Pestovanie rakytníka: Sprievodca pre úspešné a bohaté plodenie
Rakytník, často nazývaný "superpotravina", je populárnym ovocným kríkom známy svojimi zdravotnými benefitmi. Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides) je najbežnejší a najpestovanejší druh rakytníka, ktorý sa používa na výrobu štiav, olejov a kozmetických výrobkov. Rakytník tibetský (Hippophae tibetana) sa vyskytuje najmä v Tibete a Himalájach. Rakytník čínsky (Hippophae sinensis) sa pestuje v Číne a jeho plody sú o niečo väčšie ako u bežného rakytníka. Rakytník sa radí medzi najcennejšie ovocné druhy, často býva označovaný za ovocný druh tretieho tisícročia. Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides) zaraďujeme do skupiny menej známych ovocných druhov. Rakytník, podobne ako väčšina druhov z tejto skupiny, je pestovateľsky pomerne nenáročný. Rakytníky pochádzajú z oblastí s tuhými a drsnými zimami. Vedecké štúdie odhalili, že rakytník obsahuje široké spektrum bioaktívnych látok vrátanie vitamínov (A,C,E, B2, K, kyselina listová), karotenoidov (α, β, ð, lykopén), flavonoidov, sterolov (ergosterol, stigmasterol, lanosterol, amyrín) a minerálov. Vďaka týmto bioaktávnym látkam je rakytník cenným doplnkom pri liečbe rôznych ochorení no aj pri prevencii a zdravej výžive. Rôzne časti rakytníka sa už po stáročia používajú v tradičnej ázijskej a európskej medicíne na liečbu rôznych chorôb. Rakytník je mimoriadne prospešná a odolná rastlina, ktorú si môže dopriať každý záhradkár. Jeho zdravotné benefity a nenáročná starostlivosť robia z rakytníka ideálnu voľbu pre každú záhradu.
Výber vhodného miesta a pôdy
Pre maximálnu úrodu vysaďte rakytník na miesto, kde bude mať prístup k priamemu slnku počas väčšiny dňa. Rakytník je svetlomilná rastlina, ktorá miluje slnečné miesta. Rakytník preferuje piesočnaté alebo hlinité pôdy, ktoré sú dobre priepustné. Vyhnite sa ťažkým, ílovitým pôdam, kde voda stagnuje, pretože rakytník je citlivý na premočenie koreňov. Rakytník rešetliakový je nenáročná rastlina nie len na sadenie. Tomuto rozvetvenému kru prospieva pôda s pH 6-7, s dostatočnou priedušnosťou čo môžeme z časti zabezpečiť častým kyprením pôdy. Umiestňujeme na slnečné stanovisko, najlepšie do záveternej strany z dôvodu možnosti opadania plodov. Rakytník sa predáva zväčša v kontajnerovanej forme, preto je možná jeho celoročná výsadba, no s výnimkou mesiacov, počas ktorých je zamrznutá pôda. Rakytníky vysádzajte vo vzájomnej vzdialenosti približne 2 - 2,5 m. Keďže ide o cudzoopelivý druh, je dôležité vysádzať samčiu aj samičiu rastlinu. Opeľovací potenciál samčích rastlín je pomerne vysoký - k jednej samčej rastline môžete vysadiť až 8 - 10 samičích rastlín. Rakytníku vyhovuje klasická záhradná pôda. Prihnojovanie ani pravidelnú závlahu rakytník nepotrebuje. Môžete tým však podporiť úrodu. Plytká koreňová sústava vyžaduje opatrné obrábanie pôdy v okolí rastliny, ako aj odburiňovanie. Počas plytkého okopávania súčasne odstraňujte koreňové výmladky, ktoré rakytník s obľubou tvorí a ktoré by v prípade ich ponechania viedli k neželanému a nekontrolovateľnému zahusteniu výsadby. Cieleným rezom najskôr dosiahnete vybudovanie pevného kra. V nasledujúcich rokoch udržujte jeho pevnú štruktúru a zabezpečte udržanie kra vo vyčlenenom priestore. Rakytníky vstupujú do plodnosti v treťom roku po výsadbe. V čase zberu sa zrežú z krov celé zarodené výhony, z nich sa následne odstránia mladé olistené konce vyrastené v aktuálnom roku. Takto upravené a plodmi obsypané vetvičky sa uložia na plech alebo do debničiek a vložia sa do mrazničky kvôli ich dokonalému zmrazeniu. Plody obsahujú veľké množstvo vitamínu C, ktoré sa v prípade šetrného spracovania prenáša aj do výrobkov, minerálov a hodnotných prírodných látok. Využitie rakytníkových plodov je všestranné. Vyrábajú sa z nich sirupy, pasty, marmelády, džúsy, výborný je aj rakytník nakladaný v mede. Plody sú oválneho tvaru a žiarivej oranžovej farby. Charakteristická je príjemná sladká chuť plodov, dajú sa konzumovať aj v čerstvom stave. Kry rastú stredne rýchlo a ich konáre sú iba čiastočne pokryté tŕňmi. Ide o veľmi úrodnú odrodu - z jedného kra možno získať do 18 kg plodov. Plody sú veľké, môžu mať hmotnosť až 0,8 g. Patrí medzi neskoré odrody, dozrieva od polovice septembra do začiatku októbra. Úrody z tejto odrody sú mimoriadne bohaté, je to 35 - 50 kg plodov z jedného kra. Rakytník patrí medzi menej známe ovocné stromy, no vďaka jeho prednostiam je veľmi zaujímavou rastlinou na pestovanie. Pre pestrosť a koncentráciu bioaktívnych látok obsiahnutých v rakytníku sa táto rastlina považuje za jednu zo superpotravín a pritom patrí k najnenáročnejším plodinám, ktoré môžete v záhrade pestovať. Je mimoriadne odolná proti mrazom, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám. Rakytník má aj svoje nevýhody. Plody rakytníka sú veľmi kyslé, a preto sa viac ako na priamy konzum používajú na prípravu džemov, džúsov, čajov a ako prísada do rôznych jedál. Rakytník je dvojdomá, cudzoopelivá rastlina, takže na úrodu plodov je potrebná samičia aj samčia rastlina a zber plodov je kvôli tŕňom a ich malej veľkosti a mäkkosti náročnejší. Rakytník uprednostňuje vzdušné, piesčité pôdy, ktoré sú buď mierne kyslé alebo mierne zásadité. Pri výsadbe zmiešajte ťažké pôdy s aspoň jednou tretinou piesku, aby ste zlepšili prevzdušnenie. Čím ľahšia pôda, tým menej piesku budete potrebovať. Ak už má vaša záhrada veľmi piesočnatú pôdu, primiešajte do nej zeminu v pomere 1:1, aby ste zvýšili výnosy. Na dosiahnutie maximálnej produktivity vyžaduje rakytník celodenné slnečné svetlo. Menej ako šesť hodín priameho slnečného žiarenia drasticky znižuje produktivitu rastliny. Rakytník je známy svojim širokým, rozložitým vzrastom. Zasaďte si rakytník aspoň 3 m od akejkoľvek inej rastliny, aby mal dostatok priestoru na rast. Ak rakytník chcete použiť ako živý plot, vysádzajte jednotlivé rastliny 1-1,5 m od seba. Rakytník rešetliakový má tendenciu vytvárať behúne a šíriť sa po veľkých plochách záhrady, takže používanie koreňovej bariéry a pravidelné odstraňovanie výhonkov zabráni tomu, aby "zahltil" vašu záhradu. Aj keď sa rakytníku darí na otvorenom priestranstve, dokáže prežiť aj v nádobe. Zasaďte si ker do kvetináča, ktorý je široký aspoň 60 cm, ale ak je to možné, pravidelne ho presádzajte do väčšej nádoby. Odporúča sa použiť pôdu zmiešanú s približne jednou tretinou piesku a keramzitu. Na rakytník tiež aplikujte hnojivo, aby mala rastlina nepretržitý prísun živín. Tiež stojí za to každých pár rokov úplne zmeniť pôdu, aby rastlina získala čerstvú pórovitú pôdu a doplnila jej zásoby živín. Rakytník je extrémne odolný voči suchu, takže pri tomto kríku nie je potrebné vyťahovať kanvu ani záhradnú hadicu! Aj keď existuje jedna výnimka: rakytník v črepníkoch môže počas horúcich liet potrebovať zálievku, pretože pôda v črepníkoch má tendenciu rýchlo vysychať. Rakytník je nenáročný na hnojenie, pretože si dokáže pokryť vlastnú potrebu dusíka a väčšinou sa sám pohnojí - myslite na to pri výsadbe. Pri výsadbe mladých rastlín použite dobrý črepníkový kompost alebo hnojivo s pomalým uvoľňovaním, aby ste im pomohli k dobrému štartu. Rakytníky pestované v nádobách potrebujú hnojenie častejšie kvôli obmedzenému prísunu pôdy a živín. Ak sa vám nedarí zapracovať hnojivo na povrchu, jednoducho pelety namočte na niekoľko hodín do vody, premiešajte a potom nasypte do črepníka. Rakytník je nenáročná drevina, dobre zvládajúca akékoľvek podmienky. Dobre odoláva suchu aj teplu, darí sa mu aj vo vlhkom, nie trvalom podmáčanom prostredí. Dobre sa pestuje aj v íle. Vysádza sa na jar od konca marca do polovice novembra do vopred pripravenej pôdy. Pôda by mala byť priepustná a môžete do nej pridať kompost. No aj bez neho sa bude rakytníku dariť. Rozostupy medzi jednotlivými drevinami by mali byť dodržané na 2 m. V bežnej záhrade stačí jedna samčia a 2 samičie dreviny. Dosahujú výšku 2-4 m, teda jeho výsadbu dobre zvážte. Stačí mu slnko a zálievka tesne po výsadbe , kým sa zakorení. Rakytník rastie pomerne rýchlo a v krátkom čase dosiahnete veľký ker. Rez nie je podmienkou kvalitnej úrody, plodil by aj bez rezu, avšak udržať sa bez rezu nedá vzhľadom na jeho veľkosť. Už pri oberaní plodov oceníte, ak orežete celý konár a tak plody získate. Plody sú drobné, kyslé, ale plné vitamínov. Nevýhodou je, že sa zle oberajú. Majú krátke stopky, po silnejšom stačení sa rozpučia a šťava vytečie. Preto sa nechávajú prejsť mrazom a pod ker natiahnete veľkú plachtu a plody strasiete. Kry majú aj ostré tŕne aj kvôli tomu je manipulácia s plodmi ťažšia. No stojí to zato. Rakytník často vyrastá aj od koreňa ďalšími výhonkami, teda môže sa správať aj invazívne. Preto okolie pravidelne udržiavajte a kľudne aj pokoste. Ako sme uviedli vyššie, ak pri zbere odrežete s plodmi aj konáre, budúci rok bude úroda nižšia.
Výsadba a starostlivosť
Rakytník je dvojdomá rastlina, čo znamená, že potrebujete samčí a samičie rastliny pre úspešné plodenie. Zvyčajne stačí jeden samčí krík na opeľovanie niekoľkých samičích (1 samčí na 4-6 samičích). Pre opelenie je potrebná minimálne jedna samčia a jedna samičia rastlina. V praxi sa väčšinou vysádza viac (6 až 8 samičích rastlín) na jednu samčiu rastlinu v tesnej blízkosti, keďže rakytník sa opeľuje vetrom. Sadenie rakytníka sa nelíši od výsadby iných ovocných stromov a krov, je však potrebné myslieť na to že je nevyhnutné zasadiť samčiu aj samičiu rastlinu v tesnej blízkosť kvôli opeľovaniu. Výhodné je ak sa na väčšom priestore vysadí jedna samčia rastlina a okolo nej 6 rôznych odrôd samičích (plodiacich) rastlín. Keďže ide o pomerne vysoký ker až menší strom (2 - 4 m), je potrebné pri výsadbe zachovať aspoň 2. Sadenice rakytníka sú dostupné väčšinou v kontajnerovanej forme, takže je ich možné vysádzať počas celého roka okrem zimy a vrcholu leta. Pri sadení je potrebné vyhĺbiť výsadbovú jamu, ktorá je dva krát hlbšia a širšia ako je koreňový bal rakytníka. Ak je pôda zhutnená, je ju potrebné skypriť ešte do väčšej hĺbky. Úroveň pôdy po výsadbe by mala byť rovnaká ako úroveň substrátu vo výsadbovom kontajneri. Po výsadbe je potrebné rakytník pravidelne zalievať počas niekoľkých týždňov pokiaľ rastlina poriadne nezakorení. Mladé rastliny potrebujú pravidelnú zálievku, aby sa dobre zakorenili, najmä počas prvých dvoch rokov po výsadbe. V prípade starších rastlín zálievka nie je takmer nutná. Raz ročne na jar môžete rakytník prihnojiť kompostom alebo organickým hnojivom, čím podporíte rast a plodenie. S hnojivom si veľkú hlavu pri pestovaní rakytníka robiť nemusíme. Ak však chceme obohatiť nastávajúcu úrodu je dobré vedieť, že práve fosfor je látka, ktorá rakytníku prospeje azda najviac. Najlepšie sa fosfor ujíma pri prvotnom sadení, kedy sa sadenica rakytníka rýchlo adaptuje na dané prostredie. Rastliny vysádzajte s rozostupom 2 až 3 metre, aby mali dostatok priestoru na rozvetvenie a prístup k svetlu a vzduchu. Obohatenie pôdy pred výsadbou: Pred výsadbou prekyprite pôdu a pridajte kompost alebo organické hnojivo, aby ste podporili zakorenenie a rast.
Rez a tvarovanie
Rakytník môže rokmi dorásť na rozľahlý ker, čo však dokážeme ovplyvniť rezom, ktorý pri rakytníku vykonávame len do trojročného dreva, nikdy nie do starších častí. Pri rakytníku vykonávame rez len do 3 ročného dreva, nikdy nezasahujeme do starších častí, ktoré sú pre rakytník nosné. Ak by sme rez vykonali do dreva staršieho ako 3 roky, rastlinu to môže ovplyvniť natoľko, že zapríčiníme jej úhyn. Rez rakytníka sa odporúča najmä po zbere plodov. Odstráňte staré, poškodené alebo prehustené výhonky, aby ste podporili nový rast a zlepšili cirkuláciu vzduchu medzi vetvami. Zriedkavý rez: Rakytník nevyžaduje časté prerezávanie, ale pravidelný rez pomáha udržať rastliny zdravé a produktívne. Cieleným rezom najskôr dosiahnete vybudovanie pevného kra. V nasledujúcich rokoch udržujte jeho pevnú štruktúru a zabezpečte udržanie kra vo vyčlenenom priestore. Rakytníky vstupujú do plodnosti v treťom roku po výsadbe. V čase zberu sa zrežú z krov celé zarodené výhony, z nich sa následne odstránia mladé olistené konce vyrastené v aktuálnom roku. Takto upravené a plodmi obsypané vetvičky sa uložia na plech alebo do debničiek a vložia sa do mrazničky kvôli ich dokonalému zmrazeniu. Pri zbere sa zrežú z krov celé zarodené výhony, z nich sa následne odstránia mladé olistené konce vyrastené v aktuálnom roku. Pre bohatú úrodu bobúľ je nevyhnutné pravidelné strihanie rakytníka. Dodatočný rez samozrejme nie je potrebný, ak sa pri zbere odrežú konáre aj s plodmi. Ak sa pri zbere neodrežú konáre s plodmi, ostrihajte samičku rakytníka počas prvého roka vysadenia a potom každý druhý rok koncom zimy. Samčie odrody rakytníka môžu rásť tri až štyri roky bez strihania, ale keď sa ho rozhodnete strihať, odrežte maximálne polovicu výhonkov, aby mali dostatok peľu na ďalšiu sezónu. Ak rakytník rastie príliš husto, môžete ho preriediť a odstrániť odumreté konáre; tým sa zabezpečí, že najvnútornejšie časti kríkov budú mať dostatok svetla. Keďže rakytník plodí na jednoročnom dreve, ak odstrihnete koncové konáriky, pripravíte sa o budúcoročnú úrodu a preto sa zvyčajne strihá len 1/3 z koncových konárov. Rakytník nepotrebuje pravidelný rez na to, aby prinášal úrodu, no každopádne by sa mali odstraňovať poškodené a slabé konáre, prípadne je možné rezom tvarovať rastlinu do žiadanej podoby (kompaktný ker alebo nižší strom).
Ochrana pred škodcami a chorobami
Rakytník je pomerne odolný voči väčšine chorôb a škodcov, čo ho robí ideálnou rastlinou pre ekologické záhrady. Ak sa však objavia vošky alebo iní škodcovia, môžete použiť prírodné insekticídy, ako je neemový olej alebo domáce mydlové roztoky. Pravidelná kontrola rastlín a dostatočná cirkulácia vzduchu medzi výhonkami znižujú riziko vzniku plesní alebo iných chorôb. Škodcovia predstavujú pre rakytník ochorenie, ktoré prichádza zvyčajne vo forme hubových ochorení. Druhú priečku zastávajú známe vošky, ktoré sa rýchlo premnožia a napadnú aj iné rastliny. V oboch prípadoch reaguje vhodným postrekom, pričom sa prísne riadime dávkovaním. Rakytník je nenáročná rastlina, ktorá nie je náchylná ani na choroby a škodcov, takže je viac menej bezúdržbová.
Zber a využitie plodov
Plody rakytníka dozrievajú koncom leta, zvyčajne v auguste až septembri. V prípade, že rakytník neplodí, môže to byť spôsobené nesprávnym zložením rastlín - nezabudnite, že potrebujete aspoň jeden samčí a niekoľko samičích kríkov. Rakytník začne plodiť približne 3 až 4 roky po výsadbe. Najvyššiu úrodu dosahuje rakytník okolo 7 - 10. roku. Plody rakytníka sú mäkké, bez stopky a na výhonkoch sú veľmi pevne prichytené. Pri snahe o odtrhnutie môžu prasknúť a cenná šťava z nich vytečie. Odporúča sa preto bobule oberať až v zime, keď teploty klesnú pod nulu a bobule sú zamrznuté. Ker rakytníka má navyše množstvo malých tŕňov, ktoré môžu zber plodov ešte mierne skomplikovať. Plody rakytníka sú bohaté na vitamíny, najmä vitamíny C a E, a antioxidanty. Čerstvá rakytníková šťava je účinná proti prechladnutiu a pomáha pri únave a iných stavoch. Rakytník je obľúbenou zložkou produktov starostlivosti o pleť a má hydratačné a liečivé vlastnosti. Aj keď sa často zameriavame na bobule, rastliny rakytníka sú tiež cenené po celom svete pre ich olej, ktorý možno lisovať zo semien, ako aj pre liečivé zložky nachádzajúce sa vo všetkých častiach rastliny. Najľahšie sa z nich zbierajú listy, ktoré sa dajú sušiť a pripraviť z nich bylinkový čaj, ktorý má mnohé rovnaké nutričné vlastnosti ako bobule. Plody rakytníka sú bohaté hlavne na vitamín C (má ich až 10x viac než citrón), A, E, K a B-komplex. Obsahujú omega mastné kyseliny (3, 6, 7, 9) a flavonoidy. Často sa o rakytníku hovorí ako o superplodine: podporuje tvorbu bielych krviniek a posilňuje obranyschopnosť organizmu. Zíde sa vám pri liečbe nachladnutia, chrípky, infekcií či ekzémov. Flavonoidy a karotenoidy tlmia zápaly v tele. Rakytník pozitívne vplýva aj na kardiovaskulárny systém - bojuje proti zlému cholesterolu (LDL), podporuje pružnosť ciev, znižuje krvný tlak. Aj vďaka jeho prirodzenému výskytu v chladnejšom podnebí zvláda mrazy až do -40 °C, vietor, sucho aj chudobnú pôdu. Nie je náchylný na choroby ani škodcov. Výborným prírodným doplnkom je v tzv. Oranžové bobule rakytníka zúžitkujete na šťavy, sirupy, džemy, olej alebo si ich zamrazte na ,,horšie časy“. Chuť je síce kyslejšia a kvôli šupke aj mierna trpká, viete si však dopomôcť pridaním medu alebo hrušky, ktorá zjemní a vyváži kyslú chuť. Ak rozmýšľate nad rastlinou, ktorá oplotí a ochráni pozemok, rakytník rýchlo rastie a má tŕne - teda dobre poslúži aj ako živý plot. Rakytník je dvojdomá rastlina: vždy vysaďte aspoň 1 samčiu rastlinu na 5-7 samičích. Musia kvitnúť v rovnakom období, aby došlo k opeleniu. Samce a samice vyzerajú podobne, rozlíšiť pohlavie sa dá až po niekoľkých rokoch podľa púčikov (samčie sú väčšie a viaclupaté), preto nakupujte označené sadenice. Najvhodnejší čas na výsadbu býva obdobie od marca do apríla - po rozmrznutí pôdy, ale ešte pred vyrašením listov. A kam ho zasadiť? Čo sa týka pôdy, darí sa mu v dobre priepustnej - ideálne piesočnato-hlinitej zemi. Všeobecne nepotrebuje hnojenie. Má schopnosť viazať dusík cez koreňové baktérie. Vďaka tomu zlepšuje kvalitu pôdy pre ostatné rastliny. Pri výsadbe nechajte priestor aspoň 2 - 3 metre medzi jednotlivými rastlinami, keďže dorastajú do výšky 3-5 m. Koreňový systém je široký, takže nemusíte presádzať často. Po vysadení pravidelne kríky polievajte, kým sa ujmú. Potom je rastlina veľmi odolná voči suchu. Prvé roky ju netreba ani rezať. Po 4. roku od zasadenia sa odporúča rez na zmladenie a prevzdušnenie koruny. Ak sa tešíte ako si pochutnáte na kyslo-sladkých plodoch, buďte trpezliví: prvé bobule prichádzajú až približne po 3 až 4 rokoch od výsadby. Najvyššiu úrodu dosahuje rakytník okolo 7 - 10. roku. Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides) sa teší rok čo rok väčšej obľube medzi záhradkármi na Slovensku. Táto nenáročná, ale mimoriadne liečivá rastlina ponúka bohaté plody plné vitamínu C, antioxidantov a omega mastných kyselín. Ak túžite po vlastnom „vitamínovom zázraku“, nepodceňte správne miesto, čas a spôsob sadenia. Ešte pred niekoľkými rokmi bol rakytník v záhradách zriedkavý, no v súčasnosti sú tieto kríky mimoriadne obľúbené. A niet sa čomu čudovať! Rakytník rešetliakový je pútavá trvalka, pričom jeho bobule majú množstvo využití a zdravotných výhod. Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides) patrí do čeľade olivovníkovité. Pochádza z nepálskych Himalájí, ale rozšíril sa po celej Ázii a Amerike a v Európe sa vyskytoval už v prvej dobe ľadovej. Tento ker je dosť ťažké prehliadnuť: môže dorásť až do výšky 6 metrov a produkovať jasne oranžové, oválne bobule a chlpkaté listy, ktoré majú nápadný sivý odtieň. Kvety rakytníka sú však jemné a objavujú sa medzi marcom a májom. Rakytník je obojpohlavný, čo znamená, že každá rastlina má iba samčie alebo samičie kvety. si môžete vybrať. všimnete, že samčie a samičie rastliny sa predávajú oddelene. rakytníka. Koniec koncov, sú to tie, ktoré nám poskytujú ovocie! augusta do septembra, sú bobule pripravené na zber. samičie odrody rakytníka patria napr. Aby samička rakytníka produkovala bobule, musí byť v blízkosti samec rakytníka. Samce rakytníka sa predávajú predovšetkým ako Pollmix. Ide o odrody, ktoré boli vyšľachtené na vysokú produkciu peľu. Šťava z rakytníka - je obľúbená vďaka svojej chuti, často ako osviežujúci nápoj. Možno ju pridať i do čajov či jogurtov, alebo sa môže konzumovať len tak sama. Maximálna doporučená denná dávka na osobu je 0,5 dcl. Olej z rakytníka - tento výživový doplnok je vhodný pri prekyselení žalúdka, na liečbu žalúdkových vredov, obličiek a močového ústrojenstva, či pri ochorení štítnej žľazy. Je výborný na regeneráciu tkanív, preto sa veľmi často pridáva do mastí na hojenie popálenín a iných rán. Max. Rakytníkový čaj - veľmi časté je sušenie rakytníka na čaje, často sa sušia najmä plody. Pri výbere a kúpe (nielen) rakytníkových produktov myslite na kvalitu pestovania a spracovania rastlín. Len tak dostanete všetky cenné vitamíny a minerály, ktoré rastliny ako rakytník v sebe skrývajú.
Čínski farmári zbierajú rakytník týmto spôsobom - Ako spracovať rakytník | Dokument o poľnohospodárstve
Pravidelné hnojenie, dostatok slnečného svetla a odstránenie starých výhonkov sú kľúčom k bohatej úrode. Ak nájdete rakytníku miesto vo svojej záhrade, odvďačí sa vám veľmi zdravými plodmi, ktoré dozrievajú od augusta až do októbra. Vhodné sú na priamu konzumáciu ale aj na spracovanie. Ak si zakúpite sadenice rakytníka v kontajneri, môžete ho vysádzať celoročne, okrem zimných mesiacov. Rakytník nie je náročný na pestovanie, nájdite mu však slnečné miesto. Hoci sa vie prispôsobiť rôznym druhom pôdy, vo veľmi premočenej pôde by sa mu nedarilo. Voľte skôr ľahkú a priepustnú. Pamätajte tiež na to, že rakytník je dvojdomý, pričom jedna rastlina je samčia a druhá samičia. Je teda potrebné zasadiť obe, pričom rozostup medzi nimi by mal byť minimálne dva metre.
tags: #pestovanie #rakytnika #zima