj svoje nevýhody. Plody rakytníka sú veľmi kyslé, a preto sa viac ako na priamy konzum používajú na prípravu džemov, džúsov, čajov a ako prísada do rôznych jedál. Zber plodov je kvôli tŕňom a ich malej veľkosti a mäkkosti náročnejší.
Výsadba rakytníka
Výber vhodného miesta a pôdy
Rakytník je svetlomilná rastlina, ktorá vyžaduje slnečné stanovisko. Pre maximálnu úrodu by mal mať prístup k priamemu slnku počas väčšiny dňa. Preferuje priepustné pôdy, ideálne piesočnaté alebo hlinito-piesočnaté. Vyhnite sa ťažkým, ílovitým pôdam, kde voda stagnuje, pretože rakytník je citlivý na premočenie koreňov. Ideálna je pôda s pH 6-7, s dostatočnou priedušnosťou, čo možno čiastočne zabezpečiť častým kyprením pôdy. Rakytník je mimoriadne nenáročná rastlina na pestovanie a na to, aby prosperovala a bola produktívna potrebuje v podstate len slnečné stanovisko a priepustnú pôdu.
Dvojdomosť rastliny
Rakytník je dvojdomá, cudzoopelivá rastlina. To znamená, že na získanie plodov potrebujete vysadiť samčiu a samičiu rastlinu. Samčia rastlina dokáže opeliť až 7 samičích rastlín. Pre maximálnu produkciu plodov sa odporúča pomer 1 samčej rastliny na 4-6 samičích rastlín. V praxi sa väčšinou vysádza viac (6 až 8 samičích rastlín) na jednu samčiu rastlinu v tesnej blízkosti, keďže rakytník sa opeľuje vetrom. Pre opelenie a získanie plodov potrebujete vysadiť samčiu a samičiu rastlinu. Samčí ker má viditeľné a veľké, zložené púčiky pripomínajúce šišku cédra, odstupujúce od výhonku. So samčích sú najznámejšie opeľovače K+ a Pollmix. Samičích je oveľa viac, konkrétne kultivary nájdete nižšie. Musia kvitnúť v rovnakom období, aby došlo k opeleniu. Samce a samice vyzerajú podobne, rozlíšiť pohlavie sa dá až po niekoľkých rokoch podľa púčikov (samčie sú väčšie a viaclupaté), preto nakupujte označené sadenice.
Proces výsadby
Najlepší čas na výsadbu rakytníka je jar od konca marca do polovice novembra, prípadne koniec septembra. Sadenie rakytníka sa nelíši od výsadby iných ovocných stromov a krov, je však potrebné myslieť na to, že je nevyhnutné zasadiť samčiu aj samičiu rastlinu v tesnej blízkosť kvôli opeľovaniu. Výhodné je ak sa na väčšom priestore vysadí jedna samčia rastlina a okolo nej 6 rôznych odrôd samičích (plodiacich) rastlín. Pred výsadbou prekyprite pôdu a pridajte kompost alebo organické hnojivo pre podporu zakorenenia a rastu. Výsadbová jama by mala byť dostatočne veľká, približne dvakrát hlbšia a širšia ako koreňový bal sadenice. V prípade potreby pridajte kypriace materiály, kompost, humus, rašelinu, pohár popola a superfosfátu, alebo použite špeciálne hnojivá na výsadbu. Rozostupy medzi jednotlivými kríkmi by mali byť dodržané na 2 až 3 metre, aby mali dostatok priestoru na rozvetvenie a prístup k svetlu a vzduchu. Keďže ide o pomerne vysoký ker až menší strom (2 - 4 m), je potrebné pri výsadbe zachovať aspoň 2 - 3 metre rozostupy medzi jednotlivými drevinami. Sadenice rakytníka sú dostupné väčšinou v kontajnerovanej forme, takže je ich možné vysádzať počas celého roka okrem zimy a vrcholu leta. Pri sadení je potrebné vyhĺbiť výsadbovú jamu, ktorá je dva krát hlbšia a širšia ako je koreňový bal rakytníka. Ak je pôda zhutnená, je ju potrebné skypriť ešte do väčšej hĺbky. Úroveň pôdy po výsadbe by mala byť rovnaká ako úroveň substrátu vo výsadbovom kontajneri. Po výsadbe je potrebné rakytník pravidelne zalievať počas niekoľkých týždňov pokiaľ rastlina poriadne nezakorení. Po výsadbe sa odporúča mulčovanie vrstvou organickej hmoty (čečina, slama) s hrúbkou aspoň 7 cm, ktorá by nemala byť v tesnom kontakte s kmeňom rastliny.
Starostlivosť o rakytník
Zálievka a hnojenie
Zálievka je nutná tesne po výsadbe a v nasledujúcich týždňoch, kým sa rastlina poriadne nezakorení. Mladé rastliny potrebujú dostatočnú zálievku, pričom sa možno riadiť aj aktuálnym úhrnom zrážok či teplotou. V prípade starších rastlín zálievka nie je takmer nutná. S hnojením si nemusíte robiť veľké starosti, pretože rakytník dokáže viazať dusík zo vzduchu. Ak však chcete obohatiť úrodu, prospešný je najmä fosfor, ktorý sa najlepšie ujíma pri prvotnom sadení. Raz ročne na jar môžete rakytník prihnojiť kompostom alebo organickým hnojivom, čím podporíte rast a plodenie.
Rez rakytníka
Rez nie je podmienkou kvalitnej úrody, ale je nevyhnutný na udržanie správnej veľkosti a tvaru kra. Rez sa odporúča najmä po zbere plodov. Odstraňujú sa staré, poškodené, suché alebo prehustené výhonky, aby sa podporil nový rast a zlepšila cirkulácia vzduchu medzi vetvami. Pri rakytníku sa vykonáva rez len do 3-ročného dreva, nikdy sa nezasahuje do starších častí, ktoré sú pre rastlinu nosné. Zásah do dreva staršieho ako 3 roky môže viesť k úhynu rastliny. Keďže rakytník plodí na jednoročnom dreve, odstrihnutie koncových konárikov môže pripraviť o úrodu v nasledujúcom roku, preto sa strihá len časť koncových konárov (cca 1/3). Rakytník nepotrebuje pravidelný rez na to, aby prinášal úrodu, no každopádne by sa mali odstraňovať poškodené a slabé konáre, prípadne je možné rezom tvarovať rastlinu do žiadanej podoby (kompaktný ker alebo nižší strom). V prvom roku po výsadbe sa jednoročný výhonok skráti na 3-4 púčiky. Silný, 70-90 cm vysoký, vzpriamený výhonok narastie, pričom jeho vrchol sa nasledujúcu jar odreže. Z tohto výhonku narastú kvalitné bočné výhonky vo výške asi 40-60 cm, ktoré tvoria základný rámec koruny kra. Od tretieho roku sa odstraňujú slabé a suché konáre, od 4.-6. roku aj koreňové výhonky. Po 5-7 rokoch má rakytník plne vyvinutú korunu. V tejto rastovej fáze je potrebné postupne obmieňať staršie konáre a nahrádzať ich mladými po 2-3 rokoch.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Rakytník je pomerne odolný voči väčšine chorôb a škodcov, takže je viac menej bezúdržbový. Najčastejšími problémami môžu byť hubové ochorenia a vošky. V prípade napadnutia sa odporúča použiť vhodné postreky, pričom sa prísne dodržiavajú dávkovania. Prevenciou je pravidelná kontrola rastlín a dostatočná cirkulácia vzduchu medzi výhonkami, čo znižuje riziko vzniku plesní.
Zimná ochrana
Zimná ochrana je pre rakytník dôležitá, hoci znáša aj tuhé zimy. Pri koreni možno rozložiť dostatok čečiny, slamy či iného separačného materiálu. Mrazy sa však môžu objaviť aj počas jarných mesiacov, ktoré sú pre pučiaci rakytník nebezpečné.
Zber a využitie plodov
Plody rakytníka sú drobné, kyslé, ale plné vitamínov. Nevýhodou je, že sa oberajú ťažko, majú krátke stopky a pri silnejšom stlačení sa rozpučia. Preto sa často nechávajú prejsť mrazom. Pod ker sa natiahne veľká plachta a plody sa strasú. Kry majú aj ostré tŕne, čo sťažuje manipuláciu s plodmi. Zber plodov je náročnejší aj kvôli ich veľkosti a mäkkosti. V komerčných sadoch sa preto často odstrihávajú celé konáriky aj s plodmi, ktoré sa následne zmrazia a plody sa ľahko otriasú. Týmto spôsobom však rakytník prichádza aj o úrodu v nasledujúcom roku, keďže rodí na jednoročných výhonoch. Skoré odrody rakytníka dozrievajú už koncom júla a neskoré až v septembri a októbri. Veľkoplodé odrody s dlhšou stopkou a s malým počtom tŕňov je možné oberať aj ručne, no pri bohatej úrode je to časovo náročné. V komerčných sadoch sa preto odstrihávajú celé konáriky aj s plodmi, ktoré sa zmrazia a následne je ich možné ľahko otriasť do nádoby. Takýmto spôsobom však rakytník prichádza aj o budúcoročnú úrodu, keďže rodí na jednoročných výhonoch a preto sa komerčne pestuje v dvojročných rodivých cykloch.
Plody sa konzumujú čerstvé, alebo sa spracúvajú na džemy, džúsy, čaje, sušia alebo mrazia. Lisovaním plodov vzniká šťava s vysokým obsahom ovocia. Zo semien sa extrahuje cenný rakytníkový olej. Oranžové bobule rakytníka zúžitkujete na šťavy, sirupy, džemy, olej alebo si ich zamrazte na ,,horšie časy“. Chuť je síce kyslejšia a kvôli šupke aj mierna trpká, viete si však dopomôcť pridaním medu alebo hrušky, ktorá zjemní a vyváži kyslú chuť.
Odrody rakytníka
Existuje mnoho odrôd rakytníka, ktoré sa líšia chuťou plodov, veľkosťou kra a časom dozrievania. Medzi zaujímavé, staršie a odskúšané odrody patria Slniečko, Leikora, Krasavice. Medzi novšie a atraktívne patria Baltik, Podruga, Botanika, Žemčužina, Perčík, či Inja. Skoré odrody dozrievajú koncom júla, neskoré až v septembri a októbri. Medzi skoré odrody patrí aj Sirola s červeno-oranžovými plodmi, ktoré sú sladkokyslé a ľahko sa oberajú. Odroda Baltik je stredne skorá s malými tŕňmi, Lotta je neskorá s veľkými a pomerne sladkými plodmi.
Rozmnožovanie rakytníka
Rakytník nepotrebuje byť narúbľovaný na podpník, čo umožňuje jednoduché rozmnožovanie. Najpraktickejším spôsobom je rozmnožovanie pomocou odrezkov. Odrezky sa odoberajú počas vegetačného spánku (skorá jar) alebo ako mladé výhonky (približne 15 cm dlhé) počas jari a skorého leta. Odrezky sa zapichnú do substrátu a udržiavajú sa vlhké. Rakytník občas vyháňa aj koreňové výhonky, ktoré majú ešte väčšiu pravdepodobnosť prijatia.
Význam rakytníka v medicíne a kozmetike
Rôzne časti rakytníka sa už po stáročia používajú v tradičnej ázijskej a európskej medicíne. Vďaka širokému spektru bioaktívnych látok je cenným doplnkom pri liečbe rôznych ochorení, prevencii a zdravej výžive. Olej z rakytníka, extrahovaný zo semien a šupiek, obsahuje veľké množstvo vitamínov, najmä beta-karoténu a tokoferolu, ktoré majú významný vplyv na plodnosť a priebeh tehotenstva. Olej má vynikajúce regeneračné vlastnosti, stimuluje rast tkanív pri poškodenej koži a rast vlasov. Používa sa na liečbu ekzémov a hemoroidov. Rakytník je tiež cenený v kozmetike pre svoje pozitívne účinky na pokožku a vlasy. Rakytníkové masti regenerujú tkanivá pri omrzlinách a popáleninách.
Rakytník je skutočnou superpotravinou prospešnou pre ľudské telo. Plody sú bohaté hlavne na vitamín C (má ich až 10x viac než citrón), A, E, K a B-komplex. Obsahujú omega mastné kyseliny (3, 6, 7, 9) a flavonoidy. Často sa o rakytníku hovorí ako o superplodine: podporuje tvorbu bielych krviniek a posilňuje obranyschopnosť organizmu. Zíde sa vám pri liečbe nachladnutia, chrípky, infekcií či ekzémov. Flavonoidy a karotenoidy tlmia zápaly v tele. Rakytník pozitívne vplýva aj na kardiovaskulárny systém - bojuje proti zlému cholesterolu (LDL), podporuje pružnosť ciev, znižuje krvný tlak.
Časté otázky
Kedy začne rakytník plodiť?
Rakytník začne plodiť približne 3 až 4 roky po výsadbe.
Kedy dozrievajú plody rakytníka?
Plody dozrievajú koncom leta, zvyčajne v auguste až septembri.
Prečo rakytník neplodí?
Môže to byť spôsobené nesprávnym zložením rastlín - potrebujete aspoň jeden samčí a niekoľko samičích kríkov.
Čo je kľúčom k bohatej úrode?
Pravidelné hnojenie, dostatok slnečného svetla a odstránenie starých výhonkov sú kľúčom k bohatej úrode.
tags: #pestovanie #rakytnika #na #slovensku