Pestovanie rýchlorastúcich drevín na Slovensku: Potenciál, legislatíva a výzvy

Pestovanie rýchlorastúcich drevín (RRD) na poľnohospodárskej pôde predstavuje významný potenciál pre Slovensko, a to nielen z hľadiska energetického využitia biomasy, ale aj revitalizácie nekvalitných pôd a tvorby pracovných miest. Medzi skupinu plodín, ktoré majú v našich agroekologických a ekonomických podmienkach najväčší potenciál, patria rýchlorastúce dreviny, akými sú topoľ a vŕba.

Potenciál a výhody pestovania RRD

Biomasa, ktorá bola historicky prvým zdrojom primárnej energie, sa dnes vracia do sektora energetiky. Význam zdrojov energie na báze obnoviteľných nosičov - biomasy - nespočíva len v tom, že by zásadne a rýchlo zmenili energetickú bilanciu krajiny. Naopak, tieto zdroje pomáhajú vytvárať nové pracovné miesta v regióne a efektívne využívať prírodné zdroje energetických surovín - rozličné formy miestnej biomasy.

Aj napriek tomu, že Slovensko patrí medzi najviac zalesnené krajiny Európskej únie, nie je situácia v obchode s drevnou hmotou priamo úmerná tejto výsade. Reálny nedostatok drevnej hmoty a tým aj rýchlo rastúce ceny tejto komodity nie je možné považovať za hudbu príliš vzdialenej budúcnosti. Naopak, množstvo nevyužívanej pôdy dosahuje hranicu 350 000 hektárov a stále stúpa. Niekde medzi sa nachádza záujemca o produkciu drevnej hmoty z porastov rýchlo rastúcich drevín.

Okrem produkčných výhod poskytujú plantáže RRD aj pozitívne mimoprodukčné efekty. Pestovanie týchto plodín je tiež vhodný spôsob ako revitalizovať nekvalitné, znečistené, zamokrené alebo erózne ohrozené pôdy. Pestovanie RRD je práve možnou cestou uplatnenia mladých ľudí a pestovateľov pri hospodárení na pôde, a teda nielen zaujímavým investičným zámerom veľkých podnikov.

Drevnaté energetické plodiny - rýchlorastúce dreviny (RRD)

Ide o dreviny a kríky, ktoré majú vysokú úrodnosť nadzemnej dendromasy. Ich rast a najmä objemová produkcia t/ha/rok v prvých rokoch alebo po opakovanej ťažbe výrazne prevyšujú priemerné hodnoty ostatných drevín. Pri rýchlorastúcich drevinách sa považuje za nadpriemernú taká úrodnosť, ktorá je v rozsahu 8 až 10 t (sušiny)/ha/rok a za vynikajúcu taká, ktorá je nad 15 t (sušiny)/ha/rok.

Tento spôsob produkcie biomasy pre sektor energetiky sa začal intenzívne rozvíjať v ostatných dvoch desaťročiach v západnej Európe a experimentálne aj v niektorých oblastiach Severnej Ameriky. Zatiaľ najprepracovanejšia forma je produkcia biomasy s využitím drevín, ktoré sa v slovenčine najčastejšie označujú ako výmladkové plantáže rýchlorastúcich drevín (RRD).

Na rozdiel od dobre známych lesníckych lignikultúr topoľov, ktoré sa ťažia po 15 až 30 rokoch rastu, sa výmladkové plantáže RRD na poľnohospodárskej pôde ťažia vo veľmi krátkom rubnom čase 3 až 6 rokov (tzv. minicyklus), ktorý možno opakovať niekoľkokrát po sebe bez nevyhnutnosti novej výsadby. Ich produktom je dendromasa (drevná biomasa) využiteľná ako energetická surovina v sektore energetiky na výrobu biopaliva a následne energie (tepla, elektriny), ale aj ako priemyselná surovina (výroba kvapalných palív, liečiv, konštrukčných materiálov).

Cielene pestovaná a produkovaná technická biomasa sa môže v krátkom čase vďaka unifikovanej kvalite, dobrej plánovateľnosti produkcie a ďalším ekonomicko-sociálnym prínosom stať dôležitým aspektom v trende využívania biomasy aj na Slovensku.

Vhodné podmienky pre pestovanie RRD

Pestovanie rýchlorastúcich drevín je možné na poľnohospodárskej pôde, ktorá je zaradená podľa kódu BPEJ do nasledujúcich kategórií:

• 5. až 9. skupiny kvality
• 3. alebo 4. skupiny kvality
• Mimo 3. až 5. skupiny kvality

Optimálne pôdno-klimatické podmienky

Najvhodnejšie ekologické podmienky pre pestovanie rýchlorastúcich drevín sa nachádzajú v nížinách, pahorkatinových a vrchovinových oblastiach. Chladnejšie klimatické podmienky sú menej vhodné. Týmto drevinám vyhovujú skôr vlhšie podmienky, ktoré sú reprezentované pseudoglejovými a glejovými typmi a subtypmi pôd. Medzi vhodné pôdy môžeme zaradiť pôdy typu čiernica, smonica a fluvizem s hlbšou hladinou podzemnej vody.

Menej vhodné a nevhodné pôdy

Suchšie pôdy vyhovujú iba čiastočne. Nevhodné sú pôdy s extrémne vlastnosťami, ako je vysoká skeletovitosť, plytký pôdny profil, veľmi ľahké alebo ťažké pôdne druhy.

Pestovanie na kontaminovaných pôdach

Kontaminované pôdy môžu byť taktiež vhodnou voľbou pre pestovanie rýchlorastúcich drevín z dôvodu, že takéto plochy by mali byť vyradené z pestovania plodín, ktoré sú používané v potravinovom reťazci a teda mali by byť využívané skôr pre pestovanie technických plodín. Uvedený prístup podporuje aj zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy, pričom na plochách, ktoré sú kontaminované umožňuje pestovať rýchlorastúce dreviny bez ohľadu na skupinu kvality. Informáciu o kontaminovaných územiach je možné získať z realizačných výstupov výskumných úloh VÚPOP, ktoré komplexne zhodnocujú aktuálny stav senzitívnych území SR.

Legislatívne a praktické podmienky pestovania RRD

Pestovanie špecifickej plodiny na poľnohospodárskej pôde má zvláštny režim, ktorý je priamo určený zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 220/2004 Z. z. O ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia neprešiel do dnešnej doby novelizáciou, ktorá by otvorila dvere nielen k efektívnej produkcii biomasy, a tým k znižovaniu závislosti od fosílnych palív, ale aj k tak potrebnej ochrane pôdy a tvorbe pracovných miest. Pôvodný zámer tvorcov tohto zákona nie je zlý, avšak dnes bohužiaľ silne kontraproduktívny a zastaraný, nie však komplexne neopodstatnený.

Registrácia plôch a dočasné vyňatie

Osoba, ktorá navrhuje založenie porastu rýchlorastúcej dreviny na poľnohospodárskej pôde, je povinná podať žiadosť o registráciu do registra plôch rýchlorastúcich drevín, ktorý vedie obvodný pozemkový úrad.

Vymedzenie pôd nižšej bonity medzi hodnotami 6. až 9. na účel pestovania RRD má svoju logiku, avšak v určitých prípadoch môže zbytočne zväzovať ruky pestovateľom, ktorí majú k dispozícií vhodné, inak efektívne nevyužívané plochy. Okrem toho, že pôda musí spĺňať určité kvalitatívne podmienky, musí záujemca podať žiadosť o dočasné vyňatie konkrétnej parcely z poľnohospodárskej pôdy. K žiadosti je nutné dodať prílohy, akými sú projektová dokumentácia s celým podnikateľským zámerom, geometrický plán, vyjadrenie dotknutých inštitúcií štátnej a verejnej správy, t.j. obce a orgánov ochrany prírody. V neposlednom rade aj projekt spätnej rekultivácie dočasne vyradenej pôdy s časovým harmonogramom a ekonomickým prepočtom nákladov.

Finančné podpory a prekážky

Problémy navršuje aj situácia vo vlastníckych vzťahoch v rámci prenajímaných pôd. Taktiež deficit cielených podpôr, či už na založenie plantáže alebo jej obhospodarovanie odrádza potenciálnych záujemcov o tieto plodiny. Pokiaľ ide o priame podpory, je možné v rámci opatrenia prvého zalesnenia poľnohospodárskej pôdy preplatiť náklady na založenie porastu, ale platí obmedzenie, že poľnohospodárska pôda musí byť trvalo vyňatá z pôdneho fondu a začlenená do lesného pôdneho fondu ako lesná pôda. Z tohto dôvodu je táto alternatíva pre žiadateľa nevýhodná. Žiadateľovi musí drevinové zloženie zakladaného porastu schváliť lesný hospodár.

V rámci Programu rozvoja vidieka SR 2007 - 2013 (PRV), ktorý je spolufinancovaný z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), je možné podporiť aj založenie porastov rýchlo rastúcich drevín, a to konkrétne z opatrenia 1.1. „Modernizácia fariem“. Z tohto opatrenia môže poľnohospodár získať nenávratný finančný príspevok a to do výšky 40 %, 50 % alebo 60 % z celkových oprávnených výdavkov. Žiadateľ predloží na základe výzvy od PPA pred podpisom zmluvy o NFP rozhodnutie príslušného obvodného pozemkového úradu, ktorým sa zabezpečí vhodnosť opatrení navrhnutých v projekte.

Typy biomasy a ich potenciál

Existuje viacero typov biomasy, ktoré môžu byť využité v energetike:

1. "Odpadová" - zvyšková biomasa: Ide o zvyšky z piliarskych a drevospracujúcich prevádzok (piliny, bočné rezivo, odrezky) s nízkou vlhkosťou a minimom nečistôt. Využíva sa na produkciu biopalív (brikety, pelety) a spoluspaľovanie s uhlím.
2. Lesnícka - reziduálna biomasa (dendromasa): Zvyšková drevná biomasa z výchovných ťažieb a rúbanísk lesných porastov. Má vysoký potenciál, no zatiaľ sa nedostatočne využíva pre ekonomickú nerentabilnosť odvozu.
3. Poľnohospodárske zvyšky zo žatvy (fytomasa): Hlavne obilná a repková slama. Okrem krmiva a steliva je to aj dobrý nosič energie. Využitie slamy ako paliva (do 50 %) neohrozuje úrodnosť pôdy.
4. Zámerne pestovaná biomasa - energetické plodiny: Rýchlorastúce dreviny (vŕba, topoľ, agát, jelša, osika) sú taxóny drevín, trvaliek a bylín cielene pestované pre produkciu biomasy vhodnej pre energetiku. Ich rast výrazne prevyšuje priemerné hodnoty ostatných plodín, napr. pri RRD úrody nad 10 m³/ha/rok.

Výzvy a nedostatok koncepcií

Podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka by mohla energia z biomasy v roku 2050 pokryť 30 % celkovej spotreby energie. Ťažko však takéto prognózy dnes hodnotiť, najmä keď sa kladú takýmto projektom pod nohy prekážky, ktoré napr. za našimi hranicami nemusia riešiť. Ako je všeobecne známe, na Slovensku je pozorovateľný nedostatok koncepcií, „skostnatelosť“ legislatívy a veľmi slabý záujem vlády o rozvoj využívania biomasy.

tags: #pestovanie #rychlorastucich #drevin #slovensko

Populárne príspevky:

• Skorá jar vďaka jesennému výsevu
• Prečítajte si o Mary Kay Upokojujúcej očnej maske s ružovou ružou
• význam ľalie v kvetinových aranžmánoch
• Kvetinárske a pohrebné služby ORCHIDEA
• Všetko o vyvýšenom záhradnom kvetináči vidaXL z pozinkovanej ocele